Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/254/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304114686
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6304114686.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 821 08 Bratislava,
IČO: 36 864 421 proti povinnému: B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: č.XXX, XXX XX J., vedenej
pod sp. zn. EX 929/04 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, o sídlom Exekútorského úradu
Borovianska17,Zvolenprevymoženiepohľadávkyoprávnenéhovovýške557,12-Eursprísl.,oodvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č.k.: 11Er/1316/2004-51 zo dňa 03.11.2011,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Exekučný súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný
poriadok“) z dôvodu, že exekučný súd uznesením č.k. 11Er/1316/2004-18 zo dňa 02.07.2010 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/410/2011-46 zo dňa 20.07.2011 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2011. O trovách exekúcie
v napadnutom uznesení okresný súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal, nakoľko súdny exekútor si právo na náhradu trov exekúcie neuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. V odvolaní okrem iného uviedol, že naďalej
nesúhlasí s uznesením okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a v celom rozsahu

odkazuje na argumentáciu v podanom odvolaní voči uvedenému uzneseniu; a taktiež sa nestotožňuje
s rozhodnutím napadnutého uznesenia z nasledovných dôvodov:

- všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie

akoby bol exekučný titul zrušený, k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd
preskúmal súlad exekučného titulu s výsledkom absolútnej nerozpornosti,
- bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu
obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi, práve
notár napráva takéto situácie napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke,
neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení, nie exekučný súd,

-z hľadiska princípuprávnejistoty,ktorý musídotvárať stavústavnosti vprávnomštáte,nemôžeštátny
orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkomnotárskej zápisnice na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle
zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje,
- exekučný súd musí s notárskou zápisnicou ako exekučným titulom nakladať ako s rozsudkom

všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti,
-exekučnýsúd konalprirevíziinotárskejčinnosti mimorámec zverenejprávomoci,čohovmanévrovalo
do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval
všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou,
- exekučný súd svojim postupom porušil princíp rovnosti zbraní, s negatívnym dopadom pre

oprávneného,
- plnomocenstvo vôbec nebolo možné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože nebolo zmluvným
ustanovením, a preto nebolo možné naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“),
- v predmetnej exekúcii nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a rozhodnutie súdu
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú je nezákonné.

Vzávereodvolaniaoprávnenýnavrhol,abysúdnapadnutéuznesenieokresnéhosúdu vcelomrozsahu
zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odvolaciemu súdu bol spolu s podaným odvolaním doručený aj návrh oprávneného zo dňa 26.07.2012

na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len ako „O.s.p“) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému
odvolaniu. Návrh na prerušenie konania odôvodnil oprávnený potrebou, aby boli predložené Súdnemu
dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Napadnutérozhodnutievovecibolovydanévyššímsúdnymúradníkomokresnéhosúdu.Zákonnýsudca
predložilvecnarozhodnutieodvolaciemusúdupodľa§374ods.4Občianskehosúdnehoporiadku(ďalej
len ako „O.s.p.“), nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 1CoE/400/2012 zo dňa 18.09.2012 napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil. Oprávnený podal voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici 1CoE/400/2012 zo dňa 18.09.2012 dovolanie. Na základe dovolania oprávneného Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 2Oboer 93/2013 zo dňa 24.06.2013 uznesenie Krajského súdu

v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/400/2012-65 zo dňa 18.09.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení predmetného uznesenia Najvyšší súd uviedol, že sa zaoberal námietkou oprávneného,
podľa ktorej odvolací súd nerešpektoval návrh oprávneného na prerušenie konania postupom podľa
§ 109 ods.1 písm. c) O.s.p., vôbec o ňom nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol
dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Ďalej uviedol, že ak odvolací súd

nerozhodol o procesnom návrhu na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods.1 písm. c) O.s.p.
a čl.267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu bez toho,
aby boli splnené podmienky na takýto postup, hoci v čase rozhodovania o odvolaní oprávneného voči
rozhodnutiu súdu prvého stupňa mal k dispozícii návrh na prerušenie konania, odňal oprávnenému
týmto rozhodnutím možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.. Vzhľadom na uvedené

NajvyššísúdSlovenskejrepubliky rozhodnutieodvolaciehosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.
Vzhľadom na dôvody zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
ďalšími námietkami oprávneného uvedenými v dovolaní nezaoberal. Záverom konštatoval, že v novom
rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.Po vrátení veci krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212

ods. 1 O.s.p. , bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. a napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z exekučného spisu predloženého odvolaciemu súdu odvolací súd zistil, že poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5611 001241* pre súdneho exekútora vydal exekučný súd 24.5.2004, a to na základe

jeho žiadosti doručenej okresnému súdu v Žiline 19.3.2004 (spisový materiál bol následne doručený
na okresný súd vo Zvolene dňa 20.05.2004). Súčasťou návrhu na vykonanie exekúcie bol exekučný
titul - notárska zápisnica č. N 5462/2003, NZ 120345/2003 zo dňa 13.12.2003. Z obsahu zmluvy
o úvere vyplýva, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva. Zmluva o úvere zo dňa 03.09.2003 bola uzatvorená podľa § 497 a

nasl. Obchodného zákonníka a zároveň bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, že ich zmluvné
vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Z notárskej zápisnice vyplýva, že táto bola spísaná
dňa 13.12.2003, po tom ako sa na notársky úrad dostavil Mgr. Bruno Žlnay, substituent Mgr. Tomáša
Kušníra, advokáta, konajúci na základe plnej moci za povinného, ktorý požiadal o spísanie notárskej
zápisnice, osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa

§ 41 odsek 2 Exekučného poriadku. Splnomocnený zástupca za povinného uznal dlh voči oprávnenej
osobe v celkovej výške 16784,- Sk (557,12- Eur) vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od
03.11.2003 do zaplatenia, povinný tento dlh mal splatiť v lehote do 22.12.2003 oprávnenému. Povinný
tiež mal súhlasiť s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Vzhľadom na zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekučný súd rozhodol
o zastavení exekúcie, pretože v predmetnom konaní predchádzalo konanie na exekučnom súde a
uznesením č.k. 11Er/1316/2004-18 zo dňa 02.07.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. 1CoE/410/2011-46 zo dňa 20.07.2011 bola vyhlásená exekúcia za neprípustnú. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2011. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že
rozhodnutieovyhláseníexekúciezaneprípustnúužnadobudloprávoplatnosť.Zákonnýmpredpokladom
pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku je to, že súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú. Ak došlo k vyhláseniu exekúcie zaneprípustnú právoplatným uznesením súdu,

podľa názoru odvolacieho súdu už nie je možné namietať proti zastaveniu exekúcie poukazovaním
na neexistenciu dôvodov, pre ktoré bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, ale je možné namietať
nevyhlásenieexekúciezaneprípustnú,t.z.nesplneniezákonnéhopredpokladuprezastavenieexekúcie.
O otázke vyhlásenia exekúcie za neprípustnú bolo už právoplatne rozhodnuté. Odvolací súd rešpektujúc
princíp právnej istoty nie je v tomto konaní oprávnený, spochybňovať právoplatnosť a záväznosť

rozhodnutia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú.

Po preskúmaní predmetného konania sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou exekučného súdu
o zastavení exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie
prvostupňového súdu o zastavení exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom so

sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene pod sp. zn. EX 929/04, potvrdil tak, ako je v prvom výroku
tohto rozhodnutia uvedené.

Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že oprávnený navrhuje predmetné exekučné konanie prerušiť
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) pre nesúlad ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku
s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky v odvolaní (Ad a) bod 19), a tiež podľa ust. § 109
ods. 1 písm. c) O.s.p. (v samostatnom návrhu na prerušenie konania).

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebomedzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej ZFEU) Súdny dvor Európskej únie má právomoc
vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií,

orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.

Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 33/2012

zo dňa 29. marca 2012, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania riešil aj práve
otázku prerušenia konania súdom, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)
otázke. V uvedenom uznesení uviedol: „Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ má
povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom má Súdny dvor Európskej únie

právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES.
Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a
zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva
rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné

pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.“

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke, ktorá je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ nemožno vykladať absolútne, t. j. že
vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o

predbežnej otázke. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu
komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či
otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného
prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je
vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.

Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd pritom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ
zo dňa 6. októbra 1982 vo veci CILFIT, C-283/81, v ktorom v bodoch 9 a 10 odôvodnenia uviedol, že

článok 177 ZEHS (teraz článok 267 ZFEÚ) nepredstavuje ďalší opravný prostriedok pre účastníkov
konania pred vnútroštátnym súdom. Nepostačuje teda tvrdenie niektorého z účastníkov konania, že zo
sporu vyplýva otázka výkladu práva Spoločenstva, na to, aby bol dotknutý súd povinný usúdiť, že ide o
otázku položenú v zmysle článku 177. Naproti tomu prináleží vnútroštátnemu súdu obrátiť sa na Súdny
dvor prípadne i bez návrhu. V druhom rade zo vzťahu medzi druhým a tretím odsekom článku 177

vyplýva, že súdy, na ktoré sa vzťahuje tretí odsek, majú rovnakú právomoc posúdenia ako všetky ostatné
vnútroštátne súdy vo veci zistenia, či rozhodnutie o otázke práva Spoločenstva je potrebné na vydanie
ichrozhodnutia.TietosúdytedaniesúpovinnépostúpiťimpoloženúotázkuvýkladuprávaSpoločenstva,
ak otázka nie je relevantná, to znamená v prípadoch, keď odpoveď na túto otázku, nech by bola
akákoľvek, nemôže mať nijaký vplyv na vyriešenie sporu. Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že

v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ Súdny dvor nie je oprávnený uplatniť právne predpisy Únie na
konkrétnyprípad,alemôžesaibavyjadriťkvýkladuZmluvyaaktovprijatýchinštitúciamiÚnie(uznesenie
Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. novembra 2010, C-76/10, bod 79).Oprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiadal odvolací súd,
aby Súdnemu dvoru ES na základe čl. 267 ZFEÚ predložil dve prejudiciálne otázky. Odvolací súd
považuje za potrebné k tomu zdôrazniť, že je nepochybné, že vnútroštátny poriadok umožňuje riešenie

aj takých sporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK. Preto
považoval v danom prípade oprávneným navrhované predbežné otázky za zjavne neopodstatnené a
irelevantné, a to aj vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, pričom ich prejudiciálne zodpovedanie nemá
reálny dosah na prebiehajúce konanie. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným
navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra

Súdneho dvora EU mu takýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť
predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie
je prípustný opravný prostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho
dvora EU a ak výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho
posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie

už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora
EÚ, teda na judikatúre, konštantnej, ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa
neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie
konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné)
je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú

výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou
na Súdny dvor ES.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po

skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa
upravovať nielen rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania. Dôvodová

správa vysvetľuje túto úpravu tým, že zákon vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody,
a preto dopĺňanie dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné. Na základe
uvedeného sa odvolací súd nezaoberal dôvodmi odvolania doplnenými v podaní oprávneného zo dňa
26.07. 2012.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní nenastal
žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného
zákona a ani nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávneného na Súdny
dvor EÚ, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný z
obidvoch dôvodov.

Oprávnený vo svojom dovolaní, podanom voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
1CoE/400/2012 zo dňa 18.09.2012 navrhol, aby mu v prípade úspechu bola priznaná náhrada
trov dovolacieho konania. Hoci oprávnený v dovolacom konaní mal úspech, bolo z jeho strany, pri

znalosti rozhodovacej praxe súdov v obdobných veciach, neúčelné žiadať o prerušenie konania,
pretože v konečnom dôsledku krajský súd jeho návrh na prerušenie konania zamietol a exekúcia v
danej veci bola uznesením prvostupňového súdu č.k. 11Er/1316/2004-18 zo dňa 02.07.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 1CoE/410/2011-46 zo dňa 20.07.2011 vyhlásená exekúcia za neprípustnú.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 150 O.s.p. náhradu trov dovolacieho konania oprávnenému
nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.