Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 0Er/1456/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5699891304
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5699891304.5

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: A. J., R.. XX. X. XXXX, bytom D. XXX, zast.
opatrovníkom Obec Bobrovec, so sídlom Bobrovec 90, IČO: 00 315 117, pre vymoženie pohľadávky
519,02 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu
Nešporova 4, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 327/1999, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Povinnej sa ukladá zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 23,90
eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 26. 10. 1999 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. Ex 327/1999 na vymoženie pohľadávky vo výške 15.636,- Sk, priznanej rozhodnutím Národného

úradu práce, Okresného úradu práce Liptovský Mikuláš, č. 28/1998-Ča zo dňa 28. 5. 1998. Súdny
exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 *005057 zo dňa 10. 11. 1999, ktoré
v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť 15.636,- Sk a trov exekúcie.

V priebehu konania súd zistil, že exekučný titul už nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.

Podľa § 235 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“),

exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí
exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný

titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného
aleboprocesnéhopráva,ktoréspôsobujú,žeexekučnýtitulsíceformálneexistuje,alestrácaspôsobilosť
byť podkladom pre exekúciu.

Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie

exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sav určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo
zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.

Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“),, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa
za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie
v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v

nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na
poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a
do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2004.

Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bod 4. zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti (ďalej len „zákon o

zamestnanosti“), do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä: rozhodovať o povinnosti zaplatiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.

Podľa§128ods.2zákonaozamestnanosti,akskutočnosť,žepríspevoknapoistenievnezamestnanosti
sa neodviedol včas alebo v určenej výške, zistí príslušný okresný úrad práce, predpíše odvádzateľovi

príspevku na poistenie v nezamestnanosti rozhodnutím penále z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej
sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti príspevku na poistenie v nezamestnanosti
do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet okresného úradu práce.

Podľa § 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti, na konanie podľa § 16 ods. 2 písm. r), § 17 ods. 3 písm.

d), § 18 ods. 2 písm. p) a § 20 ods. 2 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s
výnimkou § 60 až 66.

Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom do
31. 12. 2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie

uloženej povinnosti (ods. 1).

Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom od 1. 1. 2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť
najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť penále, uloženej podľa zákona o zamestnanosti
rozhodnutím okresného úradu práce zo dňa 28. 5. 1998. Vydávanie a výkon rozhodnutí okresných
úradov práce podľa § 20 ods. 2 písm. t) bod 4. zákona o zamestnanosti sa po procesnej stránke spravuje
Správnym poriadkom (§ 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti). Správny poriadok v znení účinnom do
31. 12. 2003, za ktorého účinnosti bol vydaný exekučný titul, upravoval v ust. § 71 ods. 3 prekluzívnu

lehotu, podľa ktorej rozhodnutie (vrátane predmetného exekučného titulu) možno vykonať najneskôr
do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, t. j. od doby vykonateľnosti
rozhodnutia. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v jej priebehu musí byť konanie
nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným. Zákonom č. 527/2003
Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2004 upustilo od povinnosti vymôcť povinnosť uloženú rozhodnutím

vydaným v správnom konaní v trojročnej prekluzívnej lehote, keď podľa súčasnej právnej úpravy postačí,
ak sa exekučného konanie v lehote 3 rokov začne, nemusí počas nej dôjsť aj k reálnemu vymoženiu
pohľadávky. Exekučný titul však v danom prípade stratil účinnosť ešte pred účinnosťou tohto zákona,
preto je pre posúdenie veci rozhodujúce znenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku účinné do 31. 12. 2003.

Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 18. 6. 1998. Trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 71 ods.
3 Správneho poriadku vykonať, sa potom skončila dňom 18. 6. 2001 a jej márnym uplynutím sa stal
exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 139,82 eur.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Oprávnená nijakým spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola

prelomená zásada vyjadrená v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie
uhrádza povinný. Súd preto zaviazal povinnú nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008
patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnychexekútorovvzneníúčinnomdo30.4.2008(ďalejlen,,vyhláška“),aksúdnyexekútorjevylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj

začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa
§ 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 1

hodinu a 15 minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za dve začaté hodiny vo výške 13,28
eur (400,- Sk). Jedná sa o čas potrebný na prijatie návrhu a jeho preskúmanie - 10 minút, vypracovanie
zmluvy o vykonaní exekúcie - 15 minút, upovedomenie o začatí exekúcie - 20 minút, a uplatnenie trov
exekúcie - 30 minút.Súd sa nestotožnil s časovou špecifikáciou niektorých úkonov súdneho exekútora, a to prijatie návrhu
na vykonanie exekúcie, jeho preskúmanie (30 minút), uplatnenie trov exekúcie (50 minút). Súd pri

rozhodovaní o trovách exekúcie sleduje, či sú splnené podmienky účelnosti, primeranosti, hospodárnosti
a preukázateľnosti. Nakoľko súd vzhľadom na rozsah a obsah týchto úkonov usúdil, že ich vykonanie
nemohlo objektívne trvať čas uvedený v špecifikácii súdneho exekútora, určil sám v súlade so zásadou
účelnosti a hospodárnosti trov exekúcie primeraný a hospodárny čas trvania týchto úkonov na účely
priznania odmeny súdneho exekútora. V súlade so zásadou zákazu duplicitného odmeňovania za

jednotlivé úkony exekučnej činnosti súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie
žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko súdnemu exekútorovi patrí za tento úkon paušálna odmena
podľa § 15 vyhlášky, pričom v odmene za získanie poverenia už je zahrnutá odmena za úkony
súdneho exekútora, ktoré predchádzali získaniu poverenia (najmä vypracovanie žiadosti, prípadná
výzva na odstránenie vád návrhu). Súdnemu exekútorovi nepatrí ani hodinová odmena, ktorú si
uplatňoval za úkony označené ako založenie návrhu a doručovanie jednotlivých písomností, nakoľko

v týchto prípadoch ide len o administratívne práce, za ktoré v zmysle § 25 vyhlášky osobitná odmena
nepatrí. Súd neuznal nárok súdneho exekútora na odmenu za vypracovanie žiadosti o súčinnosť DÚ
a vypracovanie správy o stave konania oprávnenému z dôvodu, že vykonanie týchto úkonov nie je na
základe predloženého exekútorského spisu preukázané. Súčasťou spisu je len prihlásenie trov exekúcie
(a istiny) do dražby z 14. 5. 2008, ktoré však bolo vykonané až po uplynutí prekluzívnej lehoty. Napokon,

súd nemohol priznať ani odmenu za budúce úkony súdneho exekútora (vypracovanie prípisu vrátenie
poverenia, ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie, archivácia), nakoľko exekučný súd je pri
rozhodovaní o trovách exekúcie viazaný stavom, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia (ust. § 154 ods.
2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), a preto nemôže zaväzovať na úhradu
budúcich trov. Navyše ide predovšetkým o administratívne práce, za ktoré súdnemu exekútorovi nepatrí

osobitná odmena (§ 25 vyhlášky).

Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu po 3,32
eur (100,- Sk), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/) a doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. c/), spolu za 2 úkony vo výške 6,64 eur (200,- Sk).

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdny exekútor si uplatnil náhradu poštovného vo výške 2,89 eur (podľa doručeniek, cenníka SP) - z
predloženého exekútorského spisu však vyplýva jedine vynaloženie nákladov na zásielku daňovému
úradu, ku ktorej došlo po uplynutí prekluzívnej lehoty, inak doručoval súdny exekútor jednotlivé zásielky
(a to vrátane upovedomenia o začatí exekúcie) osobne. Z týchto dôvodov súdnemu exekútorovi náhrada
poštovného nepatrí. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú náhradu materiálových nákladov

(„obálky, kancelársky papier“). V zmysle vyhlášky má súdny exekútor nárok len na náhradu skutočne
vynaložených nákladov, čo sa týka „materiálových nákladov“, musí ísť o náklady priamo vynaložené
na predmetnú exekúciu, nie o akékoľvek „materiálové“ výdavky Exekútorského úradu. Tieto náklady je
potrebné ďalej špecifikovať a preukázať. Pokiaľ súdny exekútor uvedie výdavky len paušálnou sumou (v
tomto prípade 0,75 eur) bez akejkoľvek špecifikácie, ide o nepreskúmateľnú položku, pretože vyhláška

nepozná paušálnu náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané
spolu vo výške 19,92 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 3,98 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z
pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 8.

2005 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale
zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň
z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto
spravodlivé, ak by mu súd nepriznal DPH z náhrady hotových výdavkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo

17. 12. 2004.Celkom tak súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 23,90 eur, z toho na
hodinovú odmenu pripadá 13,28 eur, na paušálnu odmenu 6,64 eur a na DPH 3,98 eur. Tieto trovy je
povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi povinná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný

čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.