Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202882
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414202882.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa V. I., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. C. číslo XX, zast. JUDr. Dušanom Klimom, advokátom so sídlom v Žiari nad Hronom, Ul.
Sládkovičova 16/61, proti odporcovi Slovenský pozemkový fond, Ul. Búdkova 36, Bratislava, o určenie
vlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 25. 09.
2014, č. k.: 19C/24/2014-42, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom domáhal určenia, že je vlastníkom
nehnuteľností, a to parcely E KN č. XXX evidovanej na LV č. XXX, v súčasnosti podľa geometrického
plánu číslo 34611886 - 1/2013 parc. C KN č. XX/X zastavaná plocha o výmere 90 m2, C
KN č. XX/X zastavaná plocha o výmere 158 m2 a C KN č. XX/X záhrada o výmere 1066 m2

v katastrálnom území obce A. C..

Tvrdil, že na základe ústnej dohody právnych predchodcov navrhovateľa užíval M. I. od roku 1978 so
súhlasom spoluvlastníkov nehnuteľnosť evidovanú v katastrálnom území obce A. C. na LV
číslo XXX. Po smrti právneho predchodcu užíva nehnuteľnosti navrhovateľ. Túto nehnuteľnosť užívali v
dobrej viere s vedomím dohody právneho predchodcu s ostatnými spoluvlastníkmi, ktorí sú evidovaní na
LV č. XXX. Dobromyseľnosť preukazoval tým, že po celú dobu platil riadne a včas daň z nehnuteľností.

Odporca žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na aktuálny LV č. XXX, z ktorého
vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku je cca 20 fyzických osôb, navrhovateľ v
návrhu na začatie konania označil za odporcu len Slovenský pozemkový fond. Poukázal na to, že
Slovenský pozemkový fond zastupuje v konaniach len neznámych vlastníkov, nie vlastníkov, ktorých
možno identifikovať podľa dostupných identifikačných znakov, ako je tomu aj v tomto prípade. Namietal,
že držba navrhovateľa nie je oprávnená, pretože nepreukázal existenciu právneho titulu, o ktorý opiera

dobrú vieru držiteľa.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Malpreukázané,ženavrhovateľjejednýmzpodielovýchspoluvlastníkovcitovanéhopozemku.Aplikujúc§ 90 O.s.p. poukázal na to, že návrh je potrebné zamietnuť z niekoľkých dôvodov. Navrhovateľ
v návrhu neoznačil správny (úplný) okruh účastníkov konania na strane odporcu a označeného
odporcu (Slovenský pozemkový fond) označil nesprávne ako účastníka konania, nakoľko tento v konaní

zastupuje neznámych vlastníkov, nie je sám vecne legitimovaný, nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. V konaniach o určenie vlastníckeho práva je navrhovateľ povinný označiť úplný okruh
účastníkov konania, všetkých vlastníkov uvedených na liste vlastníctva, nemožno označiť len niektorého
z nich. Na tom nič nemení ani doručené čestné prehlásenie ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí
s vydržaním nehnuteľnosti súhlasili.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť
a vec vrátiť na nové konanie. Namietal, že okresný súd rozhodnutie odôvodnil neexistenciou pasívnej
legitimácie odporcu napriek tomu, že tejto sa sám odporca nedomáhal, pričom súd vyslovil názor, že
mali byť žalovaní všetci spoluvlastníci, aj keď s týmto nadobudnutím vlastníctva vydržaním
navrhovateľom všetci žijúci súhlasili. Zároveň poukázal okresný súd na to, že návrh mal smerovať aj

proti zosnulým alebo neznámym vlastníkom. S týmto prijatým záverom nemožno súhlasiť.

Poukázal na § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý mu dáva právo so žijúcimi spoluvlastníkmi
mimosúdnou cestou uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Toto právo mu nevzniká
vo vzťahu k zosnulým, ktorí nezanechali dedičov. Návrh voči žijúcim spoluvlastníkom, ktorí uznávajú

navrhovateľovo vlastníctvo dohodou, a chcú ho vysporiadať, bola by nedôvodná.

Za zosnulých, ktorí nenechali ani dedičov, o čom mal okresný súd dôkaz, ako správca majetku vystupuje
žalovaný odporca. Tento s navrhovateľom písomne komunikoval. Vystupoval ako oprávnená osoba
konať za zosnulých. Navrhovateľ poukázal na prípis zo dňa 20. 05. 2013, z ktorého vyplýva, že odporca

je oprávnený a vydáva vyjadrenie a vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva. Prípisom zo dňa
16. 01. 2014 odporca pre objektivitu sám odporučil riešiť vec súdnou cestou. V tomto prípise odporca
s odvolaním sa na zákon číslo 229/1991 Zb., 330/1991 Zb., 180/1995 Z. z. a zákon číslo 97/2013 Z.
z. oprávňuje sa podľa osobitných predpisov pozemky po zosnulých vlastníkoch a neznámych dedičoch
spravovať a s nimi nakladať. Tieto skutočnosti vyvracajú okresným súdom prijatý záver o

neexistencii pasívnej legitimácie odporcu, resp., že návrh nesmeroval voči žiadnym účastníkom.
Namietal, že okresný súd nezdôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie, z ktorého
pri rozhodnutí svoj záver ustálil. Nepoukázal na žiadne existujúce právne závery, ktoré ho oprávnili k
zamietavému rozhodnutiu.

Rozsudok prvostupňového súdu obsahuje iné vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie a
robia ho nepreskúmateľným. Namietal, že okresný súd podľa § 157 ods. 2 O. s. p. svoje
rozhodnutie nezdôvodnil, neuviedol presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých rozhodol, čím
bolo porušené navrhovateľovo ústavné právo podľa článku 46 ods. 1 ústavy SR a článku 36 ods. 1
Listiny občianskych práv na riadne a spravodlivé súdne konanie a rozhodnutie. Súd nerešpektoval ani

spôsob, ktorý mu je daný ustanovením § 122 ods. 1 a § 129 O.s.p. na vykonanie dôkazov, keď tieto
vôbec nevykonal.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Odvolanie považoval za nedôvodné a stotožniac
sa s právnym posúdením navrhovateľovho nároku uvedeným v napadnutom rozsudku

žiadal odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vecne
správne a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Námietky uvedené v
odvolaní nie sú dôvodné. Navrhovateľ odvolaním popiera stabilnú judikatúru vo veciach určeniavlastníctva nehnuteľností. Odôvodnenie prvostupňového súdu vystihuje základnú podstatu, prečo nárok
navrhovateľa nemôže byť v takto podanom návrhu úspešný.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva vydržaním, pričom navrhovateľ poukazuje na
súhlasné stanovisko ostatných spoluvlastníkov. Svoj nárok odôvodňuje tvrdením, že už jeho právny
predchodca užíval nehnuteľnosť v dobrej viere, pričom po jeho smrti pokračuje v užívaní navrhovateľ.
Dobromyseľnosť odvodzuje od toho, že za nehnuteľnosti platí dane. Sám správne poukazuje na
skutočnosť, že na nehnuteľnosti sú zapísaní spoluvlastníci, ktorí sú zosnulí a nezanechali dedičov. Tento

majetok spravuje odporca, ktorý mal k vydaniu osvedčenia notárom výhrady. Napriek tomu odporca
odporučil riešiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním prostredníctvom podania návrhu na súde.

Návrh navrhovateľa trpí podstatnými argumentačnými nedostatkami, ktoré spočívajú tak v aplikácii
hmotnoprávnych predpisov ak aj predpisov procesného práva. Pokiaľ navrhovateľ zvolil na ochranu
svojho práva určovaciu žalobu, vzhľadom na to, že ide o určenie vlastníckeho práva,

účastníkmi takéhoto konania musia byť všetci, koho sa toto právo dotýka, resp. ktoré bude mať právny
dopad na doterajšie majetkové práva, ktoré de facto navrhovateľ spochybňuje, resp. právny stav chce
uviesť do súladu so skutočným stavom.
Prvostupňový súd na pojednávaní vykonal dokazovanie, okrem iného aj výpisom z LV číslo XXX.
Odvolací súd ku dňu rozhodnutia opätovne skontroloval právny stav, pričom zistil to, že nie je zmenený.

Odvolací súd na doplnenie a vysvetlenie uvádza, že z listu vlastníctva vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom konania, sú zapísané v podielovom spoluvlastníctve 20 - tich fyzických osôb, aj žijúcich,
pričom pod poradovým číslom 21 je zapísaný Slovenský pozemkový fond ako správca k vlastníkom
pod por. č. 7, 8, 9, 10, 11. Ako titul nadobudnutia je uvedené Rozhodnutie OÚ PPLH v Žiari nad Hronom
č.E-2003/00392/318 zo dňa 2.5.2003 Z 635/03 - ROEPvIN.

Rozsudok súdu prvého stupňa je v súlade s doterajšou súdnou praxou a vychádza z
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 173/2006, v ktorom bola riešená otázka účastníkov v
konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, že konanie o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi

dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností alebo tými, ktorí sú preukázane a platne právnymi
nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi) zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok
rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania, a nie aj voči tretím osobám. Tieto
osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane. Od vyššie uvedených
záverov nemal dôvod odchýliť sa ani odvolací súd. Určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu

k účastníkom konania, nie voči tretím osobám. Ak má teda na jeho základe dôjsť ku zmene zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, je bezpodmienečne potrebné, aby bol vynesený v konaní,
v ktorom osoby zapísané ako vlastníci boli účastníkmi.

Správny je záver súdu prvého stupňa, že Slovenský pozemkový fond nie je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti uplatneného nároku na vydržanie vlastníckeho práva, pretože týmito sú podieloví
spoluvlastníci, ktorí sú zapísaní na LV, hoci sú neznámi. Navrhovateľ pochybil, pokiaľ v návrhu neuviedol
úplný okruh odporcov - všetkých podielových spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti. Slovenský
pozemkový fond pred súdom zastupuje nezistených vlastníkov, teda aj vlastníkov, ktorí sú síce známi,
ale ich pobyt nie je známy. Ide tu o zákonné zastúpenie, teda súd o takomto zastúpení nerozhoduje a so

Slovenským pozemkovým fondom koná ako so zákonným zástupcom. Slovenský pozemkový fond teda
sám nie je účastníkom konania, ale iba zástupcom účastníka, teda ide o subjekt odlišný od samotného
účastníka. Keďže Slovenský pozemkový fond nie je (spolu)vlastníkom dotknutých nehnuteľností, nie je
v konaní pasívne vecne legitimovaný (nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, zodpovedajúcej právu
žalobcu), preto ak súd žalobu voči nemu zamietol z tohto dôvodu (z dôvodu nedostatku jeho vecnej

pasívnej legitimácie), je jeho rozhodnutie vecne správne.

Ak teda navrhovateľ označil ako účastníka na strane odporcov iba Slovenský pozemkový fond namiesto
všetkých ostatných zapísaných spoluvlastníkov na LV č. XX. ktorí nie sú vôbec označení ako odporcovia
a okruh účastníkov nezmenil ani potom, čo mu bolo doručené vyjadrenie Slovenského pozemkového

fondu, v ktorom fond namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie (viď vyjadrenie odporcu zo dňa
05. 08. 2014 na č. l. 36 spisu), nie sú žalovaní všetci pasívne vecne legitimovaní účastníci, z ktorého
dôvodu musel byť návrh na začatie konania zamietnutý tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd
prvého stupňa.Tak, ako to aj vyplýva už z vyššie uvádzaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 173/2006,
ak sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže sa návrhu vyhovieť pre nedostatok

vecnej legitimácie, vyplývajúcej z hmotného práva.

Neúplnosťokruhuúčastníkovpodľadlhodoboustálenejsúdnejpraxevzásadeniejemožnéhodnotiťako
neúplnosť návrhu, a teda ako procesnú podmienku, ktorej nedostatok vedie k zastaveniu konania a nie k
zamietnutiu žaloby. V zmysle ust. § 5 O. s. p. poučovacia povinnosť súdu je obmedzená iba na poučenie

o procesných právach a povinnostiach účastníkov a ak je účastník zastúpený advokátom, ako to bolo
aj v prejednávanej veci (žalobca je zastúpený advokátkou), nemajú súdy ani túto povinnosť. Poučenie
o nedostatku vecnej legitimácie nie je poučením o procesných právach a povinnostiach, ale poučením
o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný, ani oprávnený poskytnúť. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na
začatie konania označil účastníka, ktorí nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní, nejde o
vadu návrhu, ktorú je súd povinný odstraňovať, pretože vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného

právaajejnedostatokmázanásledokzamietnutiežaloby.PostavenieSlovenskéhopozemkovéhofondu
je dané zákonom 180/1995 Z. z. v § 16 ods. 1 písm. b), v § 19 ods. 3, 6 tohto zákona.

Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že tento sa nedomáhal neexistencie pasívnej
legitimácie. Vo vyjadrení k návrhu zo dňa 05. 08. 2014 odporca výslovne namietal nesprávne označenie

okruhu účastníkov, keď uviedol „ z výpisu z listu vlastníctva číslo XXX, k. u. A. C. vyplýva, že podielovými
spoluvlastníkmi sporného pozemku je až cca 20 fyzických osôb, pričom navrhovateľ v návrhu označil
za odporcu len Slovenský pozemkový fond a aj to nesprávne, nakoľko SPF len zo zákona zastupuje
neznámych vlastníkov ako správca“.

Prvostupňový súd nikde neuviedol, že návrh na začatie konania mal smerovať proti zosnulým alebo
neznámym spoluvlastníkom. Na doplnenie odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 7 Cdo 10/2010 zo dňa 31. 01. 2011, ktorý poukazuje na povinnosť navrhovateľa
pátrať po identifikačných znakoch jednotlivých odporcov.

Nie je pravdivý záver, že podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže navrhovateľ uzavrieť
mimosúdnoucestoudohodouozrušenieavyporiadaniespoluvlastníctvasožijúcimispoluvlastníkmi.Nie
je pravdou, že toto právo nevzniká voči zosnulým, ktorý nezanechali dedičov. Podľa z. č. 180/1995 Z. z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom Slovenský pozemkový fond spravuje
poľnohospodárske a niektoré lesné nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a nakladá s pozemkami, ktorých

vlastníci po zápisoch údajov ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) je súpis pozemkov a ich
vlastníkov, ktorí z rôznych dôvodov neboli pred vyhotovením registra evidovaní v katastri. Najčastejšie
ide o vlastníkov, ktorí sú evidovaní len v pozemkovej knihe, alebo ktorí neboli za socializmu zapísaní do
evidencie nehnuteľností, hoci majú k pozemku listinu (dedičské osvedčenie, zmluvu a pod.) do katastra
nehnuteľností nemajú známe trvalé pobyty alebo sídla, alebo vlastníci k pozemkom sú neznámi, alebo

vlastnícke vzťahy k pozemkom nie sú podľa katastrálneho zákona evidované v katastri nehnuteľností.

Odvolací súd len na okraj dodáva, že pokiaľ by malo ísť o zrušenie podielového spoluvlastníctva a nešlo
by o niektorý z dôvodov uvedených v tomto zákone, je potrebné obrátiť sa na súd, kde neznámy vlastník
bude zastúpený SPF, súd môže zrušiť podielové spoluvlastníctvo, prikázať vyplatiť primeranú náhradu

na účet SPF.

Aj v prípade, že ostatní žijúci spoluvlastníci uznávajú nárok navrhovateľa, tento nemôže byť usporiadaný
dohodou, nárok by mohli uznať v konaní pred súdom. Navrhovateľ si odporuje, keď žalobou sa domáha
určeniavlastníckehoprávavydržanímanadruhejstranepoukazujenato,žespoluvlastnícichcúuzavrieť

dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.

Prípis odporcu zo 16. 01. 2014 si navrhovateľ vykladá nesprávne. V tomto prípise odporca jednoznačne
poukazuje na spoluvlastnícke podiely vlastníkov N. K., rod. K., M. K., rod. K., B. K., Q. F., rod .
I. a B. I., ktoré spravuje SPF. Jednoznačne uviedol, že tieto pozemky je fond

oprávnený spravovať a s nimi nakladať podľa osobitných predpisov. Na základe nich je oprávnený aj na
vyjadrenie k vzniku vlastníckeho práva vydržaním (zákon číslo 229/1991 Zb., 330/1991 Zb. a zákon číslo
180/1995 Z. z.). Odporca správne namietal, že navrhovateľ nepreukázal dostatočne oprávnenosť držby,
teda existenciu právneho titulu (kúpna zmluva, darovacia zmluva, iná zmluva), z ktorého navrhovateľodvodzuje svoje vlastnícke právo. Taktiež neboli predložené listiny preukazujúce začatie oprávnenej
držby, jej dobromyseľnosť. Vzhľadom na pochybnosti preto odporca nemohol uznať nárok navrhovateľa
a poukázal na to, že posúdenie oprávnenosti držby patrí do právomoci príslušného súdu. Odvolací súd

dodáva, že samozrejme len v prípade, že žaloba by bola podaná správne.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje iné vady, konkrétne tieto
neuviedol, len všeobecne poukázal na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. o povinnosti
súdu náležite odôvodniť rozhodnutie tak, aby sa stal presvedčivým.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie dostatočne podrobne (aj teoreticky) odôvodnil, zaoberal sa len
podstatnou skutočnosťou, ktorou je okruh účastníkov konania, teda vecnou legitimáciou, pričom dospel
k správnemu záveru, že odporca nie je pasívne legitimovaný v konaní a taktiež účastníkmi
neboli všetci tí, ktorí mali byť v konaní zúčastnení.

Z tohto pohľadu neobstojí ani námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd rozhodnutie nezdôvodnil s
poukazom na vykonané dokazovanie a nepoukázal na žiadne existujúce právne závery. Svoje právne
závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, ktoré, keďže navrhovateľ ich nepochopil, odvolací súd doplnil
a inými slovami vysvetlil. Prvostupňový súd v rozhodnutí dostatočne poukázal na skutočnosť, že
dokazovanie vykonal výpisom z LV číslo XXX, pričom na strane 3 rozsudku tretia veta je uvedené, že

navrhovateľ je povinný označiť úplný okruh účastníkov konania, pričom uviedol, že mal označiť všetkých
vlastníkov uvedených na LV. V závere tohto odseku dostatočne zrozumiteľne odôvodnil úvahy, z ktorých
pri rozhodnutí vychádzal.

Prvostupňový súd na základe týchto zistení nemusel skúmať nárok z hľadiska splnenia podmienok

vydržania, hoci je zjavné, že tieto i napriek námietke odporcu neboli ani dostatočne tvrdené a
preukazované.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi

právo na náhradu trov konania. Keďže odporca nedal návrh na náhradu trov odvolacieho konania v
súlade s § 151 O. s. p., odvolací súd mu ich nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.