Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203906
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615203906.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova č. 5, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Martin Máčaj,
advokát so sídlom O.. XX, K. a Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingová č.
4, Bratislava, proti povinnému: T. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. O. č. XXX/X-X, L. M., o vymoženie
pohľadávky 2.167,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č.k. 1Er/1896/2015-8 zo dňa 23. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym súd exekučné konanie zastavil. Účastníkom náhradu

trov exekučného konania nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok č.k. SR 13491/09 Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské
rameno č. 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Oprávnený a povinný sú tí istí účastníci ako boli v exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8Er/1115/2009, pričom rovnako v
tomto konaní bol exekučným titulom vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. Predmetná exekúcia bola

uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8Er/1115/2009-16 zo dňa 07. 12. 2010 zastavená z
dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16. 02. 2011. Oprávnený napriek tomu, že súd exekúciu zastavil pre jej nedôvodnosť,
sa opakovane domáhal voči povinnému plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku. Jedná sa
o prekážku res iudicata, ktorú nemožno odstrániť. Súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená
na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje

prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ oprávnený nedisponuje iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si
novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako
nespôsobilý exekučný titul. Preto exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) zastavil.
O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko oprávnený podal
nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a ostatným účastníkom trovy exekučného konania nevznikli,

resp. si ich neuplatnili.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom
právneho zástupcu.
V odvolaní namietal, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o
podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť
žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadostialebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia
nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania.
Oprávnený ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012

zo dňa 23.01.2013, pričom v danej exekučnej veci súd nerozhodol o návrhu na vydanie poverenia.
Ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a
§ 103 O. s. p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré
sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Uviedol, že vecou je

potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov
konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a
konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre
absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a by
bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon

už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto
nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom
poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu
postupu, teda nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. § 251
ods. 4 O. s. p.. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Sudkyňa odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemienila vyhovieť a preto vec v
zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Vo svojom vyjadrení uviedla, že nemieni vyhovieť odvolaniu oprávneného, pretože v danej veci bola
zistená procesná prekážka res iudicata, ktorú nemožno odstrániť. V podrobnostiach poukázala na
dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods.

1 O. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8Er/1115/2009 odvolací súd zistil,
že predmetom exekučného konania bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 13491/09
zo dňa 07. 10. 2009, ktorým bol povinný (totožný s povinným v konaní vedenom na Okresný súd

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1Er/1896/2015) zaviazaný zaplatiť istinu 2.167,55 Eur s príslušenstvom.
Oprávneným bol taktiež totožný oprávnený ako v exekučnom konaním vedenom pod sp. zn.
1Er/1896/2015.Zuvedenéhovyplýva,žepredmetomexekučnéhokonaniapodsp.zn.8Er/1115/2009bol
rovnaký exekučný titul a rovnakí účastníci exekučného konania. Uznesením Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 8Er/1115/2009-16 zo dňa 07. 12. 2010 súd exekúciu zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 16. 02. 2011.

Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31)

sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.
31) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Odvolací súd konštatuje, že na základe toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku č.k.
SR 13491/09 zo dňa 07. 10. 2009 bola vedená exekúcia v prospech toho istého oprávneného a proti
tomu istému povinnému na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8Er/1115/2009. Táto exekúcia
bola zastavená uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, a to nie z procesného hľadiska, ale z
dôvodu vady vykonateľnosti exekučného titulu pre chýbajúcu právomoc rozhodcovského súdu konať

vo veci.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28. 03. 2013 prekážka právoplatne
rozhodnutej veci sa v exekučnom konaní posudzuje primerane k špecifikám tohto konania. Keďže
Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné

aj na exekučné konanie primerane aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p., ktoré výslovne upravuje
zásadu, v zmysle ktorej platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova. Primeranosť použitia citovaného ustanovenia sa prejavuje napr. v tom, že v sporovom konaní
v zásade platí, že o veci samej súd rozhoduje rozsudkom (§ 152 ods. 1 veta prvá O. s. p.), pričom
zákon stanovuje prípady, v ktorých súd o veci samej rozhoduje uznesením, zatiaľ čo v exekučnom

konaní súd vždy rozhoduje len uznesením. Z uvedeného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že keďže
Exekučný poriadok nemá ustanovenie upravujúce prekážku právoplatne rozhodnutej veci, je potrebné
aj na exekučné konanie subsidiárne aplikovať O. s. p., ktoré upravuje inštitút res iudicata.

Odvolací súd má za to, že exekučný súd v konaní postupoval správne, keď zastavil exekučné konanie,

ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Exekučný súd vo svojom
uznesení správne konštatoval, že res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť,
nakoľko súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského
rozsudku je neprípustná (t.j. rozhodol meritórne posudzujúc podmienky vedenia exekučného konania,
v danom prípade vykonateľnosť exekučného titulu), čoho dôsledkom bolo zastavenie tejto exekúcie a

toto rozhodnutie teda predstavuje prekážku rozhodnutej veci.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23. 01. 2013
a namieta, že v rámci exekučného konania pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie príslušný exekučný súd je povinný len vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo

vydať uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, súd konštatuje, že poukaz na uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/108/2012 je nenáležitý v tom, že skutkový stav v danej právnej veci je
odlišný od skutkového stavu, ktorý bol vo veci 7Cdo/108/2012, keďže v tejto veci prekážka právoplatne
rozhodnutej veci nebola zistená. Pokiaľ však v exekučnom konaní je takáto prekážka zistená, v súlade
s § 103 O. s. p. v spojení s § 251 ods. 4 O. s. p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú

splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Teda aj v štádiu pred vydaním
poverenia musí súd prihliadnuť na neodstrániteľný nedostatok podmienky vedenia exekučného konania,
ktorý v danom prípade predstavuje prekážka res iudicata. Ak sa táto prekážka konania vyskytuje, musí
súd na ňu prihliadnuť a exekučné konania zastaviť v ktoromkoľvek jeho štádiu, t.j. aj v štádiu pred
vydaním poverenia exekútorovi.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a contrario v spojení s §
224 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom v odvolacom konaní bol povinný, súd mu však náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože si ju neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.