Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109219801
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3109219801.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1/ H. X., bytom T. nad Q., U. O. XXXX, 2/ E. X.,
bytom T. nad Q., U. O. XXXX, obaja zastúpení JUDr. U. E., advokátom, so sídlom S. S., M. R. Q. XX proti
odporcom 1/ U. A., bytom T. nad Q., U. O. XXX/X, 2/ P. A., bytom T. nad Q., U. O. XXX/X, obaja zastúpení
JUDr. P. E., advokátom, so sídlom N., M. R. Q. XX, o uloženie povinnosti urobiť vhodné opatrenie na
odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín zo dňa 09. októbra 2013, č.k. 26C/168/2009-194, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa proti odporcom
domáhali uloženia povinnosti zdržať sa konania smerujúceho k odpojeniu rodinného domu s. č.
XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XX, k. ú. T. nad Q., vedeného na LV č. XXX, ktorý majú

v bezpodielovom spoluvlastníctve od spoločnej kanalizačnej prípojky, vedenej na parc. č. XXXX/XX,
parc. č. XXXX/XX zapísanými na LV č. XXX, k. ú. T. nad Q. a parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX,
zapísanými na LV č. XXX, k. ú. T. nad Q., s výnimkou nevyhnutných opráv spoločnej kanalizačnej
prípojky, avšak za predpokladu, že nebudú mať za následok odpojenie rodinného domu, s. č. XXXX
od spoločnej kanalizačnej prípojky. O náhrade trov konania si súd prvého stupňa vyhradil rozhodnúť
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudku.Nazákladevykonanéhodokazovaniadospel

súd k záveru, že návrh je nedôvodný a preto ho zamietol. Z výpisov z LV č. XXX, XXX, k. ú. T. nad
Q. je zrejmé, že bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2, č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX mX a domu s. č. XXXX na parcele č. XXXX/
XX, k. ú. T. nad Q. sú navrhovatelia v podiele 1/1 a bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel č. XXXX/
XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXX/XX - záhrady o výmere XXX mX a domu
s. č. XXX na parcele č. XXXXX/XX, k. ú. T. nad Q. sú odporcovia v podiele 1/1, pričom obidva domy

sú spojené spoločnou stenou. Cez obidva domy prechádza jedno kanalizačné potrubie, teda splašky
navrhovateľov odtekajú do verejnej kanalizácie cez kanalizačnú prípojku vedenú v dome odporcov,
keďže ich prípojka ústi do prípojky odporcov, pričom túto prípojku používajú aj odporcovia. Na základe
umiestnenia prípojky a vzhľadom na vlastnícke vzťahy účastníkov konania k domom a k pozemkom a
v súlade s platnou judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo 13082003
zo dňa 04.11.2003) mal súd za to, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi časti potrubia

nachádzajúceho sa v ich dome, ktoré končí na spoločnej hranice domov (spoločná stena) a odporcovia
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi potrubia prechádzajúceho cez ich dom a následne cez ich pozemok.
Pokiaľ navrhovatelia vzniesli námietku vydržania vlastníckeho práva k časti kanalizačnej prípojky vo
vlastníctve odporcov nachádzajúcej sa v dome odporcov, súd ju považoval za nedôvodnú, nakoľko
neboli preukázané zákonom stanovené predpoklady pre vydržanie, a to existencia držby veci z toho
hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá a či je so zreteľom na všetky okolnosti držby dobromyseľný, že

mu vec patrí. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovatelia sú vlastníkmi časti kanalizačnej prípojky
nachádzajúcej sa v ich dome, spojenej s prípojkou vo vlastníctve odporcov, ktorá je predmetomsporu, mal súd za to, že navrhovatelia majú aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Súd však považoval
návrh navrhovateľov za nedôvodný, keďže navrhovatelia v konaní neuviedli, ani nepredložili žiadne
právne relevantné dôkazy, pre ktoré by bol žalobou požadovaný zásah do vlastníckych práv odporcov

opodstatnený. Tak ako je uvedené, odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi časti kanalizačnej
prípojky nachádzajúcej sa v ich dome. Ako vlastníci sú teda oprávnení vykonávať svoje vlastnícke práva
vsúladesustanoveniami§123,§127a§415Občianskehozákonníkaasamozrejmevsúladesdobrými
mravmi. Navyše v konaní nebol preukázaný žiadny právny titul, ktorý by oprávňoval navrhovateľov na
užívanie prípojky vo vlastníctve odporcov. Naopak zo znaleckého posudku č 43/2013, výpovede svedka

Ing. Q. L. a zo stanoviska ku kanalizačnej prípojke zo dňa 28.09.2009 je zrejmé, že kanalizačná prípojka
je po dobe životnosti, má zlý technický stav, zateká, a teda existuje potreba takýto stav riešiť aj za
aktívnej súčinnosti aj navrhovateľov. S poukazom na uvedené považoval súd návrh navrhovateľov na
nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, na výsluch znalca za neefektívne, nakoľko pokiaľ je
kanalizačné potrubie po dobe životnosti nemožno predpokladať jeho ďalšie riadne využitie. Z dôvodu, že
súd považoval vlastníctvo k časti kanalizačnej prípojky v dome navrhovateľov za nesporné, nepovažoval

za dôvodný návrh navrhovateľov na vykonanie dôkazu oboznámenia rozhodnutia o prípustnosti stavby.
S prihliadnutím na príbuzenský pomer svedkov N. M., W. C. k navrhovateľom možno u svedkov
predpokladať ich záujem na rozhodnutí veci v prospech navrhovateľov, preto mal súd dôvodné
pochybnosti o ich vierohodnosti a preto na ich výpovede v konaní neprihliadal. Záverom súd poukázal
na ustanovenie § 42 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z., podľa ktorého vlastníctvo k vodovodným prípojkám

alebo ku kanalizačným prípojkám, prípadne k ich častiam zriadeným pred účinnosťou tohto zákona
zostáva zachované, keďže kanalizačná prípojka bola vybudovaná v roku 1952.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. Navrhli ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, nakoľko absentuje jeho riadne zdôvodnenie. Mali
za to, že kanalizačná prípojka je v spoluvlastníctve navrhovateľov a odporcov, teda ide o spoločnú
kanalizačnú prípojku. Túto skutočnosť odvodzujú od toho, že rodinné domy boli pôvodne vybudované
ako jeden rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami. Spolu s nimi bola vybudovaná aj spoločná
kanalizačná prípojka, ktorá bola pôvodne a v súčasnosti i je nevyhnutne spojená s obidvoma rodinnými

domami. Jej samotné oddelenie by spôsobilo značné znehodnotenie rodinných domov. Nestotožnili
sa s názorom súdu prvého stupňa, že kanalizačná prípojka je vlastníctvom navrhovateľov iba po
hranicu domov, resp. spoločný múr, a to z nasledovných dôvodov: spoločná kanalizačná prípojka
bola pôvodne konštruovaná tak, že i rodinný dom odporcov bol pôvodne napojený na kanalizačnú
prípojku v rodinnom dome navrhovateľov tak, ako je to graficky znázornené na str. 15 znaleckého

posudku, ktorá z rodinného domu navrhovateľov prechádzala na pozemok odporcov, resp. po rozšírení
rodinného domu odporcov priamo do rodinného domu odporcov, resp. do suterénu. Z toho jednoznačne
vyplýva, že bola spoločná a vlastníci oboch rodinných domov ju užívali spoločne, k čomu bola i
stavebne uspôsobená. Ďalej dôvodili, že údajne jednou vetvou sú i naďalej napojení odporcovia na
časť kanalizačnej prípojky v dome navrhovateľov; jednu vetvu odporcovia odpojili, pričom následne

si odporcovia vytvorili vlastné vedenie vo svojom dome. Z fotografií v znaleckom posudku nevidno,
ktoré vetvy sú odpojené. Znalec v znaleckom posudku konštatuje, že sú tieto vetvy odpojené. Myslí
tým zrejme obe vetvy, až následne sa kanalizačná prípojka na strane odporcov „dostala“ do rodinného
domu odporcov v dôsledku rozširovania suterénu tak, ako to uviedol svedok ZT. Vzhľadom k vyššie
uvedenému sa preto argumentácia súdu o tom, že spoločná stena rodinných domov je vlastníckou

hranicou kanalizačnej prípojky, javí ako nelogická a nepresvedčivá. Súd sa vôbec nevysporiadal so
skutočnosťou, že kanalizačná prípojka pôvodne vôbec neviedla cez rodinný dom odporcov. Naviac súd
prvého stupňa iba stručne skonštatoval, že v súlade s platnou judikatúrou má súd za to, že navrhovatelia
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi potrubia, nachádzajúceho sa v ich dome, ktoré sa končí na spoločnej
hranici domov (spoločná stena). Uviedli, že si preštudovali predmetný rozsudok Najvyššieho súdu

Českej republiky, avšak ani z neho sa nedozvedeli, na základe čoho dospel k vyššie uvedenému záveru.
Vyslovili názor, že nemožno odkázať na judikát, pokiaľ ide o závery súdu, ktoré sú podľa navrhovateľov
v tomto konaní významné, bez toho, aby súd svoje závery riadne a presvedčivo zdôvodnil. Mali za to, že
z tohto pohľadu je rozsudok nepreskúmateľný, nakoľko neobsahuje riadne zdôvodnenie záverov súdu asúdvecvtomtoprípadenesprávneprávneposúdil(§205ods.2písm.f/Občianskehosúdnehoporiadku,
resp. § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku), ak uviedol, že vlastníctvo spoločnej
kanalizačnej prípojky je ohraničené hranicou domov, resp. spoločnou stenou. V rozsudku absentuje

taktiež právna úprava, na základe ktorej súd ustálil názor, že vlastníctvo kanalizácie je ohraničené
hranicou domov, resp. spoločnou stenou. Súd považoval návrh navrhovateľov za nedôvodný, keďže
navrhovatelia v konaní neuviedli, ani nepredložili žiadne právne relevantné dôkazy, pre ktoré by bol
žalobou požadovaný zásah do vlastníckych práv odporcov opodstatnený. Tento záver súdu taktiež
považovali za nesprávny. Podstatou návrhu bolo, aby sa odporcovia zdržali konania - zásahov do

spoločnej kanalizačnej prípojky, ktoré by mohli spôsobiť odpojenie rodinného domu navrhovateľov s
výnimkou nevyhnutných opráv za predpokladu, že tieto nebudú mať za následok odpojenie rodinného
domu navrhovateľov od spoločnej kanalizačnej prípojky. Len pre úplnosť uviedli, že spôsob, akým
boli vybudované oba rodinné domy, resp. spôsob vybudovania kanalizačnej prípojky, nie je v tomto
prípade výnimočný. Dôkazom je Čestné prehlásenie, ktoré predkladajú, z ktorého vyplýva, že spoločná
kanalizačná prípojka bola rovnakým spôsobom riešená i u ďalších vlastníkov rodinných domov, v oblasti

ktorej stoja rodinné domy navrhovateľov a odporcov. Predmetné čestné prehlásenie bolo podpísané
až dňa 26.10.2013, preto ho navrhovatelia predkladajú až spolu s týmto odvolaním. Ďalej namietali,
že znalec Ing. P. M. vypracoval znalecký posudok, zrejme na základe vykonanej ohliadky rodinných
domov navrhovateľov a odporcov, pri ktorej nepoužíval žiadne špeciálne techniky, sondy na zistenie
porúch kanalizácie. I keď navrhovatelia vzniesli námietky voči znaleckému posudku a navrhli vykonať

kontrolné dokazovanie, a to výsluch znalca, súd prvého stupňa tento dôkaz nevykonal pre neefektívnosť
takéhoto výsluchu. Takéto konanie súdu považovali za odňatie možnosti konať pred súdom. Ďalej
namietali, že neboli súdom vyzvaní na položenie otázok znalcovi pred samotným vykonaním znaleckého
posudku. Poukázali na to, že aj keď mali zásadné pripomienky k znaleckému posudku, ktoré uviedli
v písomnom vyjadrení zo dňa 17.09.2013, súd prvého stupňa odmietol vykonať výsluch znalca a

taktiež vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Mali za to, že ak sú pochybnosti o správnosti záverov
znaleckého posudku (otázka poškodenia potrubia, otázka zlého technického stavu, možnosti opravy
spoločnej kanalizácie a pod.), z ktorého súd pri svojom rozhodovaní vychádza, nie je možné dôvodiť,
že i závery a samotné rozhodnutie je správne. Ďalej poukázali na to, že v prípade, ak by došlo k
odpojeniu časti spoločnej kanalizačnej prípojky vedúcej z ich rodinného domu, spôsobilo by to značné

znehodnotenie ich rodinného domu a samotný rodinný dom by prestal byť užívania schopný. Uviedli,
že majú zhoršený zdravotný stav. Prípadné odpojenie spoločnej kanalizačnej prípojky, vedúcej z ich
rodinného domu do domu odporcov, by im spôsobil nemalé ťažkosti a sami by vzhľadom na svoj
zdravotný stav neboli schopní zabezpečiť sfunkčnenie kanalizácie v ich rodinnom dome. Vzhľadom
na skutočnosť, že obaja navrhovatelia sú dôchodcami, možnosť vybudovania úplne novej prípojky

sa nejaví ako reálna, vzhľadom na vysoké náklady s tým spojené. Vyslovili zásadné pochybnosti o
správnosti záverov znalca, týkajúcich sa stavu spoločnej kanalizačnej prípojky, jej údajného poškodenia,
a preto je vôbec otázne, či je potrebné rekonštruovať spoločnú kanalizačnú prípojku. Podľa názoru
navrhovateľov údajné problémy so spoločnou kanalizačnou prípojkou nastali až potom, čo do nej začali
zasahovať odporcovia, zrejme v súvislosti s rekonštrukciou ich rodinného domu, pričom je potrebné

uviesť, že v zmysle stavebného povolenia, ktorým disponujú, mal byť suterén ich rodinného domu bez
dispozičných zmien. Napriek tejto skutočnosti vykonali odporcovia zásahy do spoločnej kanalizačnej
prípojky,nachádzajúcejsavsuterénedomuodporcov.Nesúhlasilisvyhodnotenímsvedeckýchvýpovedí
svedkov N. M., W. C. súdom prvého stupňa. Ak súd dospel k záveru, že tieto výpovede svedkov sú
nevieryhodné, mal to riadnym spôsobom i zdôvodniť, teda na základe akých skutočností dospel k tomu,

že sú dané pochybnosti o vierohodnosti ich výpovedí. Existencia príbuzenského pomeru podľa názoru
navrhovateľov sama o sebe nemôže zakladať takúto pochybnosť. Samotné konštatovanie, že sú dané
pochybnosti o vierohodnosti výpovedí vyššie uvedených osôb len z dôvodu príbuzenského pomeru bez
iného riadneho zdôvodnenia, je nedostatočné, a preto i tento záver súdu, a teda i samotný rozsudok,
sa javí ako nepreskúmateľný. Len pre úplnosť za potrebné považovali uviesť, že návrh na vykonanie

dôkazu - výsluch samotného svedka N. M. navrhli odporcovia.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Predloženie nových dôkazov navrhovateľmi v odvolacom konaní
označili za neprípustné a špekulatívne, keď navrhovatelia mali počas vedenia konania dostatok času na

predloženie týchto dôkazov. Mali zato, že uvedené dôkazy navyše nijak nepreukazujú, ktoré osoby tieto
vyhlásenia podpísali (podpisy nie sú overené - zoznam mien je písaný rovnakým tlačeným rukopisom),
aké konkrétne nehnuteľnosti tieto osoby vlastnia. Navrhovatelia mohli tieto osoby počas štyroch rokov
navrhnúť ako svedkov. Poukazovali na judikát R14/2010, podľa ktorého pri súkromnej listine stačíformálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali proti odporcom uloženia povinnosti zdržať sa konania
smerujúceho k odpojeniu ich rodinného domu s.č. XXXX od spoločnej kanalizačnej prípojky s výnimkou

nevyhnutných opráv spoločnej kanalizačnej prípojky, avšak za predpokladu, že nebudú mať za následok
odpojenie rodinného domu s.č. XXXX od spoločnej kanalizačnej prípojky. Svoj návrh odôvodnili tým,
že rodinné domy navrhovateľ a odporcov sú napojené spoločnou kanalizačnou prípojkou na verejnú
kanalizáciu. Dňa 19.12.2008 dostali list od odporcov, v ktorom im oznámili, že došlo k vyrážaniu
vody zo spoločnej kanalizačnej prípojky s výzvu na urobenie vlastnej kanalizačnej prípojky. Odporcovia
zároveň navrhovateľom oznámili svoj zámer zrekonštruovať prasknutú spoločnú kanalizáciu, ale s tým,

že rekonštrukcia bude riešiť iba kanalizáciu ich domu. Takto zámer a konanie odporcov považovali
navrhovatelia za nebezpečné, ktoré im môže spôsobiť závažnú škodu, nakoľko z listu odporcov
vyplýva, že rodinný dom navrhovateľov chcú odpojiť od spoločnej kanalizácie. Súd prvého stupňa
návrh navrhovateľov zamietol z dôvodu, že navrhovatelia nie sú vlastníkmi časti kanalizačnej prípojky,
nachádzajúcej sa v rodinnom dome odporcov, resp. vlastníctvo kanalizačnej prípojky navrhovateľov je

ohraničené spoločnou hranicou domov (spoločnou stenou). V konaní neuviedli, ani nepredložili žiadne
právne relevantné dôkazy, pre ktoré by žalobou požadovaný zásah do vlastníckych práv odporcov
bol opodstatnený. Pokiaľ navrhovatelia sa domáhali určenia vlastníckeho práva k časti spoločnej
kanalizačnej prípojky, súd prvého stupňa mal za to, že v danej veci neboli preukázané zákonom
stanovené predpoklady pre vydržanie, a to existencia držby z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá a

či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Právny vzťah účastníkov konania
posúdi podľa § 120, § 123, § 127 ods. 1, § 415 Obč. zák., § 42 ods. 7 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že na daný právny vzťah účastníkov nie je možné

aplikovaťust.§415Obč.zákonníka,podľaktorého,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzaloku
škodám na zdraví, majetku, na prírode a na životnom prostredí. Právna povinnosť uvedená v citovanom
ustanovení má charakter generálnej prevencie, ukladá všetkým účastníkom právnych vzťahov správať
sa takým spôsobom, aby nedochádzalo ku škodám. Na základe tohto ustanovenia nemožno uložiť
odporcompovinnosťniečokonkrétnekonať,nakoľkosamotnétotoustanovenieukladápriamozozákona

povinnosť v ňom uvedenú pre všetkých účastníkov právnych vzťahov.

Ani aplikácia ust. § 123, § 127 ods. 1 Obč. zák. nebola v danej veci správna. Vlastníckou žalobou podľa
§ 123, resp. § 126 ods. 1 Obč. zák. možno sa domáhať zákazu zásahov rušiteľom už vykonaných,
ale aj zákazu zásahov, ktoré trvajú alebo zásahov, ktorých opakovanie iba hrozí. V § 127 ods. 1 Obč.

zák. je daná úprava susedského práva, úprava vzťahov vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ
ide o účinky užívania veci na tieto osoby- ide tu o obmedzenie vlastníckeho práva zákonnou úpravou.
Žaloby z imisií predstavujú osobitný prípad negatórnych žalôb, ustanovenie § 127 ods. 1 Obč. zák. je
treba považovať a osobitnú úpravu v pomere k ust. § 126 Obč. zák. Ak došlo k neoprávnenému zásahu
tzv. imisiami, je prostriedkom ochrany uloženie povinnosti zdržať sa vymedzeného rušenia podľa § 127

ods. 1 Obč. zák. s tým, že je na samotnom povinnom (rušiteľovi), učiniť také konkrétne opatrenia, aby
splnil súdom mu uloženú povinnosť a zamedzil obťažovaniu alebo ohrozovaniu výkonu práv susedného
vlastníka. V tomto prípade ide o represívnu ochranu, a to proti už jestvujúcemu (nie teda iba hroziacemu)
rušeniu. Otakýtoprípadvdanejvecinejde. Navrhovateliasatotiždomáhalivydaniatakéhorozhodnutia,
ktorým by došlo k odvráteniu škody, ktorá by im činnosťou odporcom mohla vzniknúť tvrdiac, že ide o

vážne ohrozenie.

Súd prvého stupňa v danej veci nezvážil, či uplatnený nárok navrhovateľov, ktorým sa domáhali uloženia
povinnosti odporcom zdržať sa konania smerujúceho k odpojeniu ich rodinného domu od spoločnej
kanalizačnej prípojky, bolo potrebné posúdiť, nie podľa vyššiecitovaných zákonných ustanovení, ale

podľa § 417 ods. 2 Obč. zák., o ktoré ustanovenie navrhovatelia aj opreli svoj nárok, a to nárok na
prevedenie opatrení k zamedzeniu vzniku škody. Tejto právnej kvalifikácií zodpovedalo ich skutkové
tvrdenie, keď zrušenie spoločnej kanalizácie a odpojenia od spoločnej kanalizácie je stavom vážneho
ohrozenia. V danej veci bol žalobný petit formulovaný v súlade s ust. § 417 ods. 2 Obč. zákonníka.Podmienkou pre aplikáciu ust. § 417 ods. 2 Obč. zák. je vážne ohrozenie navrhovateľov alebo ich
majetku, pričom nie je nutné, aby hrozilo nebezpečenstvo bezprostredného vzniku škody, postačí, že v
dôsledku vážneho ohrozenia vznikne škoda v budúcnosti.

Vpreskúmavanejvecinebolosporné,ženavrhovateliasúbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. T. nad Q., vedených na LV č. XXX, a to parc. č. XXXX/XX vo výmere XXmX
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX vo výmere XXmX záhrady, rod. domu s.č. XXXX
postavenom na parc. č. XXXX/XX, že odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností

nachádzajúcich sa v k.ú. T. nad Q., vedených na LV č. XXX, a to parc. č. XXXX/XX vo výmere XXmX
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXmX záhrady, rodinného domu s.č.
XXX postavenom na parc. č. XXXX/XX, že odporcovia vyzvali navrhovateľov na vybudovanie vlastnej
kanalizačnej prípojky listom odporcu 1/ zo dňa 19.12.2008, že oba vyššie uvedené rodinné domy boli
pôvodne vybudované ako dvojdom s dvoma bytovými jednotkami tak, ako to vyplýva z listu P. T. nad Q.
zo dňa 31.10.2011, že kanalizačná prípojka vedie cez oba rodinné domy, že táto kanalizačná prípojka

bola pôvodne vybudovaná tak, že do nej bol napojený rodinný dom odporcov dvoma vetvami, a to v časti,
v ktorej táto prechádza v rodinnom dome navrhovateľov tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku
č. 43/2013 Ing. P. M., že kanalizačná prípojka, ktorá sa nachádza v súčasnosti v suteréne odporcov,
pôvodne nebola súčasťou domu odporcov, ale viedla mimo domu a až následným rozširovaním domu,
resp. suterénu domu, sa kanalizačná prípojka dostala do suterénu rodinného domu. Z písomného

určenia účelu užívania stavby podľa § 104 stavebného zákona vydaného Mestom DJ. dňa 31.10.2011,
na základe ktorého stavebný úrad určil účel užívania stavby súp. č. XXXX na pozemku KN-C XXXX/XX
k.ú. T. nad Q. tak, že stavba súp. č. XXXX na pozemku KN-C XXXX/XX k.ú. T. nad Q. je podľa § 43a ods.
1 písm. b) Stavebného zákona bytová budova „H. dom“ s jednou bytovou jednotkou určenou na trvalé
bývanie. J. účelu stavby zodpovedá jej súčasné stavebno-technické vybavenie a stavba je na tento účel

užívaná bez závad. Z popisu stavby vyplýva, že rodinný dom je súčasťou rodinného dvojdomu s dvoma
bytovými jednotkami. F. stavbách rodinných dvojdomov bolo obvyklé, že mali riešenú spoločnú prípojku
vody a kanalizácie pre obe bytové jednotky. Aj z písomného prehlásenia F. a.s. F. W. zo dňa 20.04.2009
vyplýva, že nehnuteľnosti súp. č. XXXX/6 (vlastník H. X. s manželkou E.) a súp. č. XXX/X (vlastník U.
A. s manželkou P.) na ulici J. O., sú napojené na verejnú kanalizáciu jednou spoločnou kanalizačnou

prípojkou vybudovanou pri výstavbe nehnuteľností pred cca 54 rokmi. Kanalizačná prípojka je zaústená
do verejnej kanalizácie DN 300 na ulici J. O.. S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti odvolací súd
má za to, že ide o spoločnú kanalizačnú prípojku pre obidva rodinné domy. Navrhovatelia namietali, že
ich odpojením od spoločnej kanalizačnej prípojky odporcami by došlo k značnému znehodnoteniu ich
rodinného domu a samotný rodinný dom by prestal byť užívaniaschopný.

Nazákladedoposiaľvykonanéhodokazovaniamožnozatiaľkonštatovať,ževdôsledkuhrozbyodporcov
odpojenia od spoločnej kanalizácie by došlo k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľov. V konaní
však nebolo skúmané, či v súvislosti s odpojením od spoločnej kanalizácie hrozí navrhovateľom vážne
ohrozenie na ich majetku, resp. či v dôsledku tohto ohrozenia im hrozí na majetku škoda v budúcnosti,

čo je predpokladom pre aplikáciu ust. § 417 ods. 2 Obč. zákonníka. Posúdenie tejto otázky bude
vecou znaleckého dokazovania, ktorého úlohou bude vyjadriť sa k tomu, či v dôsledku odpojenia od
spoločnej kanalizačnej prípojky hrozí škoda na majetku navrhovateľov, pokiaľ áno, úlohou súdu prvého
stupňa bude posúdiť, či ide o vážne ohrozenie zo strany odporcov. Až na základe takto vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa posúdi, či uplatnený nárok navrhovateľov na prevedenie opatrení k

zabráneniu hroziacej škody podľa § 417 ods. 2 Obč. zák. je dôvodný.

Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 O.s.p. písm. h),
ods. 2 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je súd prvého stupňa povinný vykonať dokazovanie v naznačenom smere, náležite
hodnotiť jeho výsledky a až potom znova rozhodne o veci samej.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

V novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .