Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204529
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115204529.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľky: Q.
H., nar.: XX.X.XXXX, bytom U. XX/XXXX, XXX XX N., proti odporcovi: U. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom
U. XX/XXXX, XXX XX N., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporca s a z a v ä z u j e platiť výživné na navrhovateľku v sume 100 eur mesačne s
účinnosťou od 28.1.2016 vždy do každého 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.2.2015 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil
povinnosť odporcu prispievať navrhovateľke sumou vo výške 180,- eur mesačne od 1.1.2015 vždy do

15.dňa vopred.

Svoj návrh odôvodnila tým, že je dcérou odporcu, ktorý sa dňa 25.12.2014 odsťahoval zo spoločnej
domácnosti, kde býva navrhovateľka spolu s matkou a maloletou sestrou P.. S otcom je v kontakte.
Prisľúbil jej, že aj po odsťahovaní jej bude prispievať na výživu, čo sa nestalo. Navrhovateľka sa
pripravujenabudúcepovolanie-navštevujeSpojenúškoluvO.A.P.,2.ročník,odborkuchár.Jejnáklady

sú cestovné 10,- eur, školské potreby 40,- eur, stravné 95 eur, hygienické potreby, ošatenie, obuv 100,-
eur mesačne. Iné náklady a nepredvídateľné výdavky 20,- eur, náklady na domácnosť 270,- eur, všetko
mesačne. Celkové výdavky navrhovateľky tak predstavujú cca 555,- eur mesačne. Odporca pracuje v
spoločnosti L. X. s.r.o., s príjmom cca XX,- eur mesačne a uplatňuje si na navrhovateľku daňový bonus.
Matka navrhovateľky je invalidná dôchodkyňa s príjmom 405,- eur mesačne.

Odporcasaknávrhuvyjadrilpodanímzodňa18.3.2015pričomuviedol,žesnávrhomnesúhlasí,nakoľko
mu jeho pomery dovoľujú prispievať na výživu navrhovateľky iba sumou 50,- eur mesačne. Zo spoločnej
domácnosti odišiel bývať ku priateľke do Kysuckého Nového Mesta, ktorej prispieva na bývanie sumou
cca 110,- eur mesačne. Matka navrhovateľky okrem invalidného dôchodku poberá 30,- eur mesačne
ako príspevok na výživu. Do januára 2015 pracovala ako predavačka v potravinách 3 až 4 dni do týždňa,
kde dala výpoveď ako uviedla z trucu aby odporcu finančne zničila. Privyrába aj ako výpomoc v otcovej

firme a chodieva upratovať tiež rodinné domy. Príjem odporcu nie je 900,- eur mesačne ale 730,- eur
mesačne. Jeho náklady sú 50,- eur cestovné, strava 100,- eur, hygienické potreby, ošatenie a obuv 40,-
eur mesačne, mobilné telefóny 60,- eur z čoho 30,- eur platí navrhovateľke a internet 26,- eur ktorý platí v
byte v ktorom býva navrhovateľka, všetko mesačne. Ďalej od roku 2014 spláca úver 162,- eur mesačne,
platí poistku 10,- eur mesačne a debetné karty 110,- eur mesačne. Po zaplatení všetkých nákladov
odporcovi už neostávajú finančné prostriedky na jeho záľuby a súkromné potreby alebo na sporenie. 50,-

eur mesačne je najvyššia možná čiastka akú môže platiť. Dňa 23.4.2015 bolo súdu doručené podanieodporcu, ktorým doplnil dôkazy a uviedol, že jeho mesačný príjem je v zmysle pracovnej zmluvy 794,07
eur. Jeho príjem je pohyblivý a v súčasnosti je cca 810,- eur mesačne.

Súd nariadil pojednávanie na deň 28.1.2016, na ktoré sa dostavil navrhovateľ, aj odporca.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a výsluchom
účastníkov.

Na začiatku pojednávania sa sudca pokúsil o uzavretie dohody medzi účastníkmi konania.
Navrhovateľka uviedla, že je ochotná pristúpiť na to, aby jej odporca platil 100,- eur mesačne. Odporca
na to uviedol, že na druhú dcéru platí 160,- eur mesačne, manželke prispieva 50,- eur mesačne a teraz
keď bude platiť ešte 100,- eur navrhovateľke bude mať čo robiť aby si svoje povinnosti plnil, navyše keď
ešte spláca úver. Nebráni sa ale tomu, že v prípade ak bude mať peniaze navyše tieto poskytne svojim
dcéram aj nad rámec stanoveného výživného.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Z rodného listu navrhovateľky Q. H., nar.: XX.X.XXXX, bolo zistené, že je dieťaťom matky L. H. rod. M.,
nar.: X.X.XXXX a odporcu U. H., nar.: 13.XX.XXXX.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že otec navrhovateľky sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v ktorej
býval s matkou navrhovateľky a s jej maloletou sestrou do Kysuckého Nového Mesta.

Z predloženého potvrdenia vystaveného Spojenou školou v O. A. P., mal súd zistené, že navrhovateľka

v akademickom roku 2014/2015 navštevovala 2.ročník.

Súd sa oboznámil s návrhom na určenie manželského výživného, ktorý podala matka navrhovateľky,
potvrdením o príjme odporcu, ktorý je zamestnaný v spol. L. X. s.r.o., so sídlom Na W. 1, XXX XX N., G.:
XX XXX XX a zistil, že odporca je u tohto zamestnávateľa zamestnaný na základe pracovnej zmluvy,

pričom jeho priemerný čistý príjem za obdobie od 6/2015 do 11/2015 predstavoval cca 1 061,72 eur
mesačne. Súd sa tiež oboznámil s potvrdením P. I., že jej odporca mesačne poskytujeXXX,- eur ako
nájomné a so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej je odporca povinný úver
splácať mesačne so splátkou XXX,XX eur.

F. ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 4 prvej vety ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ust. § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie..

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd rozhodol o vyživovacej povinnosti odporcu

voči navrhovateľovi vo výške 100,- eur mesačne od 28.1.2016.

Základnými dvoma hľadiskami pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby
oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Odôvodnené potreby sú do značnej miery závislé
na možnostiach a schopnostiach rodičov. Pokiaľ odôvodnené potreby dieťaťa vplyvom objektívnych

okolností, napríklad prípravy na budúce povolanie v určitej dobe vzrastú, možno od rodičov vyžadovať,
aby využili svoje možnosti a schopnosti intenzívnejšie, než je potrebné za iných okolností. Špeciálnym
kritériom pre určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov je kritérium, podľa ktorého je potrebnéprihliadnuť aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Schopnosti a možnosti rodičov
súd posudzuje hlavne z hľadiska, aký môžu dosiahnuť zárobok alebo iný príjem.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p. podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo ich

pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd mal v konaní preukázanú vecnú legitimáciu účastníkov konania, navrhovateľka je dcérou odporcu a
vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka sa pripravuje na budúce povolanie formou štúdia na strednej
škole, vyživovacia povinnosť odporcu ako otca voči nej trvá.
Do doby kým sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti prispieval na výživu navrhovateľky v

rámci chodu domácnosti a rodiny. Nakoľko sa odporca odsťahoval, prestal prispievať na výživu a chod
domácnosti a navrhovateľka má tak právo na výživné od otca vzhľadom na to, že nie je schopná
samostatne sa živiť, nakoľko sa pripravuje na budúce povolanie.

Matka navrhovateľky dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 405,- eur titulom dôchodku, pričom

súčasne, okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, má so svojím vyživovaciu povinnosť voči
mal. dcére P., ktorá je sestrou navrhovateľky.

Priemerný mesačný čistý príjem odporcu v období od júna 2015 do novembra 2015 bol vo výške 1
061,72 eur. Odporca má ešte vyživovaciu povinnosť voči manželke - matke navrhovateľky a voči druhej

dcére.

Navrhovateľka mesačne vynakladá výdavky spojené s jej štúdiom na strednej škole ako aj iné bežné
výdavky (strava, ošatenie a pod.), ktorých výšku odporca nenamietal. Navrhovateľka špecifikovala, že
jej pravidelné mesačné výdavky predstavujú sumu vo výške cca 555,- eur. Odporca uvedené nepopieral.

Súd mal preukázaný príjem odporcu tak, ako je vyššie uvedené, takisto jeho výdavky čo sa týka bývania
a splácania úveru. Odporca nepreukázal výšku ani rozsah svojich mesačných výdavkov spojených
s uspokojovaním svojich vlastných potrieb (ošatenie, stravovanie, cestovné prípadné iné nevyhnutné
výdavky), iba konštatoval, že môže zo svojho príjmu platiť výživné iba vo výške 50,- eur. Túto skutočnosť

však súd preukázanú nemal, odporca v tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkazy a ani nenavrhol
vykonať žiadne dôkazy, a preto na odôvodnené a nevyhnutné výdavky odporcu, ktoré je potrebné
každomesačne vynakladať, súd nemohol vziať zreteľ. Súd je toho názoru, že z mesačného príjmu
odporcu v priemernej výške 1 061,72 eur musí byť v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť
navrhovateľke výživné vo výške 100,- eur mesačne, a to aj napriek tomu, že má vyživovaciu povinnosť

voči manželke a druhej dcére, pričom súd zobral do úvahy že odporca navrhovateľke neposkytuje
každodennú starostlivosť ani bývanie, nakoľko navrhovateľka býva so svojou matkou v Žiline. Súd tiež
poukazuje na to, že mesačný príjem matky navrhovateľky, ktorá sa o navrhovateľku i osobne stará, je
o viac ako polovicu nižší, než príjem odporcu, pričom z tohto príjmu je povinná zabezpečiť výživu aj
pre ďalšie maloleté dieťa a jej vnučku, ktorá je aj vnučkou odporcu ktoré sú výživou a starostlivosťou

na ňu odkázané.

S poukazom na návrh navrhovateľky učinený na pojednávaní, súd dospel k záveru, že určená výška
vyživovacej povinnosti 100,- eur mesačne je adekvátna preukázaným výdavkom navrhovateľky v
nadväznosti na štúdium navrhovateľky na strednej škole. Odporca voči takto určenej výške výživného

nenamietal. Z uvedených dôvodov, keďže mal súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu
platiť navrhovateľke výživné vo výške 100,- eur, súd návrhu navrhovateľky vyhovel.

Vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku súd určil s účinnosťou od 28.1.2016.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Navrhovateľka sa pôvodným návrhom domáhala určenia výživného vo výške 180,-
eur mesačne. Navrhovateľke bolo priznané výživné v sume 100,- eur mesačne. Vzhľadom na pomerúspechu oboch účastníkov konania súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 tak, že žiadnemu
z nich nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.