Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202667
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515202667.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava, IČO: 31340890, proti povinnému: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, Ľ., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, Svidník,
o vymoženie pohľadávky 902,42 eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Stará Ľubovňa zo dňa 11. januára 2016 pod č. k. 4Er/335/2015-35, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku). Vychádzal z exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,

arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35862882, sp.zn. IA-C/0314/0975 zo dňa
24.4.2014 a zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.8.2011, uzavretej medzi oprávneným a
povinným, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička -šikovná rezerva a
všeobecnéobchodnépodmienky.Exekučnýsúdvyhodnotilzmluvnývzťahúčastníkovakospotrebiteľský
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a z tohto pohľadu vyhodnotil rozhodcovskú doložku v
znení bodu 10.2.2 a 2 v 1. časti všeobecných obchodných podmienok ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku a teda neplatnú, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Znenie doložky núti
spotrebiteľa - povinného podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, absentujú v nej akékoľvek informácie
o skutočne podstatných náležitostiach a následkoch rozhodcovského konania, dosahuje tak intenzitu
hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jej neplatnosť. Za
takého stavu potom vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nemal právomoc, čo je jednou zo základných
podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.

Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a),d), f),e) a § 221 ods.
1 písm. d), f), h) O.s.p., v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alebo aby v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. vec v celom rozsahu zrušil a vrátil ju okresnému
súdu na ďalšie konanie. Namietal, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmavať

podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.. Vyplýva to z § 159 ods. 2
O.s.p., namietajúc prekážku rozhodnutej veci „res iudicata“. Exekučný súd nedisponuje právomocou
posudzovať vecnú správnosť, t.j. skutkové a právne závery rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku
rozhodcovského súdu. Možné je len preskúmavanie, pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods.1 písm.
c/ z.č. 244/2002 Z.z.. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú

úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike v
súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu NBS. V tejto súvislosti poukázal nato, že ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú

rozhodnuté v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, zriadeným podľa osobitného zákona.
Citujúc aj judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu ČR a pod.,
poukázal odvolateľ na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho
postavenia. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa odňal oprávnenému možnosť

konať pred súdom. Exekučný súd svojím postupom, podľa odvolateľa, znemožnil uplatniť svoje právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Sudkyňa prvostupňového súdu, ktorej bola vec daná na vybavenie, nevyhovela podanému odvolaniu a
v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. bola predmetná exekučná vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu
súdu.

Odvolacísúdvzmysle§212ods.1vspojenís§214ods.2O.s.p.preskúmalnapadnutéuznesenieabez
nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania,
pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav a správne ho aj právne vyhodnotil, pričom odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozhodnutia

okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd
pre úplnosť dopĺňa:

Odvolací súd poukazuje v prvom rade na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012, sp. zn.
4Cdo 1/2012, v ktorom judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako
exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od

neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci, ktorou táto nepochybne
je v súlade s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (táto skutočnosť odvolateľom
ani rozporovaná nebola), za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto
interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej
sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to

spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Princíp vigilantibus iura scripta sunt
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa

ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť
tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

ako zmluvnej podmienky predmetného spotrebiteľského vzťahu v znení tak, ako je upravená v bode 5
zmluvy o úvere (zo dňa 25.8.2011), tiež v bode 12.2. obchodných podmienok a v bode 10 všeobecných
obchodných podmienok. Rozhodcovská zmluva podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je

zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Rozhodcovská zmluva teda musí mať písomnú formu a písomný právny úkon je platný, ak je podpísanýkonajúcou osobou. Nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky ako súčasť zmluvy o úvere
(§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). Ak vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej
zmluvy, kde nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky, vo veci rozhodoval orgán, ktorý

nemal právomoc. Potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku
č. 233/1995 Z.z., kde by bol rozhodca oprávnený rozhodovať vo veci účastníkov. Nie je možné
viesť exekúciu, keď u oprávneného chýba titul na vedenie exekúcie, vydaný rozhodcom s platnou
rozhodcovskou zmluvou. Dohodu o rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve navyše možno
pripustiťlenzapredpokladu,žepodmienkyprocesnéhocharakterubudúúčastníkomkonaniagarantovať

rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany,
t.j. spotrebiteľa, a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, nesplnenie
čoho znásobuje neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 37 ods.
1 citovaného zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje napríklad preskúmanie rozhodcovského
rozsudku, podľa ktorého sa účastníci rozhodcovského konania môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť,
že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Ak sa

účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského
rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastník
rozhodcovského konania má v zmysle dohody právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského
rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Takáto dohoda zo
zmluvyoúvere,obchodnýchpodmienok,anizrozhodcovskejdoložkynevyplýva,atedajerozhodcovské

konanie jednoinštančné na rozdiel od súdneho konania, ktoré je v zásade dvojinštančné. Príkladne tento
nedostatok procesného pravidla znamená to, že nie je poskytnutá zvýšená ochrana spotrebiteľa, ktorú
je potrebné v takomto prípade zabezpečiť. Rozhodcovská doložka v tomto prípade je upravená v bode
10 všeobecných obchodných podmienok, vydaných Poštovou bankou - oprávneným (č.l. 20 a nasl.
spisu), podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov,

ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Ak klient najneskôr pri uzavretí
bankovéhoobchodualebozmluvynedoručíbankepísomnéoznámenie,ženávrhrozhodcovskejdoložky
neprijíma, má za to, že ju prijal. Banka a klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným
právnym predpisom rozhodcovského súdu, najmä štatútu a rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a

účinné v čase začatia rozhodcovského konania; jazykom rozhodcovského konania bude slovenský
jazyk. Banka a klient sa dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu rozhodcovského súdu a takéto rozhodnutie
bude pre banku a klienta konečné a záväzné. Banka a klient sa ďalej dohodli, že rozhodcovská doložka
zaväzujeprávnychnástupcovobochzmluvnýchstrán.Napokon,bankaaklientsadohodli,žeodstúpenie
od zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou zmluvy uzavretej medzi bankou

a klientom.

Rozhodcovská doložka, tak ako je naformulovaná v typizovanom tlačive pochádzajúcom od
oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinného a potláčajúc
základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinného do situácie vzdania sa vopred práv,

ktoré priznáva zákon, jednoznačne bez jeho uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu
do tej miery, aby venoval rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Zákonná úprava (zákon č.
483/2001 Z.z. o bankách) pritom v záujme ochrany práv spotrebiteľa určuje v prípade rozhodcovských
zmlúv povinnosť pre dodávateľov služieb spotrebiteľom preukázateľne poučiť spotrebiteľa - klienta o
dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy konkrétnym spôsobom a zabezpečiť, aby

klientmalmožnosťuzrozumenejvoľby,vyjadrenejnásledneinformovanýmsúhlasom,resp.nesúhlasom.
Oprávnený z tohto hľadiska nedal povinnému na výber, neumožnil mu reálnu uvedomelú voľbu medzi
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, naformulujúc rozhodcovskú zmluvu
(doložku) vopred spolu s ostatnými zmluvnými podmienkami. V súvislosti s odvolacím dôvodom,
týkajúcim sa ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, odvolací súd poukazuje na

novelizáciu, ktorou zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne
poučiťklientaodôsledkochuzavretianavrhovanejrozhodcovskejzmluvyaabyklientmalmožnosťvoľby.
Oprávnený v danom prípade nepreukázal, žeby takúto možnosť voľby povinnému umožnil. Možno tak
uzavrieť, že v danom prípade ide o povinným formálne odsúhlasenú vopred pripravenú a oprávneným
predloženú rozhodcovskú doložku.

Obchodné podmienky pre úver Poštovej banky, a.s., resp. všeobecné obchodné podmienky
podrobnejšie upravujú podmienky hlavného zmluvného vzťahu, ktorým je zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Ak obchodné podmienky obsahujú zmluvu, ktorá nevyplýva z bankovej činnosti a ktorá vyžadujepísomnú formu, ako je to v prípade rozhodcovskej zmluvy, potom obchodné podmienky musia byť
podpísané klientom. V opačnom prípade právny úkon, ktorý musí mať písomnú formu, je neplatný
(§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). V občianskoprávnych vzťahoch len ustanovenie § 788

ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje text, že Všeobecné poistné podmienky sú súčasťou zmluvy.
Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka na tento vzťah nemožno aplikovať. Podľa tohto ustanovenia,
časť zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Tento vzťah však nie je
obchodnoprávnym vzťahom.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou kontradiktórnosti konania poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR PLZ.ÚS 1/2014-27 zo dňa 7.5.2014. Podľa jeho stanoviska, pri preskúmavaní
žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa
môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie.
Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadostí exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia), a na
tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť
sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod
na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V zásade pre ústavnú komfortnosť konania ako celku postačuje, ak je

oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.

Odvolací súd so zreteľom na jednoznačne neplatnú rozhodcovskú doložku napokon nepovažoval za
potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad
rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a
dostatočne zistil skutkový stav. Preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.