Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203345
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614203345.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Petrom
Stodolom, so sídlom Exekútorského úradu T. XX, L., vo veci oprávnených: 1/ K.. O. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. 8, J., 2/ Ing. N. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. 3, J., právne zastúpených: Mgr. Andrej
Vlk, advokát so sídlom N. XX, J., proti povinným: 1/ I. X., s miestom podnikania Uhorská Ves 114,
IČO: 44 137 958, 2/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, B. Y., právne zastúpenej: JUDr. Zuzanou

Medveckou, advokátkou so sídlom N. XXX, B. C., o námietkach povinnej v rade 2/ proti exekúcii, o
odvolaníoprávnenýchprotivýrokuI.uzneseniaOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.6Er/398/2014-68
zo dňa 15.12.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd vyhovel námietkam povinnej

v rade 2/ vzneseným proti exekúcii v zmysle § 50 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) a zároveň návrh povinnej v rade 2/ na odklad exekúcie zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že exekučný titul v konaní predstavuje vykonateľný
rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 39C/216/2012-37 zo dňa 26.04.2013. Povinná v rade 2/ vo
včas podaných námietkach namietala, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 39C/216/2012-37

zo dňa 26.04.2013 jej nebol nikdy doručený, na adrese A. E. 114 nikdy nemala trvalý ani iný pobyt, nikdy
na nej nebývala. Povinná prostredníctvom právnej zástupkyne predložila listinné dôkazy, na ktorých
je ako korešpondenčná adresa uvedená adresa K. XXX, B. Y.. Zároveň predložila aj potvrdenie Obce
Uhorská Ves zo dňa 17.10.2014 o tom, že I. X., nar. XX.XX.XXXX, nebola v obci nikdy prihlásená na
trvalý, prechodný ani iný pobyt, nebývala, nežila a ani nemala bydlisko na adrese A. E. XXX. Oprávnení
k námietkam povinnej v rade 2/ poukázali na to, že ak by sa na adrese A. E. XXX nezdržiavala, bola by

na danom mieste neznámou osobou a poštový doručovateľ by opakovane nedoručoval listové zásielky
zo súdu k rukám osoby, ktorú by nepoznal, resp. ktorá by sa nepreukázala preukazom totožnosti.
Lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky okresný súd zistil, že povinná v rade 2/ je
prihlásená k trvalému pobytu na adrese K. XXX, B. Y., a to od 12.10.1984. Ďalej okresný súd zo
spisového materiálu Okresného súdu Bratislava V 39C/216/2012 zistil, že rozsudok bol žalovanej rade
2/ (povinná v rade 2/ v exekúcii) doručený podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dňa

07.06.2013 a všetky písomnosti v tejto veci doručoval na adresu A. E. XXX, bez toho, aby mal súd za
preukázané, že by sa na tejto adrese reálne zdržiavala.
Okresný súd mal za to, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.
39C/216/2012 došlo k pochybeniu pri doručovaní rozhodnutia povinnej, neboli dodržané zákonom
stanovené podmienky pre náhradné doručenie rozhodnutia, teda súd nebol oprávnený vyznačiť na
ňom doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Okresný súd vyhovel námietkam povinnej v rade 2/ proti

exekúcii, keďže exekučný titul nebol doposiaľ riadne doručený a nemohol tak vo vzťahu k tomuto
účastníkovi nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.Proti tomuto uzneseniu vo výroku o vyhovení námietkam povinnej v rade 2/ proti exekúcii podali
odvolanie oprávnení prostredníctvom právneho zástupcu a domáhali sa, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil.
V odvolaní namietali arbitrárnosť a neodôvodnenosť napadnutého uznesenia, keď si súd prisvojil
právomoc, ktorá mu neprináleží. Vyznačenú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti považujú za
záväznú. Konštatovanie súdu na strane 3, ods. 6 napadnutého rozhodnutia (pochybenie pri doručovaní
Okresným súdom Bratislava V.) považujú za odporujúce zásade dvojinštančnosti súdneho konania v

Slovenskej republike, v rámci ktorej je vylúčené, aby súd I. stupňa posudzoval správnosť procesného
postupu súdu rovnakého stupňa. Súd si vyžiadaním súdneho spisu 39C/216/2012 z Okresného súdu
Bratislava V. a následne spochybnením vykonateľnosti exekučného titulu prekročil právomoci, ktoré mu
Exekučný poriadok v tomto smere zveruje.
Oprávnení namietali, že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď boli vykonané
dôkazy, ktorí sú vymenované v napadnutom uznesení, pričom dokazovanie sa v zmysle § 122 ods.

1 Občianskeho zákonníka vykonáva na pojednávaní, čím exekučný súd porušil ust. § 212 O.s.p.
Oprávnení sa nemohli k predloženým dôkazom vyjadriť ako aj predložiť návrhy na vykonanie ďalších
dôkazov.
Oprávnení uviedli, že je tu ďalší odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. - doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože tu sú ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené. Povinná v rade 2/ mala byť vypočutá, keďže ju osobne stretli na adrese A. E. 114, mal byť
vypočutý aj povinný v rade 1/, ako manžel povinnej v rade 2/ na okolnosti ich miesta spoločného bydliska
a mal byť vypočutý aj poštový doručovateľ, ktorý opakovanie uviedol dôvod vrátenia zásielky, že zásielka
nebola prevzatá v odbernej lehote.

Povinná v rade 2/ sa vyjadrila k odvolaniu oprávnených tak, že navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.
Uviedla, že oprávnených nepozná, nikdy ich nestretla, na adrese A. E. 114 ju stretnúť nemohli, nikdy
tam nežila. Má za to, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29C/216/2012
neprebehlo v súlade so zákonom, na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené podmienky, tento
nemohol nadobudnúť ani vykonateľnosť a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie

exekúcie.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel v celom rozsahu,
a preto vec podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), predložil na

rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedol, že súd je oprávnený v exekučnom konaní preskúmavať doložku
právoplatnosti a vykonateľnosti bez ohľadu na to, či túto vyznačil súd alebo iný orgán oprávnený vydávať
exekučné tituly. V priebehu exekúcie bolo preukázané, že povinnej v rade 2/ nebol exekučný titul
doručený.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom
konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 50 ods. 4 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné

podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť.

Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok
a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne
z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov spôsobuje neprípustnosť exekúcie, či

už úplnú alebo čiastočnú. Dôvody neprípustnosti exekúcie sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku,
prípadne vyplývajú z iných ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Každý z týchto
dôvodov neprípustnosti má za následok zastavenie exekúcie. V zásade ide o dôvody týkajúce sa
exekučného titulu, pochybení pri uskutočňovaní exekúcie, dôvody súvisiace s úkonmi účastníkov,
prípadne o okolnosti spojené s hmotnoprávnym zánikom záväzku po vzniku exekučného titulu.

Dôvody pre zastavenie exekúcie sú teda tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru.
Spoločnou ich charakteristikou je, že súd k týmto okolnostiam prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), v
každom štádiu konania. Ak však súd zistí neprípustnosť exekúcie pred vydaním poverenia (v konaní ožiadosti o udelenie poverenia), je to dôvod pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia (§ 44); rovnako
v námietkovom konaní súd vydá rozhodnutie, ktorým námietkam proti exekúcii vyhovie (§ 50).

Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, spôsobilý
návrh (§ 38 až 40 Ex. por.) a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom
(to, či skutočne aj je exekučným titulom, je hmotnoprávnou podmienkou exekúcie, ktorú súd skúma pri
rozhodovaní o udelení poverenia), prípadne listiny, o ktorých oprávnený tvrdí, že preukazujú prechod
alebo prevod nároku. Všetky ostatné predpoklady exekúcie (existencia a vykonateľnosť exekučného

titulu, splnenie vzájomného záväzku alebo prechod alebo prevod pohľadávky apod.) sú hmotnoprávnymi
podmienkami exekúcie, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania,
ale bráni prípustnosti exekúcie ako takej.

Je zrejmé, že vzhľadom na trvanie exekúcie môže počas jej výkonu dôjsť k zmene hmotnoprávnych
podmienok a exekúcia, ktorá na začiatku bola dôvodná, sa stane nedôvodnou

Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods.
1 Exekučného poriadku, a to:
a/ zánik vymáhaného nároku,
b/ okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku,

c/ dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a
d/ hmotno-právnu legitimáciu účastníka- oprávneného alebo povinného.

Krajský súd mal z obsahu spisu za nesporné, že povinná v rade 2/ namietala nedostatok vykonateľnosti
exekučného titulu, ktorý predstavuje dôvod neprípustnosti exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a)

Exekučného poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 28.03.2012, sp. zn. 6 MCdo/3/2011 vyslovil: „V
zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku okolnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti nároku a dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná, sú zároveň dôvodmi na zastavenie

exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu (§ 57 ods. 1 písm. a/, b/ a g/). Patrí teda medzi ne aj nedostatok
formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Pokiaľ povinný v námietkach proti exekúcii
namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu nevykonateľnosť, je
exekučný súd povinný vykonať šetrenie na túto okolnosť. Túto povinnosť možno vyvodiť zo zásady
spravodlivejochranyprávúčastníkovexekučnéhokonaniavyplývajúcejz§1O.s.p.,ktorývzmysle§251

ods. 4 O.s.p. platí aj pre exekučné konanie. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti,
preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v
štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom.
Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne
doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané,

prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pri
tom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.
V preskúmavanej veci napriek námietkam povinnej o tom, že jej nebolo riadne doručené uznesenie
krajského súdu, ktorým malo byť rozhodnuté o jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o uložení
povinnosti zaplatiť oprávnenej vymáhanú sumu, pretože sa v čase doručovania v mieste doručenia

nezdržovala, nevykonal exekučný súd na túto okolnosť žiadne šetrenie.“

Z vyššie uvedeného názoru možno uzavrieť, že exekučný súd je oprávnený sám vykonať šetrenie
za účelom zistenia riadneho doručenia exekučného titulu, a preto nemožno súhlasiť s názorom
opravného o nedostatku právomoci exekučného súdu v tomto smere. Riadnym exekučným titulom

môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný
skúmať vykonateľnosť exekučného titulu v každom štádiu konania, nielen na námietky povinného proti
exekúcii, ale aj ex officio. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou.
Formálnou vykonateľnosťou rozhodnutia sa rozumie dodržanie zákonom predpísaných náležitostí o
doručení rozhodnutia, uplynutie lehoty na plnenie a podanie, resp. nepodanie opravného prostriedku

proti rozhodnutiu. Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením
o jeho formálnej vykonateľnosti. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti
skutočne splnené. Materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu sú napr. to, či účastníci
označení v rozhodnutí skutočne existujú, resp. či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia,teda či nejde o rozhodnutie voči nejestvujúcemu subjektu, pričom účastníci musia byť v rozhodnutí
dostatočne individualizovaní. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti je tiež určenie lehoty na
plnenie, vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia. Vykonateľnosť exekučných titulov predložených podľa §

41 ods. 2 Exekučného poriadku závisí od procesného predpisu upravujúceho postup orgánu, pri ktorom
sa vydávajú vykonateľné rozhodnutia, t.j. rozhodnutia, ktorými sa priznáva právo, ukladá povinnosť
alebo postihuje majetok. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul
vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a
či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V tomto rozsahu je exekučný

súd oprávnený skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), v rámci konania o námietkach proti exekúcii, ak niektorú z
týchto skutočností povinný namietne (§ 50 Exekučného poriadku) a v prípade rozhodovania o zastavení
exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 191/2011 zo
dňa 15.12.2011).

Ohľadom odvolacej námietky oprávneného, že exekučný súd porušil ust. § 212 O.s.p., krajský súd
uvádza, že vo vykonávacom štádiu konania súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu
osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O.s.p.) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených
listín. Vzhľadom na to, oboznamovanie sa obsahom listín za účelom posúdenia predpokladov na

zastavenie exekúcie nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti oprávneného a povinného.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2013, sp. zn. 2 Cdo 345/2012)

Krajský súd sa však stotožnil s odvolacím dôvodom uvádzaným oprávneným o nedostatočnom zistení
skutkového stavu. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V mal krajský súd za preukázané, že

exekučný titul bol povinnej v rade 2/ doručený do vlastných rúk tzv. náhradným spôsobom (§ 47 ods. 2
O.s.p.).Exekučnýsúdjeoprávnenýalezároveňajpovinnývykonaťdôkladnéšetreniezaúčelomzistenia
riadneho doručenia exekučného titulu, čo v tomto prípade nemožno považovať za splnené, pokiaľ súd
vychádzal len z vyjadrení a potvrdení povinnej v rade 2/ a vôbec sa nezaoberal vyjadrením oprávnených
v tom smere, že povinní boli v čase základného konania manželmi, pričom doručenie exekučného titulu

povinnému v rade 1/ na adrese A. E. XXX nebolo sporné a zároveň ani poštový doručovateľ nepovažoval
povinnú v rade 2/ za neznámeho adresáta. Nie je možné považovať za dostatočne osvedčenú okolnosť,
že povinná v rade 2/ sa nezdržiavala na adrese A. E. XXX, resp. sa zdržiavala na adrese K. XXX, pokiaľ
existujú protichodné tvrdenia účastníkov exekučného konania o tejto skutočnosti.

Krajský súd zrušil napadnuté uznesenie s tým, že po vrátení veci okresný súd vykoná šetrenie potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností ohľadom naplnenia podmienky § 47 ods. 2 O.s.p. „zdržiavanie
sa na mieste“.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí o veci podľa § 224

ods. 3 O.s.p., resp. v prípade, že bude exekúcia pokračovať súdny exekútor.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.