Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Iveta Jankovičová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/245/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110204017
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2110204017.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Anton Baloník - PIKVIP, 851 04 Bratislava - Petržalka,
Medveďovej 17, IČO: 34443851, zastúpeného JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou, advokátska
kancelária so sídlom A. Hlinku 21, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti odporcovi: MVDr. H. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I., W.. D. a Q. XX, zastúpený: PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária,
s.r.o., IČO: 36865281, Hlavná 31, 917 01 Trnava, o zaplatenie 6.617,22 eur s príslušenstvom, na

odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 21C/52/2010-42 zo dňa 12. januára
2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol rozsudkom, že je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi 6.617,22 eur s
9 % ročným úrokom z omeškania od 27.05.2009 do zaplatenia do troch dní. Rozhodol o povinnosti

odporcu zaplatiť trovy konania JUDr. Márii Gbelskéj v sume 1.196,34 eur do troch dní.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca v zastúpení svojho zástupcu. Poukázal na to, že v
prebiehajúcom konaní po zrušení platobného rozkazu bol odporcovi ustanovený opatrovník s poukazom
na ust. § 29 ods. 2 O.s.p. Na základe záväznej súdnej praxe však má súd pred ustanovením opatrovníka
vykonať zodpovedajúce šetrenie, pričom v žiadnom prípade nemožno sa uspokojiť s jednoduchým

dopytom na evidenciu obyvateľov či políciu (II. ÚS 351/04 ČR, II. ÚS 566/03 ČR, R66/1996). Je
pravdou, že s prácou odporcu sú spojené aj nevyhnutné zahraničné cesty a pobyty, čo môže mať
za následok dočasnú jeho nedostupnosť na adrese trvalého bydliska. Odporca však nie je žiadnou
verejne neznámou osobou, o ktorej pobyte by sa nedali pomerne ľahko zistiť informácie. Odporca už
dlhší čas v I., vlastní súkromnú kliniku: G. S. V., so sídlom O. XX, XXX XX I.. Pracovník tejto kliniky
však o dopyte súdu po odporcovi nemajú žiadnu vedomosť a súd sa touto skutočnosťou nezaoberal.

V návrhu podanom navrhovateľom, je prílohou list právnej zástupkyne odporcu JUDr. Ley Gubovej,
v ktorom uviedla, že prevzala právne zastúpenie odporcu v tejto veci a že s určitosťou podá odpor.
Súd prehliadol, tak dôležitú vec ako je list splnomocneného zástupcu, ktorého si zvolil. Ten jasne
preukazuje právne zastúpenie odporcu advokátom v tejto veci, a to JUDr. Leou Gubovou. Dokonca aj
v prípade, že by v spise chýbala plná moc, nemal súd dôvod nerešpektovať to, nakoľko by išlo len o
formálnu ľahko odstrániteľnú vadu. Súd sa zistením pobytu odporcu zaoberal výlučne formálne. Poslal

písomný dopyt na evidenciu obyvateľov, resp. obvodnému oddeleniu policajného zboru, ktorý uviedol, že
odporca má trvalý pobyt na uvedenej adrese. V mieste bydliska trvalého pobytu odporcu však býva jeho
matka, to je dôchodkyňa, tá sa zdržuje stále doma. Dopytovaním na mieste bydliska ohľadne pobytu
odporcu s všetko mohlo zistiť. V uznesení o uznesení opatrovníka podľa § 29 ods. 2 a ods. 6 O.s.p.
bez dôkladného a zodpovedajúceho šetrenia jeho pobytu, odôvodnil súd, čo je v úplnom rozpore s
uvedenými skutkovými okolnosťami a informáciami, ktoré mal súd k dispozícii. Následne v predmetnom

konaní bol vydaný rozsudok bez prítomnosti odporcu, resp. bez prítomnosti jeho právneho zástupcu.
O pojednávaní v tejto veci odporca nevedel, nebol upovedomený ani jeho zástupkyňa. Nezmyselnýmustanovením opatrovníka bolo odporcovi odňaté právo v zmysle čl. 48 Ústavy na súdnu ochranu (I. ÚS
49/2001). Odporcovi bola tak prakticky odňatá možnosť konať pred súdom , a to bez toho, aby mohol
voči tejto skutočnosti akýmkoľvek spôsobom sa brániť. O vydanom rozsudku sa dozvedel odporca až

23.06.2011. V zmysle ust. § 58 O.s.p. súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca
zmeškajú s ospravedlniteľných dôvodov. Preto odporca po podaní návrhu o zaplatenie sumy 6.617,22
eur s príslušenstvom o konaní a pojednávaní nariadenom v tejto veci sa dozvedel až po nahliadnutí do
spisu jeho splnomocneným zástupcom 23.06.2011 dovoľuje požiadať o odpustenie zmeškania lehoty
na podanie odvolania a zároveň žiada rozhodnúť v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože

odporcovi sa ako účastníkovi postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a tým sa naplnili
odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. Žiadal preto zrušiť rozhodnutie súdu prvého
stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ďalší postup prvostupňového súdu bol ten, že zrušil rozhodnutie o ustanovení opatrovníka uznesením
č.k. 21C/52/2010-80 zo dňa 23.04.2012. Zároveň rozhodol uznesením č.k. 21C/52/2010-81 zo

dňa 23.04.2012 o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania, ktoré rozhodnutie sa stalo
právoplatným 22.05.2012.

Na odvolanie odporcu nebolo zo strany navrhovateľa zaslané žiadne vyjadrenie.

Podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p., pokiaľ neurobí súd iné opatrenie, môže ustanoviť opatrovníka aj
účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy a ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine
alebo ak je doručenie v cudzine spojené s prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo
ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Z citácie uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak
procesne spôsobilý účastník nemôže sa zúčastniť v konaní z dôvodov uvedených v ods. 2, tak vtedy

sa mu ustanoví opatrovník. To, že prvostupňový súd ustanovil opatrovníka nesprávnym spôsobom,
protizákonným už vyplýva aj z jeho následného postupu, keď zrušil uznesením č.k. 21C/52/2010-80 z
23.04.2012 uznesenie, ktorým bol opatrovník ustanovený. Dôvody pre ustanovenie opatrovníka neboli,
pretožeprvostupňovýsúdnemalnáležitezistenépodkladyprezisteniepobytuodporcu,ktorýmánaďalej
trvalý pobyt tak, ako bolo uvedené v návrhu. Z tohto je jednoznačne zistiteľné, že prvostupňový súd konal

s opatrovníkom, ktorý bol nesprávne ustanovený. Odňal tak účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Porušil tak čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky, a to právo odporcu na súdnu ochranu. Týmto spôsobom a
protizákonným postupom ustanovenia opatrovníka bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom,
čo je dôvod zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a vrátenie veci
podľa ods. 1 toho istého ustanovenia na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude riadne konať s odporcom ako účastníkom konania.
Účastníkov vypočuť predloženým listinným dôkazom i navrhnutým dôkazom, vyhodnotiť dokazovanie v
zmysle ust. § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich súhrne a rozhodnúť vo veci, keď rozsudok zdôvodní v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne zároveň o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie nie je možné podať odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.