Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoE/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614200373
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614200373.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnej: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXXX/X, Z. H., o vymoženie pohľadávky 2.459,31 Eur s príslušenstvom, exekučné konanie vedené
pod sp. zn. EX 4/2014 súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Exekútorský úrad F. H.

XXX, K. R., v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonávanie
exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
5Er/36/2014-57 zo dňa 05. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vychádzal zo záveru, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v danom prípade, nie je
formálne vykonateľný. Rozhodcovský súd nemohol rozhodovať v tzv. skrátenom, rozkaznom konaní.
Takýto postup je neprípustný a nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o

rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a rozhodcovský súd samotný si takúto právomoc nemôže
založiť (ani v rokovacom poriadku ani na základe dohody účastníkov konania). V rozpore so ZRK posúva
rozhodcovský súd svojím rokovacím poriadkom a následným konaním rozhodcovský rozsudok, ktorý
zákon koncipuje ako obdobu súdneho rozsudku, do pozície obdobnej platobnému rozkazu. Žalobná
odpoveď, ktorá má slúžiť ako vyjadrenie žalovaného k žalobe, sa stáva opravným prostriedkom. Účelom
doručenia žaloby žalovanej nie je to, aby si rozhodcovský súd splnil svoju povinnosť, ale má žalovanej

umožniť reagovať na žalobu žalobnou odpoveďou, a to ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku.
Okresný súd ďalej poukázal na to, že doručenie žaloby spôsobom realizovaným rozhodcovským súdom
je v rozpore s kogentným ust. § 25 ods. 3 ZRK. Rozhodcovský súd bol povinný doručiť žalovanej
žalobu do vlastných rúk tak, aby sa k nej v súlade so zákonom mohla vyjadriť v žalobnej odpovedi.
Tým, že rozhodcovský súd upovedomil žalovanú o prebiehajúcom konaní až pri súčasnom doručení
rozhodcovského rozsudku a počas celého konania bral do úvahy len skutočnosti uvádzané žalobcom,

porušil závažne zásadu rovnosti účastníkov (§ 17 ZRK). Žalovaná nemala možnosť podať opravný
prostriedok proti rozhodcovskému rozsudku. ZRK totiž v § 35 stanovuje, že doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Toto ustanovenie kogentne rieši problematiku okamihu
nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, čo nemožno zmeniť dohodou účastníkov ani
ustanovením rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Možnosť opravného prostriedku (žalobnej

odpovede) bola teda žalovanej poskytnutá až v čase, keď rozhodcovský rozsudok prevzala a ten sa stal
právoplatným. Takýto postup rozhodcovského súdu je v rozpore so Zákonom o rozhodcovskom konanía aj za situácie, že by sa nejednalo o spotrebiteľskú právnu vec, nemohlo by byť udelené poverenie na
vykonanie exekúcie na základe takto vydaného exekučného titulu. V konkrétne súdenej veci okresný
súd zvýraznil spotrebiteľský charakter právneho vzťahu a povinnosť exekučného súdu vykonať prieskum

exekučného titulu ex offo.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že záver súdu prvého stupňa o nemožnosti rozhodnúť vec v tzv. skrátenom konaní nemá

oporu v žiadnom právnom predpise. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 14 ods. 1, 2 ZRK, ust. § 25 ods.
10, § 30 ods. 10, 13 ods. 1 rokovacieho poriadku. Zdôraznil, že rovnako, ako v prípade podania odporu
proti platobnému rozkazu dochádza k zrušeniu platobného rozkazu a v konaní sa ďalej pokračuje tak aj
v prípade podania žalobnej odpovede proti rozhodcovskému rozsudku sa podľa rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu rozhodcovský rozsudok zrušuje a pokračuje sa v konaní. Uvedený postup tak
nemožno považovať za porušenie zásady rovnosti účastníkov. Odvolateľ dodal, že súd prvého stupňa

neuvádzal jediné ustanovenie ZRK alebo iného právneho predpisu, ktoré by odôvodňovalo jeho závery.
S poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 konštatoval, že opomenutie exekučného
súdu odôvodniť svoje rozhodnutie v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR porušením čl. 46
ods. 1 Ústavy SR.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojedávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p..

Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj
odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Okresný súd poukázal v napadnutom rozhodnutí na procesné vady rozhodcovského súdu, v dôsledku

ktorých nemohol z takéhoto konania vzísť akékoľvek rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilým exekučným
titulom. Táto vada spočívala v tom, že rozhodcovský súd rozhodol bez účasti povinnej s tým, že táto
mohla podať proti vydanému rozsudku žalobnú odpoveď (výzva na podanie žalobnej odpovede jej bola
doručená až s rozhodcovským rozsudkom).

S týmto názorom okresného súdu sa odvolací súd stotožnil. Rozhodcovské konanie je právnym
prostriedkom mimosúdneho riešenia sporov a jeho efektívnosť spočíva v rýchlom a hospodárnom
vyriešení sporov tam, kde to umožňuje zákon a kde spory účastníkov nemusí nevyhnutne prejednávať
súd v občianskom súdnom konaní. V porovnaní s občianskym súdnym konaním sa vyznačuje väčšou
flexibilitou, nižšími trovami konania a neformálnym prístupom. Preto aj právna úprava obsiahnutá

v Zákone o rozhodcovskom konaní je stručnejšia a predpokladá podporné využitie ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku na situácie, ktoré tento zákon neupravuje (§ 51 ods. 3 ZRK).

V danom prípade konanie prebiehajúce u rozhodcu malo povahu tzv. skráteného, resp. zrýchleného
konania upraveného rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. V porovnaní s obvyklým priebehom

civilného konania vykazovalo výrazné odlišnosti. Skrátené konanie sa realizovalo bez nariadenia
pojednávania a bez dokazovania len na základe tvrdení žalobcu. Za splnenia zákonných podmienok
umožňovalo rozhodnúť o žalobe rýchlo a efektívne, bez vypočutia žalovanej. Takéto konanie však
nemohlo byť na ujmu žalovanej, ktorej bol z tohto dôvodu poskytnutý osobitný prostriedok ochrany, a
to podanie žalobnej odpovede. Ak by žalovaná podala žalobnú odpoveď riadne a včas, rozhodcovský

rozsudok by sa zrušil a konanie by pokračovalo ďalej. Takýto postup však Zákon o rozhodcovskom
konaní nepripúšťa. Jednotlivé ustanovenia tohto predpisu totiž predpokladajú štandardný postup,
ktorého výsledkom je za účasti oboch procesných strán vydanie rozhodcovského rozsudku. Stranám
sa pred rozhodnutím musí poskytnúť priestor na zaujatie stanovísk k predmetu sporu tak, ako nato správne upriamil pozornosť okresný súd. Akákoľvek alternatívna forma rozhodovania je v prípade
rozhodcovského konania vylúčená; eventuálne postupy obdobné rozkazným konaniam nie sú ani pri
použití § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní prípustné.

Odvolací súd považuje za potrebné navyše dodať, že v zmysle § 172 ods. 9 O.s.p., ak sa uplatňuje právo
na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný
rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Je nezlučiteľné s týmto cieľom, aby súd platobným
rozkazom uložil spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť peňažnú sumu vyplývajúcu z takej spotrebiteľskej

zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky (§ 53 Občianskeho zákonníka). Z exekučného titulu
nevyplynulo, či bola vec posudzovaná aj z uvedených hľadísk.

Pokiaľ teda okresný súd vychádzal zo záveru, že zrýchlené konanie pred rozhodcovským súdom, v
ktorom došlo k vydaniu exekučného titulu, bolo v rozpore so zákonom, s týmto sa krajský súd stotožnil
a to aplikujúc § 18 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní a analogicky § 172 ods. 9 O.s.p.. Nemožno

sa totiž spoliehať na aktivitu spotrebiteľa, ktorý bude uplatňovať svoje práva ex post po doručení
rozsudku, ak právna úprava ukladá súdu skúmať neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti a umožniť
účastníkovi riadny kontradiktórny proces pred rozhodcovským súdom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinná si náhradu trov aktuálneho odvolacieho

konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky jej v súvislosti s terajším druhostupňovým konaním
ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.