Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111217657
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111217657.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu:
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom: Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35831154, v zastúpení:
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom: Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti
žalovanému: D. E., nar.: XX.X.XXXX, bytom: H. Č. Ľ. X, XXX XX P., štátny občan SR, v zastúpení
opatrovníkom D.. H. C., W. Okresného J. P.-Z., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, v zastúpení: JUDr. Ambrózom
Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35510722, o zaplatenie 532,42 € s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.6.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 532,42 € s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy 532,42 € od
2.7.2008 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní
ďalších produktov a služieb k tomuto účtu pod č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalovaným a právnym
predchodcom žalobcu spoločnosťou Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO:
00686930 poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte v
rozsahu úverového rámca v sume 10.000,- Sk. Nakoľko v rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný

poposkytnutípovolenéhoprečerpanianaúčtenezabezpečildostatokpeňažnýchprostriedkovnaúhradu
splátok, úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na svojom účte, právny predchodca žalobcu v súlade
s ustanovením bodu 2.5.1. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. k zmluve o bežnom
účte zúčtoval svoje pohľadávky voči žalovanému na ťarchu jeho účtu, čím sa účet žalovaného dostal
do nepovoleného prečerpania. Uvedené nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov žalovaný
nevyrovnal v lehote do 1.7.2008, t.j. najneskôr do 1 mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania, čím

sa dostal do omeškania a právny predchodca žalobcu v súlade s ustanovením bodu 4.3.4. písm. b)
Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. k zmluve o bežnom účte odstúpil od zmluvy o
bežnom účte a zároveň v súlade s ust. bodu 4.3.8. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky,
a.s.kzmluveobežnomúčtezrušilúčetč.2617952190/1100,pričomdňomzrušeniaúčtuzanikolzmluvný
vzťah založený predmetnou zmluvou o bežnom účte. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., ako postupníkom dňa 14.12.2009 bola pohľadávka voči žalovanému vo výške dlžnej istiny 532,42
€ s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. . Po postúpení predmetnejpohľadávky žalovaný svoj záväzok do dnešného dňa neuhradil ani len sčasti a tak je voči žalobcovi v
omeškaní so zaplatením istiny s príslušenstvom.

Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiaval, iný jeho pobyt súd nezistil, preto mu súd podľa § 29 zák.č.:
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ustanovil na zastupovanie v konaní opatrovníka D.. H. C.,
W. Okresného J. P.-Z..

Prípisom zo dňa 9.10.2012 oznámil vedľajší účastník, že vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

na podporu účastníka - žalovaného. Zároveň uviedol, že v súdnom konaní bude presadzovať práva
spotrebiteľa, pretože v zmysle konštantnej spotrebiteľskej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
priemerný spotrebiteľ nedokáže v konaní poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky v predbežne
formulovaných štandardných zmluvách a využívať procesné inštitúty na svoju obranu. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania, na zaplatenie ktorých aby bol zaviazaný žalobca.

Listom zo dňa 21.12.2012 vedľajší účastník ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu odstúpil od
zmluvy o bežnom účte, čím zanikol úverový vzťah. Odstúpením od zmluvy vznikol medzi účastníkmi
právny režim bezdôvodného obohatenia s nutnosťou aplikácie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
dvojročnej premlčacej dobe. S poukazom na to vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania celej
pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou, pretože žaloba zo dňa 21.6.2011 bola súdu doručená po

uplynutí premlčacej doby.

Podaním zo dňa 8.4.2013 žalobca v konaní uviedol, že žalobcom uplatnené právo na zaplatenie istiny v
sume 532,42 € sa rovná výške nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného, čoho dôkazom
je výpis z bankovej knihy právneho predchodcu žalobcu k účtu žalovaného pod číslom XXXXXXXXXX,

podpísaný dvoma poverenými pracovníkmi banky. Z predloženého výpisu z bankovej knihy vyplýva, že
žalovaný dňa 1.7.2008 prečerpal povolené peňažné prostriedky nad rámec povolenej sumy 10.000,-
Sk, čím na účte žalovaného vzniklo nepovolené prečerpanie v deň nasledujúci po vyššie uvedenom
dátume, 2.7.2008 je tak dátumom vzniku omeškania žalovaného s vrátením peňažných prostriedkov
žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi. Uvedená pohľadávka bola postúpená žalobcovi vo

výške istiny 532,42 €, o čom bol žalovaný upovedomený listom s označením Oznámenie o ukončení
zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky. K podaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
žalobca uviedol, že pre jeho účasť v konaní je nevyhnutný súhlas žalovaného ako osobitný predpoklad
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorým podľa vedomosti žalobcu vedľajší účastník
na strane žalovaného nedisponuje, resp. túto skutočnosť nepreukázal. Z toho dôvodu by súd nemal

prihliadať na formulárové podanie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zo dňa 21.12.2012.
Čo sa týka námietky premlčania vznesenej vedľajším účastníkom, túto považuje žalobca vzhľadom
na žalobcom predložené listinné dôkazy za nedôvodnú. Je pravda, že právny predchodca žalobcu
odstúpil od zmluvy o bežnom účte, vedľajší účastník na strane žalovaného však pri vznesení námietky
premlčania vychádzal z nesprávneho dátumu počiatku odstúpenia od zmluvy. Písomne uzavretú zmluvu

o bežnom účte možno zrušiť len písomne. Právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o bežnom
účte listom s označením Oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky, ktorý bol
žalovanému zaslaný právnym predchodcom žalobcu dňa 15.12.2009. Žalobca si nárok uplatnil na súde
28.6.2011, teda pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pri posúdení nároku z titulu
režimu bezdôvodného obohatenia.

Uznesením č.k. 35C/153/2012-60 zo dňa 15.7.2014 súd návrh žalobcu na nepripustenie vstupu
spotrebiteľského združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám.
legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zamietol.

Podaním zo dňa 29.7.2014 vedľajší účastník ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu
čo sa týka námietky premlčania, pretože z výpisu z bankovej knihy právneho predchodcu žalobcu
vyplývacelkomjednoznačne,žežalovanýsadostaldoomeškaniadňa1.7.2008akzrušeniuposledného
platného rámca došlo dňa 31.10.2008. Počiatok premlčacej doby je preto potrebné počítať od tohto
dátumu 31.10.2008, kedy došlo k zrušeniu úverového rámca. Táto okolnosť vyplýva z výpisu z bankovej

knihy, čo je jediným dôkazom žalobcu o existencii žalovanej pohľadávky. Dňa 15.12.2009 nedošlo k
odoslaniu odstúpenia od zmluvy, ale odoslaniu Oznámenia o postúpení pohľadávky.Podľa § 200ea zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne
predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi v zmysle vyššie citovaných uznesení
vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe nasledovného skutkového stavu vo veci:

Dňa 15.10.2002 uzavrel právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s. so žalovaným Zmluvu o bežnom
účtefyzickejosobyvSkaposkytovaníďalšíchproduktovaslužiebktomutoúčtu,č.účtu:XXXXXXXXXX,
kedy bol uzavretý balík služieb Tatra Dynamic. V zmysle uvedeného bolo poskytnuté povolené
prečerpanie na tomto účte v zmysle obchodných podmienok balíkov služieb. Z výpisu bankovej knihy
súd zistil, že žalovaný mal otvorený u právneho predchodcu žalobcu bežný účet č. XXXXXXXXXX odo

dňa 7.10.2002, pričom odo dňa 14.7.2005 mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie v úverovom rámci
10.000,- Sk, dátum zrušenia posledného platného rámca bol 31.10.2008 a dátum vzniku omeškania
1.7.2008. Dátum odplatného postúpenia 14.12.2009, dlžná istina ku dňu odplatného postúpenia 532,42
€. Uvedené mal súd zistené z výpisu z bankovej knihy k menu žalovaného, podpísaného dvoma
pracovníkmi právneho predchodcu žalobcu.

Dňa 14.12.2009 uzavrel právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., ako postupca so žalobcom,
ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. občianskeho zákonníka, ktorej
predmetom bola dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení splatných peňažných pohľadávok
postupcu, špecifikovaných v prílohe č. 1 k Zmluve k dátumu 14.12.2009 na postupníka za podmienok

ustanovených v tejto zmluve. Postupník bol povinný zaplatiť postupcovi odplatu za postúpenie
pohľadávok v zmysle bodu 4.1 a v zmysle bodu 4.2 odplata bola splatná do 10 dní odo dňa
podpisu zmluvy a to vkladom hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet postupcu. Odplata
sa považovala za zaplatenú dňom pripísania peňažných prostriedkov na účet postupcu. Podľa bodu
5.5 dňom zaplatenia celej výšky odplaty podľa článku IV. zmluvy prechádza z postupcu na postupníka

vlastnícke právo k pohľadávkam špecifikovaných v prílohe č. 1 tejto zmluvy, t.j. postupník nastúpi do
trvajúcich právnych vzťahov namiesto postupcu, ako nový veriteľ voči dlžníkom a preberie všetky práva
a povinnosti postupcu spojené s postúpenými pohľadávkami. S postúpenými pohľadávkami prejde na
postupníka aj príslušenstvo a všetky práva s nimi spojené.

Listom bez uvedenia dátumu, s názvom Oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení
pohľadávky právny predchodca žalobcu oznámil, že peňažná pohľadávka Tatra banky, a.s. evidovaná
voči dlžníkovi - žalovanému vo výške 532,42 € vrátane príslušenstva vzniknutá zo zmluvy o bežnom
účte číslo: XXXXXXXXXX v znení všetkých neskorších dodatkov bola na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.12.2009 postúpená novému veriteľovi Intrum Justitia Slovakia s.r.o. . Ďalej

oznámil, že banka odstúpila od Zmluvy č. XXXXXXXXXX a zároveň dňa 14.12.2009 zrušila daný účet,
pričom dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou.

Prípisom zo dňa 14.5.2013 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní doručil súdu dôkaz o tom, že je
vlastníkom postúpenej pohľadávky s poukazom na bod 5.5 Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

14.12.2009. Žalobca na výzvu súdu reagoval listom zo dňa 17.5.2013, kedy predložil iba špecifikáciu
postúpenej pohľadávky, ktorá je predmetom vyššie uvedeného súdneho konania, t.j. jeden riadok
predstavujúci pohľadávku žalovaného, identifikácia 5061, kde bolo uvedené rodné číslo žalovaného,
jeho meno, priezvisko, bydlisko, číslo účtu, že sa jedná o bežný účet fyzickej osoby, čiastka 532,42
€, dátum pridelenia: 14.7.2005, mena: SKK, výška posledného platného rámca: 10.000,- SKK, dátum

zrušenia posledného rámca: 31.10.2008.Podľa § 524 zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 120 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

Podľa § 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Základnýmpredpokladomprevyhovenienárokužalobcuvakomkoľvekkonaníjepreukázanietzv.vecnej

legitimácie. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o
tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa
rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok
vecnejlegitimácieaktívnejznamená,ženiektoniejenositeľomhmotnoprávnehooprávneniaresp.práva,
na základe ktorého môže žiadať od povinného určité nepeňažné či peňažné plnenie alebo iný nárok.

Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť

tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce
ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením
dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do
procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a

skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní
sú v zmysle § 125 O.s.p. všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,
ohliadka a výsluch účastníkov konania. To znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť
dohady, predpoklady, indície a podobne.

V konaní súd v prvom rade skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať žalovanú pohľadávku od
žalovaného, t.j., či je vlastníkom uvedenej pohľadávky s príslušenstvom. Svoje vlastnícke právo, ktoré
zahŕňa právo akokoľvek nakladať s uvedenou pohľadávkou, t.j. aj vymáhaním súdnou cestou žalobca
odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009, uzavretej medzi spoločnosťou Tatra

banka, a.s., ako postupcom a ním, ako postupníkom. V zmysle bodu 5.5 uvedenej zmluvy vlastnícke
právo k pohľadávkam špecifikovaným v prílohe č. 1 zmluvy malo prejsť na postupníka až dňom
zaplatenia celej výšky odplaty podľa článku IV zmluvy, kedy vlastne až týmto dňom postupník mal
nastúpiť do trvajúcich právnych vzťahov namiesto postupcu, ako nový veriteľ voči dlžníkom a prebrať
všetky práva a povinnosti postupcu spojené s postúpenými pohľadávkami, taktiež ich príslušenstvo a

všetky práva s nimi spojené. Žalobca však ani napriek výzve súdu tento dôkaz v konaní nepredložil, z
uvedeného potom súd nemohol uzavrieť, že je riadnym vlastníkom pohľadávky práve žalobca, pretože
iba z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. označenia pohľadávky žalovaného, z nejakého
tabuľkového výpisu uvedeného v jednom riadku nebolo jasné a nezameniteľne preukázané, že právo
vlastníctva pohľadávky vo výške 532,42 € voči žalovanému vzniknuté z nepovoleného prečerpania

k bežnému účtu žalovaného č.: XXXXXXXXXX vzniknuté u právneho predchodcu žalobcu prešlo
na žalobcu. Žalobca teda nepredložil súdu jednoznačný dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva k
žalovanej pohľadávke a preto súd musel konštatovať, že tento neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
jeho aktívnej legitimácie.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel
súd k záveru, že nároku žalobcu voči žalovanému nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca dostatočne
nepreukázal, že je v konaní aktívne legitimovaný, t.j. že je riadnym vlastníkom žalovanej pohľadávky a
preto žalobu zamietol.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a vyslovil, že
žalobca nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko nebol v konaní úspešný. Zároveň súd nepriznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, i keď tento vystupoval na strane žalovaného, ktorý bol
v konaní úspešný, avšak jeho obrana v konaní neobsahovala argumentáciu, ktorú použil súd vo vyššie
citovanom odôvodnení a preto zastúpenie vedľajšieho účastníka v danej veci považuje súd za neúčelné
bránenie práv žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v
3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.