Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 6C/235/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210556
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Plaskurová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3512210556.5

Rozhodnutie

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred sudcom JUDr. Barbarou Plaskurovou, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o so sídlom Gröslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom (č. NP-3780-2544) doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012,
domáhalabysúduložilodporcovizaplatiťztitulumajetkovejškodysumu125,-Euraztitulunemajetkovej

ujmy sumu 1.650,- Eur, z dôvodu nečinnosti súdu v exekučnej veci na podklade zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh dôvodil tým, že vo veci I.
C., D.. X.X.XXXX podal návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného pre vymoženie peňažnej
pohľadávky, ktorá vznikla nesplnením záväzku povinného vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3240794.
Exekučný súd po prijatí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
povinný sa danou žiadosťou zaoberať a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom

stanovenej lehote, v danej súvislosti poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) v znení platnom od 01.06.2010 do
31.05.2011 a v znení platnom od 01.02.2001 do 31.05.2010. V exekučnom konaní je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, aj v prípade, že je exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovského
súdu. Návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali

všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom. Navrhovateľ nedisponuje návrhom
na vykonanie exekúcie spísaným formou zápisnice u súdneho exekútora, ale ten bol postupom podľa §
44 ods.1 Exekučného poriadku predložený súdnym exekútorom exekučnému súdu, a preto ako dôkaz
označil príslušný spis exekučného súdu. Postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny
a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými

prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe. Navrhovateľovi vznikla majetková škoda vo výške 125,- Eur predstavujúca náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu
v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
Zmluvou o úver. Z uvedeného dôvodu nemôže nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si navrhovateľ uplatňuje náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonom stanovenej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu
úspechu k mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky, pretože by vedel, že žiadosť
o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať
sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Navrhovateľ žiada o náhradu nemajetkovej ujmy najmä

pre neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v
spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolávajúc u navrhovateľa, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj majiteľov pocity frustrácie, právnej neistoty a pod.. Nezákonným
postupom exekučného súdu bola vyvolaná situácia, ktorá ovplyvnila podnikateľské postupy ako aj zánik
ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má

svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si tak
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie

vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 1.650,- Eur. Navrhovateľ
uvádza, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca do podania tohto žalobného
návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval. Navrhovateľ s poukazom na vyššie uvedené tvrdil, že je nutné
deklarovať porušenie práv navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských prác a základných
slobôd, ďalej deklarovať porušenie princípov právneho štátu, konkrétne princípov legality a tak nahradiť
navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v príčinnej súvislosti

porušením práv vyššie uvedených. Ďalej navrhovateľ žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol
o základe veci tak, že vydá nasledovné rozhodnutie: ,,Odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla
navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky
navrhovateľa, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3240794 dlžníkovi

(povinnému) I. C., D.. X.X.XXXX v zákonom stanovenej lehote.

Odporca sa k predmetnému návrhu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.10.2013,
tak že žiada súd aby žalobný návrh zamietol v celom rozsahu a žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania, z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú

potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, že navrhovateľ
označil len časť dôkazov a preto neuniesol dôkazné bremeno a z jeho podania je zrejmé, že celú
dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Z podania taktiež nie je jasný titul nároku na náhradu, nakoľko
navrhovateľ tento presne nešpecifikoval. Odporca poukazuje ďalej na to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde, pretože prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

zo dňa 23.04.2012 boli odporcovi doručené dňa 23.04.2012, avšak navrhovateľ doručil okresnému
súdu predmetnú žalobu už v mesiaci september 2012 a teda navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Zároveň uvádza, že navrhovateľ neposkytol
odporcovi žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti, a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. K

tvrdeným prieťahom v konaní má odporca za to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody môže
súd vychádzať z existencie prieťahov v konaní len v prípade, že tieto boli konštatované vo výsledkoch
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom
rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatným rozhodnutím

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ďalej poukázal, že ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučnéhoporiadku v znení účinnom pred 01.06.2011 znelo ,,vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“, pričom však dôvodová správa, k jej novelizovanému ustanoveniu § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na

rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR. K navrhovateľom vyčíslenej majetkovej škody má
odporca za to, že odporca v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. S poukazom na pocity frustrácie a úzkosti
navrhovateľa, odporca poukazuje, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb sa odlišuje od vzniku

nemajetkovej ujmy o fyzických osôb. Zánik podnikateľských aktivít a plánov navrhovateľ podľa odporcu
súdu nekonkretizoval. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva
nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami a či rozumnou úvahou. Odporca nemá za
preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.
Na doplnenie poukázal na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č.
JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej

únii, v ktorom Európska komisia poukázala, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne z hľadiska porušovania práv spotrebiteľa. Záverom odporca uviedol, že je toho názoru, že
navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy.

Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov konania spolu s prílohami, spisovým materiálom tunajšieho
súdu sp. zn. 1Er/1196/2008, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Notárskou zápisnicou N 1240/2006, NZ 52530/2006, NCRLs 52222/2006 napísanou v Bratislave na
Floglovej ulici číslo 8 notárom Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, ulica gen. Svobodu

1069/4, bolo dňa 9.12.2006 Mgr. Tomášom Kušnírom, konajúcim na základe plnej moci udelenej v
zmluve o úvere v mene povinnej osoby I. C. urobené vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku
a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c/ zák. č. 233/1995 Z.z., kde uznáva dlh v celkovej výške
13.793,- Sk s príslušenstvom.

Súdny exekútor JUDr. Mgr. Ing. Ivan Šteiner podal dňa 30.04.2007 na súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. k. N 1240/2006, NZ
52530/2006, NCRLs 52222/2006 zo dňa 09.12.2006.

Uznesením č. k. 1Er/1196/2008-40 zo dňa 23.04.2012 súd exekúciu vyhlásil na neprípustnú a exekúciu

zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 2CoE 175/2012-53 zo dňa 19.07.2012.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu tvrdil, že písomnou žiadosťou požiadal o predbežné prerokovanie
svojho nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, pričom svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným

rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným

postupom súdu.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa ods. 3 cit. zák. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez
ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie

bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné
rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť
aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,

komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoj nárok. V
konaní neboli preukázané základné predpoklady pre skúmanie úradného postupu súdu, resp. vydania

nezákonného rozhodnutia súdom v konaní vo veci udelenia poverenia pre vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozsudku, ktorá bola vedená na tunajšom súde pod sp.zn.: 1Er/1196/2008.
Z priloženého spisu súd zistil, že súd exekučné konanie bolo zastavené. Pre takýto postup súdu
zákon neustanovuje žiadnu lehotu. Skutočnosť, že súd exekučné konanie zastavil, nie je jediným
predpokladom, kedy je možné preskúmať predmetné rozhodnutie z pohľadu možného škodového

následku na podklade zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko predmetné rozhodnutie v tejto veci nebolo
odvolacím, resp. dovolacím súdom pre nezákonnosť zrušené. Okrem toho navrhovateľ do skončenia
dokazovania ani nepredložil žiaden relevantný doklad, že si svoj nárok riadne uplatnil u odporcu, hoci
ho súd na to v rámci predvolania na pojednávania riadne vyzýval, keď ho žiadal, aby predložil všetky
originály dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou. Prenášanie dôkazného bremena na odporcu,

aby jeho súd vyzval na predloženie predmetného spisu, nemá žiadnu oporu v zákone. Z týchto dôvodov
súd sa podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale návrh v celom rozsahu zamietol pre neunesenie
dôkazného bremena navrhovateľom.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi nepriznal

náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľdomáha.Odvolaniejepotrebnépodaťvpotrebnompočterovnopisovspolusprílohamitak,aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť uložená rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa
osobitného predpisu.