Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Dáša Kontríková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/191/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116202410
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2116202410.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpený: JUDr.
Dalibor Pavelka, advokát, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanej: J. M., nar. X.X.XXXX,
bytom H. - Y. XXX, zastúpená: JUDr. Andrej Kučera, advokát, so sídlom SNP 6, Hlohovec, o zaplatenie
13.683,82eura,onariadeniepredbežnéhoopatrenia,naodvolaniežalovanejprotiuzneseniuOkresného
súdu Trnava č. k. 10C/34/2016-50 zo dňa 05. februára 2016, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa
z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného
opatrenia a žalovanej zakázal nakladať s nehnuteľnosťami v okrese Trnava, obec H., katastrálne územie
Y., zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX, ktorými sú rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla
postavený na parcele č. 733/13 a pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č.
733/17, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 523 m2, parc. č. 733/100, záhrady, vo výmere 85 m2,
parc. č. 733/13, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 108 m2 a parc. č. 733/129, záhrady, vo výmere
16 m2, ktoré vlastní v podiele 1/1, a to najmä tieto predať, darovať, previesť zámennou zmluvou, zaťažiť
záložným právom, zriadiť vecné bremeno, či zabezpečovací prevod práva, do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.
Súd po právnej stránke uznesenie odôvodnil ust. § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e) a f), § 76 ods. 4
O.s.p.. Skutkovo tým, že vzhľadom na správnosť skutkových a právnych dôvodov uvedených v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, súd v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel považujúc ho za dôvodný.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že žalobca
nedostatočne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a taktiež
nedostatočne odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. potrebu dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania. Žalobca úmyselne zamlčal súdu skutočnosť, že okrem nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. území Y., žalovaná vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území G.. Hoci uvedená nehnuteľnosť je evidovaná ako rodinný dom, tento je sčasti
využívaný na podnikateľské účely. V prednej časti nehnuteľnosti je zriadená prevádzka rýchleho
občerstvenia, ktorú žalovaná prenajíma a v zadnej časti je zriadená bytová jednotka. Hodnota týchto
nehnuteľností sa pohybuje okolo 60.000 eur. Z uvedeného tak vyplýva, že okrem nehnuteľnosti
uvádzanej v predbežnom opatrení, žalovaná je výlučnou vlastníčkou aj ďalšej nehnuteľnosti, ktorej
hodnota je vzhľadom aj na existujúcu ťarchu postačujúca na uspokojenie nároku žalobcu. Okrem
tohto žalovaná nemá v žiadnom prípade záujem predmetnú nehnuteľnosť v G. predať, nakoľko
má z nej pravidelný príjem vo forme nájomného. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území Y. žalovaná taktiež v súčasnosti nemá záujem predať. Poukazuje na to, že ak by aj obe
nehnuteľnosti predala, výťažok z ich predaja by niekoľkonásobne prevyšoval nárok žalobcu a teda v
súčasnosti nemôže vzniknúť reálne žiadna obava, že by pohľadávka žalobcu nemohla byť uspokojená.Prvostupňový súd sa tiež vôbec nezaoberal a neprihliadol na to, že žalovaná je samostatne zárobkovo
činnou osobou už vyše 22 rokov a teda nie je osobou, u ktorej by bola predpokladaná absencia príjmu,
z ktorého by bolo možné uspokojiť nárok žalobcu. V konaní prvostupňového súdu došlo tiež k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci pretože, pri odôvodnení rozhodnutia postupoval súd prvého stupňa v absolútnom
rozpore s ust. § 76 ods. 4 O.s.p.. Z uvedeného ustanovenia vyplývajú podmienky, kedy súd môže
vyhotoviť odôvodnenie svojho rozhodnutia v tzv. skrátenej forme. Jednou z podmienok je, aby súd
vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom v odôvodnení napadnutého uznesenia
žiadnym spôsobom nezdôvodnil z akých dôvodov nevyhovel návrhu žalobcu v celej časti. Vzhľadom na
to, že súd návrhu nevyhovel v celom rozsahu, bolo jeho povinnosťou celé svoje rozhodnutie riadne v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa zmenil a návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Žalovaná k odvolaniu
pripojila výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, k. ú. G., výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXX,
k. ú. Y., zmluvu o nájme nebytových priestorov, zmluvu o záložnom práve č. 86/15, informácie o účte ku
dňu 24.02.2016 a výpis zo živnostenského registra.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami;
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv
účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je
však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa
nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku
predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie
byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia
byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom vo veci samej domáha zaplatenia sumy 13.683,82
eura z dôvodu, že žalovaná, s ktorou v minulosti žil v spoločnej domácnosti vykonávala administratívne
práce spojené s jeho podnikateľskou činnosťou, pričom na všetky vystavené faktúry uvádzala bez jeho
vedomia a súhlasu číslo svojho bankového účtu.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že nehnuteľnosti v okrese Trnava,
obec H., k. ú. Y., zapísané na LV č. XXXX, ktoré žalovaná vlastní v podiele 1/1, sú jediným reálnym
majetkom žalovanej, z ktorého by mohol uspokojiť nároky, ktorých sa domáha. Žalobca má odôvodnené
obavy, že by žalovaná mohla za trvania konania previesť nehnuteľnosti na inú osobu, alebo ju zaťažiť,
čímbybolohrozenývýkonrozhodnutia,dokoncabybolažznemožnený.Žalovanázačalapodnikaťkrokysmerujúce k predaju nehnuteľnosti, keď na portáli P. zverejnila inzerát ponúkajúci predaj nehnuteľnosti
v jej vlastníctve za cenu 199.000 eur.
Žalovaná osvedčila výpisom z LV č. XXXX, k. ú. G., že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a to parc.
č. 406, zast. plochy a nádvoria o výmere 373 m2, parc. č. 407 záhrady o výmere 497 m2, parcely reg.
„C“, rodinný dom s. č. XXX. Podľa LV č. XXXX k. ú. Y. je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a
to parc. č. 733/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2, parc. č. 733/100 záhrady o výmere 85
m2, parc. č. 733/113 zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2, parc. č. 733/129 záhrady o výmere
16 m2, parc. č. reg. „C“, rozostavaného rodinného domu na parc. č. 733/113. Podľa zmluvy o nájme
nebytových priestorov z 09.03.2015 uzatvorila žalovaná ako prenajímateľka zmluvu o nájme nebytových
priestorov s M. C. - KEBAB U TAYA na dobu neurčitú od 09.03.2015 v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v k. ú. G., zapísané na LV č. XXXX. Dňa 14.07.2015 uzatvorila žalovaná s veriteľom Tatra credit a.s.
zmluvu o záložnom práve č. 86/15, na zabezpečenie úveru vo výške 11.500 eur, pričom predmetom
zmluvy je dohoda o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území G.,
zapísané na LV č. XXXX.
Ako už súd hore uviedol, predbežné opatrenie je možné nariadiť v prípade, ak existuje reálna obava,
že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, alebo existuje potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi
účastníkmi. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pri predbežných opatreniach vyžaduje, ak chce žalobca
dosiahnuť zakázať nakladať žalovanému s nehnuteľnosťami, aby žalobca aspoň osvedčil, že jeho
nárok je ohrozený. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne, spočívajúce v takom konaní žalovaného,
z ktorého bude vyplývať, že s nehnuteľnosťami mieni nakladať, čím by napríklad hrozilo, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdil, že
nehnuteľnosti v k. ú. Y. sú jediným reálnym majetkom žalovanej s tým, že má úmysel ich predať a hrozbu
predaja osvedčil inzerovaním predaja tejto nehnuteľnosti. Z listinných dôkazov predložených žalovanou
k odvolaniu však vyplynulo, že žalovaná je vlastníckou aj ďalších nehnuteľností nachádzajúcich sa
v k. ú. G., vedených na LV č. XXXX, ku ktorým síce bolo na splatenie úveru 11.500 eur zriadené
záložné právo ale vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti nejde o dôležitú skutočnosť, ktorá by mohla
ohroziť nárok žalobcu. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Y., ktoré uvádzal žalobca v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia teda nie sú jediným majetkom žalovanej, z ktorého by mohol byť
nárok žalobcu na zaplatenie dlhu uspokojený. Navyše hodnota nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej
podstatne prevyšuje pohľadávku žalobcu. V takejto dôkaznej situácii bolo možné dospieť k záveru, že
žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi a ani to, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený a nariadenie predbežného opatrenia by bolo dôvodné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. s
poukazom na ust. § 221 ods. 3 O.s.p., pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (predbežné
opatrenie nie je možné zrušiť a vrátiť na nové konanie).
Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.