Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 22, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514204917
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3514204917.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: T. Z. L., s.r.o., so sídlom T. XX, F., IČO: 35
792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. E. Z., s.r.o., so sídlom F., V. XX, IČO:
47 233 516 proti povinnej: C. U., bytom F. XXX, o vymoženie 2.732,58 € s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5Er/506/2014 - 37 zo dňa
05. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 , § 53 ods. 1,
4, písm. r), 5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 3, § 33 ods. 2, § 44 ods. 1, § 45
ods. 1,2,3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1

zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie
proti povinnej pre vymoženie sumy 2.732,58 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o., č.k. 81/12/13 vydaného dňa 12.02.2014 v Bratislave. Okresný súd sa oboznámil
s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s
exekučným titulom, so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8400045431 zo dňa 07.06.2012, zmluvnými

dojednaniami, ktoré sú súčasťou Zmluvy a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je potrebné zamietnuť. Zmluvu o revolvingovom úvere posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú (s
prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy "na predtlačenom
formulári"), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.
Súčasťou zmluvných dojednaní je aj rozhodcovská doložka zakomponovaná v článku 5, podľa ktorej
sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z porušenia ich

zmluvného vzťahu budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v
rozhodcovskom konaní. Výber jednej z alternatív je na žalobcovi. V prípade rozhodcovského konania
budú spory riešené pred jedným z nasledujúcich rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd
zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava alebo Victoria rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 37, Banská
Bystrica. Predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil okresný súd ako neprijateľnú (nekalú) podmienku

v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Dôvodil, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná a dlžník - povinná pri podpise zmluvy nemohla ovplyvniť jej podstatu
a zmysel. Veriteľ - oprávnený nehľadel na skutočnú vôľu dlžníka - spotrebiteľa podrobiť sa pre prípad
sporu rozhodcovskému konaniu. Už vopred, ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s dlžníkom, si tak
pripravil možnosť, aby mohol vylúčiť ochranu práv dlžníka - spotrebiteľa na všeobecnom súde. Ďalej
poukázal na to, že je treba mať na zreteli účinky ustanovenia § 106 Občianskeho súdneho poriadku,

ktoré bráni po začatí rozhodcovského konania konať všeobecnému súdu. V prípade, ak veriteľ podal
návrh na začatie rozhodcovského konania, zabránil tým dlžníkovi - spotrebiteľovi brániť svoje právana všeobecnom súde. Takúto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, pretože dáva veriteľovi neprimeranú výhodu voči spotrebiteľovi spočívajúcu
v tom, že môže vopred určiť, že prípadný spor s dlžníkom bude rozhodovať namiesto všeobecného

súdu súkromnoprávny orgán (rozhodcovský súd), ktorý si sám vybral. Takáto rozhodcovská doložka
je absolútne neplatná a rozhodnutie vydané na jej podklade nemôže byť vykonateľným exekučným
titulom. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ
- dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne,
resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v

spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú
a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej
vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť
tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným
súdom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto
doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný titul má povahu

nulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods.
1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý

exekúciu nemožno vykonať, a preto súd exekúciu zastavil. Zároveň v odôvodnení uznesenia uviedol,
že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie veci okresným súdom a nedostatočne zistený skutkový stav. Uviedol, že súd prekročil

rozsah preskúmavacej právomoci, nakoľko v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, posúdenie
rozporu plnenia priznaného exekučným titulom sa týka plnenia objektívne nemožného, nedovoleného,
či v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že postupom okresného súdu bola porušená zásada
prekážky veci rozhodnutej a rovnako exekučné konanie nemôže nahrádzať konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Iba v rámci osobitne upraveného konania a na základe procesného úkonu,

t.j. žaloby o zrušenie rozhodcovského konania podanej účastníkom konania, sa môže súd zaoberať
právnym dôvodovom judikovaného plnenia. Ďalej nesúhlasil so záverom okresného súdu o neplatnosti
rozhodcovskej doložky. Dôvodil, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne,
osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď
pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť

postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov
medzi zmluvnými stranami. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej cieľom takejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa,
kde uplatnia svoje práva. Uvedené ustanovenie teda nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej
doložky, a i pri závere, že rozhodcovská doložka núti postupovať spotrebiteľa výlučne v rozhodcovskom

konaní, nemohlo by ísť o neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, ale len o neplatnosť ustanovenia
nútiaceho k rozhodcovskému konaniu. Rovnako namietal, že by bola predmetná rozhodcovská doložka
neprijateľnou podmienkou. Poukázal na rozhodnutia iných odvolacích súdov v obdobných veciach.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 76,82 € vrátane DPH za

2 úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie odvolania zo sumy 2.732,58€ vo
výške á 33,37 € vrátane DPH (27,81 € + 20 % DPH) + 2 x paušálna náhrada nákladov vo výške á 5,04
€ vrátane DPH (4,20 € + 20 % DPH).

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné
a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej zmluvy a v súvislosti s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený
žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní
zmluvy. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojenís ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach
na odôvodnenie uznesenia okresného súdu a zároveň považuje za potrebné dodať nasledovné.

Predmetnú zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. V
spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej
povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv
až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

Podľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučného
poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného

po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 citovaného zákona, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Ako správne uviedol okresný súd, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,
ako aj bez návrhu (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 09.12.2010 sp.zn. II ÚS 545/2010 - 15). V
súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského
súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu,

ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie tejto právomoci exekučným
súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,

ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto
smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda
nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil

princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v
závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv
spotrebiteľa.

Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý

v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má
súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity a nie je potrebné
jeho prípadne zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej doložky vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom

dojednaní nekalú podmienku. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvoreniarozhodcovskej doložky s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi,
nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania,
poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za

primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej doložke. Ide len o zostručnenie
obsahu rozhodcovskej doložky v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať
rozhodcovský súd, ktorého výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Uvedené tak
nemá za následok, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne.

Nakoľko tieto podmienky neboli splnené, samotná možnosť odstúpenia od zmluvy, na ktorú oprávnený
vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí z rozhodcovskej zmluvy podmienku dojednanú individuálne.
Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska.

Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.

Odvolací súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok

ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku a správne v súlade s ust. § 58 ods. 1 a § 57 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Krajský súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.