Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 5, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/588/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213335
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213335.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,81109Bratislava,IČO:36864421protižalovanému:Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11

Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14C/240/2012-23 zo dňa 24.10.2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č.k. 14C/240/2012-23 zo dňa

24.10.2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu škody vo výške 125,- Eur a náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 352,20 Eur z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom okresného súdu. Tvrdený nesprávny úradný postup okresného súdu
mal spočívať v tom, že v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 3Er/2342/2010 proti povinnej Angele
Négyesiovej v prospech oprávneného - žalobcu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie po zákonom stanovenej dobe. Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Okresný súd
vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami účastníkov konania a ich prílohami a
obsahom pripojeného exekučného spisu 3Er/2342/2010. Prvostupňový súd zistil, že návrh na vykonanie
exekúcie bol u súdneho exekútora spísaný do zápisnice dňa 23.07.2010, žiadosť súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu 23.09.2010. Exekučný
súd uznesením zo dňa 04.11.2010 rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že
exekučný súd sa pri svojom rozhodovaní v predmetnej exekučnej veci nedopustil porušenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, pretože uvedené zákonné ustanovenie žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neukladá. Zákonná lehota uvedená
v § 44 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku určovala 15-dňovú lehotu len na vydanie písomného
poverenia exekútora, aby vykonal exekúciu. V predmetnej exekučnej veci bolo rozhodnutie o zamietnutí

žiadosti na vydanie poverenia pre exekútora vydané do 42 dní od doručenia tejto žiadosti na súd,
čo podľa prvostupňového súdu nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany
exekučného súdu. Zároveň nie je možné považovať tvrdenie žalobcu o rozhodnutí o žiadosti na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby v omeškaní viac ako 191
dní za pravdivé. Prvostupňový súd v odôvodnení konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal o akú
konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti zo

strany odporcu v konkrétnej exekučnej veci, ďalej dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo
výdavkoch vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky, nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanejškody v tejto exekučnej veci vôbec došlo, ani existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi
porušením právnej povinnosti zo strany odporcu a vznikom tvrdenej škody. Žalobca ďalej vo vzťahu
k uplatnenej nemajetkovej ujme nepreukázal existenciu závažných následkov žalobcom tvrdeného

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Prvostupňový súd prihliadol aj na okolnosti, za
ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatoval, že v období, keď bola podávaná žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie boli na exekučný súd zo strany žalobcu postupne podávané hromadné
podania v zmysle Exekučného poriadku v iných exekučných veciach a to v počtoch výrazne negatívne
ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy v zákonom stanovených lehotách, pričom

následkom tohto došlo k mimoriadnej zaťaženosti uvedeného exekučného súdu. Prvostupňový súd vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania postupujúc podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods.
1 O.s.p., pretože pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. O trovách konania
prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní poukázal na

to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento
postup neboli splnené zákonné podmienky. Odvolateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania,
uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol
postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým
žalobcovi právo na konanie pred súdom. Súd ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného

pojednávania. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré
bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovaného, ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo
aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Odvolateľ ďalej namietal, že tvrdenia okresného
súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v

odôvodnení napadnutého rozsudku. Je dôležité skúmať nielen moment, kedy súd rozhodol o poverení,
ale aj moment, kedy poverenie doručil súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov. Nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Ďalej namietal, že neboli splnené zákonné podmienky
na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie

navrhnutými dôkazmi - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaný vôbec
nevyjadril k podanej žalobe. Súd mal umožniť žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom. Ak tak neurobil a vo veci s konečnou platnosťou rozhodol, porušil
právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a
rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám. Ak súd zistil, že existuje skutočnosť brániaca vydať

pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, musel o tom informovať účastníkov konania v spore umožnením,
aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom
konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu,
ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil
nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za

nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Žalobca namietal, že meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania,
pričom v čase vydaného rozhodnutia nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. Zároveň v odvolaní namietal, že prvostupňový súd bol povinný pred samotným rozhodnutím

vo veci samej o jeho návrhu na prerušenie konania osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu a prejednal

odvolanie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211
ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici
dňa 26.05.2015.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom do 31.12.2012(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu z dôvodov
uvedenýchvodvolanísavcelomrozsahustotožnilsodôvodnenímnapadnutéhorozsudkupresprávnosť
jeho dôvodov a nenašiel dôvod, aby sa od logických a presvedčivých argumentov obsiahnutých v

odôvodnení rozsudku odklonil, a preto na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej žalobcom tvrdeným nesprávnym
postupom exekučného súdu v exekučnom konaní, ktorý nesprávny postup mal spočívať v zamietnutí

žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Žalobca navrhol
vykonať dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom Okresného súdu Rimavská Sobota. Priamo
v žalobe žalobca vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol
nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil.
Okresný súd doručil návrh žalobcu žalovanému na vyjadrenie, vyjadrenie žalovaného k žalobe doručil

žalobcovi, obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania o.i. aj podľa § 120
ods. 4 O.s.p. Na svojej úradnej tabuli okresný súd v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. riadne a včas oznámil
miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku;pouplynutí5-dňovejzákonnejlehotyokresnýsúdnásledne
vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil, o čom svedčí zápisnica
o verejnom vyhlásení rozsudku. K spisu okresného súdu je pripojený exekučný spis 3Er/2342/2010.

V tomto exekučnom konaní mala byť žalobcovi podľa návrhu vo veci samej nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na ním tvrdené procesné chyby. Vzhľadom na

charakter uplatnených odvolacích námietok žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanom prípade je zrejmé, že
pravdepodobne z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní žalobcom na rôzne
súdy odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Odvolanie žalobcu obsahuje zhrnutie rozličných

dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi
SR v obdobných veciach. V odvolaní navrhovateľ namieta nedodržanie lehoty na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené
podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania, namieta však zároveň, že súd vec prejednal
v jeho neprítomnosti bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky. V odvolaní je tak viacero

rozporov a protirečení (o.i. odvolateľ namietal, že požiadal o odročenie pojednávania, resp. žiadal
zrušiť termín pojednávania, hoci takúto žiadosť okresnému súdu nepodal; namietal, že okresný súd
nemohol rozhodovať vo veci samej, pretože osobitným rozhodnutím nerozhodol o žalobcovom návrhu
na prerušenie konania, resp. že priamo v rozsudku rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania,hoci žalobca návrh na prerušenie konania nepodal; namietal, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci z
obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný doručil písomné vyjadrenie k žalobe dňa 25.07.2013).

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu
smerujúce voči konkrétnym záverom okresného súdu uvedeným v napadnutom rozhodnutí, ako aj
predchádzajúce konanie, výsledkom ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie. V plnom rozsahu
sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
na ne v celom rozsahu odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a vec správne právne
posúdil. Záver okresného súdu o nenaplnení predpokladu zodpovednosti žalovaného za škodu je v
celomrozsahusprávny,pretožežalobcanepreukázalnímtvrdenýnesprávnyúradnýpostupexekučného
súdu v spornom exekučnom konaní. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§
212 ods. 1 O.s.p.) sa pri posudzovaní veci krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a procesným
postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k

vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolaciu námietku, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nepovažuje odvolací súd za
dôvodnú. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodnutia veci založil žalobca na
argumentácii, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym

úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že
dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec,
v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (uznesenie NS SR sp. zn.
3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že vykonáva
súdnictvonasúde,ktorýpodľatvrdenížalobcusvojímnesprávnymúradnýmpostupomvinejprávnejveci

založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 a 3Cdo/202/2013 zo dňa
12.09.2013). Obdobne môžeme poukázať aj na uznesenie NS SR z 23.06.2013 sp. zn. 7Cdo/141/2013,
podľa ktorého: „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca
má prejednať a rozhodnúť vec, ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď

napr. uznesenie NS SR z 31.05.2010 sp. zn. 3Nc/14/2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez
ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne svojím nesprávnym úradným postupom v
inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z.“ Rovnako možno poukázať aj na obdobnú rozhodovaciu prax v ČR pri zhodnej právnej úprave
(napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 31Nd/209/2009 zverejnené pod č. 65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí

a stanovisek). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený
súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu okresného súdu
súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti (Uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41NcC/153/2012 zo dňa 10.10.2012) bolo účastníkom riadne
doručené. Iné, resp. nové dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania a
vykonaním dokazovania v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo
na kontradiktórne konanie, rovnako nie je dôvodná. Okresný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania
v súlade so zákonom, pretože v prejednávanej veci sa jedná vzhľadom na predmet konania o drobný

spor (§ 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 200ea ods. 1 a 2 O.s.p.). Zo spisu vyplýva, že miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku okresný súd riadne a včas oznámil na svojej úradnej tabuli (§ 156 ods.
3 O.s.p.). Navrhovateľovi bolo doručené aj vyjadrenie žalovaného k žalobe (09.12.2013). Zákonným
postupom okresného súdu nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu
možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal

dokazovanie mimo pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.), toto však pozostávalo len v oboznámení sa s
exekučným spisom a listinami v ňom obsiahnutými, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca
priamo v návrhu na začatie konania. Žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného konania, a teda
obsah exekučného spisu 3Er/2342/2010 z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu mu bol nepochybne známy,

nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia v exekučnom konaní boli žalobcovi riadne
doručené. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd nevykonal dokazovanie predloženým znaleckým
posudkom, súd poukazuje na to, že žalobca do spisu okresného súdu znalecký posudok nepredložil.
Iné dokazovanie žalobca nenavrhoval a okresný súd ani nevykonal.Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej
rozhodnúť o žalobcom podanom návrhu na prerušenie konania, túto námietku odvolací súd vyhodnotil

ako nedôvodnú, keďže žalobca v konaní pred okresným súdom takýto návrh nepredložil. Z tohto dôvodu
rovnako nebola dôvodná ani námietka odvolateľa, že tým, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj
o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, čím malo byť porušené právo žalobcu na súdnu
ochranu, pričom napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania neobsahuje.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako jedného
z predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ťažisko
argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k
vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia došlo až po zákonnej 15-dňovej lehote, pričom

v rozpore s obsahom spisu exekučného súdu nesprávne tvrdil, že exekučný súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.01.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia (tvrdené omeškanie 191 dní). Ďalej v tvrdení, že exekučný súd nebol oprávnený
preskúmavať exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Podľa
ustálenej súdnej praxe však 15-dňová lehota plynúca od doručenia žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí v prípade, ak exekučný súd zistí rozpor v žiadosti
alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (napr. uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo 14.12.2012, II.ÚS/520/2012 z 10.07.2013, II.ÚS/248/2013 z 25.04.2013
alebo II.ÚS/112/2013 z 13.02.2013). Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 23.09.2010 (vo vzťahu k
tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nie je rozhodujúce, kedy začalo samotné
exekučné konanie), pričom exekučný súd dňa 04.11.2010 uznesením č. k. 3Er/2342/2010-9 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z exekučného spisu vyplýva
že následne bolo exekučné konanie uznesením exekučného súdu 3Er/2342/2010-39 zo dňa 20.12.2011

zastavené. Uvedený postup a uvedené časové obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný
postup, resp. prieťahy v konaní a je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré
žalobca iniciuje pred exekučným súdom, je ústavne akceptovateľná aj dlhšia lehota nevyhnutne
potrebnánavykonanietejtočinnosti(napr.uznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS/606/2012zodňa

14.12.2012 alebo II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013). Túto skutočnosť je potrebné osobitne zdôrazniť
najmä v prípadoch, keď titulom pre vykonanie exekúcie sú rozhodcovské rozhodnutia - rozhodcovské
rozsudky. Exekučný súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy
povinný skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým
je povinný skúmať, či exekučný titul podľa § 41 Exekučného poriadku má všetky zákonné atribúty

a či nie je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku je exekučný súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať,
či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že
právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky),
je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná

strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (napr. uznesenie NS SR z 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011,
R 66/2013). Žalobca postup súdu, ktorým skúmal splnenie formálnych a materiálnych predpokladov pre
vedenie exekúcie, teda exekučnému súdu vytýka bezdôvodne.

K okolnostiam daného prípadu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z jeho rozhodovacej

činnosti je mu známe, že žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie hromadne, teda v rovnakom
čase zaťažil exekučný súd veľkým počtom podaní, takže v dôsledku jeho subjektívneho konania
došlo k rozhodovaniu exekučného súdu aj s určitým časovým odstupom. Jeho postup bol ovplyvnený
tým, že exekučný súd náležitým spôsobom skúmal exekučné tituly (vrátane zmlúv uzavretých medzi
účastníkmi, návrhov na vykonanie exekúcie, žiadostí súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie). Ak exekučný súd adekvátnym spôsobom procesne reagoval na nezákonnosť
vedenia exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie žalobcom v postavení oprávneného,
nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že na strane exekučného súdu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu (viď uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS/606/2012-20 zo dňa 14.12.2012).Žalobca napokon v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý
sa podľa neho vôbec nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Táto

námietka nekorešponduje s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a preto túto námietku
súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych
predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - nesprávny
úradný postup exekučného súdu. Keďže už nesplnenie čo len jednej z viacerých podmienok
zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, má za následok zamietnutie žaloby,

v súlade so zásadou hospodárnosti konania nie je potrebné, aby sa okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku osobitne zaoberal nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy,
resp. splnením ďalších podmienok zodpovednosti za škodu. Táto skutočnosť by preto nespôsobila
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné, a preto

napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tieto si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu
neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo súdneho spisu, preto
odvolací súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.