Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200899
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1014200899.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. U., X., proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 49330-2/2013-BA zo dňa 14. novembra 2013 a č. 49334-2/2013-BA zo dňa 14. novembra 2013,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. marca 2015, č. k.
5S/110/2014-72, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. marca
2015, č. k. 5S/110/2014-72, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. marca 2015, č. k. 5S/110/2014-72, zastavil konanie o žalobe

proti rozhodnutiam žalovaného č. 49330-2/2013-BA zo dňa 14.11.2013 a č. 49334-2/2013-BA zo dňa
14.11.2013 ako oneskorene podanú. V odôvodnení uviedol, že žalobca prevzal napadnuté rozhodnutia
žalovaného dňa 09.12.2013 a žalobu podal až dňa 02.06.2014. Krajský súd poukázal na to, že podľa §
250bods.1Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlenOSP)žalobasamusípodaťdodvochmesiacovod
doručenia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Zdôraznil, že ani zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení

(ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) neustanovuje inú špeciálnu lehotu pokiaľ ide o žaloby podľa druhej
hlavy piatej časti OSP, čo je aj preskúmavaný prípad. Keďže žalobca podal žalobu po zákonnej lehote,
bolo povinnosťou súdu konanie vo veci zastaviť (§ 250d ods. 3 OSP).

Proti uzneseniu krajského súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Opakovane namietal, že
bol správnym orgánom nesprávne poučený o tom, že rozhodnutia sú konečné a nie je možné proti nim

podať opravný prostriedok. Podľa žalobcu mal byť poučený aj o možnosti podať žalobu na súde. Je
toho názoru, že nesprávne poučenie predlžuje lehotu na podanie odvolania formou žaloby na súd o
šesť mesiacov od doručenia konečného rozhodnutia (správnym orgánom) vo veci. Žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný zotrval na svojich stanoviskách o správnosti postupu aj z procesného hľadiska. Poukázal na

ustanovenie§209ods.5zákonač.461/2003Z.z.,zktoréhonevyplývapoučovaciapovinnosťomožnosti
súdneho preskúmania druhostupňových správnych rozhodnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal vec bez nariadenia
pojednávania, keďže odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nemožno priznať úspech.Podľa § 209 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje
údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok,
v akej lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať.

Poučenie o opravnom prostriedku v zmysle citovaného ustanovenia prichádza do úvahy len v
prípade, kedy v správnom konaní podľa zákona o sociálnom poistení pripadá do úvahy preskúmanie
neprávoplatného rozhodnutia odporkyne súdom v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), napr. rozhodnutia o priznaní dôchodkovej dávky, teda podľa §
250l až § 250s O.s.p.

Opravný prostriedok nemožno stotožňovať so žalobou proti právoplatnému rozhodnutiu odporkyne.

Odvolací súd z obsahu predložených spisov zistil, že žalobca napadnuté rozhodnutia žalovaného č.
49330-2/2013-BA zo dňa 14.11.2013 a č. 49334-2/2013-BA zo dňa 14.11.2013 prevzal dňa 09.12.2013,
čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Rozhodnutia žalovaného obsahovali správne poučenie, že sú
konečné a že sa nemožno proti nim odvolať.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Lehota na podanie žaloby začala plynúť 10.12.2013 a koniec lehoty pripadol na 09.02.2014 (nedeľa),
preto posledným dňom uvedenej lehoty na podanie žaloby bol 10.02.2014, t. j. pondelok (§ 57 ods. 2
posledná veta OSP). Žalobca podal žalobu na poštovú prepravu až dňa 30.05.2014, teda po márnom
uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie žaloby.

Podľa § 250m ods. 2 OSP návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia
rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol
podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom
prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho
doručenia.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu v zmysle ktorej bol nedostatočne alebo nesprávne
poučený vo veci ďalších procedurálnych možností. V danom prípade bolo potrebné postupovať podľa
druhej hlavy piatej časti OSP, konkrétne podľa § 250b ods. 1, keďže v konaní rozhodovali dve správne
inštancie. V týchto prípadoch žaloba musí byť podaná do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

správneho orgánu v poslednom stupni (posledná inštancia), pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Ustanovenie § 250b ods. 1 O.s.p. neumožňuje odpustenie zmeškanej lehoty.

Na daný prípad nemožno aplikovať ani postup uvedený v tretej hlave piatej časti OSP, citovaný § 250m
ods. 2 posledná veta OSP. Ustanovenie § 250m O.s.p. je ustanovením tretej hlavy piatej časti O.s.p. a

preto ho nemožno aplikovať v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., teda v konaní o žalobe proti
právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu.

Vzhľadom na uvedené krajský súd nepochybil, keď konanie zastavil. Odvolací súd preto napadnuté
uznesenie krajského súdu podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 211 ods.
3 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.