Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/254/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207885
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:6113207885.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká
republika, IČO: 26 429 705, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: P. N., trvale bytom D. XXX/X, XXX XX O., prechodne

bytom F. XXX/XX, XXX XX O., v konaní o zaplatenie 757,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 10C/35/2013-82 zo dňa 20. mája 2014 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 10C/35/2013-106 zo dňa 17. júla 2014

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 10C/35/2013-82 zo dňa 20. mája 2014 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. 10C/35/2013-106 zo dňa 17. júla 2014 v
napadnutom výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách prvostupňového konania

p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi čiastku 757,17
Eur so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy, zo sumy 777,17 Eur od 28.02.2011 do 17.10.2011, čo

predstavujesumu29,72Eur,zosumy757,17Eurod18.10.2011dozaplatenia,akoajzmenkovúodmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda sumu 3,25 Eur, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods.1,

§ 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1, 2, § 77 ods. 2, § 5 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového zákona (ďalej len „191/1950 Zb.“), § 39, § 41 Občianskeho zákonníka zák.
40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) a uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 28.03.2013 žalobca
na vzorom tlačive A podľa čl. 4 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie“) uplatnil voči žalovanému zmenkovú pohľadávku vo výške 757,17 Eur s príslušenstvom

(pozostávajúcim zo zmenkového úroku 0,25 % denne zo súm uvedených v tomto tlačive, úroku 6 %
ročne zo súm uvedených v tlačive a zmenkovej odmeny v sume 2,59 Eur) a trovy konania. Žalobca ako
indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z pripojenej zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 27.07.2010
na zmenkovú sumu 777,17 Eur a v ktorej sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od
01.01.2011, pričom ide o vistazmenku s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“
a s doložkou „bez protestu“. Indosant predložil zmenku na platenie, no žalovaný „ako vystaviteľ doteraz

zaplatil na zmenkovú sumu iba čiastku 20 Eur.“Príslušnosť Okresného súdu Námestovo na prejednanie a rozhodnutie v danej veci, ako
cezhraničnéhoho sporu, v ktorom je žalobca ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v
zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001
z 20.12.2000 o právomocí a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
odvodil od bydliska žalovaného na území Slovenskej republiky. Návrh na uplatnenie pohľadávky s
prílohami bol dňa 28.03.2013 doručený Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý vec z dôvodu miestnej
nepríslušnosti postúpil dňa 19.11.2013 miestne príslušnému Okresnému súdu Námestovo. Okresný súd

Banská Bystrica zaslal žalovanému podľa čl. 5 bod 2 Nariadenia tlačivo C na odpoveď spolu s návrhom
a prílohami, ktoré žalovaný prevzal až dňa 18.11.2013 pri svojom výsluchu na Okresnom súde Banská
Bystrica. Žalovaný v odpovedi akceptoval pohľadávku - istinu, bránil sa neprimeraným poplatkom a
úrokom.

Po vyriešení otázky príslušnosti okresného súdu na konanie v tejto veci, okresný súd vec prejednal a

rozhodol na pojednávaní konanom dňa 20.5.2014, kde v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku zák. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“ konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním doručeným okresnému súdu dňa
20.05.2014 (čl. 74 spisu) s tým, že uplatnený nárok považujú v celom rozsahu za dôvodný, a preto
žiadali, aby okresný súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal im náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 20.05.2014 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením
listinných dôkazov založených v súdnom spise, a to s návrhom na uplatnenie pohľadávky, fotokópiou
zmenky, vyjadreniami žalovaného, vyjadreniami žalobcu a dospel k záveru, že žalobe bolo možné
vyhovieť len čiastočne.

Na pojednávaní dňa 20.05.2014 žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je ochotný uhradiť zmenkovú
sumu vo výške 757,17 Eur so zmenkovou odmenou vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. sumu 2,59
%, ako aj 6 % ročný úrok zo súm uvedených v tlačive. Tieto nároky uznáva čo do výšky a ich základu.
Neuznával uplatnený nárok žalobcu, „ako zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 777,17 Eur

od 01.01.2011 do 17.10.2011, čo predstavuje sumu 563,44 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne
zo sumy 757,17 Eur od 18.10.2010 do zaplatenia z dôvodu, že tento nárok považuje za absolútne
neplatný a neprimerane vysoký. Ďalej uviedol, že vznesenú námietku zaujatosti sudcu uplatnenú v
podaniach doručených súdu dňa 27.11.2013 (Okresný súd Banská Bystrica) a dňa 05.02.2014 (Okresný
súd Námestovo) berie v celom rozsahu späť, žiada, aby súd na túto námietku neprihliadal.“

Zo žalobcom predloženej zmenky okresný súd zistil, že ju vystavil žalovaný v Banskej Bystrici dňa
27.07.2010 na zmenkovú sumu 777,17 Eur. Zmenka obsahuje bezpodmienečné prehlásenie, že
uvedenú sumu žalovaný zaplatí pri predložení zmenky na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Zmenka obsahuje dojednanie o zmenkovom úroku 0,25

% denne od 01.01.2011, doložku „bez protestu“ a doložku „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Ako miesto platenia je uvedené sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom zmenka
neobsahuje dátum zročnosti (splatnosti). Celý text zmenkovej listiny je krytý podpisom žalovaného
ako vystaviteľa, nad ktorým sa nachádzajú jeho identifikačné údaje v rozsahu meno, priezvisko,
trvalé bydlisko a rodné číslo. Podľa rubovej strany bola zmenka spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.

indosovaná na rad žalobcu.

V danom prípade žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vyžadované § 75
zmenkového a šekového zákona okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však
zmenkový a šekový zákon nesankcionuje neplatnosťou, pretože podľa § 76 ods. 1 a 2 zmenkového a

šekového zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti, jedná o zmenku splatnú
na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1 zmenkového a
šekovéhozákona).Zpredloženejzmenkynepochybnevyplývalo,žebolavystavenážalovaným.Zmenka
bola indosovaná (§ 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) žalobcovi, ktorý tým nadobudol všetky
práva zo zmenky (§ 14 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) a ktorý je tak jej oprávneným majiteľom

(§ 16 ods. 1 zmenkového a šekového zákona). Žalobca ako oprávnený majiteľ sa preto dôvodne
domáhal voči žalovanému ako vystaviteľovi zmenky zaplatenia zvyšku neuhradenej zmenkovej sumy
757,17 Eur s úrokmi vo výške 6 %, tak ako sú tieto špecifikované vo výroku rozsudku ako aj zmenkovej
odmeny, ktoré nároky žalobcu akceptoval aj sám žalovaný. Tieto nároky žalobcu boli „dané podľa § 43ods. 1 zmenkového a šekového zákona, podľa ktorého ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri
zročnosti zmenky vykonať postih proti vystaviteľovi, pričom podľa § 48 ods. 1 zmenkového a šekového
zákona platí, že majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo

zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a
podaných správ, ako aj ostatné trovy a 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy
alebo v menšej dohodnutej výške.“

Okresný súd vo zvyšku zamietol žalobu, pokiaľ išlo o žalobcom požadovaný úrok 0,25 % denne zo súm

špecifikovaných v žalobcom vyplnenom tlačive. V prípade vistazmenky zmenkový a šekový zákon síce
umožňujeúročeniezmenkovejsumy(§77ods.2,§5ods.1,2a3cit.zákona),notakátoúrokovádoložka
obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahom zodpovedať kritériám vyžadovaným zákonom pre platnosť
právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. Inak môže byť časť zmenky obsahujúca
úrokovú doložku postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa § 39 OZ v spojení s § 41 OZ, ktoré určujú,
že je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom, pričom ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Aj keď OZ
neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov, právnou
teóriou i súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne

uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v
rozpore s týmito zásadami, je podľa § 39 OZ postihovaný absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez
ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na
absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio. Na predloženej zmenke bol dojednaný úrok vo výške
0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo výške 91,25 %. Podľa verejne dostupného

štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktorý publikuje NBS, v roku 2009, v ktorom
bola zmenka vystavená a aj v roku 2011, v ktorom je stanovený začiatok úročenia, najvyššia priemerná
úroková miera pri nových úveroch iba mierne presahuje 13 % ročne (presne 13,28 % ročne v mesiaci
január 2011 pri spotrebiteľských a iných úveroch so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby nad 5 rokov).
Dojednaná úroková miera 91,25 % ročne prevyšujúca teda sedemnásobne najvyššiu priemernú úrokovú

sadzbu v uvedených obdobiach (kedy sa dokonca priemerná úroková miera v segmente domácností
pohybovala v rozmedzí približne od 5,32 % do 5,84 %) pri spotrebiteľských úveroch, bola podľa
okresného súdu v rozpore s pravidlami morálneho charakteru, a tým v rozpore s dobrými mravmi. Svojou
neprimeranosťou totiž podstatne prevyšuje v tom čase obvyklú úrokovú mieru vyjadrujúcu primeranú a
štandardnú odplatu za poskytnutie peňazí. Takáto úroková doložka nachádzajúca sa na zmenke bola

potom podľa § 39 a § 41 OZ absolútne neplatnou a preto nezakladá záväzok žalovaného zaplatiť
žalobcom požadovaný úrok 0,25 % denne. Preto v tejto časti okresný súd žalobu zamietol. O trovách
konania okresný súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP, „podľa ktorého v zložitých prípadoch najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní,
môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;

ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to „proti výroku, ktorým súd zamietol
zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenovej sumy“. Vo vzťahu k záveru prvostupňového

súdu, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je čiastočne nedôvodný, poukázal na to,
že zmenku vystavil žalovaný a túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle.
Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. V tejto
súvislosti poukázal i na závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra
2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.8.2002. Žalobca zvýraznil

predovšetkým nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť, ktorá nespornosť sa nepochybne
vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok žalovaného
zaplatiť aj zmenkový úrok je tak platný a mal byť priznaný v súdnom konaní, o to viac, ak žalovaný žiadne
námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval. Zároveň žalobca poukázal i na rozsudok Krajského
sadu Nitra zo dňa 3.2.2010, sp.zn. 5Co/16/2010, v ktorom vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25

% z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako
zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Napriek tomu, že uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu zmluvnej
pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas,
a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenkenapísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie
aplikovateľné na predmetný spor. Ďalej žalobca poukázal na charakter a účel zmluvnej pokuty. Zvýraznil,
že zmluvná pokuta 0,25 % z istiny za každý deň, nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej

pokute účastníkmi konania sledovaný.

K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní zo dňa 30.06.2014. Vo vyjadrení
uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Žiadal potvrdiť rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) za aplikácie Článku 19 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 prejednal vec v medziach § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP za rešpektovania § 156 ods. 1, 3 OSP a verejným vyhlásením
rozsudku bol rozsudok okresného súdu, v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti a vo
výroku o trovách prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods.
1 OSP v spojení s § 219 ods. 2 OSP.

Krajský súd prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku okresného súdu za aplikácie Článku 19
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods.2OSPzdôvodu,ževdanomprípadenebolikumulatívnesplnenépodmienkyprepostuppodľa§214
ods. 1 písm. b) OSP. K procesnému postupu odvolacieho súdu sa poukazuje na uznesenie Krajského

súdu v Žiline č.k. 14 Cob /254/2014-111 zo dňa 17.06.2015 s tým, že podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v
spojení s § 211 ods. 2 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia
krajského súdu dňa 18.6.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu
rozsudku Krajským súdom v Žiline.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajskýsúduvádza,žezaaplikácie§212ods.1OSP,§205ods.3OSPposudzovalrozsudokokresného
súdu v napadnutom výroku len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne

podanom odvolaní zo dňa 20.06.2014 (čl. 86 a nasl. spisu), za viazanosti skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa

ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe kvalitatívnu i kvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom
preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým okresný súd žalobu
v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zamietol, krajský súd poukazuje na vyššie citované
zákonné ust. § 219 ods. 2 OSP, ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje
so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení rozsudku okresného súdu, viažucimi
sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie § 219 ods. 2

OSP nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti skutkového a hlavne
primárneho charakteru, ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne
uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 OSP
umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného

súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého...„odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (III. ÚS 78/05, III. ÚS 164/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutívšeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ
rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom k požiadavke riadneho

odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody tak,
ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 OSP, čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného
súdu SR.

Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe
súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
relevantného charakteru.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu v predmetnej časti, krajský
súd uvádza nasledovné.

K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne

vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom žalovaný žiadne
námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval, odvolací súd poukazuje na čl. I. § 5 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokmi, ak boli dojednané.
2/ šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 vymedzuje, aké nároky má
majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktorý môže viesť proti všetkým zmenkovým dlžníkom bez
výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový peniaz, nominálnu hodnotu

zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., možno
požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky) a zmenky splatné
v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť exaktne stanovenú,
pretožetájezávislánačinnostimajiteľazmenkyvbudúcnosti.Pretolentusapripúšťaúročenie.Úroková
sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku.

DikciuvyplývajúcuzČlánkuI§48ods.1zákonač.191/1950Zb.„bolidojednané“nemožnobraťdoslova,
a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie
alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil
odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu

ako zmluvná pokuta.

Začiatok úročenia zmenkovej sumy nemožno regulérne stanoviť na dátum spadajúci do doby pred
vystavením zmenky. Začiatok doby úročenia zmenkovej sumy nie je prípustné stanoviť ani na dátum
neexistujúci alebo na dátum nemožný. Zákon však opomína otázku, dokedy sa zmenková suma v

dôsledku opatrenia zmenky relevantnou úrokovou doložkou úročí. Vzhľadom k tomu, že počiatok
lehoty úročenia zmenkovej sumy je v dispozícii zostaviteľa úrokovej doložky a zo zákona nemožno
vyvodiť žiadnu prekážku, ktorá by bránila v dispozícii s dobou ukončenia lehoty úročenia zmenkovej
sumy, nemalo by byť stanovenie ukončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy považované za neúčinné.
Odvolací súd je toho názoru, že koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou však

nemožno stanoviť ľubovoľne, teda záver lehoty nemožno stanoviť na dátum neexistujúci alebo na
dátum nemožný. Koniec lehoty úročenia zmenkovej sumy úrokovou doložkou nemožno rovnako určiť
tak, aby bol situovaný do doby po splatnosti zmenkovej pohľadávky. Tým nie je však dotknutá
požiadavka veriteľa na úročenie pohľadávky až do okamihu zaplatenia, pretože uhradzovaciu funkciuod splatnosti zmenkovej pohľadávky do doby zaplatenia zmenkového dlhu od dohodnutých úrokov,
preberajú zákonné šesťpercentné úroky, ktoré sú v súlade s obsahom § 48 a § 49 Článku I zákona č.
191/1950 Zb. súčasťou postihového zmenkového plnenia.

Z vyššie uvedeného záveru preto podľa odvolacieho súdu postupoval správne prvostupňový súd, keď
napadnutým výrokom žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne t.j. vo zvyšnej časti
zamietol.

Výrok rozsudku krajského súdu, ktorým o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa,
vyplýva z § 224 ods. 4 OSP, podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo
veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách
odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Toto rozhodnutie odvolací súd prijal hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.