Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/563/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243149
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113243149.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľov
1/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. XXX, J., 2/ Mgr. D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. XXX, J.,
obaja právne zastúpení Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom P.C. XX, C., proti odporcovi: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zasúpený SEDLAČKO

& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o určenie neplatnosti ustanovení zmluvy, na
odvolanie navrhovateľov a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/341/2013-263 zo
dňa 3. júla.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým rozhodol o určení neplatnosti jednotlivých ustanovení
zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005, p o t v r d z u j e .

Výrok, ktorým žalobný návrh o určení neprijateľnosti podmienok a o určení neplatnosti a neprijateľnosti

ustanovenia 4.6. zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005, ako aj výrok o trovách
konania m e n í tak, že
súd u r č u j e , že ustanovenie bod 11.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v
znení: v prípade, ak klient nedodržiava ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy je v spojení
- s ustanovením bodu 11.1.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: banka
je oprávnená zvýšiť úrokovú sadzbu až do obnovenia dodržiavania povinností klienta, a to v rozpätí od

0,5% p.a do 3,0% p.a., pričom zvýšenie sa nedotýka ustanovenia o sankčných úrokoch,
- s ustanovením bodu 11.1.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: banka
je oprávnená požadovať od klienta rozšírenie zabezpečenia,
- s ustanovením bodu 11.1.1.4 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: banka
môže realizovať záložné právo na majetok klienta, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 11.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa

29.09.2005 v znení: sankcie uvedené v úverovej zmluve môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 11.4.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v
znení: banka je oprávnená, a to aj bez predchádzajúceho oznámenia klientovi rozhodnúť o predčasnom
zaplatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom z ktoréhokoľvek z nasledovných dôvodov, je v spojení

- s ustanovením bodu 11.4.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: ak
nevzniklo záložné právo banky v prvom poradí v súlade s bodom 2.4.1 zmluvy do 90 dní odo dňa prvého
čerpania úveru,
- s ustanovením bodu 11.4.1.3 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient
nedodržiava ľubovoľnú povinnosť vyplývajúcu z bodu 9 úverovej zmluvy,
- s ustanovením bodu 11.4.1.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient
nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú treťou stranou,- s ustanovením bodu 11.4.1.8 zmluvy poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: klient
nedoplní bankou požadované zabezpečenie,
- s ustanovením bodu 11.4.1.9 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: v

hospodárení klienta dochádza k nepriaznivého vývoju hospodárskych a finančných ukazovateľov, najmä
v porovnaní s údajmi úverovej spôsobilosti zistenej bankou pred podpisom úverovej zmluvy,
- s ustanovením bodu 11.4.1.12 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení:
klient neplatí akýkoľvek svoj záväzok voči tretej osobe v lehote dlhšej ako 30 dní po splatnosti,
- s ustanovením bodu 11.4.1.16 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení:

ľubovoľné prehlásenie klienta podľa bodu 8 úverovej zmluvy je nepravdivé a neúplné, sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami.

Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 9.2.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005
v znení: klient sa zaväzuje, že bude žiadať súhlas banky, je v spojení
- s ustanovením bodu 9.2.1.1 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na

prijatie iného záväzku vo forme úveru, pôžičky odloženej platby alebo obdobnej právnej formy,
- s ustanovením bodu 9.2.1.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
prebratie a ručenie klienta za tretie osoby ako aj na prebratie záväzkov na tretie osoby,
- s ustanovením bodu 9.2.1.4 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
zriadenie záložného práva k vlastnému majetku,

- s ustanovením bodu 9.2.1.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
predaj vlastného nehnuteľného majetku,
- s ustanovením bodu 9.2.1.6 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
zmenu stavby alebo udržiavacie práce, ktoré v zmysle platných právnych predpisov vyžadujú stavebné
povolenia alebo ohlásenie stavebného úradu týkajúce sa nehnuteľného majetku založeného v zmysle

bodu 10.1 úverovej zmluvy,
- s ustanovením bodu 9.2.1.7 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
založenie právnickej osoby,
- s ustanovením bodu 9.2.1.8 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
vloženie svojho majetku alebo jeho časti do právnickej osoby,

- s ustanovením bodu 9.2.1.9 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v znení: na
zbavenie závažnej časti svojho majetku, pričom na zbavenie sa časti majetku sa považuje aj dlhodobý
prenájom majetku a darovanie majetku, pričom bez predchádzajúceho súhlasu neurobí príslušný právny
úkon, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 9.2.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v
znení: klient sa zaväzuje, že nebude zvýhodňovať iných svojich veriteľov pred bankou, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

Súd u r č u j e , že ustanovenie bodu 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 v

znení: banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu podľa bodu 4.4 úverovej zmluvy
v prípade, ak dôjde k zmene rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým
so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených NBS. Pre posúdenie zmeny miery rizika
klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase podpisu úverovej zmluvy v porovnaní so skutočnosťami
platnými v čase vykonanej zmeny. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť

automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve, je neprijateľnou podmienkou a je neplatné.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom v rade 1/ a 2/ trovy konania vo výške 72,92 Eur
do troch dní k rukám ich právneho zástupcu Mgr. Petra Baláža, advokáta so sídlom v C..

Výrok, ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa v časti určenia bodu 11.1.1.3, 11.1.3, 11.3.1, 9.2.3,
12.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/589/05 zo dňa 29.09.2005 za neplatný a neprijateľnú zmluvnú
podmienku zamietol a vo výroku, ktorým zamietol návrh na ospravedlnenie, z o s t á v a n e d o t
k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresný súd určil konkrétne ustanovenia zmluvy o poskytnutí úveru č.
99/589/05zodňa29.09.2005uzatvorenejmedziúčastníkmikonaniazaneplatné,pokiaľsanavrhovatelia
domáhali určenia, že tieto ustanovenia zmluvy sú zároveň neprijateľnými zmluvnými podmienkami, v

tejtočastiichnávrhzamietol.Žalobnýnávrhzamietolajvčasti,vktorejsanavrhovateliadomáhaliurčenia
neplatnosti a neprijateľnosti ust. 4.6. predmetnej zmluvy o úvere, ako aj určenia neplatnosti dojednania
v bode 11.1.1.3, 11.1.3, 11.3.1, 9.2.3, 12.5 tejto zmluvy a ako normatívne neprípustný zamietol nárok
navrhovateľov, ktorými požadovali ospravedlnenie ako morálnu satisfakciu.
Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 29.09.2005 navrhovatelia ako dlžníci,

uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru č. 95/589/05 s odporcom ako veriteľom. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru do výšky 420.000,- Sk s odkladacou podmienkou do splnenia ktorej sa poskytnutý
úver nepovažoval za hypotekárny. Vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy
konštatoval, že sa naň nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľsko-
právne vzťahy (§ 52 a nasl.), preto musel na vec aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvný vzťah účastníkov vyhodnotil ako absolútny obchod,

ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, avšak má charakter spotrebiteľskej zmluvy.
Prihliadajúc na čas uzavretia tejto zmluvy, aplikoval na ňu ust. zákona č. 258/2001 Z.z..

Zmluva obsahovala zmluvné dojednania rozčlenené do 14 článkov, z ktorých časť označili navrhovatelia
za neplatné a neprijateľné. Vychádzajúc z takéhoto žalobného návrhu sa okresný súd primárne

zaoberal posúdením existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovateľmi žiadanom určení podľa
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Ustálil, že na požadovanom určení majú naliehavý
právny záujem nakoľko zmluvný vzťah existuje od roku 2005 a bude trvať ešte niekoľko rokov, práva
navrhovateľov ako spotrebiteľov, sú bez takéto určenia ohrozené a navrhovatelia sú v právnej neistote,
s výnimkou určenia neplatnosti a neprijateľnosti bodu 11.1.1.3 zmluvy o poskytnutí úveru. V zmysle

tohto zmluvného ustanovenia banka môže plniť a uplatniť zmenku Klienta v súlade s bodom 10.4.
Keďže takého oprávnenie má banka aj v zmysle bodu 10.4 zmluvy ktorého neplatnosti sa navrhovatelia
nedomáhali, v prípade určenia neplatnosti a neprijateľnosti bodu 11.1.1.3 by sa ich právne postavenie
nezmenilo, preto ich návrh v časti určenia bodu 11.1.1.3 zamietol pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu.

Okresný súd neurčil za neplatné dojednanie v bode 11.1.3 spornej zmluvy, nakoľko ide o dohodu
zmluvných strán týkajúcu sa spoplatnenia upomienok, ktorú nemožno považovať za dojednanie v
rozpore s dobrými mravmi.
Ďalej neurčil za neplatné ani dojednanie v bode 11.3.1 o zmluvnej pokute a spôsobe výpočtu zmluvnej

pokuty. Konštatoval, že ide o dojednanie súladné so zákonom a pokiaľ by zmluvná pokuta bola
neprimerane vysoká, je to vecou iného konania s možnosťou moderovania zmluvnej pokuty súdom.
Za neplatné neurčil ani dojednanie v bode 9.2.3, ktorý upravoval možnosť vypovedania zmluvy o vedení
účtu, z ktorého sa vykonávajú splátky úveru. Uviedol, že v prípade, ak by sa navrhovatelia nezaviazali
nevypovedať túto zmluvu a túto by následne vypovedali, ich povinnosť splácať úver a právo banky by

bolo ohrozené.
Za neplatné nepovažoval dojednanie v bode 12.5 zmluvy upravujúce spôsob reklamácie, pretože v
tomto prípade nezistil žiadny rozpor s dobrými mravmi.
Za neplatné neurčil ustanovenie bodu 4.6 zmluvy ohľadom zmeny úrokovej sadzby adekvátnym
spôsobom odporcom, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Aj v tomto prípade konštatoval, že uvedené

ustanovenie sa neprieči dobrým mravom a ani neobchádza zákon. Nejde v tomto prípade o svojvoľné
právo odporcu meniť úrokovú sadzbu, nakoľko toto závisí od ďalších okolností uvedených v dojednaní.
Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcovi, aby sa im písomne ospravedlnil za
porušenie ich práv vyplývajúcich z predpisov na ochranu spotrebiteľa, v tejto časti považoval ich návrh
za neprípustný, nakoľko takúto možnosť neupravuje žiaden právny predpis.

V ostatnej časti žalobnému návrhu vyhovel a rozhodol o neplatnosti navrhovateľmi konkrétne
označených ustanovení zmluvy o úvere, ktoré špecifikoval vo výroku napadnutého rozsudku.
Konštatoval, že uvedené ustanovenia sú v rozpore s dobrými mravmi a vo vzťahu k navrhovateľom ako
spotrebiteľom značne šikanózne a z toho titulu neplatné.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rozsah pomeru úspechu a
neúspechu účastníkov konania, žiadnemu z nich nepriznal právo na ich náhradu.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovatelia aj odporca.

Navrhovatelia namietali nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, ak tento zamietol ich návrh

na určenie, že nimi označené ustanovenia zmluvy o poskytovaní úveru sú neprijateľnými podmienkami
spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia tejto zmluvy vyložil neprístupne reštriktívne.
Ďalej nesúhlasili so zamietnutím žalobného návrhu, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti a
neprijateľnosti ustanovenia 4.6 zmluvy o úvere. Poukázali na ust. § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho

zákonníka, ktorý za neprijateľné podmienky považuje najmä ustanovenia umožňujúce dodávateľovi
jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Musí ísť teda o
dôvod objektívne poznateľný a nie o akúkoľvek všeobecnú formuláciu, resp. uvedenie len akéhosi
pseudodôvodu, ktorý je nejasný a pripúšťa rôzny výklad. Takto bol formulovaný aj bod 4.6 zmluvy, ktorým
sa odporca snažil obchádzať predmetné zákonné ustanovenie. Uvedené ustanovenie zmluvy pripúšťa
rôzny výklad a umožňuje odporcovi uplatniť svojvôľu pri jednostrannej zmene úrokovej sadzby, čím

dochádza k výraznému znevýhodneniu navrhovateľov. Ustanovenie označili za neprijateľnú podmienku
a z toho titulu aj absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Naviac uviedli, že neurčitosť tohto zmluvného dojednania ho robí neplatným aj v zmysle ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Sú v ňom použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne. V
zmluve nie je vysvetlený význam pojmu „miera rizika klienta“.

Ďalej navrhovatelia poukázali na to, že uvedené ustanovenie zmluvy je v rozpore aj s § 75 ods. 4 písm.
d) Zákona o bankách, z titulu ktorého je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia
Zákona o bankách musí zmluva o hypotekárnom úvere obsahovať podmienky závislé od objektívnych
skutočností. Uvedené ustanovenie však túto zákonnú požiadavku nespĺňa. Nielen v úverovej zmluve, ale
ani v žiadnej jej prílohe nie sú podmienky špecifikované a nikde nie je stanovený výpočet rizika klienta, z

čoho vyplýva, že navrhovatelia nemohli vedieť ani predpokladať, aké okolnosti môžu znamenať splnenie
podmienok pre jednostrannú zmenu úrokovej sadzby odporcom.

Navrhovatelia žiadali, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania (§ 41 ods. 2 O.s.p.) odvolací súd ustálil, že navrhovatelia
ním napádali výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol ich žalobný návrh zamietnutý v časti, v ktorej
sa domáhali určenia neprijateľnosti tých dojednaní v zmluve, ktoré okresný súd v rozhodnutí označil
za neplatné a vo výroku, ktorým zamietol nárok navrhovateľov na určenie neplatnosti a neprijateľnosti

bodu 4.6 spornej zmluvy. Navrhovatelia v podanom odvolaní nenamietali správnosť záverov okresného
súdu, na základe ktorých zamietol ich návrh, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti a neprijateľnosti
dojednania v bode 11.1.1.3 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako aj neplatnosti dojednaní
v bode 11.1.3, 11.3.1, 9.2.3 a v bode 12.5. Rovnako navrhovatelia nenamietali správnosť záverov
okresného súdu, ktorým zamietol ich návrh, ktorým sa voči odporcovi domáhali ospravedlnenia.

Odporca v podanom odvolaní napadol výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobnému návrhu
navrhovateľov vyhovené, žiadal, aby v tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Okresný súd mal preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu, predmetom ktorej

bolo poskytnutie úveru za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti, konštatoval, že na ich zmluvný vzťah
sa použijú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený právny predpis
však explicitne vylučuje takýto typ zmluvy zo svojej pôsobnosti. Na tento vzťah nemožno aplikovať
ani neskoršie ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko aj v zmysle tohto právneho predpisu
hypotekárny úver nie je spotrebiteľským úverom.

Ďalej odporca namietal, že navrhovatelia nemajú na nimi žiadanom určení naliehavý právny záujem.
Svoj nárok opierajú iba o teoretickú možnosť aplikácie nimi uvedených ustanovení v prípade porušenia
úverovej zmluvy, ku ktorej z ich strany nedošlo a v budúcnosti vôbec nemusí dôjsť. Okresný súd vôbec
neprihliadal na skutočnosť, že v súčasnosti nie je právo navrhovateľov žiadnym spôsobom ohrozené a
títo nepredložili žiaden relevantný dôkazný prostriedok preukazujúci opak.

Odporca ďalej poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Uviedol, že dôvody a závery,
pre ktoré súd žalobe čiastočne vyhovel, sú všeobecné, strohé, bez uvedenia širších súvislostí a náležitej
argumentácie založenej na vykonanom dokazovaní. Navrhovatelia v úverovej zmluve zhodne vyhlásili,
že si ju prečítali a táto zmluva vyjadruje ich slobodnú vôľu a nie sú im známe okolnosti, ktoré by ju robilineplatnou, ktorú skutočnosť potvrdili aj svojím podpisom. Odporca preto označil za neakceptovateľné,
aby takmer po 10 rokoch trvania obligačného vzťahu bez jediného porušenia zmluvy súd vyhovel žalobe,
ktorou sa navrhovatelia ex post domáhajú určenia neplatnosti ustanovení zmluvy, s ktorými sa pred jej

podpisom oboznámili, a to iba z dôvodu ich hypotetickej obavy o možnej aplikácii týchto ustanovení voči
nim. Okresný súd dezinterpretoval zmluvné ustanovenia, ktoré označil za neplatné.

Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že pokiaľ okresný súd ich žalobnému návrhu
vyhovel, jeho právne posúdenie o existencii naliehavého právneho záveru na žiadanom určení bolo

správne. Poukázali na skutočnosť, že si doteraz zmluvné povinnosti plnili, a to aj tie, ktoré im boli uložené
v rozpore s dobrými mravmi, a to v strachu zo sankcionovania zo strany odporcu. Za takéhoto stavu je
danosť naliehavého záujmu jasná.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov považoval za správny záver okresného súdu
o nemožnosti určenia navrhovateľmi označených zmluvných dojednaní za neprijateľné zmluvné

podmienky z dôvodu, že normatívna úprava neprijateľných podmienok bola do právneho poriadku
zavedená až s účinnosťou od 01.03.2010.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok

okresného súdu v časti napadnutého výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v
časti zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozsudku.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.04.2004 bola do prvej časti Občianskeho
zákonníka vložená nová piata hlava, ktorej nadpis znel „SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY“. Podľa § 52

ods. 1 tohto novelizovaného znenia Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy boli definované ako
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravovaného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 tohto novelizovaného znenia Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Ust. § 53 ods. 3 tohto novelizovaného znenia Občianskeho zákonníka príkladmo uvádzalo, čo možno
považovať za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Prijatím zákona č. 150/2004 Z. z. tak došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva.
Následne, zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008 došlo k „rozšíreniu“ ustanovení definície
spotrebiteľskej zmluvy aj na zmluvy, ktoré neboli upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, to

znamená aj na úverové zmluvy.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. sa ustanoveniami tohto zákona
spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.01.2008.
Teda v zmysle ustanovení tohto právneho predpisu sa za spotrebiteľské zmluvy považujú aj zmluvy,
ktoré vznikli pred 01.01.2008 a neboli uzatvorené v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ako

účastníci zmluvy v nich vystupujú spotrebiteľ a dodávateľ.

Ďalšia novela Občianskeho zákonníka zákon č. 575/2009 Z. z. s účinnosťou od 01.03.2010 zaviedol
do Občianskeho zákonníka § 53a a zároveň novelizoval aj Občiansky súdny poriadok, a to ust. § 153
ods. 4 O.s.p.. V zmysle týchto ustanovení bol súd oprávnený vysloviť vo výroku svojho rozhodnutia

neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva,
medzi ktoré sa zaraďuje aj Občiansky súdny poriadok je vybudovaná na zásade, že procesné normy
nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon
neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou.

V prejednávanej veci konanie začalo podaním žalobného návrhu dňa 19.12.2013. V čase rozhodovania
okresného súdu napadnutým rozsudkom bol platný a účinný zákon č. 575/2009 Z. z., ktorým bol § 153
O.s.p. doplnený odsekom 4, ktorý znie: „Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskejzmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo

zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.

Aj keď zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, v znení neskorších
predpisov pôvodne zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občianskeho zákonníka za

spotrebiteľské priamo neoznačuje, tieto zmluvy mali charakter spotrebiteľských zmlúv už v zmysle
vtedy platného ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Preto aj zmluvy
uzatvorené podľa iných zákonov možno považovať za spotrebiteľské. Okrem toho zákon č. 568/2007 Z.
z. s účinnosťou od 01.01.2008 rozšíril definíciu spotrebiteľských zmlúv aj na zmluvné typy, ktoré neboli
upravené v Občianskom zákonníku. Ako už bolo zdôraznené, v rámci prechodných ustanovení k tejto
novele Občianskeho zákonníka podľa § 879j sa jeho ustanoveniami spravujú aj právne vzťahy, ktoré

vznikli pred 01.01.2008. To znamená, že ak sporná úverová zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi
konania pred týmto dátumom, jej posúdenie z hľadiska spotrebiteľských zmlúv možno vykonať v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Okrem toho, ako správne v
odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval okresný súd, pomerne široká ochrana spotrebiteľom je
garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských

zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich
obsah nemení. Táto smernica je všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak
daný vzťah neupravuje osobitná právna úprava, prípadne bude aplikovaná popri osobitnej právnej
úprave. Preto, ak aj do 01.01.2008 sa ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
nevzťahovali na iné typy spotrebiteľských zmlúv ako tie, ktoré boli upravované Občianskym zákonníkom,

posudzovanie neprijateľných a neprimeraných podmienok bolo potrebné vykonať aj v zmysle citovanej
smernice Rady a posudzovať ich neplatnosť z hľadiska ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ako však už odvolací súd zdôraznil, s účinnosťou od 01.01.2008 sa ustanoveniami spotrebiteľských
zmlúv upravených v Občianskom zákonníku riadili aj právne vzťahy vyplývajúce zo zmlúv, ktoré mali

charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak neboli ako druh zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho
zákonníka. Uvedená zmena Občianskeho zákonníka vlastne rozšírila posudzovanie neprijateľnosti
zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka aj na ostatné zmluvné typy a vzhľadom
na ust. § 879j Občianskeho zákonníka.

Okresný súd preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že nie je možné konštatovať neprijateľnosť
zmluvných dojednaní označených navrhovateľmi v podanom žalobnom návrhu. Na základe vyššie
uvedených skutočností krajský súd preto rozsudok okresného súdu zmenil tak, že okrem neplatnosti
konštatoval aj neprijateľnosť zmluvných ustanovení, ktorých neplatnosť vyslovil okresný súd vo výroku
napadnutého rozsudku. Dôvody, pre ktoré okresný súd konštatoval neplatnosť uvedených ustanovení

zmluvy sú zároveň v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj neprijateľnými zmluvnými
dojednaniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu medzi navrhovateľmi ako spotrebiteľmi a odporcom
ako dodávateľom.

Krajský súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s odvolacou námietkou odporcu o nedostatočnom

odôvodnení záverov okresného súdu týkajúcich sa neplatnosti týchto zákonných ustanovení. Naopak,
podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd dostatočne podrobne uviedol skutočnosti, na ktoré
pri posúdení uvedenej zmluvy ako spotrebiteľskej bol povinný prihliadať, aké parametre by tento
spotrebiteľský vzťah mal spĺňať. Následne v jednotlivostiach vo vzťahu ku každému ustanoveniu zmluvy
sa dostatočne dôsledne zaoberal hodnotením splnenia týchto kritérií. S jeho závermi sa krajský súd v

celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Rovnako nie je dôvodná odvolacia námietka odporcu o neexistencii naliehavého právneho záujmu
navrhovateľov na žiadanom určení. Skutočnosť, že navrhovatelia si riadne plnili zmluvné povinnosti,
ktoré im boli uložené predmetnými ustanoveniami zmluvy, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi,

neodstraňuje neistotu právnych vzťahov medzi účastníkmi. Určovacia žaloba má spĺňať najmä
preventívnu funkciu a predchádzať porušeniu práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov.
Okrem toho, v prípade spotrebiteľských vzťahov platí, že rešpektovanie právnej istoty v spotrebiteľských
právnych vzťahoch je významné z hľadiska princípu ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahyspotrebiteľských právnych vzťahov tomu zodpovedá aj požiadavka „postaviť na isto“ právny vzťah medzi
účastníkmi tohto vzťahu bez toho, že by už došlo k porušeniu zmluvou vyplývajúcich práv a povinností.

Vychádzajúc z týchto skutočností krajský súd odvolanie odporcu nepovažoval za dôvodné.

Pokiaľ posudzoval odvolacie námietky navrhovateľov o nesprávnosti rozhodnutia okresného súdu,
ktorý zamietol ich návrh na určenie neplatnosti a neprijateľnosti bodu 4.6 zmluvy o úvere, v tejto časti
považoval ich odvolanie za dôvodné. Skutočne bolo potrebné, aby v tejto súvislosti okresný súd skúmal,

či zmluva transparentným spôsobom uvádza dôvod a spôsob zmeny poplatkov spojených s poskytnutím
úveru. Možno sa stotožniť s odvolateľmi, že predmetné ustanovenie pripúšťa rôzny výklad a umožňuje
uplatniť odporcovi svojvôľu pri jednostrannej zmene úrokovej sadzby a tým výrazne znevýhodniť
navrhovateľov ako spotrebiteľov. Neurčitosť tohto ustanovenia spočíva v tom, že používa pojem „miera
rizika klienta“, ktorý nie je nikde vysvetlený a špecifikovaný, teda neumožňuje navrhovateľom ako
spotrebiteľom predpokladať obsah zmien úrokovej sadzby, ktoré môžu nastať v budúcnosti. Krajský súd,

na rozdiel od okresného súdu, dospel k záveru, že uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a z toho titulu neplatnou.

Otrováchkonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§142ods.2O.s.p..Vzhľadomnavýsledokkonaniadospel
k záveru, že navrhovatelia v rade 1/ a 2/ boli vo väčšom rozsahu úspešní a ich neúspech je v pomerne

nepatrnej časti, preto im priznal plnú náhradu trov konania s tým, že vyhlásil rozhodnutie, že výška trov
konania bude uvedená v písomnom vyhotovení jeho rozsudku.
Navrhovatelia si v písomných podaniach nachádzajúcich sa v spise opakovane náhradu trov konania
uplatňovali. Výšku trov konania v zákonnej 3-dňovej lehote od vyhlásenia rozsudku krajského súdu
však bližšie nešpecifikovali, s výnimkou podania zo dňa 14.10.2015, ktorým sa vyjadrovali k odvolaniu

odporcu. V tomto podaní si navrhovatelia uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej
služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 64,53 Eur a režijný paušál k tomuto úkonu vo výške 8,39 Eur.
Krajský súd im trovy konania v tejto výške podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. rozhodol, aby im ich odporca zaplatil k rukám ich právneho zástupcu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.