Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžr/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200449
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2013200449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z

členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr.
Jozef Krško, správca konkurznej podstaty SĹŇAVA, poľnohospodársko-obchodné družstvo Sokolovce,
sosídlom92231Sokolovce,Piešťanská278/108,JUDr.JozefKrško,advokátsosídlomHviezdoslavova
3, 971 01 Prievidza, proti odporcovi: Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor, Krajinská cesta
5053/13, 921 01 Piešťany, za účasti: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. OPR-A2013/00065 zo dňa 24. apríla
2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sp/41/2013-33 zo dňa

25. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sp/41/2013-33
zo dňa 25. septembra 2014, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi ako i účastníkovi konania G. B. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) potvrdil napadnuté rozhodnutie
obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa 24.04.2013, a to v zmysle ust. § 250q ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal

preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia odporcu, ktorým Obvodný pozemkový úrad v
Trnave podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. vo veci oprávnenej osoby - G. B., proti povinnej
osobe SĹŇAVA, poľnohospodárske družstvo Sokolovce rozhodol tak, že im priznal vlastnícke právo v
príslušných podieloch k nehnuteľnostiam zapísaným v pôvodnej pozemnoknižnej vložke číslo 2 v kat.
úz. L., ktoré nehnuteľnosti sú uvedené a špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu
a taktiež i v dôvodoch rozsudku krajského súdu.
Krajský súd takto rozhodol, keď poukázal na to, že rozsah a dôvodnosť reštitučného nároku a ani rozsah

nárokov oprávnenej osoby nebol sporný. Správny orgán pri svojom rozhodovaní zohľadnil zistenie, že
na majetok poľnohospodársko - obchodného družstva Sokolovce ako povinnej osoby v zmysle § 4 ods.
1 zákona č. 503/2003 Z. z. bol dňa 21.11.2002 vyhlásený konkurz a napriek tomu ustanovený správca
konkurznej podstaty nehnuteľnosti, ktorých podiel je predmetom reštitučného nároku, previedol na inú
osobu, W. X. kúpnou zmluvou zo dňa 16.03.2004 a na nového nadobúdateľa bol vykonaný i vklad
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Krajský súd dôvodil, že obvodný pozemkový úrad správne
vyhodnotil túto skutočnosť s odkazom na § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. tak, že sa jedná o absolútne

neplatný právny úkon, pričom absolútna neplatnosť podľa § 39 občianskeho zákonníka nastáva priamo
zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému a na túto neplatnosť je správny orgán povinný prihliadnuť.Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a
žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok zmenil a zrušil
rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal nato, že predmetná kúpna zmluva na

predmet prevodu bola riadne uzavretá v zmysle opatrenia Krajského súdu v Bratislave č. Z-2-1K64/96 zo
dňa 23.10.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2003. Oprávnené osoby si dňa 06.09.2004
na Obvodnom pozemkovom úrade v Trnave uplatnili reštitučný nárok k predmetným pozemkom, t.j.
v dobe, keď už neexistovala povinná osoba a v katastri nehnuteľností bol už zapísaný iný vlastník.
Za daného stavu mal správny orgán podľa názoru navrhovateľa vyhodnotiť uzavretie kúpnej zmluvy

zo dňa 16.03.2004 a následné povolenie vkladu dňa 24.03.2004 ako prekážku vydania veci. Žiadne
relevantné doklady a podklady ako prekážky k speňažovaniu konkurznej podstaty ku dňu uzavretia
kúpnej zmluvy a jej následnému odvkladovaniu v katastri neexistovali. Navrhovateľ uviedol, že ako
správca konkurznej podstaty v čase realizácie predmetného opatrenia krajského súdu nemal vedomosť
ani žiadnu informáciu o tom, že na predmet prevodu sa vzťahuje zákon č. 503/2003 Z. z. a že ako
predávajúci a správca konkurznej podstaty postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/1991

Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnkov. Podkladom pre uzatvorenie kúpnych
zmlúv boli znalecké posudky, ktorých súčasťou sú i výpisy z jednotlivých listov vlastníctva pre katastrálne
územie L.. Tiež argumentoval, že nikto mu nepredložil ako správcovi konkurznej podstaty žiaden doklad
o tom, že predmetné pozemky boli odňaté oprávneným osobám bez náhrady postupom podľa zákona
SNR č. 81/1949 Zb. a aj z tohto dôvodu došlo preto k platnému vkladu vlastníckeho práva v prospech

kupujúceho.

Okresný úrad Piešťany, pozemkový a lesný odbor (ako právny nástupca Obvodného pozemkového
úradu v Trnave) sa písomne ku odvolaniu navrhovateľa vyjadril a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil. Uviedol, že navrhovateľ

uzavrel kúpnu zmluvu dňa 16.03.2004 ohľadne predmetných nehnuteľností, a teda uzavrel ju v dobe
účinnosti zákona č. 503/2003 Z. z., a preto bol v zmysle § 4 ods. 2 zákona povinný s predmetnými
pozemkami až do navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho
hospodára a nemohol predmetné nehnuteľnosti previesť odo dňa účinnosti reštitučného zákona do
vlastníctva iného subjektu; takýto úkon je neplatný. Vzhľadom na skutočnosť, že na predmetné pozemky

bol uplatnený reštitučný nárok, je potom kúpna zmluva neplatná zo zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia

pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prvostupňový rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne

správny potvrdil a súčasne odkazuje na jeho podrobné dôvody vo vzťahu ku všetkým dôvodom
podaného odvolania, s ktorými sa krajský súd náležite po stránke skutkovej aj právnej vysporiadal a
odvolací súd nevidí dôvod na zopakovanie vecne správnych dôvodov rozsudku krajského súdu.Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd len dopĺňa dôvody prvostupňového rozsudku nasledovne:

Cieľom tzv. reštitučných zákonov, medzi ktoré patrí i zákon č. 503/2003 Z. z., je náprava niektorých

majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákonom ustanovenom období od 25.02.1948 do 01.01.1990 (§ 2
ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.), a to zákonom ustanoveným spôsobom (§ 3 zákona č. 503/2003 Z. z.).

Reštitučné konanie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. je osobitým druhom správneho konania, na ktoré
sa v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z. vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j.

zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„správny poriadok“). Pozemkový úrad je teda pri rozhodovaní podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.
tiež povinný postupovať podľa jednotlivých ustanovení správneho poriadku a pri ich aplikácii vychádzať
zo základných zásad správneho konania (§ 3 správneho poriadku). Je teda najmä viazaný zásadou
zákonnosti (§ 3 ods. 1 správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní
rešpektovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby

zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu
záujmov štátu a spoločnosti.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona
môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok

prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným
v ustanovení § 3.

V danom prípade je nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného nároku v minulosti
prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady, a to postupom podľa zákona

SNR č. 81/1949 Zb. SNR. Predmetné nehnuteľnosti boli zahrnuté do pasienkového spoločenstva v
katastrálnom úz. L..

V posudzovanej reštitučnej veci bolo potrebné skúmať a ustáliť, či navrhovateľ previedol predmetné
nehnuteľnosti na tretiu osobu po uplatnení reštitučného nároku oprávnenými osobami, a to v rozpore

s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní veci, ktoré majú byť vydané
oprávneným osobám podľa zákonov upravujúcich zmiernenie niektorých majetkových krívd, 7) sa
zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli v zákonom ustanovených lehotách uplatnené alebo

boli zamietnuté.

Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, tak navrhovateľ - správca konkurznej podstaty musel o
uplatnenom reštitučnom nároku oprávnených osôb mať nevyhnutne vedomosť, pretože ako to vyplýva z
administratívneho spisu, osobne ho na túto skutočnosť upozornil okrem iného i starosta obce p. F., ako i

poslanci obecného zastupiteľstva p. Z. a O.. Taktiež sa v spisovom materiáli nachádza príslušné podanie
predsedu Urbárskeho spoločenstva v Ratnovciach, Ing. V. O. označené ako podnet na trestné stíhanie,
ktoré bolo v októbri 2004 doručené Okresnej prokuratúre Piešťany, v ktorom predseda urbárskeho
spoločenstva opisuje príslušné skutočnosti, ktoré objektívne nasvedčujú tomu, že navrhovateľ ako
správca konkurznej podstaty mal vedomosť a bol informovaný o uplatnenom reštitučnom nároku

oprávnenej osoby.

Navrhovateľ napriek uplatnenému reštitučnému nároku disponoval potom predmetnými
nehnuteľnosťami v rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára, tak ako to má na mysli zákon č.
503/2003 Z. z., keď predmetné nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou na fyzickú osobu, pričom

správne konštatuje krajský súd, že takýto právny úkon je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z. z. neplatný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 503/2003 Z. z. je iba
pokračovaním zákona o pôde a obdobné blokačné ustanovenie je zakotvené i v zákone o pôde č.

229/1991 Zb., a to v § 5 ods. 3, v zmysle ktorého povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do
ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto
zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony
sú neplatné.Ak postupom správcu konkurznej podstaty došlo k porušeniu blokačného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona
č. 503/2003 Z. z., je potom príslušný prevod vlastníckeho práva na tretiu osobu, ktorý vykonal správca

konkurznej podstaty, keď previedol nehnuteľnosti, na ktoré bol riadne a včas uplatnený reštitučný nárok,
zo zákona neplatný.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetná neplatnosť takéhoto právneho úkonu
nastáva automaticky zo zákona, bez toho aby bolo potrebné neplatnosť príslušného právneho úkonu

nejakým spôsobom osobitne definovať v inom súdnom konaní. V danom prípade zákonodarca pamätal
teda i na takéto právne úkony a svoju vôľu prejavil v ustanovení § 4 ods. 2 zákona tak, že takéto právne
úkony sú zo zákona neplatné.

Pre úplnosť veci považuje za potrebné Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazniť, že na vydávaných
nehnuteľnostiach neviazli ani žiadne zákonné prekážky, predmetná parcela nebola zastavanou a potom

skutočne nič nebránilo pozemkovému úradu rozhodnúť v konaní spôsobom, keď rozhodol o vlastníckom
práve oprávnených osôb k vydávaným nehnuteľnostiam.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako
súladný so zákonom potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia ustanovenia §

246c ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ v
odvolacom konaní úspech nemal a ostatní účastníci odvolacieho konania si náhradu trov odvolacieho

konania neuplatnili a žiadne trovy konania im v odvolacom konaní prakticky ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.