Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/558/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234127
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234127.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/283/2012-89 zo dňa 5.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 18C/283/2012-89 zo dňa 5. septembra 2013
potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie sumy
vo výške 3.507,07 Eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške 701,41 Eur z titulu nemajetkovej ujmy
uplatnený v zmysle zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že spotrebiteľské spory sú vzhľadom na zvýšenú právnu
ochranu spotrebiteľov a v spojitosti s rozhodcovskými konaniami zložitejšie a náročnejšie, a teda aj
časovo náročnejšie na preskúmanie celej veci. Zdôraznil, že tu existuje rozdiel medzi rozhodnutím o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím, ktorým sa takáto žiadosť zamieta. Vzhľadom
na to, že právna úprava neurčuje lehotu na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a vydanie takéhoto rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
20Er/3296/2011 bolo s poukazom na všetky okolnosti (ochrana spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok)
právne a časovo náročné, bolo rozhodnutie (hoci aj vydané po približne troch mesiacoch) vydané v
primeranej lehote. Okresný súd poukázal na potrebu preskúmavania exekučného titulu, na podporu
čoho upriamil pozornosť na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones
SL proti Cristina Rodriguez Nogueira, v zmysle ktorého prislúchalo súdu preskúmať v exekučnom
konaní neprimeranosť rozhodcovskej doložky. Obdobný názor bol vyjadrený aj v rozhodnutí Súdneho
dvora EÚ C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ/Korčkovská. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že rozhodnutia
exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia, a skúmanie materiálnej
správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky nemožno považovať za
nesprávny úradný postup súdu. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd mal za to, že tu
nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu súdu, ktorý by
spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Navrhovateľ nesplnil zákonné podmienky - nepodal

riadny opravný prostriedok, resp. podal, ale vzal ho späť a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
29.12.2010. Ak si navrhovateľ v konaní uplatnil majetkovú škodu v sume 3.020,63 Eur, nepreukázal,
z čoho táto pozostávala. Okresný súd obdobne nepovažoval preukázanú ani nemajetkovú ujmu, ktorú
mal navrhovateľ utrpieť.
Odporca ako úspešný účastník si trovy konaniane vyčíslil, resp. mu žiadne nevznikli, preto okresný súd
ich náhradu odporcovi nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že v konaní
došlo k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovateľ namietal, že okresný súd konal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p., hoci na
to neboli splnené podmienky. Navrhovateľ totiž podal dňa 14.12.2012 elektronicky na zverejnenú e-
mailovú adresu súdu [email protected] návrh na zrušenie pojednávania spolu s
prílohou - ústavnou sťažnosťou. Uvedené podanie (ktoré nebolo nutné postupom podľa § 42 ods. 1
O.s.p. doplniť písomne) vyvolalo právne účinky smerom k založeniu prekážky brániacej pokračovaniu v
konaní. Ak súd prejednal vec v jeho neprítomnosti, odňal mu možnosť konať pred súdom. Odvolateľ tiež
poukázal na § 15 O.s.p. a zdôraznil, že uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Krajských súdov
v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že
názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov,
Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a navrhovateľ podal
ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. V konaní
bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad
pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.
Konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v ten istý
deň rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Navrhovateľ podal
proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania tohto
odvolania o ňom nebolo rozhodnuté. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho
rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke
nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne maria jeho
možnosť konať pred súdom.
Navrhovateľ sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.
V konkrétnostiach navrhovateľ uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval,
že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa
aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy
nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Súd rozhodol
bez toho, aby umožnil navrhovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k
skutkovými a právnym otázkam veci. Navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich protitvrdení. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie
vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuj sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd
získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane
alebo žiadnej z nich.
Z uvedených dôvodov odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému
súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo
účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne
posúdil a aj náležite vyhodnotil.

Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o
neodôvodnenosti nároku navrhovateľa. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd
dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú,
je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti
je zaviazaný každý účastník konania. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na § 101 ods. 2 O.s.p. a na to,
že súd nepostupoval správne, keď vykonal pojednávanie bez prítomnosti navrhovateľa, odvolací súd
uvádza, že súd prvého stupňa postupoval náležite, keď nepristúpil na rôzne konštrukcie navrhovateľa,
ktoré iba sťažujú priebeh konania a postup súdu v ňom. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. predpokladá pre
prejednanie v neprítomnosti takého účastníka skutočnosť, že sa účastník nedostaví na pojednávanie a
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Navrhovateľ v danom prípade nepožiadal o odročenie
z dôležitého dôvodu. Na základe návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu porušenia
nestrannosti súdu a sudcu je možné pri jeho obsahovom posúdení dôjsť k záveru, že týmto úkonom
by navrhovateľ mohol požiadať o odročenie pojednávania, no zároveň vzhľadom na uvedený dôvod -
nestrannosť sudcu, súdu - nie je možné v danej situácií vyhodnotiť takýto dôvod ako dôležitý, nakoľko
o nestrannosti súdu už rozhodované v predmetnom konaní bolo.

Odvolací súd zdôrazňuje, že tu nebolo porušené právo na kontradiktórne konanie. Podľa § 115 ods. 1, 2
O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa
musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom,
keď sa má pojednávanie konať.

Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, je potrebné chápať tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie práva konať a
rozhodnúť v jeho prítomnosti. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd
vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť,
teda povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s
dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Dôkaznú povinnosť
môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávania. Jej cieľom je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu
na jeho procesné postavenie. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä výsluchy svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch svedkov. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. možno vykonať dokazovanie listinami tak,
že predseda senátu (samosudca) na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi ich obsah.
Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
V danej veci bolo nariadené pojednávanie na 5.9.2013 o 8.30 hod na Okresnom súde Žilina, pričom
navrhovateľ bol riadne na toto pojednávanie predvolaný, no bez ospravedlnenia sa nedostavil, keď

zároveň podal návrh na zrušenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti
súdu a sudcu. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v
občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na
uplatnenie ich práv, teda právo vykonávať procesné úkony, vo formách stanovených zákonom nazerať
do spisu, robiť si výpisy, vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali § 123
O.s.p., byť predvolaní na súdne pojednávanie. Na pojednávaní sa súd oboznámil s obsahom spisu a
obsahom exekučného spisu súdu (sp. zn. 20Er/3296/2011). Pokiaľ teda okresný súd na pojednávaní dňa
5.9.2013 vykonal dôkazy navrhované navrhovateľom a poskytol možnosť obom účastníkom zúčastniť
sa pojednávania, čím mali možnosť vyjadriť sa k dôkazom, resp. navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, tak týmto postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu princípov kontradiktórnosti
a princípu rovnosti zbraní ako základných definičných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie. K
právu účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom zodpovedá aj povinnosť súdu
umožniť účastníkovi, aby sa vyjadril ku každému dôkazu, ktorý súd vykonal, a ktorý môže aj obsahovať
zistenie významné pre rozhodnutie súdu. Tento postup bol zo strany okresného súdu postupom podľa
§ 122 ods. 1 v spojení s § 123 O. s. p. dodržaný. Okresný súd dodržal i zásadu priamosti a ústnosti
vykonávania dôkazov ako jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania, ktorú zaručuje
nielen Ústava SR (čl. 48 ods. 2), ale aj Dohovor (čl. 6 ods. 1), keďže táto zásada je súčasťou práva
účastníkov konania na spravodlivé prejednanie veci, týkajúce sa ich občianskych práv a záväzkov a
je aj zároveň špecifickým vyjadrením zásady kontradiktórnosti sporového konania. Práve zo strany
prvostupňového súdu dodržanie práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom
je v zhode i s judikatúrou, o ktorú sa opiera aj ESĽP, ktorý vyslovil, že súčasťou koncepcie spravodlivého
súdneho konania je zásada kontradiktórnosti, v súlade s ktorou musia mať účastníci nielen právo
navrhnúť všetky dôkazy, ktoré považujú za nevyhnutné na preukázanie svojich tvrdení, ale aj právo
byť oboznámení a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a vyjadreniam predloženým s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie súdu. Vo vzťahu k princípu rovnosti zbraní, ktorý bol prvostupňovým súdom dodržaný, bola
poskytnutá obom účastníkom konania primeraná možnosť predložiť svoje návrhy. Pokiaľ okresný súd v
rámci vykonávaného dokazovania vytvoril procesný priestor obom sporovým stranám na navrhovanie
dôkazov, oboznámenie sa a vyjadrenie sa k nim, tak neodňal navrhovateľovi ako účastníkovi konania
možnosť konať pred súdom. Postupom okresného súdu nedošlo k porušeniu práva vyjadriť sa ku
každému z vykonaných dôkazov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zásad priamosti a ústnosti
vykonávania dôkazov a kontradiktórnosti sporového konania, teda zásad obsiahnutých v príslušných
ustanoveniach O.s.p., v práve na spravodlivý proces, ako ho vykladá Ústavný súd SR a ESĽP.

Pokiaľ navrhovateľ spochybňoval v konaní zákonného sudcu s poukazom na ustanovenie § 15 ods.
1 O.s.p., odvolací súd zdôrazňuje, že o vylúčení zákonného sudcu už rozhodol v uznesení č. k.
10NcC/175/2013-25 zo dňa 21. marca 2013, ktorým nebola z prejednávania a rozhodovania vo veci
vylúčená sudkyňa JUDr. Gabriela Panáková, keďže u nej neboli zistené okolnosti, ktoré by ju vylučovali.
Odvolací súd v aktuálnom konaní takisto nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali
nestrannosť zákonného sudcu.
Ustanovenie§ 14 a nasl. O.s.p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý
svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne
závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato
a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané
okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre
legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.
Dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd
konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci
založil zodpovednosť odporcu za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na to, že v posudzovanej veci došlo k zamietnutiu návrhu na
prerušenie konania v ten istý deň, ako bolo rozhodnuté vo veci, uvedený argument nebol dôvodný, keďže
z obsahu spisu rozhodovanie o návrhu na prerušenie konania nevyplýva.

Odvolacie námietky navrhovateľa sa nedotýkajú hmotnoprávnych dôvodov, pre ktoré okresný súd žalobu
zamietol. Námietka navrhovateľa, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko z
odôvodnenia napadnutého rozsudku takéto konštatovanie okresného súdu nevyplýva a nie je na ňom
ani založené zamietavé rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd navyše poukazuje na názor Ústavného
súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno
vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Súd vo svojej
rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky
nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku Ústavy SR nemožno preto vyvodzovať len zo
skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (pozri napr. I.
ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48
ods. 2 Ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem
autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na
vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Uvedené platí o to viac,
že v posudzovanom prípade bol exekučný súd nútený vyžiadať si ďalšie podklady pre svoje rozhodnutie
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na čo v podrobnostiach upriamil pozornosť
prvostupňový súd.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. správne a presvedčivo
odôvodnil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s.
p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania postupom
podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, resp. mu ani žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.