Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sži/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010255
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9011010255.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : H., M., proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/022134/TMB zo dňa 29. septembra
2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S 12/2012-39 z 9. apríla
2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 12/2012-39 z 9. apríla
2013 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozhodnutia aj „krajský súd“ alebo
„prvostupňový súd“) podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len ,,O.s.p.“) zastavil konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SVS-OP-2011/022134/TMB z 29. septembra 2011, ktorým žalovaný podľa ustanovenia §
59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny

poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu v Senici, odboru
všeobecnej vnútornej správy č. ObU-SE-OVVS-A-2/2011/00463/P-2011/267-SV z 31.05.2011, ktorým
konanie vo veci priestupku podľa § 21a ods. 1 písm. c) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), ktorého sa mal
dopustiť obvinený H., zamestnanec Správy katastra Senica‚ podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „priestupkový zákon“) zastavil, z

dôvodu, že skutok, o ktorom sa konalo nie je priestupkom.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že aj keď bol žalobca ako navrhovateľ účastníkom
priestupkového konania v zmysle ust. § 72 písm. d) v spojení s § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch,
v priestupkovom konaní sa rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie H., zamestnancovi
Správy katastra Senica a rozhodnutím o zastavení konania - z dôvodu, že „skutok o ktorom sa koná
nie je priestupkom“ - nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach. Rozhodnutie o priestupku sa

totiž osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu
žalobcu, t. j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia.
Podľa názoru súdu, žalobca nebol oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože žalobou napadnutým
rozhodnutím žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa nebolo rozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach žalobcu, z čoho vyplýva,
že žalobca ním nemôže byť ukrátený ani dotknutý na svojich právach (rozhodnutie NS SR sp. zn.

6Sži/2/2011).Konajúci súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade povinná osoba vydala
fiktívne rozhodnutie podľa ust. 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ktorým odmietla požadovanú
informáciu sprístupniť. S týmto postupom bol žalobca uzrozumený, keďže proti uvedenému rozhodnutiu

podal aj odvolanie, ktoré nadriadený orgán Správy katastra Senica zamietol z dôvodu, že údaje z
katastra nehnuteľností sú podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií poskytované podľa
osobitného predpisu, t. j. zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 68 ods. 2 obmedzuje verejnosť
zbierky listín a sprístupňuje ich len osobám určeným v tomto ustanovení. V konaní nebolo osvedčené

splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej procesnej legitimácie
žalobcu, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením o ukrátení na právach, ktorému by
korešpondovalo jeho subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by
ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho
postavenia (§ 250 ods. 2 O.s.p.). Na základe uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konanie
podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s poukazom na ust. § 205
ods. 2 písm. f) O.s.p., pretože rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odôvodnení odvolania žalobca uviedol, že krajský súd konanie zastavil bez toho, aby ho meritórne
preskúmal a rozhodol o ňom, pričom tvrdenie krajského súdu, že nebol oprávnenou osobou na podanie
žaloby, považoval za úplne absurdné. Poukázal pritom na ustanovenia priestupkového zákona, v
zmysle ktorých bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového konania a využil svoje právo podať
žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu. Výrok uznesenia

krajského súdu s poukazom na jeho odôvodnenie považoval za nezrozumiteľný, pričom absencia
jasného a zrozumiteľného odôvodnenia podľa jeho názoru viedla k neúplnosti, nepresvedčivosti a
nepreskúmateľnosti súdneho uznesenia a k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý
proces priznaných v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd.

Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu, že v konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky
osoby oprávnenej na podanie žaloby, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením o
ukrátení na právach. Žalobca v odôvodnení odvolania uviedol, že z ust. § 250 ods. 2 vety prvej O.s.p.
vyplýva, že na to, aby mohol byť žalobcom, v zmysle tohto ustanovenia úplne postačuje jeho tvrdenie,
že bol na právach ukrátený rozhodnutím a postupom správneho orgánu a to bez ohľadu na to, či k

takému ukráteniu v skutočnosti došlo alebo nie.
Podľa názoru žalobcu na podanie žaloby v danej veci bol aktívne legitimovaný a s poukazom na ust.
§ 250d ods. 3 O.s.p. mal za to, že krajský súd rozhodol na základe neexistujúceho právneho dôvodu,
resp. na základe skutočnosti, ktorá nenastala. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu navrhol, aby
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 12/2012-39 z 9. apríla 2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie.

III.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa bolo vydané v súlade so zákonom, a preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5S 12/2012-39 z 9. apríla 2013 potvrdil.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 <. O.s.p., tak, že

účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca v odvolacom konaní úspech
nemal a žalovanému zo zákona právo na ich náhradu neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.