Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 20, 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213361
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213361.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, konajúci prostredníctvom
advokáta konateľa Doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari
nad Hronom v súvislosti s vykonávaním exekúcie.

Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu podanie, kde okrem iného navrhol konanie prerušiť, a to do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o
porušeníprávažalobcunazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúdaktorejdôsledkombudezrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného prejednávaním veci. Uvedenú kópiu
sťažnosti súdu aj predložil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ v podanom návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Žiadal, aby
nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O uvedenej námietke navrhovateľa rozhodol Krajský súd v

Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 23NcC 252/12 zo dňa 11.10.2012, kde konštatoval, že zákonný
sudca, ktorému vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce, nie je v tejto veci vylúčený.Súd zistil, že navrhovateľ súdu doručil sťažnosť, adresovanú Ústavnému súdu SR, pričom z uvedenej
sťažnosti nie je zrejmý dátum jej vyhotovenia, ani dátum podania na príslušný súd. V uvedenej sťažnosti
navrhovateľ poukazoval na porušenie základného práva, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva

na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy SR),
ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd, zriadený zákonom).

Súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti (v prípade ak by aj navrhovateľ preukázal podanie

sťažnosti na Ústavný súd doručením) proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov okresného súdu nie je
takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť súdu konanie prerušiť, alebo fakultatívnu
možnosť prerušenia konania. Vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou a o
námietke zaujatosti, vznesenej navrhovateľom, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, a to Krajským
súdom v Banskej Bystrici. Vedenie konania o ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania,
pretože o námietke zaujatosti už bolo právoplatne rozhodnuté a v predmetných veciach navrhovateľ

uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v exekučnom konaní.
Jedná sa o procesnú otázku, a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci
samej. Akceptovaním návrhu navrhovateľa na prerušenie konania by v danej veci došlo k porušeniu
jedného zo základných princípov súdnictva, a to verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na to, že súd je toho názoru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania,

súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Súd v danej veci určil termín pojednávania na deň 20.8.2014. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca
sa na pojednávanie nedostavili. Predvolanie im bolo riadne doručené, a to navrhovateľovi dňa
15.7.2014 a právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 15.7.2014. Z uvedeného je zrejmé, že od doručenia

súdnej zásielky do termínu pojednávania bola doba vyše päť týždňov. Napriek tomu právny zástupca
navrhovateľa doručil súdu mailové podanie dňa 14.8.2014, kde žiadal zrušiť nariadené pojednávanie
a konanie prerušiť. Tu treba poukázať na to, že 14.8.2014, kedy o 16.32 hod. právny zástupca
navrhovateľa uvedené mailové podanie súdu doručil, bol štvrtok, pričom pojednávanie bolo určené
na nasledujúcu stredu dňa 20.8.2014. Súd však oznámil dňa 15.8.2014 mailom právnemu zástupcovi

navrhovateľa, že neakceptuje žiadosť o zrušenie pojednávania a v danej veci sa pojednávať bude.
Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil aj odporca, a to podaním, ktoré doručil súdu dňa 14.8.2014
mailom, pojednávanie však odročiť nežiadal. Súd konal v neprítomnosti účastníkov konania.

Navrhovateľ v podanom návrhu poukázal na to, že sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy. Poukázal na to, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania
zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6070507
dlžníkom U. J.. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy, obsiahnutej v Exekučnom poriadku,

najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, pritom ho požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že exekučný súd
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ pre obavy o
právny a faktický osud pohľadávky, nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy

udelené poverenie na vykonanie exekúcie spísal dňa 16.9.2010 a podal postupom podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd
mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k
reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ poukázal na
to, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.

Tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že by k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zároveň uviedol, že navrhovateľ sa dozvedel o všetkých
okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po
doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 5.9.2011 o zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ si z

dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 175 €, ktorá predstavovala
náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdnehoexekútora a rozhodnutím o ňom. Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie a
správu informačného systému sumou 40 € a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym

exekútorom vo výške 50 €. Ďalej sumu tvorí suma 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií,
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na
prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Z titulu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 608,52 €.
Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za
rok. V danej veci bol exekučný súd podľa názoru navrhovateľa nečinný viac ako 354 dní. Navrhovateľ

žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu,
ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom,
pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6070507 v
zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a následne žiadal rozhodnúť rozsudkom, v zmysle ktorého žiadal

zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 608,52 €.

Odporcasúdudoručilpísomnévyjadrenievdanejveci,zktoréhoobsahuokreminéhojezrejmé,ženávrh
žiada zamietnuť ako nedôvodný. Odporca poukázal na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné

podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky a za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť konania.
Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporca ďalej poukázal na
to, že mu nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že dňa
23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody.

Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Odporca poukázal na to, že
pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č.
514/2003 Z. z., v znení Zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné

vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy,
potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej týmto ustanovením, nepredložil. Odporca pripustil,
že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto

návrhu, avšak najmä v tých prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú
súčinnosť. Odporca poukázal na to, že pri konaní o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na
náhradu škody sa vychádzať len z existencie prieťahov v súdnom konaní s poukazom na ustanovenie
§ 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť,
že navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani výšku škody. Zdôraznila aj nedostatok príčinnej súvislosti

ako ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu. Odporca v písomnom vyjadrení vzniesol aj
námietku premlčania, nakoľko lehota uplynula pred dňom 23.4.2009, teda tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Podľa§3ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu,spôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:
a/ nezákonným rozhodnutím
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d/ nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, účinného do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1tohoistéhozákona,účinnéhovčasevznikuškody,akpríslušnýorgánneuspokojínárok

na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia

dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 toho istého zákona súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods.8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným

spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd doručená skôr

než uplynula lehote šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona č. 514/2003
Z. z. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nepovažuje návrh navrhovateľa za návrh predčasne podaný.

Pri posudzovaní námietky premlčania, vznesenej odporcom, súd vychádzal z tej skutočnosti, že návrh
navrhovateľa na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 20.9.2010, pričom uznesenie tunajšieho súdu

sp. zn. 15Er 1472/2006 zo dňa 5.9.2011 bolo doručené navrhovateľovi dňa 8.9.2011. Teda súd mal
za to, že dňom 8.9.2011 sa navrhovateľ mohol dozvedieť o škode, ktorá mu mohla vzniknúť s tým, že
súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Návrh na súd bol podaný dňa 27.9.2012, preto súd má za to, že návrh na začatie konania
bol v predmetnej veci podaný včas a námietka premlčania je nedôvodná. Zákon č. 514/2003 Z. z. nemá

osobitné ustanovenia o premlčaní vo vzťahu k nemajetkovej ujme, preto u tohto nároku treba aplikovať
všeobecnú úpravu § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, čiže od doby, kedy sa poškodený dozvedel o vzniku
nemajetkovej ujmy.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu
nemajetkovej ujmy 608,52 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne

vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj
opomenutie urobiť úkon alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako
nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to z pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari

nad Hronom sp. zn. 15Er 1472/2006, že súdny exekútor JUDr. Ján Debnár doručil na tunajší súd
dňa 4.9.2006 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava proti povinnému U. J.C., X. X. X. XX, na vymáhanie sumy 32.750,-Sk s prísl. Okresný súd v
Žiari nad Hronom vydal poverenie dňa 11.9.2006 a v danej veci na vymoženie uloženej povinnosti poverilsúdneho exekútora JUDr. Jána Debnára. Oprávnený, v danej veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., doručil súdu
dňa 20.9.2010 návrh na zmenu exekútora. Súd výzvou zo dňa 4.10.2010 vyzval súdneho exekútora
JUDr. Jána Debnára na predloženie exekučného spisu EX 556/2006 a v prípade, ak si uplatňuje trovy

exekúcie, aby v rovnakej lehote zaslal vyčíslenie trov exekúcie s poukazom na to, že oprávnený v
danej veci podal návrh na zmenu exekútora. Súdny exekútor, JUDr. Ján Debnár žiadané skutočnosti
súdu neoznámil, preto ho súd vyzval opätovne výzvou zo dňa 14.2.2011. Súdny exekútor, JUDr.
Jana Debnárová ako zástupca súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára, doručila súdu dňa 2.6.2011
vyúčtovanie exekučného konania EX 556/06, ako aj exekučný spis. Okresný súd v Žiari nad Hronom

rozhodol uznesením dňa 5.9.2011 o návrhu na zmenu exekútora tak, že návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora vyhovel a ďalším vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého. Súdnej exekútorke, JUDr. Jane Debnárovej, priznal trovy exekúcie.

Súd zistil, že v danej veci o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo síce rozhodnuté v 30-
dňovej lehote, avšak treba poukázať na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp.
zn. IV US 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom
ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automatiky nevyvoláva porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne

okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle
citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (napr. nález I US 86/02). Ústavný súd už v tejto
súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy (obdobne aj pojem v
„primeranej lehote“, obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať

a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu súdu,
alebo iného štátneho orgánu (I US 70/02). Všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora
je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením exekútora, ktorým žiada
nahradiť pôvodného exekútora. Exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží
žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov, pretože

súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd musí rozhodnúť v uznesení aj
o trovách doterajšieho exekútora, súd musí vyzvať exekútora na zaslanie príslušného exekučného
spisu, aby mohol realizovať postup v zmysle § 44 Exekučného poriadku. Súd v rámci rozhodnutia o
zmene exekútora poverí vykonaním exekúcie nového exekútora a následne vec mu postúpi spolu s
exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Z pripojeného

exekučného spisu tak, ako je vyššie konštatované, súd zistil, že návrh na zmenu exekútora bol
podaný dňa 20.9.2010, pričom súd vyzval exekútora výzvou zo dňa 4.10.2010 na predloženie spisu,
ako aj vyčíslenie trov konania. Vzhľadom na to, že súdny exekútor na výzvu súdu nereagoval, súd
mu zaslal opätovnú výzvu na doloženie exekučného spisu a vyúčtovania trov exekúcie, a to dňa
14.2.2011. Exekútor súdu doručil spis s vyúčtovaním trov konania až dňa 2.6.2011. Až v tomto

okamihu súd mal kompletné podklady, aby mohol o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť
a rozhodnúť aj o trovách konania. Súd rozhodol v danej veci dňa 5.9.2011. Z vyššie uvedeného súd
má za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora konal
bez zbytočných prieťahov na jeho strane, súd nevzhliadol žiadne prieťahy v postupe súdu, ktoré by
bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučných

veciach podával v rovnakom čase hromadne návrhy na zmenu exekútorov, pričom v rovnakom čase
zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať i s určitým technicko-
administratívnym zdržaním. V roku 2010 napadlo na súd 6360 vecí, a v r. 2011 napadlo 10.033 vecí,
pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali len piati sudcovia. Okrem toho boli doručované návrhy
na zmenu exekútorov, ako aj návrhy na iné procesné úkony. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd

návrh navrhovateľa zamietol. Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok navrhovateľa na
náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil
práva navrhovateľa, nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy,
uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003. Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak
by náhradu nemajetkovej ujmy priznal a odôvodňoval by jej výšku.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,
si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosťrozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania
odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.