Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/290/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203536
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813203536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova
4, Bratislava proti žalovanej Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, W., o zaplatenie sumy 364,- s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu B. K. I. zo dňa 24.3.2015 č. k. 9C/427/2013-71
jednohlasne takto rozhodol

r o z h o d o l :

Pripúšťa späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne, v tejto časti rozsudok zrušuje
a konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že predmetom konania je spor zo zmenky
s tým, že zmenka, ktorú žalobca pripojil k návrhu bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z

poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z údajov uvedených v
žalobcom vystavenej zmenke, ktorú vystavila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., uvedenia čísla zmluvy,
súd považoval za potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie, a to aj bez toho, aby o to požiadala
niektorá zo strán sporu. Zistil, že žalovaná vystavila 19.11.2009 v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to sumu 397,- Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 26.6.2010.
Zmenka bola žalovanou vystavená ako vista zmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“, „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola prevedená indosamentom na žalobcu.
Súd prvého stupňa tiež poukázal na obsah zmluvy o poskytnutí úveru s tým, že ide o zmluvu z
19.11.2009, ktorú uzavrela žalovaná ako dlžník so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom.
Ide o zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru 300,- Eur. V ten istý deň bola vystavená a
podpísaná zmenka na sumu 397,- Eur, žalobou si teda žalobca na súde uplatnil právo na zaplatenie
364,- Eur s prísl.. Žalobcom predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola
zmluva o úvere uzatvorená medzi žalovanou ako dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatvárala žalovaná ako občan - fyzická osoba. Žalovaná teda
splnila definíciu spotrebiteľa a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava na strane veriteľa konala
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa tak uzavrel, že zmluva o úvere
je zmluvou spotrebiteľskou. Vzhľadom na zistený skutkový stav prvostupňový súd dospel k názoru,že zmenka, titulom ktorej žalobca uplatňuje žalovanú sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v
rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa má aj za to, že vôľa spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy, vrátane
zmluvného dojednania o vyplnení zmenky nemôže byť považovaná za slobodnú, čo je ďalšou vadou

zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca
žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii Zákona o spotrebiteľských
úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaná by veriteľovi mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru pre
nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup žalobcu nemôže
požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ). Pretože žalobca v tomto konaní uplatňuje právo z neplatnej

zmenky dospel súd k názoru, že je potrebné žalobu zamietnuť aj bez toho, aby skúmal výšku žalovanej
sumy.

O trovách konania účastníkov rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe

bolo v celom rozsahu vyhovené. Tvrdí, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním
a rozhodnutím k porušeniu práva EÚ, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Rady ES č.
861/2007. Súd prvého stupňa predvolal strany doručením listiny predvolanie na pojednávanie. Tvrdí,
že súd nemohol nariadiť pojednávanie. Na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené
podmienky nariadenia. Pojednávanie nemožno uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácii

od účastníkov konania, doplnenia skutkových tvrdení, doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie nemožno nariadiť
podľa nariadenia, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne
vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III. nariadenia. V podmienkach SR rozhoduje
súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania

nevydal a nedoručil ho stranám ako to určuje § 45 O.s.p.. Súd uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný však dokazovanie
úverovou zmluvou a ďalšími listinami nenavrhli, čo je tiež v rozpore s § 120 O.s.p.. V danej veci
súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a príslušenstva len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného

dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie
nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté. Súd vychádzal pri
vydávaní rozhodnutia z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorili zmluvu o úvere, že zmenka je zabezpečovacou

zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto vyabstrahoval z dokazovania, ktoré
si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Žalovaný ani žalobca sa k
týmto skutočnostiam nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti
týchto skutočností. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,

ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva. Zdôrazňuje, že zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nemožno ju spájať, či podmieňovať inými
okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o
zmenke upravených zákonom č. 191/1950 nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Je síce prípustné
za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť

vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval
aktivity žalovaného. Následkom toho bolo nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd porušil poučovaciu
povinnosť prekročením § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť

v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Uvádza, že kauzálne námietky sú
po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa Zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v

tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu
je tak v celom rozsahu dôvodný. Navyše žalovaný vo svojej odpovedi uplatnený nárok zo zmenky
uznal. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je extrémne prekvapivým rozhodnutím. Žalovaný tým, že uznal
uplatnený nárok prejavil svoju vôľu, že nemá záujem o ochranu pred uplatneným nárokom. Nie jeprípustné, aby súd napriek prejavenej vôli žalovaného tomuto nanútil obranu, o ktorú tento účastník
nielenže nestojí, ale prezentuje stanoviská, ktoré sú v priamom rozpore so súdom aplikovanou obranou.
Tvrdí tiež, že pôvod informácie prvostupňového súdu o existencii pripomienky Európskej komisii k veci

C-XXX/XX je pochybný. Prvostupňový súd nie je a nebol účastníkom tohto prejudiciálneho konania.
Zároveň pripomienka Európskej komisie nie je verejne dostupná. Pripomienka Európskej komisie taktiež
nie je súčasťou súdneho spisu v konkrétnej veci. Súd odôvodnenie rozhodnutia založil na argumentácii,
ktorú získal z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné. Poukazuje tiež na
rozhodovaciu činnosť súdov SR vo vzťahu k danej problematike. V zmysle uvádzaných dôvodov žalobca

navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je.

V priebehu odvolacieho konania žalobca písomným podaním z 21.12.2015 vzal späť sčasti žalobný
návrh. Konkrétne žalobca vzal späť žalobu, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňuje v tomto konaní
ďalej len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti.

Vzhľadom na takto realizovaný dispozičný úkon zo strany žalobcu odvolací súd podľa
§ 208 O.s.p. rozhodol o pripustení späťvzatia časti návrhu na začatie konania o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

Pokiaľ ide o vec samú, nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri
vykonávaní dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky
indosovanej na žalobcu sídliaceho v E. republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky
uplatňuje pred súdom W. republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu

upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia
upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného
tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež

použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné
dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými
dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo

čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne
vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné
dokazovanieanariadiťústnepojednávaniepokiaľtopovažujezapotrebné.Zjednodušenáformakonania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex
offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom
členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis platný na území W. v ustanovení § 120
upravuje dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné

dôkazyakonavrhujúúčastníci,akjeichvykonanienevyhnutnéprerozhodnutievoveci.Vdanomprípade
žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo
všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie súd prvého
stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo
k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie.

V zmluve o úvere zo dňa 19.11.2009 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a
priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu), iné údaje uvedené nie
sú. Z iných konaní je známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúcečinnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich
obchodným menom a prideleným identifikačným číslom. Preto záver o spotrebiteľskom charaktere
zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.
258/2001 Z.z. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona

č. 258/2001 Z.z. bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym

predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej
činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol
žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.

Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci
údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s

uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.

Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom

na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je
abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu

pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto
obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej

špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti

niektorých zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o
porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,

ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,
že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše jezrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie
je závislá od zavinenia veriteľa.

Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny
predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému
zákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom
predstavuje neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny

predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jehodôsledkovvneprospechžalovaného.Kýmrešpektovanietohtoprincípuvspotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti

prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na
povahu tohto cenného papiera, si žalovaný bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršil svoje zmluvné
postavenie. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto

zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke
nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1. 2
Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

So zreteľom na všetky uvádzané dôvody tak odvolací súd rozsudok v prevyšujúcej časti ako vecne
správny potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca

vzhľadom na výsledok konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania trovy
konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.