Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/497/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808211519
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3808211519.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. I. B., s.r.o., so
sídlom T., P. XX, Z., proti povinným: 1./ R. U. a 2./ E. U., obaja bytom H., o vymoženie istiny vo výške
833,20 eur a prísl., na odvolanie oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 01. júna 2011, č.k. 15Er/1982/2008-50, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu, v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia, p
o t v r d z u j e .

V časti výroku o trovách exekúcie, uznesenie okresného súdu m e n í tak, že ukladá oprávnenému,
aby zaplatil súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. O. R., PhD. trovy exekúcie vo výške 110,66 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil, s
poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania
exekúcie proti povinným, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného
rozhodcom Mgr. L. P., sp. zn.: RK-172/08/EK, zo dňa 11.02.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

12.03.2008 a vykonateľnosť dňa 18.03.2008. Okresný súd po opätovnom preskúmaní pripojeného
exekučného titulu a pripojenej zmluvy zistil, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je nespôsobilý
exekučný titul. V prvom rade skúmal samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400000496, zo dňa
06.08.2007 (ďalej len „zmluva“), ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľskom práve. Nevyhnutnou súčasťou zmluvy sú aj Zmluvné dojednania zmluvy

o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. (ďalej len „Zmluvné dojednania“).
Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že úver
bol povinným poskytnutý ako spotrebiteľom a zmluva má charakter spotrebiteľského úveru, v zmysle
§ 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade si povinný
neplnil riadne povinnosti vyplývajúce mu z uvedenej zmluvy, a preto si oprávnený svoje nároky voči
nemu uplatnil v rozhodcovskom konaní, v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky, v bode 18.2

Zmluvných dojednaní. Preskúmaním predmetných zmluvných dojednaní, konkrétne čl. 18, vzhliadol
súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V uvedenom bode zmluvných
dojednaní bol upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo zmluvy, jednak cestou súdu alebo v
rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíval na žalobcovi. Možnosť výberu je podľa názoru súdu
len zdanlivá, pretože v prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu
veriteľ, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej

úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu
riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá, v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.,dohodu obidvoch zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky
k zmluve. V tomto prípade bola rozhodcovská zmluva súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere ako
rozhodcovská doložka. Rovnako dohodu vyžaduje, v zmysle § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z.,

aj voľba rozhodcu, resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. V danom prípade bola voľba rozhodcu
uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca
predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou
obstarať.Jednostrannosťanekalosťtohtozmluvnéhodojednaniasúdvidívtom,žefaktickýmsubjektom,
ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil

znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Dohoda strán o tom,
že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám a rozhodcovským
inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza
právo, ale tvorí, vyjasňuje a urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. V danom prípade táto vôľa
pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu
spôsobuje značnú nerovnováhu. Okresný súd prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol

vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok ESD vo
veci C-40/08 zo 06. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira.
Ďalej súd konštatoval, že pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky
hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých

zmluvných dojednaní (podľa § 53 ods. 4 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy),
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (§ 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy).
Výpočet neprijateľných podmienok môže a má dopĺňať judikatúra. Rozhodcovská doložka obsiahnutá
v zmluvných dojednaniach predmetnej zmluvy, podľa názoru súdu, spĺňa všetky podmienky tak z

pohľadu ustanovení § 53,54 Obč. zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z podhľadu
Smernice Rady 93/13/EHS, aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň v rozpore s
ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z., a teda je absolútne neplatná. Existujúca, ale
neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si
rozhodca svoju právomoc odvodil z takto uzavretej rozhodcovskej doložky a následne vydal exekučný

titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, okresný súd v tomto štádiu konania, exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a následne ju zastavil. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na § 203 ods. 1 Ex.

poriadku a v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 162,35 eur. Tieto trovy
špecifikoval ako paušálnu náhradu za 23 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur/úkon, t.j. 76,50 eur,
hotové výdavky vo výške 71,31 eur a 19% DPH z celkovej odmeny vo výške 14,54 eur. Okresný súd z
popisu jednotlivých úkonov uplatnených v špecifikácii a po preštudovaní exekútorského spisu dospel k

záveru,žesúdnemuexekútoroviprináležiatrovyexekúcievcelkovejvýške104,77eur.Tietopozostávajú
z 13 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur/úkon, t.j. 43,16 eur (§ 15 cit. vyhlášky - získanie poverenia;
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie; doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných
príjmov; doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke; 2x zisťovanie
bydliska povinného - MÚ; 4x zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 2x SP, 2x MÚ; 2x zisťovanie účtu

povinného - MÚ; zisťovanie majetku povinného - OP PZ). Ďalej z hotových výdavkov (poštovné a
poplatky) vo výške 53,41 eur - § 22 cit. vyhlášky a 19% DPH z odmeny vo výške 8,20 eur. Okresný súd
považoval postup súdneho exekútora, ktorý vyhotovil 9 príkazov na začatie exekúcie a tieto aj doručil
všetkým bankám bez predchádzajúceho zistenia, či povinný má účet v týchto bankách, za nesprávny
a nehospodárny. Vzhľadom k tomu súd nemohol priznať paušálnu odmenu za doručenie všetkých 9

príkazov na začatie exekúcie. Keďže súdny exekútor tento príkaz vyhotovil a paušálna odmena sa
poskytujelenzajednodoručenieaniekaždéjednotlivédoručenie,okresnýsúdpriznalpaušálnuodmenu
len za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie. Ďalej podľa názoru súdu exekútorovi nepatrí ani
paušálnaodmena2x3,32eur,vzmysle§15ods.1písm.c)vyhlášky-doručenieupovedomeniaozačatí
exekúcie z dôvodu, že ide o jeden úkon exekučnej činnosti doručovaný všetkým účastníkom konania bez

ohľadu na počet doručení. To isté platí aj pri paušálnej odmene v zmysle § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky
- doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov. Okresný súd sa taktiež nestotožnil s
názorom exekútora, že mu v tomto prípade prináleží zaokrúhlená odmena, nakoľko odmena vyčíslená v
zmysle § 14 a 15 cit. vyhlášky, nepodlieha zaokrúhľovaniu podľa § 26 vyhlášky. Na záver súd nepriznalsúdnemu exekútorovi ani hotové výdavky vo výške 17,90 eur (papier a toner 13,95 eur, obálky 3,80 eur,
spisový obal 0,15 eur), s odôvodnením, že ide o administratívne práce, ktorých náhrada je už zahrnutá
v odmene súdneho exekútora (§ 25 vyhlášky).

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie
oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie v celom rozsahu. Svoje odvolanie odôvodnil v zmysle § 205 ods.
2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Poukázal na zmätočnosť,
nepreskúmateľnosť a pochybnosti o zákonnom postupe exekučného súdu pri vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia. Mal za to, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie je takým rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí po preskúmaní vykonateľnosti exekučného
titulu, súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie,
so zákonom. S poukazom na právny názor NS SR v rozsudku, sp. zn. 3Cdo 164/96, publikovaného
pod číslom R 58/1997 oprávnený uviedol, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdzuje
exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. § 44 ods. 2 Ex.

poriadku. Súčasnou argumentáciou a za situácie totožnej právnej úpravy v čase vydania poverenia
a v čase vydania napadnutého uznesenia tak exekučný súd nielenže popiera vlastný postup, ale v
kontexte odôvodnenia napadnutého uznesenia nemožno chápať jeho doterajšiu činnosť ako zákonnú
a v súlade s Ústavou SR. Argument, že súd je takto oprávnený postupovať kedykoľvek v priebehu
konania nezbavuje súd povinnosti zdôvodniť svoje absolútne odlišné stanovisko oproti tomu, ktoré zaujal

vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Objektívne tak z napadnutého uznesenia nie je možné
zistiť ani len to, prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal a následne takéto výhrady
mal, a to bez toho aby sa oprávnený k jeho postupu vôbec mohol vyjadriť, a aby zmena postoja súdu
bola v uznesení náležite zdôvodnená. Ďalej sa oprávnený nestotožnil s názorom okresného súdu, že
v čl. 18 Zmluvy o revolvingovom úvere je dojednaná neprijateľná podmienka. Toto tvrdenie súdu nemá

oporu v žiadnom právnom predpise a predstavuje len účelovú argumentáciu na odôvodnenie záveru o
neprijateľnosti podmienky zmluvy. Dojednaná rozhodcovská doložka výber spôsobu riešenia sporov zo
zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Teda ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude
v procesnej pozícii žalobcu a jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským
konaním. Napriek tomu, že súd tvrdí o ustanovení čl. 18, ods. 18.1 Zmluvných dojednaní, že ide o

nekalé dojednanie, neuvádza a nekonkretizuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
rozhodcovskej doložky, ktorá by spôsobovala ich značný nepomer v neprospech povinného, v dôsledku
čoho je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Dojednanie čl. 18, ods. 18.1 zmluvy je súčasne v súlade s
§ 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, keď toto ustanovenie rozhodcovskú doložku nezakazuje, zakazuje
v nej len také ustanovenia, ktoré by vyžadovali aby sa postupovalo výlučne v rozhodcovskom konaní.

Avšak aj v takomto prípade by bola neplatná len takáto časť rozhodcovskej doložky a nie doložka ako
celok. Oprávnený zásadne odmieta a ohradzuje sa voči tvrdeniam súdu týkajúcich sa spochybňovania
nezávislosti rozhodcov. Pokiaľ by súd chcel takéto pochybnosti vysloviť, mal sa dôkladne oboznámiť
s celým rozhodcovským konaním a vysloviť v uznesení konkrétne preukázané skutočnosti a dôkazy
odôvodňujúce takýto záver. Ďalej oprávnený uviedol, že pokiaľ zovšeobecní názor súdu o dohode o

určení výberu rozhodcov, potom budú za každých okolností a vždy nekalé všetky takéto dojednania aj
napríklad v bankových zmluvách, alebo v akýchkoľvek iných zmluvách, kde určuje na riešenie sporov
rozhodcovskú doložku s rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, resp. akékoľvek zmluvy
s určením konkrétneho rozhodcovského súdu. Nie je potom zrejmé, ako si súd predstavuje dohodu
strán rozhodcovskej zmluvy o voľbe rozhodcov odchylne od zákona. Postup v rámci rozhodcovského

konania vyplývajúci z dojednanej rozhodcovskej doložky neberie žalovanému možnosť uplatniť svoje
právavrozhodcovskomkonaní.Okresnýsúdprehliadolfakt,žerozhodcasícemôževydaťrozhodcovský
rozsudok, musí ho však spolu so žalobným návrhom doručiť žalovanému, ktorý má možnosť sa k
nemu vyjadriť formou žalobnej odpovede. Pokiaľ sa žalovaný vyjadrí rozhodcovský rozsudok sa bez
ďalšieho zrušuje a rozhodca pokračuje v rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti oprávnený poukázal

na obdobný postup podľa O.s.p. pri vydávaní platobného rozkazu, či zmenkového platobného rozkazu.
Rovnako ako v prípade podania žalobnej odpovede podľa rozhodcovskej doložky, aj v prípade podania
odporu dochádza k zrušeniu platobného rozkazu a v konaní sa ďalej pokračuje. Ďalej oprávnený
vyslovil názor, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je
vymedzený predovšetkým na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a

na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenie objektívne možného, plnenia
právom dovolaného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. V súvislosti s tým, že exekučný súd založil
svoju argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky, oprávnený poukázal na rozhodnutie
Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,ktoré ako jediné sa týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. Popieranie platnosti v rozhodcovskej
doložkejejednýmzdôvodovprepodaniežaloby ozrušenierozhodcovskéhorozsudkuvzmysleust.§40
ods. 1 písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z.. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť

niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona. Dôsledkom postupu exekučného súdu je,
že opomenutie alebo zmeškanie tejto lehoty nahradil na základe svojej úvahy a svojvôle postupom ex
offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ani ustanovenia Exekučného poriadku ho
neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch, uvedených v citovanom ustanovení Zákona
o rozhodcovskom konaní. Práve túto otázku Súdny dvor EÚ (teda, či je národný súd oprávnený v rámci

vykonávacieho konania nahradiť nepodanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako to bolo aj
vtomtoprípade)riešilvbode47odôvodneniarozhodnutiavoveciC-40/08.Vkonaníovýkonrozhodnutia
však ustanovenia právneho poriadku neumožňujú posudzovať otázky, ktoré by mohli byť posúdené v
predchádzajúcich štádiách konania. Exekučný súd preto konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom
rozpore s únijným právom, z ktorého obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc. Na tomto mieste
sa oprávnený zaoberal aj otázkou, z akej časti ust. § 57 Ex. poriadku vyplýva právo exekučného súdu ex

offo rozhodovať o otázkach, o ktorých, pri postupe podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní,
môžekonaťlennanávrh,pričomzodôvodnenianapadnutéhouzneseniajezrejmé,žeexekučnýsúdtúto
otázku vôbec neriešil. Na záver oprávnený uviedol, že rozhodnutie je porušením rovnosti účastníkov a
že ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho postavenia v tom zmysle, že súd bude brať do
úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa. V napadnutom uznesení tak chýba zhodnotenie základného

faktu, a to je procesná pasivita povinného.

Odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, v časti trov exekúcie, podal v zákonnej lehote aj súdny
exekútor, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že oprávnenému bude uložené uhradiť trovy exekúcie v sume
162,35 eur na účet súdneho exekútora, prípadne bude uznesenie okresného súdu zrušené a vec

vrátená na ďalšie konanie. Uviedol, že tvrdenie súdu, že súdny exekútor má doručiť príkaz na začatie
exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má za preukázané, že vedie účet povinného
je úplne absurdné. Pre exekútora nie je dôležitá existencia účtu povinného a jeho stav spred dvoch
týždňov, ale skutočnosť, že či na takomto účte sú peňažné prostriedky, ktoré možno okamžite postihnúť.
Exekútor preto vydával príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu

v banke, na základe ktorých by došlo k blokácii peňažných prostriedkov na účte povinného a k ich
následnému zaslaniu na účet exekútora. Bankový poplatok za podanie správy exekútorovi na jeho
žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie má každá banka upravený samostatne a
dosahuje priemernú výšku cca 40 eur. K tomu je ešte nutné prirátať paušálnu odmenu 3,32 eur a 0,66
eur DPH za doručenie príkazu na začatie exekúcie a 3,32 eur a 0,66 eur DPH za doručenie exekučného

príkazu a poštovné 1,70 eur, teda spolu 49,66 eur za jednu banku. Súdny exekútor má za to, že jeho
postup je hospodárnejší, nakoľko vynaloží náklady len na paušálnu odmenu a poštovné. Mal za to, že
posudzovať účelnosť nákladov podľa toho či exekútor využije svoje právo požadovať od oprávneného
primeraný preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov, je arbitrárne. Taktiež nesúhlasil so
záverom súdu, že za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a

exekučnéhopríkazumupatrípaušálnaodmenalenzajednodoručenieavzhľadomnagramatickývýklad
textu ust. § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 2 vyhlášky mal za to, že sa odmeňuje každé doručenie zvlášť.
V súvislosti s nepriznaním časti hotových výdavkov uvedených v špecifikácii, súdny exekútor uviedol,
že výpočet hotových výdavkov, podľa § 22 vyhlášky, je exemplifikatívny a nie taxatívny. Hotové výdavky
v rámci trov exekúcie sú všetky výdavky priamo spojené s exekučným konaním, tak ako spotrebovaný

papier, toner, obálky a iné a v žiadnom prípade sa nejedná o administratívne práce, ktorých náhrada je
zahrnutá v odmene, v zmysle § 25 vyhlášky.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je
potrebné, v časti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia, potvrdiť podľa § 219 ods.

1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. §
214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Exekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného
rozhodcom Mgr. L. P., dňa 11.02.2008 pod sp.zn.: RK-172/08-EK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

12.03.2008 a vykonateľnosť dňa 18.03.2008. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní v uvedenej veci
vychádzal z oprávneným predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400000496, uzavretej medzi
účastníkmi konania dňa 06.08.2007.Odvolací súd v prvom rade uvádza, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné
rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného
titulu so zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskomkonaní.Keďžesúdjeoprávnenývkaždomštádiuexekučnéhokonaniaskúmaťzúradnej
povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď
sú preto splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm.

a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je
podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť
exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.

Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice je
kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoluje medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znova zaviesť
rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba pozitívnym
zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho taktiež rozhodol,

že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má
k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z tejto povinnosti existujú
len obmedzené výnimky a to na základe určitých uznávaných procesných zásad v rámci súdneho
konania a len za určitých osobitných podmienok. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa zakladajú na
takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie nie je možné.

Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú
od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za odporujúce
požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na škodu
spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).

Aj v prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky
v zmluvných dojednaniach vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská
doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa javí ako absolútne nevyvážená a preto
nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná
riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre

spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými
zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre
orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá
právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti
konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných

právnych zásadách. Aj odvolací súd v súlade so všeobecnými poznatkami poukazuje na to, že v rámci
modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi,
ktorý získal úver. Veriteľ potom môže na základe rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. V tomto
konkrétnom prípade, zmysle bodu 18.2.1 zmluvných dojednaní, sa zmluvné strany dohodli, že výber

rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej
žalobnýnávrh.Nazákladetejtorozhodcovskejdoložkyspotrebiteľeštepredvznikomakéhokoľveksporu
stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ustanovenie §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré
pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva

na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania
dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu
ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.
Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu
iba vtedy, ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu, v časti vyhlásenia exekúcie
za prípustnú a jej zastavenia, potvrdil, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.Čo sa týka výroku o trovách exekúcie, krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné, v tejto časti, zmeniť podľa § 220 O.s.p., pretože neboli splnené podmienky na jeho

potvrdenie ani zrušenie.

Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, keď súdnemu exekútorovi priznal paušálnu
odmenu, v zmysle § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom ku dňu začatia ex.
konania, za 13 úkonov ex. činnosti á 3,32 eur/úkon, a to za: získanie poverenia na vykonanie exekúcie;

doručenie upovedomenia o začatí exekúcie; 2x každé zisťovanie bydliska povinného - MÚ; 3x každé
zisťovanie účtu povinného - MÚ, SP; 3x každé zisťovanie majetku povinného - MÚ, SP, ODI; 1x každé
zisťovanie platiteľa mzdy povinného - SP; doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných
príjmov; doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, v celkovej sume
43,16 eur.

Odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu v tejto súvislosti uzavrel, že exekútorovi nepatrí
odmena paušálnou sumou za doručenie dvoch upovedomení o začatí exekúcie (oprávnený a povinný)
2 x 3,32 eur, ale len odmena za jedno doručenie, t.j. 3,32 eur. V ustanovení § 15 ods. 1 písm. c) vyhl.
sa totiž uvádza, že táto odmena patrí za doručenie upovedomenia, a nie za každé jeho doručenie,
tak ako je to uvedené napr. v písm. g) až j) cit. ustanovenia vyhlášky. Obdobne treba postupovať pri

priznávaní paušálnej odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky, za doručenie príkazu za začatie
exekúcie, za ktoré exekútorovi patrí paušálna odmena v rozsahu 1 x 3,32 eur za doručenie jediného
príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov a doručenie jediného príkazu na začatie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke (bez ohľadu na počet bánk, ktorým bol príkaz doručovaný).

Keďže je súdny exekútor platiteľom DPH, okresný súd mu 19% DPH správne priznal, a to z priznanej
paušálnej odmeny (43,16 eur) vo výške 8,20 eur.

V súvislosti s hotovými výdavkami súdneho exekútora (§ 22 vyhlášky), považoval odvolací súd za
potrebnéupraviťichvýškupriznanúsúdnemuexekútoroviokresnýmsúdom.Súdnyexekútorsivyúčtoval

hotové výdavky v celkovej sume 71,31 eur (poštovné 53,28 eur; poplatky 0,13 eur, ostatné 17,90 eur).
Okresný súd mu priznal hotové výdavky v celkovej sume 53,41 eur (poštovné 53,28 eur a poplatky 0,13
eur) a nepriznal mu ostatné hotové výdavky vo výške 17,90 eur (použitý papier a toner 13,95 eur; obálky
3,80 eur; spisový obal 0,15 eur), s odôvodnením, že ich náhrada je už zahrnutá v odmene súdneho
exekútora (§ 25 vyhlášky), pretože ide o administratívne práce.

Odvolací súd po preskúmaní exekútorského spisu upravil výšku na exekúciu účelne vynaložených
hotových výdavkov a priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky, v zmysle § 22 vyhlášky, v celkovej
výške 59,30 eur. Tieto pozostávajú z poštovného vo výške 50,70 eur a ostatných hotových výdavkov vo
výške 8,60 eur (použitý papier a toner 4,65 eur, obálky 3,80 eur a spisový obal 0,15 eur). Krajský súd

súdnemu exekútorovi nepriznal hotové výdavky za vynaložené poštovné za oznámenie o ukončení ex.
konania - SP, MÚ, ODI, v celkovej sume 1,50 eur (0,50 eur/oznámenie), keďže takéto oznámenie nie je
účelným a nevyhnutným úkonom pri vykonávaní exekúcie a navyše vo vzťahu k MÚ a ODI ani nebolo
ku dňu vydania tohto rozhodnutia zrealizované. Ďalej odvolací súd nepriznal exekútorovi poštovné za
predloženie vyúčtovania trov v sume 1,70 eur, ktoré bolo zaslané v jednej zásielke so špecifikáciou

trov exekúcie, za ktorú si exekútor uplatnil poštovné v sume 2,20 eur. Pokiaľ ide o bankový poplatok
0,13 eur, súdny exekútor jeho reálne zaplatenie nepreukázal, a teda mu súd jeho náhradu nepriznal. Z
vyúčtovaných ostatných hotových výdavkov odvolací súd súdnemu exekútorovi priznal sumu 8,60 eur,
a to za obálky 3,80 eur, spisový obal 0,15 eur a použitý papier a toner na 93 strán spisu v sume 4,65 eur.
Pri použitom papieri a toneri považoval súd sumu 0,15 eur za stranu za neprimeranú, a preto priznal

súdnemu exekútorovi iba sumu 0,05 eur za stranu (93 strán x 0,05 eur = 4,65 eur), nakoľko túto sumu
považoval za dostačujúcu a účelne vynaloženú.

Celkovo trovy exekúcie teda predstavujú sumu 110,66 eur a pozostávajú z paušálnej odmeny (§ 14 ods.
2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky) vo výške 43,16 eur; hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky) vo výške

59,30 eur a 19% DPH z odmeny (43,16 eur) vo výške 8,20 eur.Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne na úhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi zaviazal, v zmysle § 203 ods. 1 Ex. poriadku, oprávneného, a preto aj odvolací súd uložil
povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 110,66 eur, oprávnenému.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, v časti
výroku o trovách exekúcie, zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch uvádza, že toto

uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.