Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110222587
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5110222587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Barbora
Reháková, s miestom podnikania Limbová 3058/18, 010 01 Žilina, IČO: 41 752 341, zastúpenej
zástupcomAdvokátskakanceláriaMestická,Slovíková,s.r.o.,sosídlomHviezdoslavova6,01001Žilina,
IČO: 36 421 910, proti žalovanému: Obec Lietavská Svinná-Babkov, Lietavská Svinná 160, 013 11

Lietavská Svinná-Babkov, IČO: 00 321 443, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom,
advokátom,sosídlomT.T.X,XXXXXO.P.,vkonaníozaplateniepeňažnejpohľadávkyvsume9.708,23
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 295/2010-376
zo dňa 13.1.2015

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 295/2010-376 zo dňa 13.1.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho

zastúpenia vo výške 314,79 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu žalovaného JUDr. Martina Olosa, advokáta, so sídlom T. T. X, XXX XX O. P..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému
na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania v sume 582 Eur a trovy právneho zastúpenia v
sume 3.205,88 Eur, v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobou
doručenou okresnému súdu dňa 30.7.2010 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu

9.708,23 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 10.6.2010 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o prenájme nebytových priestorov
zo dňa 1.3.2005 mal v prenájme od žalovaného dom súpisné číslo 124 na pozemku parc. č. 144 v
katastrálnom území B. D. a na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 5.6.2006 o dočasnom užívaní mal
žalobca ako nájomca od žalovaného ako prenajímateľa v nájme pozemok o výmere 125 m2 parc. č. 144
v katastrálnom území B. D.. Predmety nájmu mal žalobca prenajaté za účelom prevádzkovania predaja
potravín a zmiešaného tovaru a za účelom umiestnenia letnej terasy. Výpoveďou zo strany žalovaného

bol nájom domu i pozemku ukončený ku dňu 30.4.2010, pričom ako dôvod výpovede žalovaný uviedol,
že priestory mieni odpredať. Preberacím protokolom zo dňa 6.5.2010 žalobca predmety nájmu odovzdal
žalovanému. Počas trvania nájmu žalobca z vlastných finančných prostriedkov do predmetov nájmu
investoval, konkrétne vybudoval nové priečky, sociálne zariadenia, zabudoval barový (výčapný) pult,
vybudoval novú terasu a podobne. Súhlas na realizáciu zmien bol zo strany žalovaného daný písomne
dňa 26.5.2006. Žalobca poukázal na úpravu v Občianskom zákonníku s tým, že vyzval žalovaného

listom zo dňa 21.4.2010 na zaplatenie sumy 9.910,91 Eur a túto svoju žiadosť doložil znaleckým
posudkom, ktorý si dal vypracovať za účelom preukázania investícií do prenajatých priestorov. Z tohto
posudku vyplýva, že žalobca investoval vlastné finančné prostriedky na elektrotechnickú časť vo výške1.912 Eur, na stavebnú časť vo výške 8.482,88 Eur a na reštauračný nábytok a doplnky v sume
2.095,84 Eur, teda spolu 12.490,72 Eur vrátane DPH. Oddeliteľné veci žalobca po skončení nájmu
odniesol. Išlo o chladničky, elektrospotrebiče, stoličky, reštauračný nábytok a podobne. Hodnotu týchto

vecí stanovenú v znaleckom posudku žalobca nežiada. Vyhotovenie znaleckého posudku si vyžiadalo
náklady v rozsahu 766,12 Eur. Žalobca tak má nárok na zaplatenie protihodnoty vo výške 9.539,60 Eur a
na zaplatenie nákladov znaleckého posudku 766,12 Eur, celkom vo výške 10.305,72 Eur. Keďže žalobca
žalovanému dlhoval sumu 597,49 Eur ako nezaplatené nájomné, zrealizoval žalobca listom z 10.6.2010
jednostranný právny úkon započítania, v dôsledku čoho je na strane žalobcu pohľadávka vo výške

9.708,23 Eur. Žalovaný jednostranný právny úkon započítania nenamietal a nespochybňoval, z čoho
žalobca odvodil právne dôsledky uznania zvyšku záväzku zo strany žalovaného. Po skončení nájmu
predmetnú nehnuteľnosť žalovaný formou dražby odpredal, pričom pri opise nehnuteľností zahrnul aj tie
veci, ktoré boli zabudované z finančných prostriedkov žalobcu. Dom bol v dražbe odpredaný za cenu
28.600 Eur, čím po obdržaní ceny došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Právo na
zaplateniesumy8.942,11Eurzodpovedáúpravepodľa§667ods.1Občianskehozákonníka,tedaprávu

žalobcu na zaplatenie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu po ukončení nájmu
v dôsledku zmien, ktoré na predmete nájmu vykonal žalobca. Zároveň je žalovaný povinný túto čiastku
vrátiť aj z titulu bezdôvodného obohatenia.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval nedôvodnosť žaloby a rozhodol o jej

zamietnutí. Z dokazovania vykonaného výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov a po vyhodnotení
vykonaných dôkazov podľa § 132 O.s.p., za konštatovania hodnovernosti obsahu svedeckých výpovedí,
okresný súd dospel k ustáleniu druhu a rozsahu zmien a stavebných úprav zrealizovaných žalobcom na
predmetoch nájmu tak, ako tieto vymedzil vo výroku uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania.
S ohľadom na skutkové vymedzenie žalovanej pohľadávky okresný súd otázky v rámci znaleckého

dokazovania formuloval tak, aby výsledok znaleckého dokazovania dal odpoveď na otázky relevantné
pre meritórne rozhodnutie z hľadiska hmotného práva, teda či žalobcovi svedčí uplatnené právo a ak
áno, v akej výške je ním vymedzená pohľadávka na zaplatenie protihodnoty, o ktorú sa zvýšila hodnota
predmetov nájmu realizáciou zmien a stavebných úprav. Okresný súd uviedol, že nebolo relevantné
zisťovať obvyklú cenu stavebných úprav a zmien realizovaných žalobcom ani výšku jeho investícií.

Znalcovi tak okresným súdom bola uložená úloha zistiť, či realizáciou zmien a úprav vykonaných
žalobcom na predmete nájmu, a to budove súpisné číslo XXX v B. D. a pozemku, došlo ku dňu
30.4.2010kzvýšeniuhodnotypredmetovnájmu,vakomrozsahuaoakúprotihodnotusazvýšilahodnota
predmetov nájmu samostatne vo vzťahu k jednému aj druhému predmetu nájmu. Podľa písomného
vyjadrenia znalca zo dňa 3.9.2014 zo stavebných prác realizovaných žalobcom neboli viditeľné žiadne,

a teda ohliadkou sa nedá stanoviť hodnota stavebných prác. Hodnotu stavebných prác je možné
určiť iba na základe výkazu - výmer, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 6/2010 vypracovaného
organizáciou EXPERTA, s.r.o. K otázke zvýšenia hodnoty predmetov nájmu znalec uviedol, že by bolo
potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k dátumu podpisu nájomnej zmluvy 1.3.2005 a
zároveň stanoviť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti k dátumu ukončenia nájmu 26.5.2010. Po stanovení

týchto všeobecných hodnôt by bolo zrejmé, o koľko sa zvýšila hodnota nehnuteľnosti. Spočítaním
hodnoty stavebných prác je možné zistiť, koľko žalobca približne do rekonštrukčných prác investoval,
no neurčuje to zvýšenie hodnoty predmetov nájmu. Ohľadom zvýšenia hodnoty pozemku znalec vo
vyjadrení uviedol, že ak boli na pozemku zrealizované úpravy, napr. spevnená plocha a prístrešok, tieto
patriadovonkajšíchobjektovprinehnuteľnosti-budoveahodnotupozemkunezvyšujú.Podľavyjadrenia

znalca tak nie je možné odpovedať na otázku, či a v akom rozsahu došlo ku zvýšeniu hodnoty
predmetu nájmu, keďže nie je možné určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností k 1.3.2005 a k 26.5.2010.
Okresný súd toto stanovisko znalca oboznámil na pojednávaní dňa 13.1.2015 a účastníkom dal priestor
predložiť dôkazné návrhy, pričom žiaden z účastníkov návrh na dokazovanie neučinil.

Okresný súd zdôraznil, že v tomto konaní dôkazné bremeno ťažilo žalobcu, ktorý mal preukázať v
skutkovej rovine stav predmetov nájmu k momentu začatia nájmu a tiež k momentu ukončenia nájmu.
Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil. Žalobca produkoval listinné dôkazy v podobe znaleckého
posudkusubjektuEXPERTA,s.r.o.,znaleckéhoposudkuIng.JánaBukovčáka,ďalejlistinypreukazujúce
zakúpenie materiálu na realizáciu stavebných zmien a úprav, peňažný denník a na preukázanie druhu

a rozsahu vykonaných prác navrhol vypočuť svedkov G. O. a G. O.. Okresný súd vyhodnotením týchto
dôkazov podľa § 132 O.s.p. s prihliadnutím na stanovisko súdom ustanoveného znalca konštatoval,
že nebol dostatočne preukázaný stav predmetov nájmu predovšetkým k momentu začatia nájmu a ani
k momentu ukončenia nájmu tak, aby bolo možné zistiť, či a o koľko sa zvýšila hodnota predmetovnájmu realizáciou zmien a stavebných úprav. Nie je preto možné ustáliť, či a ak áno, v akej výške má
žalobca právo na protihodnotu v zmysle § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka. Na tomto
závere nič nemení ani skutočnosť vyplývajúca z dokazovania, podľa ktorej žalobca skutočne zrealizoval

stavebné práce v rozsahu, ktorý vyplýva z uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania, pričom tieto
práce vykonával so súhlasom žalovaného ako prenajímateľa. Žalobca tak uplatnený nárok na zaplatenie
protihodnoty nepreukázal, a preto okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby. Okresný súd zdôraznil,
že protihodnota podľa § 667 ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka je identická s obsahom pojmu
zvýšenia hodnoty, čo však nezodpovedá hodnote - cene zrealizovaných stavebných úprav a zmien, a

teda ani sume, ktorú žalobca zo svojich prostriedkov na realizáciu úprav v podobe ceny materiálu a ceny
prác vynaložil. Uviedol, že žalovaný sa v žiadnej z nájomných zmlúv nezaviazal na úhradu nákladov
úprav zrealizovaných žalobcom. Z oznámenia žalovaného o udelení súhlasu na vykonanie úprav zo dňa
26.5.2006 a tiež z uznesenia obecného zastupiteľstva žalovaného z 27.4.2006 vyplynulo, že úpravy mali
byť realizované so súhlasom prenajímateľa, avšak na náklady žiadateľa, teda žalobcu. Listinné dôkazy
predložené žalobcom v konaní riešili práve výšku nákladov a investícií a nie zhodnotenie predmetov

nájmu. Z rovnakých dôvodov je preto irelevantný aj peňažný denník predložený žalobcom, keďže nie
je podstatné, akým spôsobom žalobca náklady na rekonštrukciu predmetu nájmu účtoval. K zmluve
zo dňa 1.3.2005 okresný súd uviedol, že ju hodnotil ako nájomnú zmluvu podľa § 663 Občianskeho
zákonníka, keďže v konaní nebol produkovaný dôkaz o vydaní rozhodnutia stavebného úradu, ktorým
by bolo rozhodnuté o určení užívania tohto predmetu nájmu na iný účel, ako bývanie.

Vo vzťahu k uplatneniu pohľadávky žalobcu titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanému
vzniknúť v súvislosti s predajom predmetov nájmu, vrátane úprav a zmien vykonaných žalobcom,
okresný súd konštatoval, že žalobcovi právo z titulu bezdôvodného obohatenia nesvedčí. Okresný súd
poukázal na odôvodnenie rozsudku NS ČR sp. zn. 26Cdo/410/2010, podľa ktorého „ustanovenie §

667 ods. 1 štvrtá veta Občianskeho zákonníka upravuje špeciálne právo nájomcu na vysporiadanie
investícií vložených do prenajatej veci so súhlasom prenajímateľa; vznik tohto práva je viazaný na zánik
nájmu a toto právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho
zákonníka; ak ide o zákonom upravené špeciálne právo nájomcu, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej
premlčacej dobe, nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie“. S prihliadnutím na nepreukázanú dôvodnosť

uplatneného práva na zaplatenie protihodnoty alebo bezdôvodného obohatenia okresný súd konštatoval
nedôvodnosť uplatneného práva žalobcu aj v časti požadovaného zaplatenia príslušenstva, v podobe
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zodpovedajúcich cene vypracovaného znaleckého
posudku. Preto zo strany okresného súdu bolo rozhodnuté o zamietnutí žaloby v celom rozsahu. K
vyjadreniu žalobcu ohľadom právnych dôsledkov uznania pohľadávky z titulu jednostranného úkonu

započítania realizovaného žalobcom okresný súd poukázal na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka,
ktorý spája právne dôsledky uznania dlhu s plnením, a teda s aktívnym správaním dlžníka. Pri započítaní
išlo o jednostranný právny úkon zo strany žalobcu, z ktorého nie je možné dovodzovať dôsledky
uznania zvyšku pohľadávky, a to ani v prípade, ak žalovaný započítanie nenamietal, čo však vykonané
dokazovanie spochybnilo s ohľadom na stanovisko žalovaného podľa jeho listu z 25.6.2010.

O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal náhradu trov v rozsahu súdneho poplatku za odpor vo výške 582 Eur a v rozsahu trov právneho
zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 11 úkonov právnej služby vrátane režijného
paušálu, náhrady za stratu času a náhrady cestovných výdavkov, čo spolu s DPH zodpovedá čiastke

3.205,88 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie okresného súdu žalobca
považoval za právne nesprávne, nakoľko okresný súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia
skutkového stavu veci. S prihliadnutím na ust. § 667 ods. 1 štvrtá veta Občianskeho zákonníka žalobca

uviedol, že právo nájomcu na vyporiadanie investícií vložených do prenajatej veci je viazané na splnenie
dvoch podmienok, a to vykonanie zmien na veci so súhlasom prenajímateľa a skončenie nájmu. Žalobca
splnenie obidvoch podmienok preukázal a po skončení nájmu si dal vyhotoviť posudok na stanovenie
hodnotyvykonanýchzmien.Žalobcompredloženýznaleckýposudokč.6/2010bolvypracovanýodborne
spôsobilouorganizáciouažalobcanesúhlasilstým,žetentoposudokurčillenvýškunákladovainvestícií

a nie zhodnotenie predmetu nájmu. Predmetný posudok bol vypracovaný pre účely určenia hodnoty, o
ktorú sa v dôsledku vykonaných prác hodnota veci zvýšila. Na str. 19 znalecká organizácia určila cenu
rozdielu medzi pôvodným stavom s uvedením, že táto cena predstavuje protihodnotu, o ktorú sa zvýšila
hodnota veci. Nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý má uniesť dôkazné bremeno, ak po skončení nájmužalovaný dom aj s pozemkom predal a nový vlastník vykonal na dome také stavebné úpravy, v dôsledku
ktorých nie je možné určiť hodnotu predmetu nájmu. Ide o objektívne skutočnosti, ktoré žalobca nezavinil
a nemôžu byť posudzované v jeho neprospech. Žalobca tak znalecký posudok č. 6/2010 považuje za

jediný relevantný dôkaz, ktorý určuje hodnotu zmeny na predmete nájmu. Žalobca v konaní preukázal,
že na predmete nájmu vykonal stavebné úpravy a na svoje náklady zhodnotil predmet nájmu. Žalobca
vybudoval v dome sociálne zariadenie, priečky, osadil nové dvere, zabudoval umývadlá, WC a nové
okno. Žalobca tiež vybudoval barový pult, ktorý bol pevne spojený s podlahou. Tieto stavebné úpravy
v dome zostali a žalovaný následne dom predal. Zvýšenie hodnoty domu bolo stanovené predmetným

znaleckým posudkom, a preto žalobca nevidí dôvod, aby táto hodnota nebola zo strany žalovaného
nahradená. Okresný súd tak podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok okresného

súdu je vecne správny a netrpí žiadnymi vadami. Odvolanie žalobcu je neurčité, chaotické a vychádza
zo špekulatívnych, nepravdivých a nepreukázaných tvrdení. Za situáciu, kedy nie je možné určiť
hodnotu nehnuteľností ku dňu ich prevzatia a odovzdania žalobcom po vykonaní stavebných úprav,
nesie zodpovednosť žalobca. Žalobca mohol využiť napr. inštitút zabezpečenia dôkazu, pričom musel
mať vedomosť o tom, že nový vlastník bude robiť v nehnuteľnosti zmeny. Žalobca predložil znalecký

posudok spoločnosti EXPERTA, s.r.o., ktorá však nie je znaleckou organizáciou v oblasti oceňovania
stavebných prác, ale v inom odbore. Vo vzťahu k nájmu pozemku žalovaný uviedol, že podľa čl. IV.
bod 3. nájomnej zmluvy bol žalobca povinný vrátiť pozemok po skončení nájmu v pôvodnom stave,
pričom pozemok bol prenajímaný iba na letné mesiace za účelom umiestnenia letnej terasy. Čo sa
týka zmien na prenajatom dome, žalovaný udelil súhlas na zmeny s tým, že musia byť vykonané na

náklady žiadateľa. Žalobcovi bol pritom udelený súhlas na inštaláciu výčapu, ktorý je demontovateľný.
Žalobca však vyhotovil murovaný bar. Nie je teda pravdou tvrdenie, že všetky žalobcom deklarované
práce boli prenajímateľom odsúhlasené. Žalovaný v priebehu celého konania popieral správnosť a
hodnovernosť listín predložených žalobcom, pričom podľa rozhodnutia R 14/2010 stačí pri súkromnej
listine formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné

bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané. Zo
žalobcom predložených pokladničných bločkov pritom nevyplýva, že predmetný materiál zakúpil žalobca
a že bol vnesený do spornej nehnuteľnosti a že sa hodnota predmetu nájmu zvýšila. Listiny predložené
žalobcom sú nepreskúmateľné a majú nulovú dôkaznú hodnotu. Keďže v konaní ide o nárok podľa §
667 Občianskeho zákonníka, sú predložené dôkazy bezpredmetné, keďže žalobca mal predložiť dôkaz

o výške protihodnoty, t.j. o čo sa reálne zvýšila hodnota predmetu nájmu v dôsledku tvrdených investícií.
Teda mal preukázať rozdiel medzi hodnotou predmetu nájmu pri začatí nájmu a pri skončení nájmu.
Cena materiálu a stavebných prác pri úpravách nepreukazuje zvýšenie hodnoty predmetu nájmu. V
dôsledku rôznych úprav sa hodnota predmetu nájmu môže aj znížiť. Vykonanie úprav predmetu nájmu
neznamená automaticky zvýšenie jeho hodnoty. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu

potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako

vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.

13Cob/119/2015-408 zo dňa 29.06.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.09.2015,
na základe čoho boli splnené procesné podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom

v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd uvádza, že odvolanie žalobcu nebolo právne relevantné. Krajský súd za aplikácie ust. §
219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného

súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce,
aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už
odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade
skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.
ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd

poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v
odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

Krajský súd sa v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu oboznámil s obsahom spisového materiálu.

Krajský súd zo Zmluvy o prenájme nebytových priestorov (č.l. 7 spisu) uzavretej medzi účastníkmi dňa
1.3.2005 zistil, že žalovaný ako prenajímateľ prenechal do užívania žalobcovi ako nájomcovi priestory
v budove súpisné číslo XXX. Podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 5.6.2006 (č.l. 9 spisu) prenajal žalovaný
žalobcovi pozemok parc. č. 144 o výmere 125 m2 v katastrálnom území B. D.. Podľa listu zo dňa
26.5.2006 (č.l. 16 spisu) žalovaný schválil žiadosť žalobcu o stavebné úpravy v prenajatom objekte s

tým, že všetky stavebné úpravy musia vyhovovať statike a príslušným normám a musia byť vykonané na
náklady žiadateľa. Po skončení nájomného vzťahu výpoveďou uvedených zmlúv zo strany žalovaného
(č.l. 13, 14 spisu) bol predmet nájmu odovzdaný žalobcom žalovanému preberacím protokolom zo dňa
6.5.2010 (č.l. 15 spisu). Z dokladov predložených žalobcom zároveň vyplynulo, že žalobca na predmete
nájmu uskutočnil stavebné zmeny a úpravy v podobe zamurovania dverí, vybúrania otvoru pre nové

dvere, vybudovanie dvoch nových sociálnych zariadení a vyhotovenia barového, resp. výčapného pultu.
Ďalej žalobca podľa predložených dôkazov vykonal zmeny na prenajatom pozemku v podobe terénnych
úprav spočívajúcich v jeho vyrovnaní a spevnení prostredníctvom navezenia zeminy a realizáciou
altánku na upravenom pozemku.

Žalobca v odvolacom konaní namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom. Krajský
súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácii však podľa krajského súdu v predmetnej sporovej
právnej veci nenastala.

Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že splnil obidve podmienky podľa § 667 ods. 1 štvrtá veta

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), aby mu vzniklo právo na vyporiadanie vložených investícií, a
to: 1. vykonanie zmien vecí so súhlasom prenajímateľa a 2. skončenie nájmu. S ohľadom na žalobcom
vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom považuje krajský súd za
potrebné predmetné zákonné ustanovenie citovať.

Podľa § 667 ods. 1 OZ, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa.
Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ
zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu
po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Akprenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať
po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Citované zákonné ustanovenie rieši otázku vzájomného vyporiadania nájomcu a prenajímateľa v
prípade, ak v priebehu trvania nájomného vzťahu došlo zo strany nájomcu k vykonaniu zmien na
prenajatej veci. V zmysle tohto ustanovenia na každú zmenu prenajatej veci zo strany nájomcu je
nevyhnutný súhlas prenajímateľa, ktorý by mal predchádzať realizácii zmien. Ako už bolo uvedené,
žalobca v konaní preukázal, že zo strany žalovaného mu bol daný súhlas na zmeny prenajatej veci a

táto okolnosť medzi účastníkmi v konaní ani nebola sporná. Z vykonaného dokazovania však zároveň
vyplýva, že žalovaný ako prenajímateľ sa nezaviazal na náhradu nákladov, ktoré žalobca ako nájomca
vynaložil na zmeny veci, keď vo svojom písomnom súhlase so zmenami výslovne uviedol, že všetky
zmeny budú vykonané na náklady žiadateľa, teda žalobcu ako nájomcu. Vzájomné vyporiadanie
účastníkov po skončení nájomného vzťahu potom v danom prípade upravuje ust. § 667 ods. 1 veta
štvrtá OZ, ktoré počíta so situáciou súhlasu daného prenajímateľom na zmeny na veci, avšak bez toho,

aby sa prenajímateľ zaviazal na úhradu s tým spojených nákladov. Krajský súd sa stotožnil s vyjadrením
žalobcu v ním podanom odvolaní v tom smere, že možnosť nájomcu riešiť otázku vyporiadania investícií
vložených do prenajatej veci je viazaná jednak na skutočnosť vykonania zmien na veci so súhlasom
prenajímateľa a jednak na skončenie nájmu.

Žalobca v podanom odvolaní namietal predovšetkým závery okresného súdu, že nepreukázal
zhodnotenie predmetu nájmu a že ním predložený znalecký posudok č. 6/2010 neurčil, či a v akej výške
došlo k zvýšeniu hodnoty predmetu nájmu. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu treba opätovne
poukázať na ust. § 667 ods. 1 veta štvrtá OZ, ktoré nájomcovi po skončení nájmu priznáva oprávnenie
požadovaťprotihodnotutoho,očosazvýšilahodnotaveci.Vzhľadomktomu,žežalovanýsavpostavení

prenajímateľa v prejednávanom prípade nezaviazal na úhradu nákladov spojených so zmenami na veci
vykonávanými nájomcom, nie je žalobca ako nájomca oprávnený požadovať úhradu týchto nákladov, ale
len náhradu zodpovedajúcu rozsahu, v ktorom sa hodnota prenajatej veci v dôsledku vykonaných zmien
zvýšila. Výšku tejto náhrady nie je možné stotožňovať so sumou, ktorú nájomca za zmeny vykonané na
prenajatej veci vynaložil. Od prenajímateľa totiž nájomca môže požadovať zaplatenie iba toho, o čo sa

vykonaním zmien hodnota veci zvýšila ku dňu skončenia nájmu.

Žalobca pred súdom prvého stupňa a rovnako v podanom odvolaní poukazoval na znalecký posudok
č. 6/2010 vypracovaný znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o.. Podľa názoru žalobcu bol tento
znalecký posudok vypracovaný za účelom preukázania zvýšenia hodnoty prenajatej veci. Krajský súd

po oboznámení sa s predmetným znaleckým posudkom (č.l. 18 a nasl. spisu) zistil, že znalecký posudok
bol vypracovaný vo veci výpočtu všeobecnej hodnoty hnuteľného majetku a investícií stavebného
charakteru na prenajatých objektoch. Podľa Úvodnej časti bod 1. bolo úlohou znalca stanoviť všeobecnú
hodnotu vyčlenených zložiek podniku a stavebných investícií. Znalec v časti II. posudku, časť B - časť
stavebná uviedol, že v rozpočte sú vyčíslené všetky náklady stavebných prác a materiálov na vykonané

stavebné úpravy na predmetnej stavbe s tým, že celkové náklady predstavujú náklady vrátane DPH
vo výške 9.425,43 Eur, náklady sú ocenené v cenovej úrovni 2006/05 a odborným odhadom znalca
boli znížené o 10 % na hodnotu k 15.3.2010 vo výške 8.482,88 Eur. Znalec síce na str. 18 znaleckého
posudku uviedol, že stavebná časť B je určená s prihliadnutím na ust. § 667 ods. 1 OZ, avšak zároveň
v časti III. Záver uvádza, že k dátumu 15.3.2010 znaleckým posudkom stanovuje všeobecnú hodnotu

výpočtovej techniky a spotrebnej elektrotechniky, reštauračného nábytku, reštauračných doplnkov a
stavebných investícií. Bez bližšieho odôvodnenia v závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že
stavebné investície sú cenou rozdielu medzi pôvodným a súčasným stavom s uvedením, že táto cena
predstavuje protihodnotu, o ktorú sa zvýšila hodnota veci.

Krajský súd potom v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že uvedeným znaleckým posudkom
nebolo preukázané zvýšenie hodnoty prenajatej veci tak, ako to žalobca v konaní uvádzal. Podľa
znaleckého posudku sa znalec nezaoberal hodnotou prenajatých vecí v čase, kedy žalobca vstúpil do
nájomného vzťahu so žalovaným. Naopak zo znaleckého posudku, z jeho popisnej časti, je zrejmé, že
znalec s prihliadnutím na doklady predložené žalobcom neurčoval hodnotu zvýšenia prenajatej veci v

dôsledku investícií uskutočnených žalobcom, ale uskutočnil ocenenie stavebných prác realizovaných
žalobcom s prihliadnutím na ich opotrebenie ku dňu 15.3.2010. Aj z vyjadrenia svedka E. D., ktorý sa
podieľal na vypracovaní predmetného znaleckého posudku, je zrejmé, že nemal nijakú podrobnejšiu
vedomosť o tom, aká situácia bola na tvari miesta pred realizáciou úprav zo strany žalobcu (č.l. 298spisu). Zo znaleckého posudku pritom nie je zistiteľné, z akého dôvodu znalec svoje zistenia ohľadom
nákladov stavebných prác uskutočnených žalobcom, obsiahnuté v časti II. posudku, stotožnil v časti
III. posudku so zvýšením hodnoty prenajatých nehnuteľností. Z uvedeného tak podľa názoru krajského

súdu vyplýva záver, že znalecký posudok nie je spôsobilým dôkazným prostriedkom na preukázanie
zvýšenia hodnoty prenajatých vecí investíciami žalobcu. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
vyjadrenie znalkyne ustanovenej okresným súdom, ktorá v písomnom vyjadrení zo dňa 03.09.2014 (č.l.
340 spisu) uviedla, že pre stanovenie zvýšenia hodnoty predmetu nájmu by bolo potrebné stanoviť
všeobecnú hodnotu nehnuteľností k dátumu podpisu nájomnej zmluvy a zároveň stanoviť všeobecnú

hodnotu nehnuteľností k dátumu ukončenia nájmu a z týchto dvoch všeobecných hodnôt by bolo zrejmé,
o koľko sa hodnota nehnuteľnosti zvýšila. Znalkyňa vo svojom vyjadrení výslovne uviedla, že spočítanie
hodnoty stavebných prác neurčuje zvýšenie hodnoty predmetu nájmu.

K námietke žalobcu, že v konaní bolo preukázané, že na predmete nájmu vykonal stavebné úpravy
za svoje finančné prostriedky, krajský súd uvádza, že táto skutočnosť v priebehu konania medzi

účastníkmi nebola sporná. Žalobca však neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal výšku
hodnoty, o ktorú sa hodnota domu zvýšila v dôsledku vykonaných stavebných úprav. Táto výška zo
žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 6/2010 nevyplýva, nakoľko zo znaleckého posudku
je zrejmé, že znalec nemal žiadne informácie o hodnote prenajatej veci v čase, kedy žalobca začal
na základe nájomného vzťahu tieto veci užívať a vychádzal výlučne z rozsahu nákladov, ktoré podľa

vyjadrenia žalobcu boli do prenajatej nehnuteľnosti z jeho strany investované. Nad rámec argumentácie
okresného súdu krajský súd vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku č. 6/2010 považuje za
potrebné poukázať na skutočnosť, že tento znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu 15.3.2010
(č.l. 36 spisu). Medzi účastníkmi pritom v konaní nebolo sporné, že nájomný vzťah tak k predmetnému
domu ako aj k predmetnému pozemku bol ukončený na základe výpovedí daných žalovaným ku dňu

30.4.2010. Z citovaného ust. § 667 ods. 1 veta štvrtá OZ pritom vyplýva, že prenajímateľ sa protihodnoty
zodpovedajúcej zvýšeniu hodnoty prenajatej veci môže domáhať až po skončení nájmu. Znalecký
posudok vypracovaný ku dňu 15.3.2010, teda predtým, ako došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, preto nemôže mať relevantnú výpovednú hodnotu k otázke zvýšenia hodnoty
prenajatej veci ku dňu skončenia nájomného vzťahu.

Žalobca v podanom odvolaní namietal tiež skutočnosť, že nemôže byť na jeho ťarchu neunesenie
dôkazného bremena v prípade, že po skončení nájmu žalovaný predmetný dom s pozemkom predal a
nový vlastník vykonal také stavebné úpravy, v dôsledku ktorých už nie je možné určiť hodnotu predmetu
nájmu. K otázke dôkazného bremena v občianskom súdnom konaní krajský súd vo všeobecnosti

uvádza, že dôkaznú povinnosť účastníkov upravuje § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov tak leží predovšetkým na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na
preukázanie jeho tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú

i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazovsúdomvyústilodozáveru,žedokazovanienepotvrdilopravdivosťskutkovýchtvrdeníúčastníka.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ
je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov,

ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
Dôkazné bremeno pritom umožňuje súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá
skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci samej nebola v dôsledku
nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi konania podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. alebo v dôsledku
objektívnej nemožnosti preukázaná a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver

o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola pravdivá.

Krajský súd potom uvádza, že bez ohľadu na skutočnosť, či žalobca zavinil alebo nezavinil objektívnu
nemožnosť preukázania skutočného rozsahu zhodnotenia prenajatých vecí investíciami vynaloženými
žalobcom, je žalobca nositeľom dôkazného bremena a v prípade jeho neunesenia, teda v prípade

nepreukázania jeho tvrdení, sa táto skutočnosť v súdnom konaní odzrkadlí v pre neho nepriaznivom
súdnom rozhodnutí. S ohľadom na nemožnosť posúdenia skutočného rozsahu zhodnotenia prenajatých
nehnuteľností nie je objektívne možné v súdnom konaní ustáliť, či tvrdenie žalobcu o zvýšení hodnoty
veci v žalobcom tvrdenej výške, je alebo nie je pravdivé. Práve inštitút dôkazného bremena v takýchtoprípadoch umožňuje súdu rozhodnúť. Nepriaznivé rozhodnutie súdu postihuje tú procesnú stranu, ktorá
na základe tvrdenej skutočnosti, ktorá vykonanými dôkazmi nebola preukázaná, uplatňuje svoj nárok na
plnenie voči druhej procesnej strane.

Ak žalobca v odvolaní spochybnil tiež nesprávne skutkové zistenia okresného súdu, jeho námietka
vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvého
stupňa V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,
sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04)
a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu
tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového

stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa
ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia
dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je
právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených
(navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu

korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh
konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch
predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je
relevantný.“.

Krajský súd tak nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu. Žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie protihodnoty zo zvýšenia hodnoty prenajatej veci zodpovedá vždy len reálnemu rozdielu
medzi hodnotou (cenou) predmetu nájmu po vykonaní zmien na veci a pred vykonaním týchto zmien,
čo pojmovo zodpovedá zužitkovaniu veci nájomcom, pričom sa môže jednať len o tie úpravy, ktorými
sa hodnota veci aj pri zohľadnení opotrebovania ku dňu skončenia nájomného vzťahu reálne zvýšila.

Z vykonaného dokazovania nemožno dospieť k záveru, že by žalobca preukázal ním tvrdený rozsah
zhodnotenia prenajatej veci patriacej žalovanému ku dňu skončenia nájomného vzťahu. V zmysle
uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým bol uplatnený nárok
žalobcu v celom rozsahu zamietnutý, potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne
rozhodnutie.

Vo vzťahu k výroku o trovách prvostupňového konania krajský súd uvádza, že tento nebol v odvolaní
žalobcu osobitne napadnutý. Žalobca však dodatočne prostredníctvom právneho zástupcu doručil
krajskému súdu dňa 11.09.2015 podanie označené ako Návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov
datované dňa 11.09.2015. V podaní uviedol, že mu bola lekárom oddelenia posudkových činností

stanovená miera zdravotného postihnutia na 50 % a bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. Žalobca nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, sám sa stará o maloletú dcéru J., ktorá
máštyriroky.ŽalobcapracujenaSlovenskejpošte,a.s.smesačnýmpríjmom500Eur,ktorýnepostačuje
na pokrytie všetkých výdavkov spojených so zabezpečením starostlivosti o maloleté dieťa, pričom býva
u svojich rodičov, nakoľko z finančných dôvodov nie je schopný zabezpečiť si vlastné bývanie. Žalobca

z tohto dôvodu požiadal jednak o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky podľa § 138 O.s.p., na
ktoré bol zaviazaný rozsudkom okresného súdu, a tiež o oslobodenie od povinnosti platiť trovy konania s
poukazom na ust. § 150 O.s.p., keďže sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (zdravotné postihnutie)
a žalobca nie je schopný zo svojho príjmu tieto poplatky uhradiť bez toho, aby nebola ohrozená jeho
životná existencia s prihliadnutím na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa.

Uvedené podanie krajský súd podľa jeho obsahu posúdil jednak ako žiadosť žalobcu o oslobodenie od
súdnych poplatkov, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, a jednak ako žiadosť o aplikáciuust. § 150 O.s.p. vo vzťahu k povinnosti žalobcu platiť trovy tak prvostupňového ako aj odvolacieho
konania.

Vo vzťahu k aplikácii ust. § 150 O.s.p. na trovy prvostupňového konania poukazuje krajský súd na
ust. § 205 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prejednávanom prípade bol rozsudok
okresného súdu právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 16.02.2015 a posledným dňom 15-dňovej
lehoty na podanie odvolania bol deň 03.03.2015. Krajský súd tak nemohol prihliadať na odvolací dôvod

žalobcu ohľadom aplikácie ust. § 150 O.s.p. vo vzťahu k výroku odvolaním napadnutého rozsudku o
náhrade trov prvostupňového konania, ktorý žalobca uplatnil až podaním zo dňa 11.09.2015. Krajský
súd preto výrok o trovách prvostupňového konania ako výrok závislý od výroku v merite veci pri potvrdení
prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdil ako vecne správny podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. Vzhľadom na plný úspech žalovaného vzniklo žalovanému právo na náhradu trov
prvostupňového konania, a preto okresný súd rozhodol vecne správne, ak žalovanému priznal voči

neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 582 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 3.205,88 Eur.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142
ods. 1, § 150 a § 151 ods. 1, 8 O.s.p. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu o aplikáciu ust. § 150 O.s.p.

ohľadom náhrady trov odvolacieho konania krajský súd uvádza, že v zmysle tohto ustanovenia súd
nemusí výnimočne priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú preto dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, pričom je potrebné prihliadnuť najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Žalobca žiadosť
o oslobodenie od platenia trov konania podľa ust. § 150 O.s.p. odôvodnil zdravotným postihnutím a

nepriaznivou majetkovou a finančnou situáciou. Krajský súd je názoru, že tieto žalobcom uvádzané
dôvody nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnému žalovanému nemala
byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Účelom ust. § 150 O.s.p. je zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva súdu. Toto
ustanovenie je výrazom skutočnosti, že zákon nemôže postihnúť všetky rozmanité situácie, ktoré môžu

nastať, a preto umožňuje súdu v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v
tomto zákonnom ustanovení rozhodnúť o inom závere vo vzťahu k náhrade trov konania, než aký
vyplynulzpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.Súdpritommôžezohľadniťjednakosobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov a jednak prihliadnuť na postoj účastníkov v konaní
a prípadne na iné okolnosti a s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného

zreteľa dospieť k záveru o čiastočnom alebo úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2011). V prejednávanom prípade krajský súd z
dokladov predložených žalobcom nezistil takú intenzitu sociálneho znevýhodnenia žalobcu, ktorú by
bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho
konania žalovanému. Z dokladu predloženého žalobcom, a to oznámenia Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny, Žilina zo dňa 13.10.2011 vyplýva miera funkčnej poruchy žalobcu vo výške 50 % s
kompenzáciou v podobe peňažného príspevku na diétne stravovanie. Žalobca je pritom podľa vlastného
čestného prehlásenia zamestnaný s mesačným príjmom 500 Eur v čistom, stará sa o maloletú dcéru
a bývanie má zabezpečené u svojich rodičov. Majetková a finančná situácie žalobcu tak podľa názoru
krajskéhosúduniejenatoľkonepriaznivá,abysajednaloovýnimočnédôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.

Krajský súd prihliadol aj na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku zo strany žalobcu a na
postoj účastníkov v konaní. Na strane žalobcu sa jedná o nárok, ktorý žalobca pôvodne uplatnil ako
podnikateľ a ktorý vyplýval z jeho podnikateľskej činnosti - z nájomného vzťahu k priestorom slúžiacim
na prevádzkovanie predaja potravín a zmiešaného tovaru. Žalobca napriek obrane žalovaného ohľadom
neuznania uplatnenej pohľadávky titulom zhodnotenia prenajatých priestorov a napriek dôkaznej núdzi

konštatovanej napadnutým rozsudkom okresného súdu v konaní pokračoval a rovnakými skutkovými
a právnymi okolnosťami, ktorými odôvodňoval návrh na začatie konania pred súdom prvého stupňa,
odôvodnil tiež vo veci podané odvolanie. Žalovaný pritom už v podanom odpore proti platobnému
rozkazu, teda pri prvom úkone, ktorý mu vo veci patril, uplatnený nárok neuznal práve z dôvodu, že
prácami žalobcu nedošlo k zhodnoteniu prenajatej nehnuteľnosti, ale naopak k zníženiu jej hodnoty.

Ani s prihliadnutím na postoj žalobcu a jeho postup pri uplatňovaní predmetného nároku v konaní tak
nemožno konštatovať dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovanému.Krajský súd potom konštatuje, že nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p., a to ani s ohľadom
na osobné pomery žalobcu, ani s ohľadom na okolnosti, za ktorých žalobca uplatnil svoj nárok voči
žalovanému, a o trovách odvolacieho konania rozhodol s prihliadnutím na úspech žalovaného v

odvolacom konaní. Žalovaný si v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnil podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu
1 x 253,94 Eur (tarifná odmena určená z hodnoty veci, t.j. z predmetu odvolacieho konania, ktorým
bol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o zamietnutí žalobou uplatneného nároku na zaplatenie
sumy 9.708,23 Eur s príslušenstvom) + 1 x 8,39 Eur režijný paušál, čo vrátane DPH vo výške 20 % =

52,46 Eur, zodpovedá sume 314,79 Eur. V súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný trovy
odvolacieho konania nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.