Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210036
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8212210036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr.BranislavaBrezuaJUDr.GabrielyVilágiovejavprávnejvecižalobcuB.,M..L..T..,sosídlomB.XX,
Z., R. XX XXX XXX, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej
M. L. - W. M. M., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov, č.k. 1C/261/2012-59 zo 16.01.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vylúčil na samostatné konanie zaplatenie majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 634,34 eur
vo vzťahu k exekúcii vedenej žalobcom proti povinnému X. M., Ivanovi W., Q. O., V. N. a L. O.. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že o torávch bude rozhodnutí do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vylúčil nároky na samostatné konanie vo vzťahu k náhrade
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy voči X. M., R. W., Q. O., V. N. a L. O. preto, že do rozhodnutia

vo veci samej nemal k dispozícii exekučné spisy Okresného súdu Prešov, kde žalobca ako oprávnený
uplatňuje nároky voči vyššie uvedeným fyzickým osobám ak o povinným. V ďalšej časti sa zaoberal
dôvodnosťou nárokou žalobcu na majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu vo vzťahu k povinným F.
W., R. K., W. G., G. I., V. S. a Pavlovi N.. Škoda u žalobcu mala vzniknúť tým, že exekučný súd
nevydal v lehote 15 dní na základe žiadosti exekútora poverenie pre vykonanie exekúcie. Žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody aj predbežným prejednaním pred príslušným orgánom konajúcim za
štát, teda pred Ministerstvom spravodlivosti SR. V tomto konaní vystupovalo Ministerstvo spravodlivosti

ako zástupca štátu na strane žalovanej. Táto vzniesla námietku premlčania nárokov. Okrem veci
vedenej pod sp. zn. 23 Er 3198/2008 pred Okresným súdom v Prešove, kde exekučné konanie
začalo 9.9.2008, žalobca sa o porušení svojho právo, ktoré uvádza v žalobe reálne mohol dozvedieť
15dní od nevydania poverenia na vykonanie exekúcie a toto mohol v konkrétnom spise zistiť reálne
27.9.2009, to znamená, že v tomto konaní a v tejto náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
obstojí aj námietka premlčania (keďže uplynulo dlhšie obdobie ako 3 roky). V ostatných veciach
neuplynula táto lehota a z toho dôvodu nároky neboli premlčané. Predpokladmi vzniku zodpovednosti

štátuzaškodujenezákonnérozhodnutie,resp.nesprávnyúradnýpostup,vznikškody,príčinnásúvislosť
medzi nezákonným rozhodnutí, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pokiaľ
išlo o argumenty žalobcu, súd prvého stupňa zistil, že lehota 15 dní, na ktorú poukazuje žalobca je
stanovené len pre písomné poverenie exekútora, aby exekúciu vykonal, nie však na rozhodnutie súduo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Súd v exekučnom konaní je povinný skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a za týmto účelom si od účastníkov aj vyžiada
potrebné listinné dôkazy. Exekučnými titulmi z vyššie uvedených veciach boli rozhodcovské účely a

bolo potrebné pre zabezpečenie ochrany spotrebiteľa podrobiť vymáhané nároky súdnej kontrole v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento názor
vyslovil v svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Preto dĺžka exekučného konania
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia až do vydania rozhodnutia ktorým sa
exekučné konanie zastaví, resp. žiadosť o udelenie poverenia za zamietne, teda doplnenie dokazovania

nemôže byť tou okolnosťou, ktorá by znamenala nesprávny úradný postup súdu. V danom prípade
oprávnená osoba, teda žalobca po rozhodnutí o tom, že bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia
ani v jednom prípade nevyužil možnosť podať opravný prostriedok, teda odvolanie a nevyužil tým
svoje právo prieskumu rozhodnutí odvolacím súdom. Keďže konajúci súd nemal preukázaný nesprávny
úradný postup považoval nárok žalobcu za nedôvodný. Pre úplnosť uviedol, že nebola preukázaná ani
výška škody tak majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy, zároveň tiež zistil, že v konaniach, od ktorých

odvíja tento nárok žalobca nebolo vedené žiadne disciplinárne konanie a neriešili sa prieťahy v týchto
konaniach ani pred Ústavným súdom SR, či Európskym súdom pre ľudské práva. Preto žalobu zamietol
ako nedôvodnú vyjmúc nárok v konaní 23Er 3198/2008.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomu rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Svoje odvolanie odôvodnil
tým, že zásadne namieta, aby súd prvého stupňa sa inšpiroval novou právnou úpravou, konkrétne §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., čo nie je možné v právnom štáte. Tým, že takto odôvodnil svoje
rozhodnutie všeobecný súd de jure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity čo je neprípustné,

keďže udalosť od ktorej odvíja nárok žalobca sa udiala pred účinnosťou tohto ustanovenia zákona č.
514/2003 Z.z.. Rovnako súd prvého stupňa dôsledne neodôvodnil prečo podľa jeho názoru účastníkom
nevznikolstavprávnejistoty,pretožetakýtostavexistujevždyaždokonečnéhorozhodnutiasúdu.Pokiaľ
ide o v hodnosť limitácie dĺžky konania, ktoré sú stanovené zákonnými lehotami neprislúcha súdu, aby
polemizoval o týchto lehotách a aby aplikoval platné právo v polohe úvah de lege ferenda, toto sú

neprípustné aktivity a na takéto okolnosti už poukázala judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v
Štrasburgu. Rovnako argumenty nárastu istej súdnej agendy nemôžu tou okolnosťou, ktorá legitimizuje
porušenie zákonom stanovených lehôt. Preto žiadal rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec súdu
prvého stupňa na nové konanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p., preskúmal rozhodnutie aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, dospel k správnym právnym záverom
a na týchto okolnostiach tak po skutkovej stránke aj po právnej stránke nedošlo k žiadnej zmene ani v
priebehu odvolacieho konania.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa

článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže

poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu

(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na podklade
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a
povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť
na vznik nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne
vzťahy, pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou
tohto zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri

aplikácii právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona
zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie priamo
aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené zákonom č. 514/2003 Z.z. len tie, ktoré
vznikli od 01.01.2013.

To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca
vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa) uviesť právne významné okolnosti uvedené v
tomto ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať
aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybuje
v právnom rámci danom mu ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo účinné v čase,

keď mal vzniknúť zodpovednostný právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavaných
exekučných konaniach uvedených v žalobách a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci nedošlo k sťažnostiam na prieťahy v
konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v
konaní konštatoval.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie, s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/,

d/ Exekučného poriadku.

Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania okolností,
či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu, pričom ak takýto rozpor súd zistí, jeoprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom na takéto
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §
45 ods. 1, 2 citovaného zákona, umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný

vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom
rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona

o rozhodcovskom konaní.

V tejto súvislosti je zároveň potrebné konštatovať, že v predmetnej veci súd prvého stupňa zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených v §
45 ods. 1,2 Zákona o rozhodcovskom konaní a v tomto kontexte po vykonaní tohto materiálneho

prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, pričom nebol viazaný lehotou 15 dní, ktorá platí pre prípad, ak by došlo k
povereniu exekútora na vykonanie exekúcie. Zákon (Exekučný poriadok) totiž pre zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie takúto lehotu nestanovuje.

Pri potrebe materiálneho prieskumu súladnosti exekučného titulu so zákonom je 15 -dňová lehota
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie veľmi problematickým činiteľom, a práve preto zákon
(pri predpokladanom zistení rozporu exekučného titulu so zákonom) nestanovuje žiadnu lehotu na
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako k tomu došlo v predmetnej
preskúmavanej veci.

Taktiež je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody, nakoľko nepredložil na súde
relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody a v tejto súvislosti sú jeho námietky
uvedené v odvolaní, týkajúce sa možného zabezpečenia znaleckého posudku právne irelevantné, pokiaľ

takýto dôkaz nepredložil v konaní.

Taktiež je potrebné súhlasiť s tým, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch žalobca ničím nepodložil a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto

priznanie to, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom, mohlo dôjsť k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že
táto situácia si vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,
pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného podloženia
a preukázania.

Taktiež je správny názor súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
postupom súdu prvého stupňa v predmetnej exekučnej veci (ktorý v zmysle vyššie uvedeného nie je
možné považovať ani za prieťahy v konaní) a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy.

Pokiaľ ide o tzv. nedôveryhodnosť údajov, na ktorej údajne založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa,
je potrebné konštatovať, že táto otázka nie je právne významná.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca bol viacerými výzvami
zo strany súdu vyzvaný na predloženie listinných dôkazov, avšak na tieto nereagoval, najmä pokiaľ ide o

dôkazyovznikunemajetkovejujmy,prípadnedôkazopredbežnomprerokovaní nárokovpodľa§15ods.
1zákonač.514/2003Z.z.Právnevýznamnoutedaniejeotázkadôveryhodnostialebonedôveryhodnosti
údajov poskytnutých žalobcom v tomto konaní, ale okolnosť, že žalobca svoje nároky uplatňované v
konanínijakýmspôsobomnepreukázal,najmäzpohľadupreukázaniapríčinnejsúvislostimedziúdajnýmnesprávnym úradným postupom zo strany súdu prvého stupňa a eventuálnym vznikom škody, ktorá
napokon taktiež preukázaná nebola.

Taktiež nijakým spôsobom žalobca nepreukázal údajný stav trvania právnej neistoty, ktorá mala byť
spôsobená tým, že súd prvého stupňa v exekučnom konaní nerozhodol v zákonom stanovenej 15 -
dňovej lehote na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Taktiež nie je právne významná okolnosť uvedená v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa, podľa

ktorej sa 15-dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie javí výraznou prekážkou pre
objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Ide o názor súdu prvého stupňa, ktorý z pohľadu výsledku
tohto konania nie je právne významný a tento názor je potrebné spájať práve s vyššie rozobratou
problematikou materiálneho prieskumu exekučného titulu a jeho súladnosti so zákonom v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní.

Ako už bolo vyššie naznačené, z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepochybne vyplýva,
že lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie platí pre prípad, že súd prvého stupňa
nezistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a vyhovie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade je jeho povinnosťou žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnuť, pričom v zmysle vyššie uvedeného lehotou na takéto rozhodnutie
viazaný nie je.

Preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne a ako také ho odvolací súd postupom podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu voči rozsudku v celom rozsahu tvrdiac, že súd prvého stupňa
jeho nárok v celom rozsahu zamietol, súd poukazuje na to, že v nárokoch, ktoré boli predmetom tohto
konaniavočipovinnémuX.M.,R.W.,Q.O.,V.N.aL.O.vylúčilnárokynasamostatnékonaniaazamietol

žalobu v prevyšujúcej časti. Prvé dva výroky sú výrokmi, ktoré upravujú len vedenie konania a podľa
§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p. voči týmto rozhodnutiam odvolanie nie je prípustné, preto odvolací súd
posudzoval len rozsudok v časti, v ktorej bol v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá.

Vo vzťahu k trovám konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.