Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 4, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/1610/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612208063
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5612208063.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: AT a.s., so sídlom Dlhá 84, Žilina, IČO:
36 386 766, zast. JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, IČO:
36 416 525, proti povinnému: HM Logistics, s.r.o., so sídlom 1. mája 190/40, Liptovský Mikuláš, IČO:
44 669 801, pre vymoženie pohľadávky 282,21 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Pavlom Malíkom, so sídlom Exekútorského úradu Ul. 1. mája 22, Žilina, pod spisovou značkou

EX 1782/2012, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Pavlovi Malíkovi trovy exekúcie
vo výške 48,47 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Pavlom Malíkom sa dňa 31. 7. 2012 začalo exekučné konanie

pod sp. zn. Ex 1782/2012 na vymoženie pohľadávky vo výške 282,21 eur s príslušenstvom, priznanej
platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Rob/171/2011 zo dňa 24. 1. 2012. Súdny
exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 *039157 zo dňa 4. 9. 2012, ktoré v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
282,21 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

V priebehu konania adresoval súdny exekútor predložil súdu návrh oprávneného na zastavenie
exekúcie. Oprávnený podaný návrh na zastavenie exekúcie bližšie neodôvodnil.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“),
súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa
môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený

môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
Z predloženého návrhu na zastavenie exekúcie mal súd hodnoverným spôsobom preukázanú vôľu
oprávneného na zastavenie konania. Preto súd rozhodol s súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného
poriadku a exekúciu zastavil.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie 58,26 eur.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Oprávnený navrhol zastavenie exekučného konania a tento svoj návrh bližšie neodôvodnil. Exekučné
konanie je konaním návrhovým, a preto je súd povinný zastaviť exekúciu, ak tak navrhne oprávnený, a
to aj bez uvedenia dôvodu. Takýmto postupom oprávnenej je však z jeho strany zavinené zastavenie

exekučného konania, a z tohto dôvodu mu súd v súlade s citovaným ustanovením § 203 ods. 1
Exekučného poriadku uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený

z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti v minimálnej výške 33,19 eur
podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za celkom 10 úkonov podľa § 15 ods.
1 vyhlášky, súd však uznal nárok súdneho exekútora na odmenu len za 6 úkonov, preto patrí súdnemu

exekútorovi odmena v minimálnej výške. Zásielky adresované povinnému a banke doručoval súdny
exekútor poštou (v prípade banky šlo navyše len o jednu zásielku), v takom prípade má súdny exekútor
nárok len na náhradu hotových výdavkov.

V súlade s § 22 vyhlášky má súdny exekútor okrem odmeny nárok na náhradu hotových výdavkov,

a to na poštovné za doručovanie nasledovných zásielok: žiadosť o udelenie poverenia (0,40 eur),
upovedomenie o začatí exekúcie povinnému (1,60 eur), príkaz na začatie exekúcie + exekučný príkaz
povinnému a banke (spolu 3,20 eur) a predloženie návrhu na zastavenie exekúcie (2,- eur), celkom
vo výške 7,20 eur. V tejto výške považoval súd hotové výdavky súdneho exekútora na základe
predloženého exekútorského spisu za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej

činnosti. Súd pritom priznal súdnemu exekútorovi aj poštovné zásielku (žiadosť o udelenie poverenia),
ktorej doručenie síce nie je preukázané doručenkou v exekútorskom spise, ale je súdu známe z jeho
činnosti, a to v cene obyčajnej listovej zásielky. Pri určení cien poštovného súd vychádzal z cenníka
Slovenskej pošty, a.s. Vynaloženie nákladov na poštovné vo zvyšnom rozsahu nemal súd na základe
predloženého exekútorského spisu preukázané. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu

hotových výdavkov za prefocovanie + režijné náklady. V zmysle vyhlášky má súdny exekútor nárok
len na náhradu skutočne vynaložených nákladov, ktoré je potrebné ďalej špecifikovať a preukázať.
Pokiaľ súdny exekútor uvedie výdavky len paušálnou sumou (v tomto prípade 5,60 eur) bez akejkoľvek
špecifikácie, ide o nepreskúmateľnú položku, pretože vyhláška nepozná paušálnu náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku
zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške spolu 40,39 eur o 20% DPH, teda o sumu 8,08 eur. Celkom
tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov exekúcie vo výške 48,47 eur, z toho na
odmenu súdneho exekútora pripadá 33,19 eur, na náhradu hotových výdavkov 7,20 eur a na DPH 8,08

eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Pavlovi Malíkovi oprávnený.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti
rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( §

202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.