Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2012

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/20/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208216056
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2208216056.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta
Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Ľubomír Hozlár, Komjatická č. 2, Nové Zámky, IČO:
35 425 091, zastúpený advokátkou JUDr. Tatianou Timoranskou, F. Rákocziho č. 12, Nové Zámky proti
žalovanému: TRIMENT s.r.o., Hlavná č. 3/A, Dunajská Streda, IČO: 36261483, zastúpený advokátom
JUDr. Miroslavom Pekárom, Krížna č. 52, Bratislava, o zaplatenie 15.566,54 eur s prísl. o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č.k. 5Cb 60/2010-226 zo dňa 21.10.2011
t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.566,54 eur so 14,25 %
úrokom z omeškania zo sumy 14.448,38 eur od 31.5.2008 do 22.1.2009, zo sumy 6.416,90 eur od
20.3.2008 do zaplatenia, zo sumy 9.149,64 eur od 9.9.2008 do zaplatenia ako i povinnosť zaplatiť trovy
konania vo výške 3.743,37 eur k rukám JUDr. Tatiany Timoranskej, všetko do troch dní po právoplatnosti
rozhodnutia.
Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť žalovanú istinu s príslušenstvom poukazom na to, že so žalovaným uzatvoril zmluvy
o dielo č. 2008/27, č. 2008/29 a č. 2008/30, ktorých predmetom plnenia bolo vyhotovenie „Hrubej
stavby rodinného domu na objekte Panónsky háj č. I podľa cenovej ponuky a špecifikácie, ktorá tvorí
neoddeliteľnú prílohu zmluvy“. Žalobca v domoch č. 35A, 01B a 09A vyhotovil prvú etapu podľa cenovej
ponuky a v rodinných domoch 77G a 78G vykonal stavebné práce v rozsahu prvej i druhej etapy, bez
zaštrkovania. Za vykonané diela si účtoval podľa cenovej ponuky cenu a to faktúrou č. 23/2008 zo dňa
27.2.2008 vo výške 6.416,90 eur, faktúrou č. 64/2008 zo dňa 30.5.2008 vo výške 14.448,38 eur, faktúrou
č. 118/2008 zo dňa 18.8.2008 za práce na stavbe rodinného domu 77G vo výške 4.574,82 eur a faktúrou
č. 119/2008 zo dňa 18.8.2008 vo výške 4.574,82 eur za prevedenie stavebných prác na rodinnom dome
78G, celkom vo výške 30.014,92 eur. Žalovaný ako objednávateľ cenu za dielo v rozsahu uplatnenom
žalobcom riadne a včas neuplatnil, preto žiadal žalobca priznať i úrok z omeškania. Po podaní žaloby
nárok na zaplatenie sumy 14.448,38 eur, uplatnený faktúrou č. 64/2008 vzal žalobca späť, keď žalovaný
dňa 22.1.2009 túto pohľadávku v plnej výške uhradil, z toho dôvodu žalobca ani nezaplatil súdny
poplatok predpísaný z pôvodne žalovanej istiny, na základe čoho súd konanie zastavil, po zaplatení
súdneho poplatku v príslušnej výške uznesenie o zastavení konania zrušil a v konaní pokračoval s tým,
že žalobca žiadal zo sumy 14.448,38 eur priznať úrok z omeškania.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a poukazoval na to, že žalobca dielo, k zhotoveniu
ktorého sa zmluvami zaviazal riadne a včas nevykonal, dielo neukončil a neodovzdal a svojvoľne opustil
stavenisko. Žalovaný žalobcu na pokračovanie v prácach nevyzval a dielo ukončil vlastným pričinením.

Proti uplatnenému nároku do výšky žalovanej istiny žalovaný žiadal započítať nárok na zmluvnú pokutu,
ktorú vypočítal z ceny prevedených prác na rodinných domoch 01B, 35A, 09A, 77G a 78G, ktoré neboli
protokolárne odovzdané, čím dielo nebolo riadne ukončené, a trval na tom, že na základe zmlúv o dielo
nielenže nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo, ale vznikla mu povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu titulom omeškania sa pri realizácii stavebných prác, ktoré mal vykonať v súlade
s časovým harmonogramom.

Súd vykonal dokazovanie, vo veci vypočul účastníkov konania, ich právnych zástupcov, navrhnutých
svedkov, oboznámil sa s predloženými listinnými dokladmi a zistil, že medzi účastníkmi boli platne
uzatvorené zmluvy o dielo v súlade s ust. § 536 ods. 1,2 Obchod. zák., ktorý právny režim na posúdenie
nárokov uplatnených žalobcom aplikoval, vzal do úvahy obsah znenia zmlúv a konštatoval, že ani jeden
z účastníkov právo na odstúpenie od zmluvy nevyužil, hoci im zo zmluvy vyplývalo a žalovaný ako
objednávateľ žalobcovi v postavení zhotoviteľa v priebehu realizácie zhotovovania diela žiadne vady
a nedostatky nevytýkal. Súd mal preukázané, že podľa zmlúv mal žalobca vyhotoviť hrubú stavbu
rodinných domov podľa cenovej ponuky a špecifikácie, ktorá mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť každej
zmluvy. Stavby mali byť realizované v dvoch etapách s tým, že zrealizovaná príslušnej etapy zaplatí
objednávateľ zhotoviteľovi cenu tejto časti diela. Žalobca si cenu za vyhotovenie diela účtoval až
po dokončení jednotlivých etáp, keď prvá etapa spočívala vo vyhotovení základov, ležatej kanalizácie,
izolácii Penefol, poter, murovanie, preklady, čo bolo u stavby 35A fakturované faktúrou č. 23/2008 a
stavby 09A faktúrou č. 22/2008, faktúrou č. 24/2008 pri stavbe 01B. Súd vzal do úvahy i listinné dôkazy,
vyhotovené spoločnosťou Suché miesto s.r.o. Bratislava, ktorá bola hlavným investorom stavieb a z
ktorých vyplynulo, že sporné stavby, ktorých zaplatenia sa žalobca v konaní domáha už boli odovzdané
a ukončené s tým, že žiadne vady neboli na diele zistené a zhotoviteľovi vytknuté.
Súd sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia vyporiadaval i s obranou žalovaného, ktorý poukazoval na
to, že dielo tak ako ho mal žalobca v stanovenom a v zmluvne dohodnutom rozsahu ukončiť nebolo
riadne ukončené a zápisnične mu odovzdané, pričom nebolo vykonané ani zaštrkovanie strechy. Pri
tomto posúdení vzal do úvahy tvrdenie žalobcu ktorý uviedol, že stavbu ukončili v rozsahu menšom
ako vyplývalo zo zmlúv o dielo, ale i cenu za zhotovenie diela si fakturovali iba v rozsahu prác, ktoré
skutočne vykonali a stavbu opustili s poukazom na to, že im žalovaný nezaplatil faktúry za vyhotovenie
rodinných domov v rozsahu príslušnej etapy, ktoré boli ukončené, okrem zaštrkovania strechy, o čom
žalobca ústnou formou informoval zástupcu žalovanej spoločnosti s tým, že kým žalovaný neuhradí
faktúry, nebudú na diele pokračovať.

Žalovaný potvrdil, že žalobcu nevyzval na pokračovanie v zhotovovaní diela a jeho ukončenie,
a k ukončeniu diela v rozsahu ako ho mal vykonať žalobca pristúpil prostredníctvom vlastných
zamestnancov.

Tieto skutočnosti súd vyhodnotil i v spojitosti obsahom zmlúv, podľa ktorého mal žalovaný ako
objednávateľ v znení bodu 5.5. právo v prípade porušenia povinnosti zo strany zhotoviteľa -žalobcu
upozorniť ho na tieto nedostatky a odstúpiť od zmluvy i to v spojení i so znením bodu 9.8, podľa ktorého
v prípade omeškania o viac ako 20 dní, má objednávateľ právo od zmluvy odstúpiť. Žalovaný žiadne
kroky, ktoré mu v prípade porušovania povinností žalobcom pri zhotovovaní diela vyplývali zo zmluvy
nevykonal a nevyužil ani práva, ktoré mu v takýchto prípadoch poskytuje zákon. Súd tiež vzal do úvahy,
že žalovaný až o dva roky po vystavení faktúr sa v rámci súdneho konania začal brániť ich zaplateniu a
poukazoval na to, že žalobca dielo riadne neukončil, zápisnične ho neodovzdal, pričom mu ale žiadne
vady diela nevytkol.
Súd na základe z vykonaných dôkazov zisteného skutkového stavu, ktorý podriadil pod príslušné právne
normy žalovaného k povinnosti zaplatiť žalovaný nárok zaviazal, keď vychádzal z ust. § 536 ods. 1,2, §
554 ods. 1,6 a § 548 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorých nárok uplatnený žalobou posúdil ako dôvodný.
Súčasne priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchod.
zákonníka.
Súd sa osobitne zaoberal obranou žalovaného, ktorý voči žalovanému nároku žiadal do jeho výšky
započítať nárok na zmluvnú pokutu.

Súd pri tomto posúdení vychádzal z ust. § 544 ods. 1,3 Obč. zák. v spojení s § 1 ods. 2 Obchod.
zákonníka ale konštatoval, že zo zmlúv o dielo, na základe ktorých mal vzniknúť žalovanému nárok
na zmluvnú pokutu, keď sa žalobca mal dostať so zhotovením diela do omeškania, pretože nedodržal
harmonogram prác, takéto omeškanie nevyplýva, a nebolo preukázané, pretože žiadna zo zmlúv
harmonogram termínov plnenia neobsahovala, nebol jej súčasťou a žalovaný v priebehu konania ani
existenciu harmonogramu, na ktorý síce znenie zmlúv o dielo odkazovalo, ale ho neobsahovalo, súdu
nepreukázal a nepredložil. Z uvedeného dôvodu súd nemohol zohľadniť takto uplatnený nárok na
zmluvnú pokutu a keďže žiadne vady žalovaný žalobcovi pri zhotovovaní diela nevytýkal súd ustálil,
že nárok žalobcu uznáva, keď si voči nemu žiada započítať zmluvnú pokutu, ktorej opodstatnenosť ale
súdu nepreukázal, pretože bez určených termínov plnenia nebolo možné zistiť, do akého omeškania
sa žalobca mal dostať.
V odôvodnení rozhodnutia súd citoval i ust. § 407 ods. 3 Obchod. zák., k čomu uviedol, že úhradou faktúr
č. 24/2008, č. 22/2008 a č. 63/2008, ktoré žalovaný uhradil v čase, keď už žalobca na diele nepokračoval
uznal nárok na zaplatenie v konaní uplatnenej ceny diela v rozsahu jeho zhotovenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému účastníkovi priznal
nárok na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby rozhodnutie
zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zotrval na tvrdení, že pri domoch 77G a 78G žalobca dielo neukončil, pretože nevykonal
zaštrkovanie striech, a vytýkal súdu, že vôbec nevzal do úvahy jeho tvrdenia a námietky voči žalobe,
ktorými poukazoval ako objednávateľ na to, že žalobca nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo riadnym
ukončením a odovzdaním v dohodnutom čase a mieste. Aplikáciu § 407 ods. 3 Obchod. zák. súdom
prvého stupňa označil za nesprávne použité ustanovenie, ktoré s vecou vôbec nesúvisí.

Odvolateľ poukazoval na to, že práva a povinnosti účastníkov konania ako zmluvných strán boli
dohodnuté v písomnej forme zmluvami, z obsahu ktorých vyplývalo, že žalobca je povinný dielo na
vlastné náklady a vlastné nebezpečenstvo vykonať, viesť stavebný denník a žalovaný mu mal uhradil
cenu za prvú etapu a následne za druhú etapu až po dokončení každej etapy s tým, že podľa bodu 8.1
zmluvy zhotoviteľ svoju povinnosť splní, až keď dielo riadne vykoná, ukončí a odovzdá objednávateľovi
a to podľa bodu 8.3 a 8.4 formou písomných protokolov a to protokolu predbežného a záverečného,
pričom podľa § 548 ods. 1 Obchod. zák. môže vzniknúť nárok na zaplatenie až riadnym ukončením a
odovzdaním diela, čo sa v prípade žalobcu nestalo. Odvolateľ opätovne uvádzal, že žalobca nevykonal
zaštrkovanie strešnej krytiny pri domoch 77G a 78G a rodinný dom 35A mal dokončiť po strechu
v celom rozsahu. Dokončená nebola ale ani prvá etapa a nie je pravdivý ani skutkový záver, na
ktorý poukázal prvostupňový súd, podľa ktorého žalobca zo stavby odišiel z dôvodu nepreplatenia
faktúr a z nedostatku finančných prostriedkov na strane žalovaného, pretože žalobca od počiatku si
bol vedomý a uzrozumený s tým, že dielo bude vykonávať na vlastné náklady. Odvolateľ namietol i
nepravdivosť skutkového zistenia, podľa ktorého žalobca nepoznal termíny ukončenia stavieb, pričom
v stavebných denníkoch sú záznamy, ktorými žalovaný opakovane urgoval žalobcu a poukazoval na
to, že nedodržuje termín plnenia. Dokazovanie vykonané pred prvostupňovým súdom preukázalo, že k
zániku zmlúv o dielo formou akéhokoľvek písomného úkonu nedošlo, prílohy súvisiace s rekapituláciou
prác k faktúram potvrdzujú, že dielo nebolo vykonané v takom rozsahu, ako sa účastníci dohodli, keď
predmetom fakturácie nie sú plnenia, ku ktorým sa žalobca v zmluvách o dielo zaviazal, výpovede
žalobcu i žalovaného potvrdili, že žalobca ako zhotoviteľ opustil stavenisko a dielo neukončil podľa
rozsahu dohodnutého v zmluvách, preto mu ani nárok na zaplatenie žalovanej istiny nemohol vzniknúť.
Okrem toho odvolateľ dal do pozornosti i rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb
281/01-411 zo dňa 13.11.2009, v ktorom súd konštatoval, že za vykonanie diela je potrebné považovať
nielen stavebné ukončenie, ale aj riadne odovzdanie diela objednávateľovi, z čoho potom analogicky
vyplýva, že dielo nie je vykonané riadne, nevzniká ani zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny diela
a žalovaný je podľa § 439 ods. 4 Obchod. zák. oprávnený zadržať cenu diela až do jeho riadneho
ukončenia pričom platí, že sa objednávateľ po túto dobu nedostáva ani do omeškania s platením ceny
diela. S poukazom na právny názor uvedený v rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb
281/01-411 má odvolateľ za to, že i zachovanie všeobecných práv rovnosti účastníkov ako aj práva
účastníka na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je aj predvídateľnosť súdnych rozhodnutí založená

na predpoklade, že súdy budú totožné obdobné otázky posudzovať rovnako je zrejmé, že nárok žalobcu
na zaplatenie ceny diela nevznikol.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne
správne potvrdiť.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania o odvolaní rozhodol
rozsudkom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu Trnava. Účastníkov konania o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o
doručovanie písomností touto formou nepožiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.).
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné,
v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a
vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru,
ku ktorému dospel keď žalovaného k plneniu v rozsahu žaloby zaviazal je správny a odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že podľa § 537
ods. 1 Obchod. zák. dohoda o čase plnenia nie je podmienkou platného vzniku zmluvy, čím odvolací
súd poukazuje na chýbajúci harmonogram odovzdania diela a vyhotovovania jednotlivých častí diela,
ale ak účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo k určeniu času plnenia, bol zhotoviteľ povinný dielo
vykonať v primeranom čase vzhľadom na povahu diela. Takúto námietku ale žalovaný nevzniesol,
preto sa ňou nebolo potrebné ani zaoberať. Žalovaného okrem toho zaťažovalo i dôkazné bremeno
preukázania existencie harmonogramu termínov plnenia pri zhotovení diela, podľa ktorého mal žalobca
postupovať, aby bolo možné posúdiť obranu žalovaného a zistiť, či sa žalobca so zhotovením diela
dostal do omeškania. Takýto dôkaz žalovaný súdu nepredložil, hoci bol významný z hľadiska posúdenia
omeškania vo vzťahu k nároku na zmluvnú pokutu, a osobitne bol súdom prvého stupňa na tento
nedostatok upozornený v súvislosti s unesením bremena dôkazu. V tejto súvislosti nemožno dospieť k
záveru, že by sa žalobca dostal do omeškania, ako správne konštatoval i prvostupňový súd v spojení
s tým, že žalovanému potom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako sankcie za omeškanie so
zhotovením diela nevznikol.

K odkazu na ust. § 407 ods. 3 Obchod. zák., ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval a
na nedôvodnosť ktorého použitia poukázal odvolateľ má odvolací súd za to, že toto právne ustanovenie
sa na daný zistený skutkový stav v spojení s jeho právnym posúdením síce nevzťahuje, ale nič nemení
na podstate správnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom ho odvolací súd nevzal do úvahy.

Pri posudzovaní odvolacích dôvodov a správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd
vychádzal i zo zistenia, že dielo už bolo ukončené a stavby - rodinné domy odovzdané, preto nie je možné
trvať na zhotovení diela v rozsahu, aký vyplýval zo zmluvy. K tomuto skutkovému zisteniu odvolací súd
posúdil i správanie sa žalovaného, ktorý pokračoval v prácach na diele ďalšími nadväzujúcimi prácami
a stavbu odovzdal do užívania príslušným subjektom, pričom na riadnom splnení záväzku netrval a
ani žiadne nároky, ktoré mu z úpravy uvedenej v Obchodnom zákonníku a príslušných ustanoveniach
tohto právneho predpisu ako i zo zmluvy vyplývali nevyužil, na čo poukázal vo svojom rozhodnutí i súd

prvého stupňa. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy i skutočnosť, že záväzok žalobcu dokončiť dielo
v rozsahu, v akom sa zaviazal v zmluve zanikol iným spôsobom ako splnením, dokončenie prác a ich
odovzdanie nie je od žalobcu reálne možné vyžadovať, žalovaný tak nemôže trvať na jeho splnení a
záväzok tak zanikol pre nemožnosť plnenia (§ 354 Obchod. zák.). Uvedeným konštatovaním odvolací
súd iba zvýrazňuje správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré odvolací súd podľa § 219 ods. 1,2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd považuje za potrebné ešte uviesť, že poukaz na právny
názor, vyslovený súdom prvého stupňa v inej veci, nie je právnym názorom, ktorý by bol záväzný v iných
veciach a ktorý by mal súd bez ďalšieho prihliadnutia na konkrétne skutkové okolnosti akceptovať.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
keď konštatoval, že návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol žalobcom podaný, žalobca o ich
priznanie nežiadal, preto mu odvolací súd žiadne trovy neprisúdil.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.