Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 6, 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/157/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213296
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213296.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova ul. č 25, IČO: 35 807 598, v zast. Advokátska
kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o návrhu na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 175,00 € z titulu majetkovej škody a sumy 387,24 € z titulu nemajetkovej ujmy.
Tento návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na tunajšom súde prebiehalo exekučné konanie, v ktorom
navrhovateľ bol ako oprávnený a toto exekučné konanie sa viedlo voči povinnému Y. F.. Exekúcia

bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 14Er 947/2006 / EX 321/2006/. Podľa názoru navrhovateľa
došlo k porušeniu právnych predpisov, a to exekučného poriadku, pretože navrhovateľ požiadal o
vydanie poverenia s tým, že po udelení poverenia následne požiadal o zmenu exekútora. Tunajší súd
o zmene exekútora nerozhodol v zákonnej lehote do 30 dní odo dňa doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora, ale až neskôr. Vzhľadom na tie to skutočnosti tým porušil práva navrhovateľa
hoci prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu

s účastníkmi konania, ktorá mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu. Takýmto konaním tak vznikla navrhovateľovi majetková škoda, ktorá
pozostáva s nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému v sume 70,00 €, s nákladov na udržiavanie a správu informačného
systému vo výške 40,00 €, nákladov na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom vo výške 50,00 €, nákladov na administratívne spracovanie textov urgencie adresovaných
exekučnému súdu v sume 15,00 €. Okrem toho navrhovateľ si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy

vyčíslenú v peniazoch pretože došlo k porušeniu práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručených Ústavou podľa čl. 48 ods. 2, ako aj práva na prejednanie veci v primeranom čase. Podľa
názoru navrhovateľa tunajší súd spôsobil nesprávny úradný postup a vystavil ho tak riziku, že dôjde k
zániku povinného, môže tiež dôjsť k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a nastalo
riziko insolvencii povinného. Náhrada nemajetkovej ujmy je tak spravodlivá satisfakcia za porušenie
jeho zákonných nárokov a základných práv. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ

poukazuje na skutočnosť, že za prieťahy spôsobené súdmi za každý rok je adekvátna náhrada vo výške
663,88 €, čo bolo aj konštatované viacerými nálezmi Ústavného súdu. Keďže v predmetnej veci bol
exekučný súd nečinný viac ako 211 dní tak suma 387,24 € predstavuje náhradu za takýto čas čo bol súdnečinný. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že požiadal o predbežné prerokovanie jeho nároku
na náhradu škody avšak odporca na to pozitívne nereagoval.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil s tým, že poukázal, že takýto návrh je zmätočný pretože
obsahuje nedostatky a to, že nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia, podanie na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci,
ako aj dátumy kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Odporca tiež
poukázal na skutočnosť, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nárokunanáhraduškodystým,žeaždňa27.09.2012bolaokresnémusúdudoručenápredmetnážaloba
z čoho je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6 mesiacov ale skôr tak ako vyžaduje zákon č.
514/2003 a nárok navrhovateľa je uplatnený predčasne. Okrem toho navrhovateľ neposkytol odporcovi
potrebnú súčinnosť pri predbežnom prerokovaní a neboli tak splnené základné podmienky pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom

nakoľko takéto podmienky musia byť splnené súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu týkajúceho
sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora zákonom ustanovenej lehote tak odporca
uviedol, že aj v prípade ak by došlo, že by súd rozhodoval neskôr ako je uvedená zákonná lehota, tak to
nemožno automaticky považovať za zbytočné prieťahy a nesprávny úradný postup. Žiadal tiež aby súd
prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľ bol nečinný, ako aj na skutočnosť, že je potrebné pri takomto

rozhodnutí o zmene exekútora zabezpečiť si vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov,
doručenie exekučného spisu, ako aj zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného
exekútora. Okrem toho tým, že sa nerozhodlo v zákonnej lehote, nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody nakoľko pôvodný exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. Pokiaľ
ide o existenciu prieťahov v konaní tak podľa názoru odporcu nebola splnená zákonná podmienka, ktorú

vyžaduje zák. č. 514/2003 v § 9 ods. 2, nakoľko navrhovateľ nepreukázal že by existovalo rozhodnutie,
ktoré bolo vydané v disciplinárnom konaní, na základe ktorého sa sudca dopustil disciplinárneho
previnenia a ktoré malo za následok prieťahy v súdnom konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti kde

sa konštatovalo, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj vybavenie
sťažnosti na prieťahy na podklade žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z ktorej by
vyplývalo, že boli konštatované prieťahy. Keďže nebola preukázaná zákonná podmienka tak podľa
názoru odporcu je nárok navrhovateľa neodôvodnený. Odporca tiež vzniesol námietku premlčania,
pretože podľa neho je nárok navrhovateľa premlčaný.

Pokiaľ ide o výšku materiálnej škody tak podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal výšku škody
pričom škoda, ktorú si vyčísluje v podanom návrhu tak ide iba o paušálne sumy, ktoré sú určené veľmi
všeobecne, sú uvedené nesprávne, účelovo a sú vyčíslené v mimoriadne vysokej výške. Navrhovateľ
tak nepreukázal vznik ani výšku škody. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu tak podľa názoru odporcu takáto

nemajetková ujma podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a nie je automatickým nárokom na
finančné zadosťučinenie. Vždy treba vychádzať z konkrétnych okolností daného prípadu. Okrem toho
je potrebné prihliadať aj na to či predseda súdu vybavil sťažnosť navrhovateľa, ktorá viedla potom k
náprave situácie alebo nie, pričom vznik nemajetkovej ujmy je rozdelený u fyzických a právnických osôb.
Zároveň tiež nedošlo k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody, resp. nemajetkovej ujmy

a škodovou udalosťou tak ako predpokladá zák. č. 514/2003 Z. z. Je potrebné prihliadnuť aj na dobré
mravy, nakoľko predmetom súdnych konaní, v ktorých vystupuje navrhovateľ či už ako oprávnený alebo
ako navrhovateľ tak ten porušuje právne predpisy na území Slovenskej republiky týkajúce sa práv
spotrebiteľa čo bolo konštatované vo viacerých konaniach, pričom používa tiež nekalé praktiky. Preto
by bolo vo rozpore s dobrými mravmi priznať navrhovateľovi takúto náhradu škody, resp. nemajetkovej

ujmy.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ ako aj právny zástupca navrhovateľa mali predvolanie
na pojednávanie zo dňa 06.06.2014 riadne doručené a to dňa 19.5.2014, pričom odporcovi bolo
predvolanie tiež riadne doručené dňa 19.05.2014 súd v zmysle § 101 ods. 2 Osp prejednal predmetnú

vec v neprítomnosti účastníkov konania, pretože hoci navrhovatel požiadal o odročenie pojednávania z
dôvodu, že nerozhoduje nestranný súd tak na takúto žiadosť súd neprihliadol nakoľko o vylúčení sudcov
tunajšieho súdu už bolo právoplatne rozhodnuté a podanie ústavnej sťažnosti resp. mimoriadnehoopravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok a odporca súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Tunajší súd po oboznámení sa s exekučným spisom č. k. 14Er 947/2006; znaleckým posudkom
predloženým navrhovateľovi, ktorý je zapísaný v Správnom registri súdu; písomnými podaniami
založenými v spise, ako aj ostatným spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ podal súdnemu exekútorovi Bc. Ján Debnár návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému

Y. F. a to na podklade Notárskej zápisnice č. N 5972/2005, NZ 54084/2005 zo dňa 13.11.2005. Tento
návrh bol podaný 07.04.2006 na Exekútorskom úrade. Následne dňa 27.04.2006 súdny exekútor
požiadal Okresný súd v Žiari nad Hronom o vydanie poverenia. Poverenie bolo vydané dňa 05.05.2006.
Písomným podaním zo dňa 02.09.2010 navrhovateľ požiadal ako oprávnený o zmenu súdneho
exekútora a žiadal aby exekúciu vykonával JUDr. Rudolf Krutý, Bratislava. Takéto písomné podanie
bolo doručené na tunajší súd elektronickou formou dňa 06.09.2010. Dňa 29.09.2010 bol súdny exekútor

JUDr. Debnár vyzvaný aby si vyčíslil trovy exekúcie a predložil súdu exekučný spis. Dňa 05.11.2010
súdny exekútor JUDr. Ján Debnár zaslal tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekučného konania. Následne
tunajší súd uznesením č. k. 14Er 947/2006 zo dňa 01.04.2011 rozhodol o zmene súdneho exekútora a
to tak, že poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2 zodpovednosti,
podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa
článku 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
ozmeneniektorýchzákonovúčinnéhodo31.12.2012,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako je nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
3 roky odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenie práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.Podľa § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995 Z. z. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od

doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podaným návrhom na začatie konania, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi náhrady majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup
v súlade s ustálenou súdnou praxou možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou

ustanoveného postupu štátneho orgánu, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý súvisí
s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz
vo vydanom rozhodnutí. Pod termín postup možno subsumovať ako konanie (činnosť) štátneho orgánu,
tak aj jeho nekonanie (nečinnosť, alebo opomenutie). Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo

jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v ustanovenej lehote. /rozhodnutie NS SR č. 4Cdo 24/2004/.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorý si uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu v
zmysle zákona č. 514/2003 nie je dôvodný a preto súd takýto návrh zamietol. Súd zo spisového

materiálu zistil, že k samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné prerokovanie s
príslušnýmorgánom,t.j.MinisterstvomspravodlivostiSRstým,žetakémutopredbežnémuprerokovaniu
nároku došlo nakoľko je nesporné, že navrhovateľ dňa 23.04.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti
o predbežné prerokovania na náhradu škody s tým, že od tohto dátumu uplynula lehota 6 mesiacov
a teda v konaní nebolo preukázané, že by odporca vyhovel takejto žiadosti navrhovateľa. Naopak z

vyjadrení odporcu vyplýva, že ten spochybňuje takýto nárok. Odporca tiež vo svojom vyjadrení vzniesol
námietku premlčania proti nároku na náhradu škody. Avšak v danom prípade bol návrh na zmenu
exekútora podaný dňa 06.09.2010, pričom o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté uznesením zo
dňa 01.04.2011 a návrh na náhradu škody bol podaný na tunajší súd dňa 27.09.2012. Z uvedeného tak
možno mať za preukázané, že od rozhodnutia o zmene exekútora do podania návrhu na súd, ktorým si

uplatňuje náhradu škody a nemajetkovej ujmy, neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplynutie nároku
na náhradu škody a z tohto dôvodu nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania, ktorú vzniesol v
konaníodporca. Navrhovateľsipodanýmnávrhomuplatňovalnáhradumajetkovejškodyanemajetkovej
ujmy z dôvodu, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v
tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote. § 44

ods. 8 Exekučného poriadku ustanovuje 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora,
a to od doručenia tohto návrhu. Pokiaľ však v exekučnom konaní došlo zo strany súdu k tomu, že
lehota, ktorá je zákonná nebola dodržaná, tak je potrebné skúmať či k tomu došlo pre zložitosť veci,
správanie účastníkov konania alebo z dôvodu samotného postupu súdu, nakoľko nie každé nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora je možné považovať za

zbytočné prieťahy v konaní. Samotná skutočnosť, že súd o návrhu na zmenu exekútora nerozhodne
v zákonnej 30 dňovej lehote, nemusí automaticky zakladať nárok navrhovateľa na náhradu škody z
dôvodu nesprávneho úradného postupu. V tejto súvislosti je tak potrebné uviesť, že existujú objektívne
okolnosti na strane súdu, pre ktoré nebolo možné dodržať zákonnú lehotu na rozhodnutie na zmenu
súdneho exekútora, nakoľko zo strany navrhovateľa, resp. oprávneného boli podávané hromadné

návrhy do jednotlivých exekučných konaní a vzhľadom na zaťaženosť súdov nebolo možné o takýchto
návrhoch rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Okrem toho návrhy na zmenu exekútora
podávané oprávneným, teda navrhovateľom boli diskutabilné, pretože ten žiadal poveriť vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého hoci mal vedomosť o tom, že tento exekútor bol
v minulosti jeho zamestnancom a teda táto skutočnosť vylučovala aby ako súdny exekútor vykonával

exekúcie, nakoľko bol vylúčený pre pomer k veci. Túto skutočnosť potvrdil aj Ústavný súd vo svojom
náleze sp. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011 s tým, že súdny exekútor mal takúto skutočnosť, že
bol zamestnancom oprávneného, teda navrhovateľa, bezodkladne oznámiť súdu. Z týchto dôvodov je
tak zrejmé, že oprávnený, teda navrhovateľ vedel o okolnostiach, ktoré existovali na strane súdneho
exekútora a to, že je vylúčený pre pomer k oprávnenému a teda návrhy, ktoré podával na zmenu

exekútora a žiadal aby bol poverený JUDr. Rudolf Krutý bolo v rozpore s ustanovením § 30 ods. 1
Exekučného poriadku, pričom súdy nemali v čase rozhodovania o zmene exekútora vedomosť o takejto
skutočnosti a preto aj povoľovali zmenu exekútora. Treba tiež podotknúť, že pokiaľ by si súdny exekútor
JUDr. Krutý plnil svoju zákonnú povinnosť a oznámil súdu, že nemôže vykonávať exekúciu v prospechoprávneného, pretože bol jeho bývalým zamestnancom, tak by nebolo vydané rozhodnutie o povolení
zmeny exekútora. Teda v dôsledku toho by nemusel nasledovať takýto procesný postup. Podľa názoru
súdu sa tak oprávnený spolu so súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým svojou nečinnosťou ako

aj konaním a zamlčovaním podstatných skutočností pre vedenie exekučného konania sami spôsobili,
že súdy rozhodovali o návrhu po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehote. Súd preto s prihliadnutím na tieto
skutočnosti došiel k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Okrem toho je potrebné
vziať do úvahy, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať viaceré procesné
úkony, ktoré súvisia s rozhodovaním o zmene exekútora (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi,

vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu
novému exekútorovi, rozhodnutie o doterajších trovách a pod.) a preto je potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že za takýchto okolností nebolo možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej
lehote a v prípade ak súd rozhodol po takejto lehote tak to nemožno považovať automaticky za prieťahy
konania, pretože pre rozhodnutie o zmene exekútora je potrebné vykonať takéto neodkladné úkony.
Súd dospel tiež k názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by mu vznikla takýmto

nesprávnym úradným postupom škoda nakoľko predmetná exekúcia naďalej pokračuje a nebola
doposiaľ ukončená. Súd tiež dospel k názoru, že nevznikol navrhovateľovi nárok na nemajetkovú ujmu z
dôvodu, že neboli preukázané základné predpoklady pre vznik nároku na náhradu takejto nemajetkovej
ujmy, a to nesprávny úradný postup, ako aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a výškou nemajetkovej ujmy. V danej veci tiež neexistuje žiadne rozhodnutie disciplinárneho súdu, že

by sa zákonný sudca dopustil prieťahov v konaní, ani rozhodnutie Ústavného súdu, resp. Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktoré by konštatovali prieťahy. Tak isto v danej veci nebola vybavená sťažnosť,
z ktorej by vyplývalo, že došlo k prieťahom v konaní.

Súd zároveň rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p., pretože odporca bol úspešný v

celom rozsahu, pričom však žiadne trovy konania mu nevznikli a preto súd mu nepriznal ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali

písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.