Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808213853
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3808213853.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky M. V., bytom P., T. XX/X, zastúpenej
JUDr. C. T., advokátom, so sídlom P., V. cesta X proti odporcovi Y. M., bytom F., K. XXX/X, zastúpenému
JUDr. P. V., advokátom, so sídlom P., X. 6, o neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností
k bytu a iné, o odvolaní navrhovateľky proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa

05.decembra 2012, č. k. 6C/170/2008-156 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky v časti o vydanie
členského podielu v OSBD P. spolu s užívaním bytu na ulici X. XX/X v P. a zaplatenia sumy
39.832,70 eur zamietol. V odôvodnení uviedol, že vychádzal zo skutkových zistení v predmetnej veci a
návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný. V predmetnej veci súd právoplatným rozsudkom zamietol
návrh na určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv medzi prevodcom v tom čase mal.

M. X. nar. XX.XX.XXXX zast. zákonným zástupcom L. X. nar. XX.XX.XXXX a nadobúdateľom Y. M.
nar. XX.XX.XXXX zo dňa 29.01.1996 s odôvodnením, že otázku platnosti alebo neplatnosti právneho
úkonu - dohody o prevode členských práv bude súd riešiť ako predbežnú pri rozhodovaní o nároku
navrhovateľky, ktorý uplatnila formou eventuálneho petitu, a to jednak vo forme vydania členského
podielu v OSBD P., resp. zaplatenia sumy 39.832,70 eur. Podľa názoru súdu odporcovi nemožno
za terajšieho stavu uložiť povinnosť vydať členský podiel v OSBD P., a to z nasledovného dôvodu.

Dohoda o prevode členských práv a povinností, ktorá je predmetom konania, je podľa názoru súdu
neplatným právnym úkon. Podľa dohody prevodcom členských práv a povinností bola navrhovateľka,
ktorá v čase uzatvárania dohody bola maloletá a pri tomto úkone ju zastupoval otec ako zákonný
zástupca, ktorý je aj v dohode uvedený. V konaní je nesporné, že dohodu za navrhovateľku aj podpísal.
Rovnako bolo nesporné i to, že dohoda o prevode členských práv a povinností zo dňa 29.01.1996
nebola schválená súdom v zmysle § 179 O.s.p, pričom pre platnosť takéhoto úkonu sa schválenie
súdom nevyhnutne vyžaduje /§ 28 Občianskeho zákonníka/. Uvedená skutočnosť vyplýva nakoniec

i zo spisu OS Prievidza č. Nc 523/1996, v ktorom bolo konanie o schválenie tohto úkonu zastavené
z dôvodu, že OSBD P. uznalo neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností. Z tohto
dôvodu si súd ako predbežnú otázku vyriešil, že dohoda o prevode členských práv a povinností je
neplatná. Z neplatnej dohody nemohli vzniknúť žiadne ďalšie práva a povinnosti, preto odporca nemohol
následne platne previesť členské práva a povinnosti na ďalšiu osobu dohodou zo dňa 10.09.1997,
a to na nadobúdateľov R. M. a manžela U. M.. V tomto smere súd prisvedčil právnej argumentácii

navrhovateľky, že dohoda je neplatná práve pre absenciu schválenia tohto úkonu za maloletú
navrhovateľku súdom, pretože je v rozpore so zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s §
28 Občianskeho zákonníka/. Z neplatného právneho úkonu v zmysle § 457 Občianskeho zákonníkavzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu toho, čo každý z účastníkov podľa
dohody dostal. Navrhovateľka sa domáhala vydania členského podielu od odporcu, ktorý vyjadruje
súhrn členských práv a povinností viažucich sa k predmetnému bytu. Je však nepochybné, že odporca

v čase začatia konania a aj v čase rozhodnutia súdu nebol nositeľom členských práv a povinností,
pretože následne došlo k prevodu jeho členských práv a povinností na ďalšie osoby a v súčasnej
dobe sú tieto pretransformované do vlastníckeho práva k družstevnému bytu manželom M. na
základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a k pozemku zo dňa 17.07.1998. I keď ide
zrejme o právne úkony, ktoré sú neplatné, navrhovateľka sa môže domáhať vydania členských práv

a povinností len voči osobe, ktorá je ich držiteľom, pretože len takáto osoba by bola spôsobilá na
ich vydanie. Odporca pritom ani nie je členom bytového družstva OSBD P., nevlastní žiadny členský
podiel v OSBD P., k predmetnému bytu nemá žiadne práva, preto mu nemožno navrhovanú povinnosť
ukladať. Právnu povinnosť možno uložiť len na základe zákona, alebo v medziach zákona. Rovnako
považoval súd za nedôvodný návrh aj v časti o zaplatenie sumy 39.832,70 eur, ktorá suma podľa
navrhovateľky predstavuje aktuálnu trhovú cenu členského podielu k predmetnému bytu. Je zrejmé,

že odporcovi takéto bezdôvodné obohatenie nevzniklo z neplatného úkonu, pretože odporca takéto
plnenie nenadobudol. Odporca by bol povinný uvedené bezdôvodné obohatenie vydať len v prípade, že
trhová hodnota členského podielu bola v čase prevodu v tejto výške a odporca by bol naďalej majiteľom
členského podielu v družstve. Je síce pravdou, že výška zostatkovej hodnoty členského podielu ku
dňu 31.05.1996 bola v sume 23.197,- Sk, preto možno uvažovať, že odporca získal prinajmenšom

túto hodnotu členských práv a povinností vyjadrenú v uvedenej peňažnej sume. Naproti tomu je
však navrhovateľka povinná vydať odporcovi taktiež protiplnenie, ktoré z neplatnej dohody o prevode
členských práv a povinností obdržala, a to najmenej v podobe zaplateného nedoplatku na platbách
spojených s užívaním bytu /viď listinné dôkazy a výpoveď svedkyne V./, pretože v tomto smere plnil
odporca dlh za ňu, hoci bola povinná ho plniť sama. V zmysle § 560 Občianskeho zákonníka ide o

vzájomné plnenie z neplatnej zmluvy, pričom obaja účastníci sú voči sebe navzájom v postavení veriteľa
a dlžníka a majú povinnosť plniť si navzájom a súčasne navzájom plnenie požadovať. Vzhľadom k
tomu, že navrhovateľka takéto plnenie odporcovi nevrátila /jeho výška je sporná/, zároveň uvedené
nenavrhuje súčasne s návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia z jej strany, preto nie je možné
takémuto návrhu vyhovieť. Nie je možné zbavovať sa tejto vzájomnej povinnosti spôsobom akým zvolila

navrhovateľka, a to odpočítaním sumy, ktorú zaplatil odporca od celkovej sumy - hodnoty členských práv
a povinností /viď napr. R 26/1975/. Z týchto dôvodov preto ani súd nenariaďoval znalecké dokazovanie
na zistenie trhovej hodnoty členského podielu k času prevodu členských práv a povinností. Podľa
názoru súdu navrhovateľka sa môže domáhať určenia, že jej patria členské práva a povinnosti k
predmetnému bytu spoju s nájomným právom, kde sa bude ako predbežná otázka riešiť platnosť a

neplatnosť právnych úkonov, pričom takýto rozsudok musí byť záväzný predovšetkým voči aktuálnym
vlastníkom bytu, pretože povinnosť vydať byt do jej užívania bude predovšetkým na ich strane. Právne
vec posúdil podľa § 28, § 39, § 457, § 560 Občianskeho zákonníka, § 179 O.s.p. a § 229 ods. 1
Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého o
trovách rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd prvého
stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a s rozpormi vo výpovediach svedkov sa nevyporiadal. Ak
by vychádzal z vykonaných dôkazov, musel by prísť k záveru, že zaplatenie kúpnej ceny za prevod
nebolo preukázané. Po právnej stránke mal za to, že súd správne ustálil, že zmluva o prevode členského

podielu je neplatná. Návrh v časti o vydanie členského podielu spolu s právnom užívania bytu bol
podaný z dôvodu opatrnosti, ak by takáto možnosť bola. V časti zamietnutia návrhu na zaplatenie
39 832,70 eur považoval rozhodnutie súdu za nesprávne. Opomenul, že odporca bol v prvom rade
povinný vydať plnenie, o ktoré sa obohatil, čiže vlastne previesť členský podiel spolu s užívaním bytu
na navrhovateľku, a nie zaplatiť žalovanú sumu. Zaplatiť žalovanú sumu prichádzalo do úvahy len ak by

sa možnosť vrátenia poskytnutého plnenia stala nemožnou. Mala za to, že súd pochybil, keď nesprávne
citoval rozhodnutie R 26/1975, nakoľko vzájomné protiplnenie sa požaduje v tom prípade, keď sú
tu dve rozdielne a nezameniteľné plnenia. Preto sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške rozdielu plnení, t. j. ceny plnenia, ktoré poskytla ako náhradné plnenie /lebo plnenie in natura sa
stalo nemožným/ a to čo bolo v jej mene prijaté od odporcu. Odporca nadobudol de facto dispozíciu s

právami a s právami nakladať a členský podiel previedol na ďalšiu osobu. Je to on, kto sa z prevodu
obohatil, lebo získal viac ako poskytol. Poukázala na skutočnosť, že odporcovi vzniklo bezdôvodné
obohatenie, že členský podiel súvisiaci z predmetným bytom zanikol, že nie je spravodlivo možné
požadovať od dobromyseľného x-tého vlastníka navrátenie členského podielu, nakoľko ním disponuje ačlenský podiel ako taký právne neexistuje. Názor súdu, že vydania sa môže domáhať len proti vlastníkovi
členského podielu znamená, že vydania bezdôvodného obohatenia sa domáhať nemôže, keďže členský
podiel zanikol. Judikatúra súdov poukazuje i na ochranu dobromyseľného nadobúdateľa a na možnosť

vydržania. Domáha sa len vydania bezdôvodného obohatenia. Poukázala aj na to, že súd pri ustanovení
jej právneho zástupcu vo veci sa vyporiadal s otázkou zjavne bezúspešného konania zo zákona, a pokiaľ
by vychádzal z právneho názoru o nemožnosti plnenia a vydania bezdôvodného obohatenia, nebol by
zákonný dôvod na ustanovenie zástupcu. Navrhla, napadnutý rozsudok zrušiť a jej návrhu vyhovieť
alebo vec vrátiť na nové konanie súdu prvého stupňa.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhovateľka na jednej strane upozorňuje,
že zaplatenie kúpnej ceny nebolo preukázané a na strane druhej sa dožaduje vydania rozdielu
medzi plnením, ktoré poskytla a plnením prijatím od odporcu z titulu bezdôvodného obohatenia.
Navyše oprávnenosť sumy vo výške 39 832,70 eur a spôsob a opodstatnenosť jej vyčíslenia
nebola navrhovateľkou počas celého konania nijako preukázaná. Považoval za nesprávne následné

rozhodnutie súdu, podľa ktorého by bolo potrebné preukázať hodnotu členského podielu v čase prevodu.
Navrhovateľkou tvrdenú skutočnosť o opodstatnenosti jej návrhu v súvislosti s ustanovením jej právneho
zástupcu nepovažoval považoval za nelogické, keď spojenie týchto dvoch odlišných inštitútov nie je v
žiadnom prípade možné. To, že súd ustanovil navrhovateľke právneho zástupcu nezakladá domnienku,
že jej návrh je dôvodný.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie predovšetkým na tom právnom názore, že
dohoda o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu zo dňa 29.01.1996 je neplatná pre
absenciu schválenia tohto úkonu za maloletú navrhovateľku súdom, pretože je v rozpore so zákonom /
§ 39 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 28 Občianskeho zákonníka/. Z neplatnej dohody nemohli
vzniknúť žiadne ďalšie práva a povinnosti a preto odporca nemohol následne platne previesť členské

právaapovinnosti naďalšiuosobudohodou zodňa 10.09.1997,atonanadobúdateľovR.M.amanžela
U. M.. Odporca v čase začatia konania a aj v čase rozhodnutia súdu nebol nositeľom členských práv
a povinností, pretože následne došlo k prevodu jeho členských práv a povinností na ďalšie osoby a
v súčasnej dobe sú tieto pretransformované do vlastníckeho práva k družstevnému bytu manželom
M. na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a k pozemku zo dňa 17.07.1998. I

keď ide zrejme o právne úkony, ktoré sú neplatné, navrhovateľka sa môže domáhať vydania členských
práv a povinností len voči osobe, ktorá je ich držiteľom, pretože len takáto osoba by bola spôsobilá
na ich vydanie. Odporca nie je členom bytového družstva OSBD P., nevlastní žiadny členský podiel v
OSBD P., k predmetnému bytu nemá žiadne práva, preto mu nemožno navrhovanú povinnosť uložiť.
Rovnako považoval súd za nedôvodný návrh aj v časti o zaplatenie sumy 39.832,70 eur, ktorá

suma podľa navrhovateľky predstavuje aktuálnu trhovú cenu členského podielu k predmetnému bytu,
nakoľko odporcovi takéto bezdôvodné obohatenie nevzniklo z neplatného úkonu, pretože odporca
takéto plnenie nenadobudol. Odporca by bol povinný uvedené bezdôvodné obohatenie vydať len v
prípade, že trhová hodnota členského podielu bola v čase prevodu v tejto výške a odporca by bol naďalej
majiteľom členského podielu v družstve.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že od odporcu nemožno za
danej situácie žiadať vydanie členského podielu spolu s užívaním bytu nachádzajúceho sa v P., na Ul. X.
č. XX/X, nakoľko odporca nie je v súčasnosti nájomcom /ani vlastníkom/ predmetného bytu a nevlastní
členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že na

základe dohody o prevode členských práva a povinností zo dňa 10.09.1997 /uzavretej s odporcom/ a
zmluvy o nájme družstevného bytu sa nájomcami tohto bytu stali R. M. a manžel U. M., ktorí na základe
zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a prevode vlastníctva pozemku zo dňa 17.07.1998 /
vklady povolený pod č. V XXXX/XX dňa 16.04.1999/ sú vedení v súčasnosti ako vlastníci uvedeného
bytu a pozemku. Odvolací súd dodáva, že i keby dospel k záveru, že aj následne tieto právne úkony

sú neplatné, nemožno obísť inštitút vydržania, t. j. že súčasní vlastníci bytu tento nadobudli v dobrej
viere. Napokon tieto skutočnosti uznáva aj sama navrhovateľka, keď vo svojom odvolaní v podstate
nenamieta správnosť rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu o vydanie členskéhopodielu spolu s užívaním predmetného bytu a uvádza, že návrh v tejto časti bol takto podaný z dôvodu
opatrnosti, ak by takáto možnosť bola.

Odvolacia námietka navrhovateľky však smeruje predovšetkým proti zamietajúcej časti návrhu o
zaplatenie 39 832,70 eur, o ktorú sumu sa mal odporca obohatiť v súvislosti s neplatnou dohodou o
prevode členských práva a povinností zo dňa 29.01.1996, a ktorá predstavuje trhovú hodnotu členského
podielu. Navrhovateľka, resp. jej právny zástupca na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa
30.09.2011 uviedli, že ňou poskytnuté plnenie odporcovi predstavuje trhovú hodnotu členského podielu

v bytovom družstve, od ktorého by sa malo odpočítať plnenie poskytnuté odporcom za prevod členského
podielu. Tvrdila však, že odporca v skutočnosti žiadne plnenie neposkytol, preto sa domáha zaplatenia
celej sumy zodpovedajúcej trhovej hodnote tohto členského podielu vo výške 39 832,70 eur. Odporca
naopak tvrdil, že otcovi navrhovateľky vyplatil za prevod členských práva a povinností súvisiacich s
družstevným bytom nachádzajúcim sa v P., na Ul. X. XX/X sumu 220 000 Sk /vrátane nedoplatkov za
nájomné/. V konaní vzniesol aj námietku premlčania.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú

možnosťdohodnúťsaočaseaspôsobevráteniatoho,čonavzájomdostali.Akktakejtodohodenedôjde,
účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal. Ak ešte nič nedostal, prirodzene, takúto povinnosť nemá.
V prípade, keď niečo dostal iba jeden z účastníkov, túto povinnosť má iba on.

Takýto synalagmatický záväzok vzniká i v prípade neplatnej zmluvy o prevode členských práva a

povinností viažucich sa k družstevnému bytu, kedy záväzok predávajúceho vrátiť obdržanú cenu
zodpovedá záväzku kupujúceho vydať predávajúcemu predmet zmluvy.

Z uvedeného pre daný prípad vyplýva, že v súvislosti s absolútnou neplatnosťou dohody o prevode
členských práva a povinností súvisiacich s družstevným bytom zo dňa 29.01.1996 vznikol medzi

navrhovateľkou a odporcom synalagmatický záväzok v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, nakoľko
obidve strany si podľa tejto dohody plnili /navrhovateľka resp. jej zákonný zástupca mal prevziať sumu
220 000 Sk, i keď to navrhovateľka popiera a odporca sa stal členom bytového družstva a nájomcom
družstevného bytu/, a boli teda povinní si tieto plnenia spôsobom podľa § 457 Občianskeho zákonníka
vzájomne vrátiť. Rozhodujúce pred danú vec je to, čo bolo podľa dohody plnené, a o čo sa každý z nich

obohatilpodľatejtoneplatnejdohody.Akovšakvyplynulozvykonanéhodokazovania,odporcuvzájomná
povinnosť /vydanie členského podielu spolu s užívaním bytu/ nestíha, nakoľko nie je už členom bytového
družstva ani nájomcom družstevného bytu. Rovnako túto povinnosť vydať odporcovi sumu 220 000,- Sk
nemá ani navrhovateľka, ktorá i keď bola účastníčkou dohody o prevode členských práv a povinností,
túto sumu neprevzala, bola maloletá vo veku 8 rokov, a túto sumu mal prevziať jej otec L. X. ako zákonný

zástupca. Rovnako za stavu, že by odporca zaplatil za navrhovateľku len dlh na nájomnom a nevyplatil
žiadnu sumu za prevod členských práv a povinností, by túto povinnosť nemala vôbec. Skutočnosť, že
v súčasnosti sú vlastníkom predmetného bytu tretie osoby / R. M. a manžel Milan Krauska/, ktoré byt
zrejmenadobudlivdobrejviere, nemožnovyhodnotiťtak,ženavrhovateľkevznikolprotiodporcovinárok
na peňažné plnenie v sume 39 832,70 eur, nakoľko túto sumu na náklade neplatnej dohody o prevode

členských práva a povinností odporca nezískal.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj na základe týchto dôvodov ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 151 ods. 3

O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.