Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109228887
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8109228887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci žalobcu: PIENSTAV a. s., so sídlom
Levočská 27, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 00 188 034, zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym,
advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. CW plus, spol. s r. o., so
sídlom Jesenná 1, 080 05 Prešov, IČO: 31 704 212, zastúpenému JUDr. Jozefom Onďákom, advokátom
so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, 2. A-typ, architektonický ateliér, spol. s r. o., so sídlom Strojnícka
1, 080 01 Prešov, IČO: 31 653 880, zastúpenému spoločnosťou Eva Petránová Advokátska kancelária
s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, konajúcou JUDr. Evou Petránovou, advokátkou a

konateľkou spoločnosti, o zaplatenie 56.697,17 eura s prísl., o odvolaniach žalobcu a žalovaného v 1.
rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Cb/72/2010- 265 zo dňa 29. januára 2013, zhodou
hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v tej jeho napadnutej časti, ktorou bolo žalobe žalobcu
proti žalovanému v 1. rade vo veci samej vyhovené, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade
nahradiť žalobcovi trovy konania.

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol žalobca zaviazaný žalovanému v 2.
rade nahradiť trovy konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
56.697,17 eura s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne od 23.3.2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške
3.401,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 8.393,53 eura na účet právneho zástupcu žalobcu
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ďalším výrokom žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

žalovanému v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 11.157,96 eura na účet jeho do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že :
- žalobca sa po úprave žalobného návrhu zo dňa 12.11.2009 domáhal voči žalovanému v 1. rade
alebo žalovanému v 2. rade zaplatenia sumy 56.697,17 eura s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne od
23.3.2009 do zaplatenia, dôvodiac, že podľa zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným v 1. rade dňa

14.1.2009 (predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác „Rekonštrukcia termálneho kúpaliska
Vrbov - dodávka a montáž vonkajších zasklených stien z fasádnych oceľových profilov - systém
JANSEN“.....) poskytol žalovanému v 1. rade zálohu vo výške 145.855,88 eura. Dňa 18.3.2009 písomne
oznámil odstúpenie od predmetnej zmluvy pre podstatný omyl, bez existencie ktorého by k uzavretiuzmluvy nedošlo a vyzval žalovaného v 1. rade na vrátenie poskytnutej zálohy najneskôr v termíne
do 22.3.2009. Žalovaný v 1. rade akceptoval odstúpenie od zmluvy, avšak odmietol vrátiť poskytnutú
zálohu v plnej výške a vystavil pre žalobcu faktúru č. 2009036 zo dňa 23.3.2009, ktorou vyfakturoval

jemu vzniknuté náklady z rozpracovania prác a nákupu materiálov na stavbu vo výške 60.122,30 eura.
Podľa ním vyhotovenej dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov dňa 1.4.2009 vrátil
žalobcovi iba sumu 85.733,58 eura. Žalovaný v 1. rade neskôr ponížil tzv. oprávnené náklady na sumu
56.697,17 eura a dňa 19.10.2009 poukázal na účet žalobcu sumu 3.425,13 eura. Žalobca nesúhlasil ani
s takouto výškou tzv. oprávnených nákladov, pretože považuje tieto náklady za neúčelne vynaložené,

nehospodárne, resp. za fiktívne. Uplatňuje preto v konaní nárok na vrátenie zostatku poskytnutej zálohy.
Pretože žalovaný v 1. rade zdôvodňoval vznik týchto nákladov aj tým, že nebola dostatočne pripravená
projektová dokumentácia žalovaným v 2. rade ako generálnym projektorom, žalobca z opatrnosti svoj
nárok uplatňuje aj voči žalovanému v 2. rade, lebo vzhľadom na rozpornosť tvrdenia žalovaných, nie
je spôsobilý rozhodnúť, kto zapríčinil tento stav.

- žalovaný v 1. rade s návrhom nesúhlasil. Bol pripravený zhotoviť dielo pre žalobcu, nepracoval
na iných stavbách, nerealizoval iné diela, uprednostnil žalobcu pred inými záujemcami a utrpel stratu,
nakoľko sa snažil splniť zmluvnú povinnosť, avšak výsledok práce žalovaného v 2. rade, teda projektová
dokumentácia bola nejednoznačná a až pri samotných jednaniach so žalovaným v 2. rade zistil
architektonickú predstavu žalovaného v 2. rade, pričom už vynaložil peňažné prostriedky na materiál pre

túto stavbu a časť špeciálneho materiálu aj objednal. Pred začatím sporu uplatnil svoje nároky z titulu
náhrady škody, a tieto započítal, pričom podľa neho k porušeniu zmluvného záväzku došlo tým, že mu
nebolo umožnené dokončiť dielo tak, ako bolo žalovaným v 1. rade mienené.

- žalovaný v 2. rade taktiež s návrhom nesúhlasil z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na jeho

strane, keďže ani s jedným z účastníkov nemal uzavretý zmluvný vzťah. Poukázal na to, že žalovaný
v 1. rade mal podľa uzavretej zmluvy spracovať výrobnú dokumentáciu, ktorú mal s ním odsúhlasiť a
následne na to začať s výrobou. Keďže túto svoju
povinnosť nesplnil a výrobnú dokumentáciu neodsúhlasil, za túto skutočnosť nemôže žalovaný v 2.
rade zodpovedať. Podľa neho chcel žalovaný v 1. rade ušetriť finančné prostriedky, a tak namiesto

originálnych systémových profilov spoločnosti JANSEN navrhol pri výrobe zasklených stien použiť
obyčajné oceľové jaklové profily, ktoré sú niekoľkonásobne lacnejšie. Túto skutočnosť zdôvodnil
neexistujúcim statickým posudkom a tým, že systémové profily JANSEN staticky nevyhovujú pre danú
konštrukciu a nepresnosťami projektu pri určení konštrukcie.

Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 9.5.2008 uzavrel žalobca ako zhotoviteľ s obchodnou
spoločnosťou SALMOTHERM - Invest, s. r. o. 059 72 Vrbov 209 ako objednávateľom zmluvu o dielo,
predmetom ktorej bola realizácia diela: „Rekonštrukcia areálu termálneho kúpaliska Vrbov - 1. etapa“.
Následne po mailovej a písomnej komunikácii
dňa 12.1.2009 žalobca a žalovaný v 1. rade „dohodli podmienky zmluvy o dielo“ zaznamenané do

písomného záznamu z tohto dňa. 14.1.2009 uzavreli žalobca ako objednávateľ a žalovaný v 1. rade
ako zhotoviteľ Zmluvu o dielo č. VER-1201/2009-CWP (Poddodávateľská zmluva) podľa § 536 a
nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení na realizáciu stavebných prác pre stavbu: „Rekonštrukcia
termálneho kúpaliska Vrbov“.

Podľa bodu II. 2.1. tejto zmluvy zhotoviteľ sa zaviazal vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
zhotoviť pre objednávateľa dielo podľa podmienok dohodnutých v tejto zmluve, v súlade s predloženou
projektovou dokumentáciou a cenovou ponukou a riadne a včas zhotovené dielo objednávateľovi
odovzdať. Podľa bodu II. 2.2 zmluvy, objednávateľ sa zaviazal dielo zhotovené v súlade s touto
zmluvou prevziať a zaplatiť za dielo dohodnutú cenu podľa platobných podmienok dohodnutých v tejto

zmluve. Podľa bodu III zmluvy pre predmet plnenia v rozsahu čl. II, ods. 2.4 zmluvy boli dohodnuté
termíny plnenia - Začatie prác: od 20.1.2009, - Ukončenie prác: do 15.5.2009. Podľa bodu 3.2
zmluvy, objednávateľ predloží zhotoviteľovi projektovú dokumentáciu min. 2 týždne pred začatím prác.
Zhotoviteľ odsúhlasí výrobnú dokumentáciu s generálnym projektantom A-typ, architektonický ateliér
s. r. o., Prešov, pred začatím realizácie diela. Podľa bodu IV zmluvy nazvanej Cena diela, bodu 4.1,

cena za zhotovenie predmetu zmluvy v rozsahu čl. II tejto zmluvy je dohodnutá na základe projektovej
dokumentácie v súlade s ust. zákona NS SR č. 18/1996 Z.z. o cenách v platnom znení a je cenou
pevnou; cena za zhotovenie predmetu zmluvy sa môže po predchádzajúcej dohode zmluvných strán
zmeniť len z dôvodu zmeny rozsahu prác, napr. v súvislosti so zmenou projektovej dokumentácie, príp.pri vzniku prác naviac, a to výlučne formou písomného dodatku k zmluve. Cena celkom vrátane DPH
bola dohodnutá na 5.858.738,90 Sk = 194.474,50 eur. Podľa bodu 4.5 zmluvy, zhotoviteľ je oprávnený
na zmenu materiálov, výrobkov, zariadení a technologických postupov oproti projektovej dokumentácii

za podmienky ich odsúhlasenia objednávateľom. V prípade porušenia nie je prípustné dohodnutú cenu
diela meniť a náklady s tým spojené znáša zhotoviteľ (v tomto prípade sa neuplatní § 549 Obchodného
zákonníka). Dňa 5.2.2009 vystavil žalovaný v 1. rade žalobcovi faktúru 399003 s dátumom splatnosti
5.2.2009 s týmto textom „Fakturujeme Vám za stavebné práce na stavbe *Rekonštrukcia termálneho
kúpaliska Vrbov* v zmysle Zmluvy o dielo VER-1201/2009-CW celkom s DPH = 145.855,88 eura, prijatá

záloha 145.855,88 eura, k úhrade 0 eur.“
Po vzájomnej korešpondencii medzi žalobcom a žalovanými (listy z 26.2.2009, z 16.3.2009, 9.3.2009
- s obsahom popísaným v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia) žalobca listom zo dňa 18.3.2009
adresovanýmžalovanémuv1.radeoznámil Odstúpenieobjednávateľaodzmluvyprepodstatnýomyl.V
liste o.i. uvádza, že „týmto od uzatvorenej Zmluvy odstupuje pre podstatný omyl, bez existencie ktorého
by k uzatvoreniu zmluvy nedošlo.“, pričom poukázal na predošlú listovú komunikáciu.

Dňa 23.3.2009 vystavil žalovaný v 1. rade žalobcovi faktúru č. 2009036 s dátumom splatnosti 30.3.2009
s týmto textom: „Fakturujeme Vám za oprávnené náklady z rozpracovania prác a nákupov materiálov
na stavbu * Rekonštrukcia termálneho kúpaliska Vrbov * v zmysle Zmluvy o dielo č. VER-1201/2009-
CWP = 50.522,94 eura bez DPH (priložený rozpis nákladov)“ na sumu 60.122,30 eura.
Prílohu k tejto faktúre predstavoval Dodací list 23/03/09, v ktorom sú uvedené nasledovné údaje:

p.č. firma tovar Jednotky Cena bez DPH poznámka
1 ThyssenKrupp Ferostav, spol. s r.o. JAKL 70/70/3 114,00 mb 393,98 eura
2 ThyssenKrupp Ferostav, spol. s r.o. JAKL 80/80/4 90,00 mb 485,10 eura
3 KOVSMOL, s. r. o. JAKL 160/80/4 156,00 mb 1 685,63 eura

4 P. E. plazma 1 ks 571,50 eura
5 ZINKOZA a. s. žiar. zinkovanie 1522 kg 624,02 eura
6 ZINKOZA a. s. žiar. zinkovanie 2238 kg 760,92 eura
7 Static Studio statický návrh 1 ks 300,00 eura
8 L. L. finančné poradenstvo Január 09 1 680,67 eura

9 L. L. finančné poradenstvo Február 09 1 638,65 eura
10 Alu König Frankstall Slovensko s. r. o. Jansen storno poplatky 1 ks 3 533,00 eura upresnia sa
11 JUDr. X. C. odmena advokáta 02+03/2009 9 823,20 eura upresnia sa
12 CW plus spol. s r. o. MP výrobná dokumentácia 269,5 hod 7 157,92 eura
13 CW plus spol. s r. o. EP príprava a zabezpečenie 374 hod 12 413,06 eura

14 CW plus spol. s r. o. dopravné náklady, diéty 01+02/2009 617,06 eura
15 CW plus spol. s r. o. ušlý zisk 01+02+03/2009 8 838,23 eura

Spolu: 50 522,94 eura
DPH 9 599,39 eura

Cena s DPH 60 122,30 eura

Listom zo dňa 9.10.2009 JUDr. Peter Cehelník ( zástupca žalovaného 1) oznámil zástupcovi
žalobcu stanovisko zhotoviteľa po jednaní zo dňa 5.10.2009 a k výzve o zaplatenie 60.122,30 eura.
Zosumarizoval náklady a oprávnené výdavky žalovaného v 1. rade vzniknuté v súvislosti so zmluvou o

dielo (Rekonštrukcia termálneho kúpaliska ) z rozpracovanosti

k 23.3.2009 k 9.10.2009
p.č. firma tovar jednotky cena cena
bez DPH bez DPH

1. ThyssenKrupp spolu
Ferostav, spol. s r. o.JAKL 70/70/3 114,00mb 393,98 eura vrátené 112,00 eur dopravné
2. ThyssenKrupp náklady
Ferostav, spol. s r. o. JAKL 80/80/4 90,00mb 485,10 eura vrátené 0,00 eur materiál
3. KOVSMOL, s. r.o. JAKL 160/80/4 156,00mb 1 685,63 eura 1 685,63 eura

4. P. E. plazma 1 ks 571,50 eura odpočítané 0,00 eur
5. ZINKOZA a. s. žiar. zinkovanie 1522 kg 624,02 eura 624,02 eura
6. ZINKOZA a. s. žiar. zinkovanie 2238 kg 760,92 eura 760,92 eura
7. Static Studio statický návrh 1 ks 300,00 eur 300,00 eur8. L. L. finanč. pradenstvo január 09 1 680,67 eura 1 680,67 eura
9. L. L. finanč. pradenstvo február 09 1 638,65 eura 1 638,65 eura
10. Alu König Frankstall Jansen storno č. 5905554

Slovensko s. r. o. poplatky 1 ks 3 533,00 eur došlo fakt. 1 993,32 eura
11. JUDr. X. C. odmena advokáta 02+03/09 9 823,20 eura 9 823,20 eura
12. CW plus spol. s r.o. MB výrob. dokument. 269,5 hod. 7 157,92 eura 7 157,92 eura
13. CW plus spol. s r.o. EP príprava a zabezp. 374 hod. 12 413,06 eura 12 413,06 eura
14. CW plus spol s r.o. dopr. náklady,

Diéty 01+02/2009 617,06 eura 617,06 eura
15. CW plus spol. s r. o. ušlý zisk 01+02+03/2009 8 838,23 eura 8 838,23 eura

SPOLU: 50 522,94 eura 47 644,68 eura
DPH 19 % 9 599,39 eura 9 052,49 eura
Cena s DPH 60 122,30 eura 56 697,17 eura

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozhodnutia popisuje obsah výpovedí štatutárnych zástupcov
účastníkov konania, i svedka Ing. X. V..

Napokon súd 1. stupňa uzavrel, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z odstúpenia od

zmluvy, pričom účastníci si tento právny inštitút upravujúci ich vzájomné vzťahy v zmluve výslovne
dohodli a keďže ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce odstúpenie od zmluvy nie sú
záväznými ustanoveniami a možno sa od nich odchýliť okrem základných ustanovení uvedených pre
jednotlivé zmluvné typy v tejto časti, je potrebné po odstúpení od zmluvy postupovať podľa tých
ustanovení a takým spôsobom aký si účastníci v zmluve dohodli. Cituje pritom ust. § 344 a § 345 Obch.

zák. Žalobca od zmluvy odstúpil a žalovaný 1, hoci nesúhlasil s dôvodmi odstúpenia, toto odstúpenie
akceptoval, teda je potrebné aby sa účastníci po odstúpení od zmluvy vyporiadali podľa dohodnutých
podmienok. Zmluvné podmienky neupravujú nároky účastníkov z odstúpenia od zmluvy ešte pred
samotnourealizácioudiela,nakoľkojevzmluvedohodnuté,žežalovanýv1.radeodsúhlasípredzačatím
realizácie diela výrobnú dokumentáciu so žalovaným v 2.rade a k tomuto aktu nedošlo. V konaní bolo

preukázané, že žalovaný v 1. rade nepostupoval podľa zmluvy a neodsúhlasil so žalovaným v 2. rade
výrobnú dokumentáciu, preto to bol on, kto porušil ustanovenia zmluvy, kto nedokázal splniť záväzok zo
zmluvy o dielo. Ak žalobca odstúpil od zmluvy, súd je povinný posudzovať tento, aj iné právne úkony
účastníkov podľa obsahu a z tohto obsahu vyvodiť príslušné právne účinky a závery. Ak mal žalovaný
v 1. rade náklady vzniknuté s odstúpením od zmluvy, tieto je možné uplatňovať podľa zmluvy iba vtedy,

ak sa jedná o nároky na náhradu spôsobenej škody a nároky na dovtedy uplatnené zmluvné, resp.
zákonné sankcie. Cituje ust. § 373, § 379, § 381 Obch. zák. a zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej
praxe a judikatúry, predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, podmienkou vzniku
zodpovednostného právneho subjektu porušujúceho právnu povinnosť (záväzkovú alebo zákonnú) je
preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo

opomenutím (porušenie právnej povinnosti a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v
podobe skutočnej škody) - dammum emergens alebo ušlého zisku - lucrum cessant musí byť spôsobená
bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Samotná škoda ani samotné porušenie právnej
povinnosti ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná
súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť

tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v
civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané. Vzťah medzi
príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný, pričom absenciu
bezprostrednosti musí preukázať ten, kto tvrdí, že je poškodený. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať
iba s časovou nadväznosťou a súvislosťou, neplatí zásada ante hoc, propter hoc. Škodou sa podľa

výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v
peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle
judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v
zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z

toho, že na vrátenie do predošlého stavu nebolo dobré možné alebo účelné. Ušlým ziskom rozumieme
majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových
hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR R/21/1992, časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti askutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama o sebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť
príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Z ustanovení
predmetnej zmluvy vyplýva, že ak v súvislosti s odstúpením od zmluvy vznikol žalovanému v 1.rade

nárok na náhradu škody, bol povinný od počiatku uplatnenia tohto nároku, ho nielen deklarovať, ale
aj preukázať a to s prihliadnutím na vyššie uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd prvého
stupňa pritom zdôraznil aplikáciu ust. § 120 ods.1, 4 O.s.p. Skonštatoval, že výpočet nákladov, ktoré
žalovaný 1 predložil žalobcovi ako pred začatím sporu, tak v priebehu sporu, je len informatívny,
absentujú akékoľvek vierohodné dôkazy o ich skutočnej existencii. V priebehu sporu sa žalovaný v 1.

radezamerallennaoznačenieapredkladaniedôkazov,ktorýmichcelpreukázať,žezvinyžalobcu,resp.
žalovaného v 2. rade nemohol napokon dielo uskutočniť, pričom stavbu žalobcu uprednostnil a vznikla
mu tým dokonca škoda. Vykonané dokazovanie vyvrátilo tieto jeho tvrdenia. Žalovaný 1 nepredložil súdu
žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že položky uvedené v jeho vyúčtovaní nákladov sú skutočné a
preskúmateľné, napriek tomu, že časť z nich od začiatku žalobca označil za fiktívne. Súd opakovane
vyzval žalovaného v 1. rade aj pred ostatným pojednávaním vo veci (výzvou z 14.12.2012), aby predložil

všetky listinné doklady na základe ktorých bola vystavená žalovaným v 1. rade pre žalobcu faktúra
2009036, ktorou fakturuje oprávnené náklady z rozpracovania prác a nákupov materiálu na stavbe
Rekonštrukcia termálneho kúpaliska Vrbov, kde prílohu tejto faktúry tvorí dodací list č. 23/03/09 s tým,
že je potrebné predložiť všetky listinné dôkazy, na základe ktorých je možné preveriť tvrdenia uvedené v
tomto dodacom liste, výpisy z účtov o úhradách týchto nákladov a faktúr a ďalších plnení, ktorých suma

je uvedená v predmetnom dodacom liste. Žalovaný v 1. rade na výzvu súdu tieto dôkazy nepredložil.
Žalovaný v 1. rade tak nepreukázal splnenie ani jedného z predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody v zmysle zmluvy a príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Dôkazné bremeno v tejto časti
neuniesol, a preto ak účastníci odstúpili platne od zmluvy, je povinný žalovaný v 1. rade vrátiť žalobcovi
plnenie, ktoré z tohto titulu prijal v celej výške uplatnenej v žalobe, ktorá predstavuje rozdiel medzi

skutočne vyplatenou zálohou a vrátenou zálohou.

Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade však absentuje taký právny podklad, z ktorého by bolo možné
odvodiť prípadný nárok, či už z titulu záväzkového vzťahu alebo inej povinnosti, ktorá by vyplývala zo
vzťahu medzi týmito účastníkmi. Tento žalovaný nemal žiadnu priamu právnu povinnosť voči žalobcovi,

ale ani voči žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 2. rade ako generálny projektant stavby zodpovedal z
tohto svojho záväzku výlučne investorovi stavby. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade žaloba od počiatku
nebola dôvodná, aj keby sa preukázala oprávnenosť nároku na náhradu škody žalovaného v 1. rade
voči žalobcovi. Preto žalobu proti žalovanému v 2. rade zamietol.

Výroky o náhrade trov konania odôvodnil úspechom v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a žalobcovi proti
žalovanému 1 priznal náhradu výdavkov za zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 3.401,50 eura
a tiež náhradu trov právneho zastúpenia (špecifikovaných v dôvodoch rozhodnutia) celkom vo výške
8.393,53 eura.

Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade však žaloba bola nedôvodne podaná, a preto súd v takomto
prípade úspešnému žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia s tarifnou odmenou advokáta á 539,41 eura za úkony právnej služby - príprava
a prevzatie zastúpenia, 9.12.2010 vyjadrenie žalovaného, štúdium spisu dňa 16.11.2010, 24.2.2011,
8.7.2011, účasť na pojednávaní dňa 12.7.2011, 14.6.2011, štúdium spisu dňa 1.12.2011, 14.3.2012,

11.4.2012, účasť na pojednávaní dňa 20.3.2012, návrh na rozhodnutie vo veci samej z 23.4.2012, návrh
na doplnenie dokazovania zo 4.5.2012, účasť na pojednávaní 3.7.2012, vyjadrenie k predloženým
dôkazom z 19.7.2012, vyjadrenie zo dňa 24.7.2012, štúdium spisu dňa 11.7.2012, 30.5.2012, 36.9.2012,
27.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 30.11.2012, vyjadrenie zo dňa 23.1.2012, záverečná reč z
29.1.2013, účasť na pojednávaní dňa 29.1.2012. K tomu pripočítal režijný paušál 3 x 7,21 eura, 3 x

7,41 eura, 8 x 7,63 eura, 3 x 7,81 eura. Všetko je zvýšené o 20 % DPH a trovy sú celkom vo výške
11.157,96 eura.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o náhrade trov žalovanému v 2. rade podal včas odvolanie žalobca.
Nesúhlasí s priznaním náhrady trov tomuto žalovanému. Poukazuje na to, akú vedomosť o relevantných

skutkových okolnostiach mohol mať pred uplatnením nárokov na súde, ak každý zo žalovaných v
komunikácii s ním tvrdil skutočnosti, podľa ktorých by mal byť zodpovedný za vzniknutú situáciu nie
on, ale druhý zo žalovaných. Až súd mohol podľa vykonaného dokazovania vyhodnotiť rozpornosť ich
tvrdení. Tieto skutočnosti i samotné okolnosti prípadu odôvodňuje záver o použití ust. § 150 ods. 1O. s. p., a teda o nepriznaní nároku na náhrady trov žalovanému v 2. rade. Žalobca preto navrhuje
takto zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak by súd napriek tejto jeho argumentácii dospel k
záveru, že žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov proti žalobcovi, žalobca poukazuje na to,

že nie všetky úkony právnej služby, ktoré sú uvedené v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého stupňa,
vykonané zástupcom žalovaného v 2. rade, spĺňajú podmienku účelnosti ich realizácie spojenej s
ústavne zaručeným právom na právnu pomoc. Nevyhnutné sú iba tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na
procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu
vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu. Takúto podmienku účelnosti nespĺňajú priznané

odmeny a náhrady výdavkov za 11 úkonov označených ako štúdium spisu, za 2 úkony označené ako
vyjadrenia k podaniam žalovaného v 1. rade, a napokon takejto podmienke účelnosti nezodpovedá
ani duplicitné priznanie odmeny za zastúpenie na pojednávaní dňa 29.1.2013 s odmenou za písomne
predložený text záverečnej reči. Pre prípad, že by odvolací súd nevyhovel návrhu na nepriznanie
náhrady trov žalovanému v 2. rade, žalobca žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v
tejto ním napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti rozsudku včas podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade. Uplatnené odvolacie dôvody sám označuje
odkazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ O. s. p.. Namieta teda, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcej skutočnosti,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a

že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené. Namieta, že na pojednávaní dňa 29.1.2013 nebolo vyhlásené uznesenie o
skončení dokazovania. Na tomto pojednávaní bol vypočutý svedok Ing. L. v jeho neprítomnosti. Tohto
svedka navrhoval on sám vypočuť a nemal preto možnosť sa vyjadriť k jeho výpovedi. Žalovaný v 1.
rade nemohol súdu predložiť ani doklady preukazujúce oprávnenosť nákladov. V prílohe odvolania preto

predkladá doklady v počte 15 kusov preukazujúce oprávnenosť nákladov. Z týchto dokladov je zrejmé,
že náklady boli reálne a v položkách 8, 9, 11 zatiaľ nedošlo k úplnému vyplateniu. Preto by súd mohol
dospieť aj k iným skutkovým záverom. Ďalej v dôvodoch odvolania žalovaný v 1. rade poukazuje na
skutočnosti, ktoré pre neho vyplynuli z jednaní o zmluve, zo samotnej uzavretej zmluvy o dielo a najmä z
konkrétnych údajov v projektovej dokumentácii potrebných pre realizáciu diela. On ako dodávateľ diela

mal byť zodpovedný podľa stavebného zákona za správnosť, funkčnosť stavby, aj keď v projekte boli
chyby. Za tým účelom realizoval aj kroky k tomu, aby sa za súčinnosti architekta a statika odstránili vady
projektovej dokumentácie brániace realizácii stavby. Odstránenie vád sa týkalo predovšetkým toho, že
v projekte nebolo jednoznačne zadefinované, ktorý typ oceľovej konštrukcie JANSEN mal byť použitý
na stavbu. Žalobca a žalovaný v 2. rade nemali záujem i v tomto smere poskytnúť potrebnú súčinnosť.

Žalovaný v 2. rade dal vypracovať autorizovaný statický posudok. Týmto posudkom sa preukázalo, že
konštrukcia JANSEN VISS BASIC vyhovuje. Architekti ich statické podklady i ďalšiu statiku už robili
bez ich účasti a vylúčili žalovaného v 1. rade z jednaní o projekte. Obvinili pri tom jeho i dodávateľa
konštrukcie z klamstva. Vraj oni chceli všetkých podviesť, pretože chceli dať lacnejší typ konštrukcie a
tak ušetriť eurá. S týmto však žalovaný v 1. rade nesúhlasí. Žalovaný v 1. rade začal na stavbe robiť.

Urobil presné zamerania a navrhol zmeny existujúcich konštrukcií, aby vyhovovali budúcej konštrukcii
fasádyzJANSENu.Konečnástavba,ktorájeužpostavenáaktoránebolarealizovanánimi,jepostavená
iným spôsobom ako bola naprojektovaná. Žalovaný v 2. rade jednal vždy z pozície moci a kryl svoje
chyby v projekte. Žalovaný v 1. rade preto žiada rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie rozhodnutie.

Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti výroku o prisúdení trov konania žalovanému v
2.radeuviedol,žežalovanýv2.rademalvsporeplnýúspech.Žalobcabolvovzťahuknemuneúspešný,
pričom ide o podnikateľský subjekt, ktorý v konaní nebol ani oslobodený od súdnych poplatkov, má
majetok a je zastúpený advokátom. Podal nedôvodnú žalobu proti nemu, čo potvrdil aj tým, že odvolanie

proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, nepodal. Za takéhoto stavu niet dôvodu na
aplikáciu ust. § 150 O. s. p.. Za nedôvodné označil aj výhrady proti údajnej neúčelnosti realizovaných
úkonov právnej služby pri štúdiách spisov. Aj písomné podania realizoval vždy len v reakcii na určitú
procesnú situáciu, ktorá sa vyvolala či už predkladaním nových dôkazov alebo vyžiadaním stanoviska
samotným súdom. Štúdia spisu boli potrebné aj v súvislosti s prípravou na nariadené pojednávania.

Písomné záverečné stanovisko obsahovalo aj také skutočnosti, ktoré neboli obsiahnuté v záverečnej
reči právnej zástupkyne pred súdom prvého stupňa. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti o náhrade trov žalovaného v 2. rade potvrdiť. Uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho
konania.Žalovaný v 2. rade podal stanovisko aj k odvolaniu žalovaného v 1. rade proti rozsudku. Dôvody, ktoré
použil žalovaný v 1. rade označuje za neopodstatnené. Zdôrazňuje, že žalovaný v 1. rade nezačal na

stavbe so žiadnymi prácami. Stavba je postavená presne tak ako bola naprojektovaná a jediná zmena
je v spôsobe zasklenia, ktoré bolo po dohode generálneho projektanta a zhotoviteľa zrealizované bez
použitia vonkajších zasklievacích líšt. Žalovaný v 1. rade akceptoval odstúpenie od zmluvy zo strany
žalobcu. Časť plnenia aj žalobcovi vrátil a časť plnenia si svojvoľne ponechal. V tomto štádiu je preto
neúčinná jeho obrana, že mu vznikla škoda. Ak by mu škoda hrozila, mal a mohol sa domáhať svojho

právavyplývajúcehozozmluvyodieloavyužiťprávneinštitúty,resp.požiadaťosúdnuochranupríslušný
súd, čím sa mohol domáhať svojho práva na realizovanie diela a predísť tak vzniku škody. Irelevantné
sú tak aj doklady, ktoré pripojil žalovaný v 1. rade k podanému odvolaniu. K faktúram zo dňa 12.2.2009 č.
2509020037 preukazuje len to, že žalovaný v 1. rade nakúpil nesprávny materiál v rozpore s projektovou
dokumentáciou. Uvedené je dôsledkom nesplnenia si zmluvnej povinnosti, a to neodsúhlasenia výrobnej
dokumentácie s generálnym projektantom pred začatím výroby diela. Žalovaný v 1. rade mal podľa čl.

III. bod 3.2 zmluvy o dielo zo dňa 14.1.2009 spracovať výrobnú dokumentáciu, ktorú mal odsúhlasiť
so žalovaným v 2. rade a následne na to mal začať s výrobou. Túto svoju povinnosť si však nesplnil
a výrobnú dokumentáciu nevypracoval v súlade s projektovou dokumentáciou, so žalovaným v 2. rade
výrobnú dokumentáciu neodsúhlasil a tým konal v rozpore so zmluvou o dielo zo dňa 14.1.2009.
Povinnosťoužalovanéhov1.radebolovrátiťposkytnutúzálohužalobcovi.Poukazujepritomnaaplikáciu

§ 351 ods. 2 Obch. zák.. Ak žalobcovi vrátil len časť zálohy, o zadržanú časť sa bezdôvodne obohatil.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že toto odvolanie je účelové a
zavádzajúce. Žalovaný v 1. rade iba zopakoval tvrdenia, ktoré boli predmetom dokazovania na súde
prvého stupňa. Žalobca odstúpil od zmluvy, pretože žalovaný v 1. rade si nesplnil podmienku uvedenú

v čl. 3.2 ZoD a to, že odsúhlasí výrobnú dokumentáciu s generálnym projektantom - žalovaným v 2.
rade pred započatím výroby diela. To, že je na odsúhlasenie výrobnej dokumentácie určený generálny
projektant-žalovanýv2.radevyplynulopriamozozmluvy.Tentočlánokzmluvybolriadneprejednanýpri
príprave zmluvy o dielo a odsúhlasený obidvomi zmluvnými stranami. Žalobca do odstúpenia od zmluvy
neobdŕžal od žalovaného v 1. rade odsúhlasenú výrobnú dokumentáciu. Žalovaný v 1. rade akceptoval

odstúpenie od zmluvy, nenapadol žiadnou žalobou jej neplatnosť, ani iným spôsobom nenamietal
platnosť odstúpenia od zmluvy, preto mal aj povinnosť vrátiť jemu poskytnuté plnenie v plnej výške.
Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti žalovaným
v 1. rade potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal podané odvolania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia je odvolací súd viazaný rozsahom a
dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je tak
určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a

dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. §
205 a § 205a O. s. p.. Nad rámec uplatneného rozsahu a uplatnených odvolacích dôvodov nebol
odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Tak ako je už uvedené vyššie, žalobca podal odvolanie iba proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola priznaná žalovanému v 2. rade náhrada trov prvostupňového konania. Jeho odvolanie
sa nedotýka výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým žaloba proti žalovanému v 2. rade bola
zamietnutá. On ako jediná oprávnená osoba napadnúť odvolaním tento zamietavý výrok rozsudku súdu

prvého stupňa odvolanie proti tomuto výroku nepodal. Preto rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí
žaloby proti žalovanému v 2. rade nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou
odvolacieho súdu v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať.

Odvolací súd teda preskúmaval rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené

i vo výroku o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade. Po takomto preskúmavaní odvolací súd
dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody žalovaným v 1. rade neumožňujú zmenu ani zrušenie
napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolanie žalobcu však odvolací súd vyhodnotil
ako čiastočne dôvodné.Žalobca v konaní uplatňoval nárok na vrátenie zálohy na cenu diela vyplatenej žalovanému v 1. rade
podľa zmluvy o dielo. Ani obsah podaného odvolania nespochybňuje to, že žalobca od zmluvy o

dielo odstúpil. Z dôvodov podaného odvolania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o
neplatnostitohtoprávnehoúkonužalobcu.Zatakéhotostavuanidôvodyodvolanianerozporujúskutkový
záver súdu prvého stupňa v tom, že hoci odvolateľ s dôvodmi odstúpenia nesúhlasil, odstúpenie od
zmluvy akceptoval, čo potvrdil aj tým, že časť prijatej zálohy žalobcovi vrátil. Správne preto súd prvého
stupňa v nadväznosti na odstúpenie od zmluvy konštatuje v dôvodoch svojho rozhodnutia aj povinnosť

žalovaného v 1. rade vrátiť žalobcovi plnenie, ktoré prijal. Aj keď súd prvého stupňa cituje v dôvodoch
svojho rozhodnutia len ust. § 344 a § 345 Obch. zák. o účinkoch odstúpenia od zmluvy a výslovne
neuvádza to, že tento záväzok zodpovedá aplikácii § 351 ods. 2 Obch. zák., slová použité súdom prvého
stupňa v odôvodnení jeho rozhodnutia o tomto závere sú citáciou práve ust. § 351 ods. 2 prvá časť
vety Obch. zák. („strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana toto plnenie
vráti“). Za takéhoto stavu pre úspech žalovaného v 1. rade v konaní bolo preto relevantným, aby v konaní

produkoval také skutočnosti (vrátane dôkazov o nich), ktoré by mali za následok zánik jeho záväzku
vyplývajúceho z odstúpenia od zmluvy. Medzi takéto spôsoby zániku záväzku nahradzujúceho splnenie
patrí aj započítanie, o ktoré sa žalovaný v 1. rade „snažil“ v súvislosti s ním vystavenou a žalobcovi
doručenou faktúrou č. 2009036 z 23.3.2009, či listom jeho právneho zástupcu z 9.10.2009. Základná
úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 580 a § 581) a aplikuje sa aj na obchodné

vzťahy, pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchýlnu úpravu (§ 358 - § 364). Z právnej úpravy vyplýva
aj možnosť započítania jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom
stanovené predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že
sa kryjú. Započítanie jednostranným právnym úkonom je však prípustné len vtedy, ak veriteľ a dlžník
majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani

jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, ak práve pre ten účel posúdenia prípadných
nárokov žalovaného v 1. rade proti žalobcovi zdôraznil význam jeho procesnej iniciatívy v konaní,
založený na tvrdení týchto skutočností i na ich preukázaní s predložením vierohodných dôkazov o

existencii takéhoto nároku.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa realizoval vo vzťahu k účastníkom konania, vrátane
vo vzťahu k žalovanému v 1. rade poučenie o jeho povinnosti produkovať rozhodujúce skutočnosti a
označiť na ne dôkazy aj s limitáciou možnosti predkladania dôkazov do doby rozhodnutia súdu prvého

stupňa. Takéto poučenie je obsiahnuté už v uznesení, ktoré ja na č. l. 66 spisu, ktoré bolo doručené
do vlastných rúk predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaného v 1. rade JUDr. Cehelníka dňa
15.3.2010. V nadväznosti na vyššie označenú faktúru i k nej pripojený dodací list, ktorým žalovaný
v 1. rade chcel uvádzať skutočnosti o dôvodnosti jeho nároku, súd prvého stupňa aj nad rámec
svojich povinností už súvisiacich s poučením, ktoré dal účastníkom konania, opakovane žalovaného

vyzýval na predkladanie takých dôkazov, ktoré by svedčili opodstatnenosti týchto nárokov uvedených
vo faktúre, či v liste právneho zástupcu žalovaného v 1. rade adresovanom žalobcovi. V návrhu na
doplnenie dokazovania, ktoré realizoval žalovaný v 1. rade dňa 12.12.2012 na tieto skutočnosti netvrdí
ani neoznačuje žiadne dôkazy. Navrhuje vypočuť len svedka Ing. L. a oboznámiť písomnosti, ktoré sa
týkajú projektovej dokumentácie, technickej správy k projektovej dokumentácii, či statického výpočtu

pre zhotovenie diela k stavbe. Po tomto návrhu súd prvého stupňa výzvou zo 14.12.2012 vyžiadal od
žalovaného práve listinné doklady, ktoré by mali súvisieť s faktúrou 2009036. Súd prvého stupňa dal
tomutoúčastníkovinavedomiepotrebupredložiťtietolistinnédôkazyprávespožiadavkounapreverenie
tvrdenia o opodstatnenosti týchto nákladov, či o skutočnej realizácii nákladov podľa faktúr, ktoré sú
uvedené v dodacom liste. Žalovaný v 1. rade, hoc zastúpený právnym zástupcom s plnou mocou pre

celé konanie, bol ďalej nečinný a na túto výzvu súdu prvého stupňa nereagoval. Nezúčastnil sa ani
nariadeného pojednávania v deň 29.1.2013. Podanie zástupcu žalovaného v 1. rade, doručené súdu
29.1.2013, neobsahuje ani žiadosť o odročenie pojednávania. Za takéhoto stavu je aj odvolací súd toho
názoru, že pre realizáciu pojednávania v tento deň mal súd prvého stupňa splnené zákonné podmienky
vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O. s. p.. Žalovaný v 1. rade bol zastúpený v konaní advokátom. Procesné

práva a povinnosti v konaní mal a mohol realizovať prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorého
prekážka zúčastniť sa na pojednávaní nebola a ani nie je tvrdená a ani preukázaná. Ani prípadná
nemoc konateľky žalovaného v 1. rade nie je ospravedlniteľným dôvodom pre nepredloženie žiadaných
listinných dôkazov. Vec sa na súde prvého stupňa viedla už od 12.11.2009. Účastníci boli súdom poučenío povinnosti predkladať dôkazy a žiadosti o predlžovanie tejto lehoty nemožno vyhodnotiť inak len ako
účelové, so snahou predlžovať súdne konanie.

Podľa § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných
dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov. Skutkový základ
rozhodnutiasatakobmedzínaskutkovýstav,ktorýsatvorívsporovomkonanípodľaprejednacejzásady
a zásady kontradiktórnosti. V sporovom konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený
predovšetkým tvrdeniami samotných účastníkov konania. Na nich je aj v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p.

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje
s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a aj on zdôrazňuje to, že povinnosťou žalovaného bolo
v konaní preukázať ešte v konaní pred súdom prvého stupňa skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
opodstatnenosť ním tvrdených nákladov, či vzniku ušlého zisku v nadväznosti na nerealizáciu zmluvy
o dielo. Ak žalovaný tieto skutočnosti pred súdom prvého stupňa nepreukázal, nemobilizoval sa už
pred súdom prvého stupňa tak, aby predložil potrebné listinné dôkazy na preukázanie týchto nákladov

či ušlého zisku, súd prvého stupňa správne a zodpovedajúco ust. § 153 ods. 1 O. s. p. o týchto
skutočnostiach tvrdených žalovaným vyvodil skutkový záver. Treba sa stotožniť aj s tým, čo súd prvého
stupňa uviedol, ak zdôrazňoval to, že poškodený je povinný preukázať pri uplatňovaní nároku na
náhradu škody to, že mu škoda vznikla i príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody.

Ak bola realizovaná poučovacia povinnosť pred súdom prvého stupňa aj v zmysle ust. § 120 ods. 4
O. s. p., má to relevantný význam aj z pohľadu aplikácie ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p.. Ak
žalovaný v 1. rade teraz predkladá v odvolacom konaní listinné dôkazy, ktoré mohol predložiť už pred
súdom prvého stupňa, v systéme tzv. neúplnej apelácie, vyplývajúcej z označeného ustanovenia O. s.
p., už na takto predložené listinné dôkazy odvolací súd nemôže prihliadať. Preto sa novo predkladanými

listinnými dôkazmi ani odvolací súd nemohol zaoberať a preverovať ich prípadnú opodstatnenosť vo
vzťahu k žalovaným v 1. rade tvrdenému jeho nároku k žalobcovi. Účelom a zmyslom právnej úpravy
vyplývajúcej z aplikácie § 205a O. s. p., týkajúcej sa formalít a podmienok zisťovania skutkového stavu
veci je zabezpečiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovania právnej istoty, ktorá je jedným zo
základnýchprvkovvýsadnéhopostaveniapráva.Akžalovanýv1.radeažvodvolacomkonanípredkladá

súdu listinné dôkazy, ktoré mohol predložiť už pred súdom prvého stupňa, odvolací súd je toho názoru,
že na tieto dôkazy už prihliadať nemôže a z dôkazov účastníkmi navrhnutých a vykonaných pred súdom
prvého stupňa, súd prvého stupňa vyvodil pri obrane žalovaného v 1. rade aj správny skutkový záver.
Napokon aj zodpovedajúco aplikácii § 351 ods.2 Obch. zák. bol žalovaný v 1. rade zaviazaný žalobcovi
vrátiť zálohu na cenu diela.

Uplatnené odvolacie dôvody žalovaného v 1. rade sa v ničom nedotýkajú prisúdeného nároku na úroky
z omeškania, ani prisúdenej náhrady trov konania žalobcovi. Pri absencii takýchto odvolacích výhrad a
pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd nemal teda
ani dôvod v týchto častiach výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa bližšie preskúmavať. Preto odvolací

súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe žalobcu proti žalovanému v 1. rade
vyhovené i vo výroku o prisúdení náhrady trov konania žalobcovi proti žalovanému v 1. rade podľa §
219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Preskúmaniu výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nebránilo ani

žalovaným v 2. rade tvrdené začatie konkurzného konania voči tomuto žalovanému. Je síce pravdou,
že Okresný súd Prešov uznesením 1K 52/2013 z 31.10.2013 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi,
ale začatie konkurzného konania nie je spojené s účinkami prerušenia konania, tak ako je to v
prípade vyhlásenia konkurzu, kde sa aplikuje ust. § 47 ods. 1 ZKR. Aktuálne preto pre preskúmanie
rozhodnutia vo veci vo vzťahu k žalovanému v 1. rade neboli prekážky, preto odvolací súd meritórne aj

odvolanie žalovaného v 1. rade prejednal.

Výsledokkonaniavovzťahukžalobesmerujúcejprotižalovanémuv2.radenepochybnesvedčízáveruo
plnom úspechu žalovaného v 2. rade v konaní. Takýto procesný výsledok odôvodňuje záver o povinnosti
neúspešného účastníka nahradiť úspešnému trovy potrebné na účelné bránenie práva proti účastníkovi,

ktorý vo veci úspech nemal. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu
však posudzovať ako celok. Aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal plný
úspech vo veci, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy,
ktoré sa týkajú poskytovanej právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožnopriznať, ak sa určité procesné podania, či určité úkony nadbytočne opakujú bez uvádzania nových
procesne významných skutočností. To platí aj pre úkony advokáta týkajúce sa štúdia spisu či podania,
ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré sa stali

medzi účastníkmi sporné a treba ich dokazovať, prípadne na podania, ktoré obsahujú už právny názor,
či rozbor prezentovaný na pojednávaní alebo ktorý mohol byť takto prezentovaný na pojednávaní.
Dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa týkajúce sa priznaných trov žalovanému v 2. rade boli v
podstate prijatím úplného návrhu podaného žalovaným v 2. rade. Neobsahujú posúdenie jednotlivých
úkonov právnej služby z pohľadu ich účelnosti, tak ako je to uvedené vyššie. Za takéhoto stavu je

potrebné výhradu žalobcu, poukazujúcu na neúčelnosť jednotlivých trov vyhodnotiť ako opodstatnenú.
Absencia zdôvodnenia účelnosti týchto jednotlivých úkonov v nadväznosti na ich viaceré opakovanie,
bráni aj odvolaciemu súdu v tom, aby sám vyhodnotil tieto úkony právnej služby, pretože by to bránilo
dvojinštančnému preskúmaniu prijatých záverov.

Žalovaný v 2. rade odvolaciemu súdu predložil aj v súvislosti s prisúdenými trovami konania návrh

na vydanie predbežného opatrenia. Pretože aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia musí byť zachovaná vecná príslušnosť súdu prvého stupňa na rozhodnutie o tomto návrhu,
nemohol odvolací súd rozhodnúť o tomto návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Aj tu prípadne
prijaté závery by viedli k zmareniu možnosti preskúmania prijatých záverov v dvojinštančnom konaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. výrok rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorým bol žalovanému v 2. rade priznaný nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi zrušil
a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vec potvrdením rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku týkajúcom sa žalovaného v 1. rade bola

už právoplatne skončená. Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodoval aj o náhrade trov odvolacieho
konania. Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil v podanom odvolaní. Tieto trovy však
nevyčíslil, preto žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v 1. rade odvolací súd
nepriznal (§ 151 ods. 1 , 2 § 142 ods. , § 224 ods.1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.