Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Fedor Benka

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211210980
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211210980.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. U. O.
č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom
Fedinova 9, Bratislava, zastúpený: HKP Legal, s. r. o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o trovách

konania, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17.
septembra 2012, č.k. 10C/154/2011-96, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 96 ods. 1, § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho
súdneho poriadku, keď dospel k záveru, že navrhovateľ zobral svoj návrh v celom rozsahu účinne späť

a preto súd v zmysle ust. § 96 O.s.p. konanie vo veci zastavil. Súd prvého stupňa mal za to, že samotný
navrhovateľ zavinil zastavenie konania. Súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu. Súd zvážil účelne vynaložené trovy v súdnom konaní. Vedľajší účastník zastúpený
splnomocnencom len oznámil vstup do konania na strane odporcov, ale ďalšie právne úkony neurobil.
Ak právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcov neurobil žiaden úkon smerujúci k ochrane
práv odporcov, len vstúpil do konania, nie je možné hovoriť o nejakých účelných krokoch právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka v súdnom konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu proti výroku o trovách konania podal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie vedľajší účastník, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľovi uloží povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania. Ďalej odvolateľ uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré bolo skončené

zastavením v dôsledku späťvzatia návrhu je nevyhnutné posudzovať zásadne len procesné kritériá
úspechu či neúspechu účastníkov. Nebolo preukázané, aby odporca svojim správaním zapríčinil
späťvzatie návrhu. Na druhej strane navrhovateľ vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia návrh v celom
rozsahu späť, čím procesne zavinil zastavenie konania. Navrhovateľ pritom nedosiahol v súdnom
konaní to, čo od odporcov žiadal, preto tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech.
Ďalej uviedol, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov vstúpilo legitímne

v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu
v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane odporcov - spotrebiteľa. Vstup do konania bolopodstatnený, pretože navrhovateľ zobral návrh späť až po ich vstupe, ktorý bol účinným prostriedkom
ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Uznesenie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri nepriznaní trov vedľajšieho

účastníka postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore
s vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou, keď poukázal
na ustanovenie čl. 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 Charty základných práv EÚ, čl. 47 Charty
základných práv EÚ. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl.
47 ods. 2 Ústavy a ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore

vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS
122/09. Odvolateľ poukázal na desiatky rozhodnutí odvolacích súdov a v nich obsiahnutú argumentáciu
napr. na uznesenie Krajského súdu Košice 9Co/104/2012 z 31.07.2012, uznesenie Krajského súdu
Nitra č.k. 25Co/179/2012 z 31.07.2012, rozsudok Krajského súdu Nitra č.k. 9Co/172/2012 z 23.08.2012,
uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/186/2012 z 28.06.2012, uznesenie Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/92/2012 z 10.05.2012 a iné. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že je

vedľajší účastník ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené
dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v
súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní. V predmetnej právnej
veci sú uplatňované nároky proti spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj
výkladové pravidlá ich aplikácie.

Kdoručenémuodvolaniuvedľajšiehoúčastníkasavyjadrilnavrhovateľprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu, navrhol napadnutý výrok o trovách konania potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania vo výške 231,24 eur. Navrhovateľ zastáva názor, že vedľajší účastník, musí byť sám z podstaty
svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach,

samotné združenie má vo svojich radoch členov s právnickým vzdelaním, má pritom možnosť využívať
aj podporu ministerstva. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5Co/26/2012 a sp. zn. 3Cob/259/2011, právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je potrebné posúdiť
ako neúčelné a nadbytočné. Poukázal tiež na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z.z. Združenie
vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, jeho paušálnym vstupom do

konania sa iba zbytočne navyšujú trovy konania. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6Co/141/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/2012, Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 13Co/36/2012 a sp. zn. 16Co/100/2012. Zároveň uviedol, že ustanovenia Charty
základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje sa
týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa, avšak žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to,

že by sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si
náhradu trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo
právnické osoby. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok o trovách
konania preskúmal a v zmysle ust. § 219 O.s.p. ho potvrdil, keď si zároveň uplatnil náhradu trov konania
v odvolacom konaní vo výške 231,24 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 14. októbra 2013, č.k. 11Co/496/2012-148
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho
účastníka zmenil tak, že navrhovateľovi uložil zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 946,49 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to splnomocnencovi

vedľajšieho účastníka do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a súčasne navrhovateľovi uložil
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 241,20 eur titulom trov
právneho zastúpenia, a to splnomocnencovi vedľajšieho účastníka do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odvolací súd právne odôvodnil použitím ust. § 146 ods. 1 písm. c) a §
146 ods. 2 O.s.p., keď z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ podal dňa 08.07.2011 na súd návrh,

ktorým žiadal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.600,61 eur s príslušenstvom.
Vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa 02.05.2012 oznámil súdu vstup vedľajšieho účastníka
do konania na podporu odporcu v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p., keď súčasne uplatnil námietku
premlčania nároku navrhovateľa a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania bez jej vyčíslenia.
Dňa24.05.2012vedľajšíúčastníkdoručilsúduvyjadrenieknávrhunazačatiekonaniaspolusvyčíslením

trov konania. Podaním zo dňa 10.07.2012, doručeným súdu dňa 13.07.2012, zobral navrhovateľ návrh
na začatie konania späť a taktiež sa vyjadril k trovám konania vedľajšieho účastníka, v ktorom uviedol, že
beriepodľaust.§96ods.1O.s.p.návrhspäťvcelomrozsahu,pričomnavrhuje,abysúdkonaniezastavil
a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, ževedľajší účastník oznámil vstup do konania, uplatnil námietku premlčania, ako aj právo na priznanie
náhrady trov konania, a to trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, ktoré bude špecifikovať
po skončení konania, resp. na výzvu súdu. Dňa 24.05.2012 vedľajší účastník doručil súdu vyjadrenie k

návrhu na začatie konania spolu s vyčíslením trov konania, ktoré vyčíslil v sume 946,49 eur titulom trov
právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci,
vyjadrenie zo dňa 23.05.2012) vo výške 386,74 eur vychádzajúc z tarifnej odmeny vo výške 22.556,88
eur, 2 krát režijný paušál vo výške 7,63 eur a DPH.

Na základe mimoriadne dovolania generálneho prokurátora Najvyšší súd SR ako súd dovolací
uznesením zo dňa 27. októbra 2015, č.k. 4 MCdo 15/2014-186 uznesenie odvolacieho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR sa v stotožnil s názorom generálneho prokurátora,
že odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania vôbec neskúmal otázku tzv. hromadného podávania
podaní zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu v spotrebiteľských veciach, neskúmal
vôbec účelnosť vynaložených trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Zo

splnomocnenia,ktorýmbolovedľajšiemuúčastníkoviudelenésplnomocnenie(z02.05.2012)HKPLegal,
s. r. o., nevyplýva, že by bolo udelené pre konkrétnu vec. Z oznámenia zo 17.04.2012 (doručené súdu
02.05.2012), ktorým vedľajší účastník oznámil svoj vstup do predmetného konania vyplýva, že v tom
čase nemohlo dôjsť k prevzatiu a príprave zastúpenia, lebo vedľajší účastník a tým aj splnomocnený
právny zástupca nemali vedomosť, do akého konania vstupujú. Inak by nežiadali súd, aby im zaslal

žalobný návrh a jeho prílohy. Následne ďalšia plná moc pre právneho zástupcu v tomto konaní vedľajším
účastníkom nebola udelená. Taktiež je potrebné súhlasiť, pokiaľ ide o vyjadrenie vedľajšieho účastníka k
žalobnému návrhu, že toto podanie je všeobecné. Vznesená námietka premlčania nie je konkretizovaná
a ďalej podanie obsahuje všeobecné vyjadrenia, prípadne časť odôvodnenia rozhodnutí, na ktoré sa
odvoláva vedľajší účastníka, ako aj je treba súhlasiť s námietkou generálneho prokurátora, že podanie

je totožné, ako podal vedľajší účastník aj v iných konaniach (tzv. zastupovanie v hromadných veciach),
z ktorých hľadísk priznanie trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd vôbec neskúmal.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie súdu nižšieho stupňa
(o trovách konania vedľajšieho účastníka) trpí vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ako aj spočíva ne

nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny prokurátor dôvodne podal mimoriadne dovolanie,
keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemožno
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a c/ O.s.p.),
keďže navrhovateľ bol zo zákona (§ 239 ods. 3 O.s.p.) z možnosti podať dovolanie vylúčený, Najvyšší
súd SR vzhľadom na to napadnuté uznesenie krajského súdu v napadnutej časti o náhrade trov konania

vedľajšieho účastníka zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3
a 4 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - vedľajším účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti trov konania vedľajšieho účastníka.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov
konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade
zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie druhéhoodseku § 146 O.s.p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách
konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom
odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách

konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť
nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 08.07.2011 na súd návrh, ktorým žiadal, aby súd uložil
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.600,61 eur s príslušenstvom. Vedľajší účastník podaním

doručeným súdu dňa 02.05.2012 oznámil súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu
odporcu v zmysle ust. § 93 ods. 2 O.s.p., keď súčasne uplatnil námietku premlčania nároku navrhovateľa
a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania bez jej vyčíslenia. Dňa 24.05.2012 vedľajší účastník
doručil súdu vyjadrenie k návrhu na začatie konania spolu s vyčíslením trov konania. Podaním zo dňa
10.07.2012, doručeným súdu dňa 13.07.2012 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania späť a taktiež
sa vyjadril k trovám konania vedľajšieho účastníka, v ktorom uviedol, že berie podľa ust. § 96 ods. 1

O.s.p. návrh späť v celom rozsahu, pričom navrhuje, aby súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného

hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcom v celom rozsahu späť, pričom
z obsahu spisu nevyplýva, že by tak urobil z dôvodu, že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania,
možno konštatovať len jediný záver, a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne)
nedôvodneažekjehospäťvzatiudošlovdôsledkujehoprocesnéhozavinenia.Pretomupodľaprvejvety
§ 146 ods. 2 O.s.p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu

účastníkovi trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Pri rozhodovaní o priznaní trov konania sa však musí prihliadať na zásadu uvedenú v § 142 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd pri priznávaní trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na

právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne (viď NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009).

Aj s prihliadnutím na záver vyslovený dovolacím súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí bolo potrebné
dospieť k záveru, že zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu išlo o hromadné podávanie
podaní, pričom ani zo splnomocnenia, ktoré bolo vedľajšiemu účastníkovi udelené HKP Legal, s. r.
o., nevyplýva, že by bolo udelené pre konkrétnu vec. Z oznámenia zo 17.04.2012 (doručené súdu
02.05.2012), ktorým vedľajší účastník oznámil svoj vstup do predmetného konania vyplýva, že v tom

čase nemohlo dôjsť k prevzatiu a príprave zastúpenia, lebo vedľajší účastník a tým aj splnomocnený
právny zástupca nemali vedomosť, do akého konania vstupujú. Inak by nežiadali súd, aby im zaslal
žalobný návrh a jeho prílohy. Následne ďalšia plná moc pre právneho zástupcu v tomto konaní vedľajším
účastníkom nebola udelená. Taktiež je potrebné súhlasiť, pokiaľ ide o vyjadrenie vedľajšieho účastníka k
žalobnému návrhu, že toto podanie je všeobecné. Vznesená námietka premlčania nie je konkretizovaná

a ďalej podanie obsahuje všeobecné vyjadrenia, prípadne časť odôvodnenia rozhodnutí, na ktoré sa
odvoláva vedľajší účastníka, ako aj je treba súhlasiť s námietkou generálneho prokurátora, že podanie
je totožné, ako podal vedľajší účastník aj v iných konaniach (tzv. zastupovanie v hromadných veciach).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval trovy vedľajšieho účastníka spočívajúce v

trovách právneho zastúpenia za účelne vynaložené a vzhľadom na to, že mu iné trovy nevznikli, náhradu
trov konania vedľajšiemu účastníkovi nebolo dôvodné priznať.Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom a dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov
konania nepriznal, pretože dospel k záveru, že ním uplatnené trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia neboli účelne vynaložené, pretože rovnako ako v prípade vedľajšieho účastníka,
i zo strany navrhovateľa bolo potrebné prihliadnuť na otázku tzv. hromadného podávania podaní v

spotrebiteľských veciach, ktoré podania sa s drobnými odchýlkami opakujú, rovnaká je argumentácia
v predmetných podaniach, ako aj poukazovanie na rovnaké rozhodnutia iných súdov. Z uvedených
dôvodov odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal
vzhľadom na ich neúčelnosť.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.