Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214780
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114214780.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s. r. o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto o návrhu žalobcu v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 5C/740/2012

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 domáhal toho, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu vo
výške 401,99 eura z dôvodu oneskoreného rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou o žiadosti
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnej Jane
Fakovej vo veci, ktorá bola súdnym exekútorom vedená pod č. EX9221/2010.

Uznesením zo dňa 9.10.2012 č.k. 5C/740/2012-7 Okresný súd Vranov nad Topľou spojil na spoločné

konanie pôvodne vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5C/740/2012, 5C/741/2012,
5C/742/2012, 5C/743/2012, 5C/744/2012, 5C/745/2012, 5C/746/2012, 5C/747/2012, 5C/748/2012,
5C/749/2012, 5C/750/2012, 5C/751/2012, 5C/752/2012 s tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod
sp. zn. 5C/740/2012.

Uznesením zo dňa 19.2.2014 č.k. 13C/425/2012-52 Okresný súd Prešov okrem iného rozhodol tak,

že vylúčil na samostatné konanie vec vedenú pôvodne na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.
zn. 5C/740/2012.

Žalobca návrh skutkovo a právne odôvodnil tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou nerozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
žiadosti, pričom o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si

takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny, v rozpore
so zákonom, neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počasobdobia, keď nerozhodol v lehote vyplývajúcej zo zákona, nevykonával vo veci také úkony, ktoré
by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty. Majetková škoda predstavuje náhradu istiny s
príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Nemôže

tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobca uplatňuje za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky
cestou exekúcie. Suma náhrady nemajetkovej ujmy 401,99 eura predstavuje 55 eur za každý mesiac

omeškania v činnosti exekučného súdu ma základe aplikácie doktríny ústavného súdu teda 660 eur za
rok, t.j. 55 eur za mesiac.

Žalovanýsnávrhomnesúhlasilsodôvodnením,žežalobcauplatňujenároknanáhraduškodysodkazom
na zákon č. 514/2003 Z. z., avšak predpoklady pre náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti
štátu musia byť splnené všetky podmienky súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny

úradný postup, musí vzniknúť škoda a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť. Nepreukázal ani predpoklady pre priznanie
nemajetkovej ujmy. Podľa žalovaného práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových

osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
Suma náhrady majetkovej škody je len sumou hypotetickou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku
na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi vznikla. Úvaha žalobcu, ktorou sa riadil
pri vyčíslení nemajetkovej ujmy však nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy
je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide, pokiaľ tvrdí, že mu

vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú a u oboch nárokov nie je splnený predpoklad
príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím alebo postupom a tvrdenou škodou.

Keďže boli splnené podmienky podľa §§ 115a ods.2 a 200 ea O.sp. / drobný spor/,

súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro vo vložke č. 23636/
B s dňom zápisu 14.3. 2001 v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
Dňa 25.8.2010 bola Okresnému súdu Vranov nad Topľou doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého z exekútorského úradu, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na vykonanie
exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnej Jane Fekovej na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, zo dňa 11.11.2009 sp. zn. SR 19149/09 na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 916
eur s prísl..

Uznesením zo dňa 5.1.2011 č.k. 3Er/711/2010-10 Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol tak,
že zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia o exekúciu sumy 916 eur s prísl.
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2011. Ďalším rozhodnutím zo dňa 16.3.2011 č.k.
3Er/711/2010-18 Okresný súd Prešov exekúciu zastaviť, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 6.4.2011.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na ustálenú súdnu prax pri rozhodovaní
týchto sporov súd právne uzatvára:

Predmetom konania sú nároky žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej umy z dôvodu

oneskoreného rozhodnutia súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci,
v ktorej žalobca bol oprávnenou osobou, ktoré nároky je potrebné podriadiť pod ustanovenia zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorýchzákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“) a vykladať ich v zmysle článkov 46 a 48 (právo na verejné
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) tohto zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. v znení účinnom od 1.1.2013, ktorý však je potrebné aplikovať aj
v tomto prípade, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 tohto zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nárok s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 tohto zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 tohto zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, pričom táto lehota od 1.6.2010 neplatí pre
rozhodcovské rozsudky. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b),

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Z tohto vyplýva, že predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred súdom rozhodovať o náhrade
škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu, pre nedodržanie zákonnej
lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.

z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom ktorého sú prieťahy
v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V danom prípade niet dôkazu o tom, aby vo vzťahu k predmetnej exekučnej veci bolo v zmysle § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 vydané rozhodnutie alebo stanovisko kompetentného orgánu, že v namietanom
exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo že by sudca rozhodujúci v exekučnej veci bol
disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučného konania. Z tohto dôvodu chýba prvý a základný

predpoklad pre uplatnenie nároku žalobcu tvrdeného v žalobe.
Pokiaľ by aj súd postupoval podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2012, nárok žalobcu aj v takom
prípade by nebol preukázaný a dôvodný predovšetkým s poukazom na to, že exekučný súd bol
v celom rozsahu oprávnený na preskúmanie exekučného titulu za účelom zistenia, či sú splnené
formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pričom nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. Podľa Ústavného súdu SR doba rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola
ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom bol samotný

žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase,
zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach súdneho
exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné..( rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9.12.2010 sp. zn. II US 545/2010 a zo dňa 14.12.2012 sp.zn.

IV.ÚS 606/2012).

Žalobca nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, z ktorých odvádzal
dôvodnosť svojich nárokov ani pokiaľ sa jedná o preukázanie skutočnej výšky tejto škody a dôvodovpre priznanie nemajetkovej ujmy, ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu
a tvrdeným vznikom škody a nemateriálnej ujmy, preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. ale keďže úspešná žalovaná si náhradu
trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.