Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Soliarová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14P/25/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715200682
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8715200682.2
Rozhodnutie
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o: mal. Y.
Č., K.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Poprad, dieťa rodičov Q. Č., K.. XX.X.XXXX, O. W., G. XXX/XX U. Y. Č., K.. X.XX.XXXX, O. V.,
Ú.-R. XXXX/XX, v konaní začatom na návrh matky o zmenu výchovného prostredia, takto
r o z h o d o l :
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Poprade č.k. 17C/131/2005 zo dňa 5.9.2006 pokiaľ ním bolo
rozhodnuté o úprave práv a povinností k mal. Y. Č. tak, že mal. Y. sa z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky Q. Č..
Otec maloletého dieťaťa Y. Č. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. Y. sumou 100,- eur mesačne,
počnúc dňom 1.1.2015, ktoré výživné je splatné vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám
matky.
Zaostalé výživné od 1.1.2015 do 28.2.2015 v sume 94,- eur je otec povinný uhradiť jednorázovo do 3
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh matky na zmenu výchovného prostredia, v ktorom poukázala na
to, že maloletý bol pôvodne zverený do osobnej starostlivosti otca a to na základe rozsudku OS Poprad
č.k. 17C/131/2005. Syn od januára 2015 je v starostlivosti matky.
Počas konania vo veci obaja rodičia pristúpili k uzavretiu rodičovskej dohody.
Kolízny opatrovník doporučil rodičovskú dohodu schváliť.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že v jej domácnosti sú vytvorené všetky podmienky pre riadny a zdravý
vývoj maloletého dieťaťa. Maloletý sa sám rozhodol, že chce byť v starostlivosti matky a od januára
2015 býva u matky. Táto je zamestnaná v Chemosvite s priemerným mesačným zárobkom 430 eur. Iný
príjem nemá. Mal. Y. navštevuje 1.ročník SOU v Smokovci. Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť
k dieťaťu a spoločne bývajú v 2-izbovom byte. Náklady na domácnosť predstavujú 220 eur. Otec dieťaťa
je zamestnaný v Chemosvite s priemerným mesačným zárobkom 700 eur. Je ženatý, z manželstva
pochádza jedno maloleté dieťa, iný príjem nemá.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.13)
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj na samotné rozhodnutie maloletého
dieťaťa, ktoré od januára 2015 žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, súd zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ sa týka výšky výživného, súd zaviazal otca úhradou výživného v
sume 100 eur mesačne, ktoré výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam na strane otca, tak aj
pomerom na strane maloletého dieťaťa.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.
Matka v prevyšujúcej časti zobrala návrh späť a súd v tejto časti konanie zastavil.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania
a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na to, že všetci účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku a poučení o opravných
prostriedkoch vzdali práva podať odvolanie, súd vyhotovil rozsudok v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p..
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu
o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a
datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho
sa dovolateľ domáha.Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí,
ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.