Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110221707
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5110221707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany
Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
Y A W A L CS, s.r.o., so sídlom ul. Masarykovy sady 76/18, 737 01 Český Těšín, Česká republika, IČO:
479 72 815, právne zastúpenému Advokátska kancelária JAKUBÍK & HAJDUK, s.r.o., so sídlom Horná
116, 022 01 Čadca, IČO: 36 868 892, proti žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná,

k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, adresa kancelárie Hurbanova 4, 010
01 Žilina, správca úpadcu: PROOMONT AL, spol. s r.o., so sídlom Kollárova 85A, 036 01 Martin, IČO:
36 428 485, v konaní o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 19Cbi 8/2010-73 zo dňa 17.02.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 8/2010-73 zo dňa 17.02.2012 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky z titulu
nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 63.110,88 Eur vyúčtovanej faktúrou č. 2802391 splatnou
01.10.2008, podľa kúpnej zmluvy č. 2/2005 zo dňa 31.07.2005, s poradím iná pohľadávka, veriteľom
pohľadávky z titulu nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 73.218,72 Eur vyúčtovanej faktúrou č. 2802479
splatnou 16.11.2008, podľa kúpnej zmluvy č. 2/2005 zo dňa 31.07.2005 s poradím iná pohľadávka,
veriteľom pohľadávky z titulu nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 32.827,63 Eur vyúčtovanej faktúrou

č. 2802572 splatnou 28.12.2008, podľa kúpnej zmluvy č. 2/2005 zo dňa 31.07.2005, s poradím iná
pohľadávka, veriteľom pohľadávky z titulu nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 40.392,39 Eur vyúčtovanej
faktúrou č. 2802710, splatnou 05.03.2009, podľa kúpnej zmluvy č. 2/2005 zo dňa 31.07.2005, s poradím
iná pohľadávka. Žalobcovi okresný súd náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na vykonané
dokazovanie a právnu úpravu v § 28 ods. 5, § 29 ods. 1, 4, 6, 8, § 32 ods. 4, 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácií v znení platnom do 31.12.2011(ďalej „ZKR“) okresný súd konštatoval, že je
daná jeho právomoc na konanie v danej veci, tiež s odkazom na Nariadenie Rady /ES/ z 29. mája 2000 o

konkurznom konaní č. 1346/2000 a § 10 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom. Vyhodnotil, že „návrhy“ žalobcu sú v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodné. Žalobou
doručenou dňa 20.07.2010, vedenou pod sp.zn. 19Cbi/9/2010, žiadal žalobca určiť, že jeho pohľadávka
prihlásená do konkurzného konania voči úpadcovi vo výške 73.218,72 Eur je nesporná čo do právneho
dôvodu, výšky aj poradia. Pohľadávka podľa žalobcu vznikla na základe faktúry č. 2802479 zo dňa
18.08.2008 na zaplatenie kúpnej ceny; v konaní o.i. upresnil, že právnym dôvodom pohľadávky je Kúpna

zmluva č. 2/2005 z 31.07.2005 s prílohou č. 1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2010, vedenou pod
sp.zn. 19Cbi/8/2010, žiadal žalobca určiť, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzného konania voči
úpadcovi vo výške 63.110,88 Eur je nesporná čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Pohľadávkapodľa žalobcu vznikla na základe faktúry č. 2802391 z 03.07.2008 na zaplatenie kúpnej ceny; v konaní
o.i. upresnil, že právnym dôvodom pohľadávky je Kúpna zmluva č. 2/2005 z 31.07.2005 s prílohou č. 1.
Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2010, vedenou pod sp.zn. 19Cbi/10/2010, žiadal žalobca určiť, že

jeho pohľadávka prihlásená do konkurzného konania voči úpadcovi vo výške 32.827,63 Eur je nesporná
čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Pohľadávka podľa žalobcu vznikla na základe faktúry č.
2802572 z 29.09.2008 na zaplatenie kúpnej ceny; v konaní o.i. upresnil, že právnym dôvodom je Kúpna
zmluva č. 2/2005 z 31.07.2005 s prílohou č. 1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2010, vedenou pod
sp.zn. 19Cbi/11/2010, žiadal žalobca určiť, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzného konania voči

úpadcovi vo výške 40.392,39 Eur je nesporná čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Pohľadávka
podľa žalobcu vznikla na základe faktúry č. 2802710 z 05.12.2008 na zaplatenie kúpnej ceny; v konaní
o.i. upresnil, že právnym dôvodom pohľadávky je Kúpna zmluva č. 2/2005 z 31.07.2005 s prílohou č. 1.

Na pojednávaní dňa 17.02.2011 okresný súd spojil na spoločné konanie veci žalobcu vedené pod
spisovými značkami 19Cbi/8/2010, 19Cbi/9/2010, 19Cbi/10/2010, 19Cbi/11/2010 a s tým, že tieto boli

ďalej vedené pod sp.zn. 19Cbi/8/2010.

Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že do konkurzného konania spisová značka 4K 6/2010
prihlásil žalobca svoje pohľadávky prihláškami, ktoré odôvodnil tým, že v súlade s Kúpnou
zmluvou č. 2/2005 dodal dlžníkovi Al profily s príslušenstvom. Napriek tomu, že úpadcovi kúpnu cenu

žalobca riadne vyfakturoval, zostala táto kúpna cena úpadcom neuhradená. Pohľadávka žalobcu,
spočívajúca v neuhradenej cene dodaného tovaru, bola žalobcovi priznaná aj rozsudkom Okresného
súdu Martin č. k. 17Cb/119/2009-160 zo dňa 19.02.2010, ktorý vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na
úpadcu nenadobudol právoplatnosť. Pohľadávku vo výške 63.110,88 Eur prihlásil žalobca prihláškou
pod poradovým číslom 1, pohľadávku vo výške 73.218,72 Eur prihláškou pod poradovým číslom

6, pohľadávku vo výške 32.827,63 Eur prihláškou pod poradovým číslom 12, pohľadávku vo výške
40.392,39 Eur prihláškou pod poradovým číslom 22. Žalobca v prihláškach svoje pohľadávky prihlásil
v poradí iná pohľadávka. Prihlášky pohľadávok žalobcu boli podľa pečiatky okresného súdu doručené
dňa 10.05.2010. Na každej prihláške v pravej dolnej časti zadnej prihlášky žalobca zaškrtol políčko pri
texte: „Vyhlasujem, že pohľadávku evidujem v účtovníctve".

Okresnýsúdsaakoprvouzaoberalotázkou,čibolivtomtokonanísplnenézákonomstanovenélehotyna
podanie žaloby na určenie popretých pohľadávok. Vyhlásenie konkurzu bolo účinné ku dňu 07.04.2010,
odkedy plynula zákonná lehota na prihlasovanie pohľadávok, ktorá uplynula dňom 24.05.2010. Správca
úpadcu (ďalej len „správca“) mal následne lehotu 30-tich dní na popieranie pohľadávok, ktorá uplynula

dňom 23.06.2010. Z predložených dokladov pritom vyplynulo, že správca pohľadávky žalobcu poprel
dňa 22.06.2010, teda popretie pohľadávky bolo urobené správcom včas. Žalobca následne podal žalobu
na určenie popretej pohľadávky dňa 20.07.2010, čím dodržal zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu
počítanú odo dňa uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. (Lehota na podanie incidenčnej žaloby
uplynula dňom 23.07.2010).

Okresný súd sa potom v konaní zaoberal otázkou, či pohľadávky žalobcu popreté správcom, boli
žalobcom ako veriteľom do konkurzného konania prihlásené v súlade so zákonom, pričom dospel k
záveru, že spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti - obsahujú jednoznačnú identifikáciu veriteľa,
aj úpadcu ako dlžníka, obsahujú vymedzenie právneho dôvodu pohľadávky, určenie jej výšky poradia

- iná pohľadávka a sú podpísané a datované.

K námietkam správcu ohľadom nepreukázanosti a spornosti právneho nároku, okresný súd uviedol,
že právnym základom uplatnenej pohľadávky žalobcu bola kúpna zmluva, na základe ktorej žalobca
dodával úpadcovi tovar - Al profily. Prevzatie tohto tovaru vyplývalo z pečiatky a podpisu úpadcu na

každej zo žalobcom predložených faktúr. Súčasťou faktúr bol aj súpis dodávaného tovaru, z čoho
vyplývalo, že na základe požiadaviek žalovaného, dodával žalobca dohodnutý tovar, ktorý žalovaný
preberal. Tým žalobca splnil svoju povinnosť z kúpnej zmluvy a po dodaní tovaru mu vzniklo právo
požadovať od úpadcu zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru. Toto právo voči úpadcovi uplatnil
vystavením faktúr. Tým bol preukázaný jednak právny dôvod uplatnených pohľadávok, a to nárok na

zaplatenie kúpnej ceny, a tiež výška týchto pohľadávok, ktorá zodpovedala fakturovanej cene dodaného
tovaru. Okresný súd tvrdenia správcu o nepreukázanosti a spornosti právneho nároku nepovažoval za
právne relevantné.Žalovaným vznesená námietka ohľadom nevyužitej možnosti na odvolanie voči rozsudku Okresného
súdu Martin, bez zodpovedajúcej argumentácie, bola vyhodnotená prvostupňovým súdom za námietku
bez vplyvu na dôvodnosť uplatnených prihlášok žalobcu. Okresný súd tiež zdôraznil okolnosť, právny

dôsledok prerušenia konania Okresného súdu Martin sp.zn. 17Cb/119/2009 z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu v zmysle § 47 ods. 1 ZKR.

K námietke správcu ohľadom nedostatku vyhlásenia o evidencii pohľadávky v účtovníctve,
okresný súd konštatoval, že takáto námietka správcu nemôže obstáť, pretože súčasťou prihlášky

je jednoznačné vyhlásenie veriteľa, teda žalobcu, že pohľadávku vo svojom účtovníctve eviduje. Z
ustanovení ZKR nevyplýva, že by vyhlásenie veriteľa o evidencii pohľadávky v účtovníctve malo byť
obsiahnuté v osobitnej listine pripojenej k prihláške. ZKR stanovuje, že veriteľ je povinný prihlášku podať
na predpísanom tlačive. Súčasťou tohto predpísaného tlačiva, na ktorom žalobca ako veriteľ svoju
prihlášku podal, je aj bod 46, ktorý umožňuje jednoduchým zaškrknutím políčka veriteľovi vyhlásiť, že
je pohľadávka v jeho účtovníctve evidovaná, preto výklad správcu nemá oporu v ZKR. Zákonný pojem

ustanovenia § 29 ods. 6 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011, ktorý používa pojem pripojené vyhlásenie,
nie je možné vykladať ako nevyhnutnosť predložiť k prihláške osobitnú listinu. V § 29 ZKR sú ustanovené
náležitosti prihlášky, ktoré sa uvádzajú v tlačive s tým, že je nutné pripojiť listinné dôkazy týkajúce sa
preukázania prihlásenej pohľadávky. Zákon teda ako prílohu prihlášky nevyžaduje osobitnú listinu o
vyhlásení, že je pohľadávka evidovaná v účtovníctve. Pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu zakotviť v

právnej úprave požiadavku pripojiť k prihláške osobitnú listinu preukazujúcu, že prihlásená pohľadávka
je evidovaná v účtovníctve veriteľa, bol by takýto úmysel zákonodarcu v právnej úprave vyjadrený.
Právna úprava platná a účinná v čase podania predmetných prihlášok žalobcu a ani aktuálna právna
úprava však takú požiadavku neupravuje. Ak samotný obsah tlačiva prihlášky pohľadávky obsahuje
bod 46 o vyhlásení veriteľa, tak pripojenie dokladu o vyhlásení veriteľa, že pohľadávku eviduje v

účtovníctve, by bolo duplicitné a nadbytočné. Požiadavka pripojenia osobitnej listiny preukazujúcej, že
veriteľ eviduje prihlásenú pohľadávku vo svojom účtovníctve k prihláške pohľadávky, nevyplýva ani z
priamo aplikovateľnej nadnárodnej úpravy podľa článku 41 Nariadenia Rady /ES/ č.
1346/2000 o konkurznom konaní.

O trovách prvostupňového konania bolo okresným súdom rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP za
súčasnej aplikácie ustanovenia § 150 OSP. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu jeho trov konania. Okresný súd však zároveň
aplikoval ustanovenie § 150 OSP s tým, že za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval znenie §
100 ods. 2 písm. a) ZKR, podľa ktorého sú v konkurze z uspokojenia okrem iného vylúčené aj trovy

účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s
týmto konaním. Konkurzné právo teda vylučuje trovy úspešného žalobcu z uspokojenia v konkurznom
konaní. Pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania bolo potrebné prihliadnuť ku všetkým
okolnostiam veci, ktoré môžu mať vplyv na stanovenie povinnosti nahradiť trovy prvostupňového
konania. Rozhodnutie, ktorým by bola neúspešnému správcovi uložená povinnosť nahradiť trovy

konania úspešnému žalobcovi, by bolo materiálne nevykonateľné. Správca, ktorý je podľa ustanovení
ZKR oprávnený uspokojovať veriteľov len v súlade s ustanoveniami tohto zákona, by okresným súdom
uloženú povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s konkurzným konaním, nemohol splniť. Úpadca po
skončeníkonkurznéhokonanianebudemaťžiadenmajetok.Pretoaniposkončeníkonkurznéhokonania
by takto priznané trovy nemohli byť vo vzťahu k úspešnému žalobcovi uspokojené. Na základe týchto

skutočností potom okresný súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolaniežalovanýprostredníctvomprávneho
zástupcu. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa pri výklade ust. § 29 ods. 6 ZKR dospel k nesprávnemu
právnemu záveru, keď ustálil, že zákon nevyžaduje ako prílohu prihlášky osobitnú listinu o vyhlásení, že

pohľadávka je evidovaná v účtovníctve a postačí, ak veriteľ túto skutočnosť vyznačí jednoduchým
zaškrtnutím políčka priamo v prihláške. Z ust. § 29 ods. 6 ZKR pre veriteľa, ktorý je
povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, vyplýva povinnosť pripojiť k prihláške vyhlásenie
o evidovaní pohľadávky v účtovníctve. Gramatickým výkladom spojenia „pripojiť k prihláške" možno
dospieť k záveru, že toto vyhlásenie nie je súčasťou prihlášky, ale toto vyhlásenie je potrebné k prihláške

pripojiť formou osobitnej listiny. Rovnaký záver vyplýva aj pri použití systematického výkladu a z
logickej následnosti jednotlivých ustanovení § 29 ZKR, ktorý stanovuje náležitosti prihlášky pohľadávky
v konkurze. Z hľadiska vnútornej štruktúry § 29 ZKR totiž zákonodarca v ustanovení odsekov
1 až 5 najskôr stanovuje jednotlivé formálne a obsahové náležitosti prihlášky a následne v ustanoveníodsekov 6 a 7 stanovuje obligatórne prílohy, ktoré je nutné pripojiť k prihláške, keď prílohu prihlášky
tvoria listiny uvedené v odseku 6 a znalecký posudok podľa ustanovenia odseku 7. S účinnosťou od
01.01.2012 došlo k novelizácii ZKR, pričom nová právna úprava sa vzťahuje len na konkurzné konania

začaté po účinnosti novely, t.j. po 01.01.2012. Podľa tejto úpravy zákonodarca v ust. § 29 ods. 6
ZKR stanovil, že veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke
účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve
neúčtuje. Porovnaním znenia pôvodnej právnej úpravy s novelizovanou úpravou možno tiež dospieť k
záveru, že kým v konkurzných konaniach začatých po 01.01.2012 postačí, aby vyhlásenie o účtovníctve

uviedol veriteľ priamo v prihláške, v konaniach začatých pred 01.01.2012 musí byť toto vyhlásenie
pripojené k prihláške na osobitnej listine. Ak žalobca nepripojil k prihláškam pohľadávok na osobitnej
listine vyhlásenie o evidovaní pohľadávok v účtovníctve, nekonal v súlade s ust. § 29 ods. 6 ZKR a
správca úpadcu bol preto povinný podľa § 29 ods. 6 veta tretia pohľadávky veriteľa poprieť, pričom toto
popretie bolo dôvodné. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietne.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne správny; okresný súd spoľahlivo zistil skutkový
stav, správne aplikoval príslušné právne normy a toto svoje rozhodnutie aj presvedčivo a podrobne
odôvodnil.Akžalovanývosvojomodvolanínamietal,žežalobcavprihláškachpohľadávokvsamostatnej

prílohe nevyhlásil, že tieto pohľadávky eviduje v svojom účtovníctve, tak túto námietku považoval za
bezpredmetnú, keďže postupoval v súlade s bežnou praxou a na určených tlačivách v príslušnom riadku
správne vyznačil, že všetky prihlásené pohľadávky eviduje v svojom účtovníctve. Zmena právnej úpravy,
naktorúpoukázalžalovanývosvojomodvolaní,ibapotvrdzujedoterajšiupraxavtomtosmereneprináša
žiadnu zmenu. Okresný súd sa zaoberal touto procedurálnou námietkou žalovaného a podrobne aj

vysvetlil, prečo sa s touto námietkou nemohol stotožniť. Žalobca zdôraznil, že nemá sídlo na území
Slovenskej republiky, preto je potrebné zohľadniť aj článok 41 nariadenia Rady ES č. 1346/2000 zo
dňa 29. mája 2000, ktorý upravuje obsah prihlásených pohľadávok. Podľa tohto článku je veriteľ povinný
poslať kópie podkladov, pokiaľ existujú, a oznámiť povahu pohľadávky, deň jej vzniku a jej výšku, ako aj
to, či ju prihlasuje prednostne, či je zabezpečená vecnou zárukou, alebo či sa uplatňuje s ohľadom na

pohľadávku výhrada vlastníctva, a na ktorý majetok sa vzťahuje záruka, ktorej sa dovoláva. Predmetné
nariadenie nestanovuje pre zahraničných veriteľov povinnosť prikladať k prihláške pohľadávky nejaké
osobitné vyhlásenie týkajúce sa evidovania prihlásenej pohľadávky v účtovníctve veriteľa. Aj prípadná
absencia takého vyhlásenia nemôže byť dôvodom pre popretie prihlásenej pohľadávky. Žiadal, aby
odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správne rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §
156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa §
219 ods. 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním

v senáte v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn.
14CoKR/6/2012 zo dňa 19.09.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne verejného vyhlásenia

rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu a žalovanému s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.09.2012, na základe čoho
boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za aplikácie ust. §
156 ods. 1, 3 OSP v spojení s ust. § 211 ods. 2 OSP.

Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku po tom, ako
sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím k § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, že

nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so
správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré
vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa.Bolo zrejmé, že odvolacie dôvody sa týkali vecno-právnej roviny rozhodnutia súdu prvého stupňa a týkali
sa výkladu ust. § 29 ods. 6 ZKR vo väzbe na právne posúdenie prvostupňového súdu, ktorý ustálil,
že zákon nevyžaduje ako prílohu prihlášky osobitnú listinu o vyhlásení, že je pohľadávka evidovaná

v účtovníctve a postačí, ak veriteľ túto skutočnosť vyznačí jednoduchým zaškrtnutím políčka priamo v
prihláške, s ktorým záverom sa žalovaný nestotožnil.

Vo vecno-právnej rovine s odkazom na § 219 ods. 2 OSP, podľa znenia ktorého, ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnostinapadnutéhorozhodnutiaďalšiedôvody,odvolacísúduvádza,žesastotožňujesoskutkovým
a právnym záverom tak, ako okresný súd vyjadril v dostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku,
na ktoré dôvody primárne poukazuje.

Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k odvolaciemu dôvodu

žalovaného krajský súd uvádza, že pri výklade ust. § 29 ods. 6 ZKR, podľa znenia ktorého, k prihláške
sa pripájajú listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak sa prihlasuje postúpená pohľadávka,
k prihláške sa pripoja aj listiny preukazujúce nadobudnutie pohľadávky veriteľom. Ak pohľadávku
prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, k prihláške pripojí aj
vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, inak je správca povinný pohľadávku uplatnenú v

prihláške poprieť. Ak sa listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške vzťahujú na viaceré prihlášky,
stačí ich pripojiť k súhrnnému prehľadu, je potrebné vychádzať nielen z gramatického výkladu, ale aj z
logického výkladu predmetného zákonného ustanovenia. Nespochybňuje krajský súd gramatický výklad
predmetného zákonného ustanovenia, ale zvýrazňuje, že i pri tomto je potrebné zachovať logický výklad.
Odvolací súd uvádza, že práve týmto logickým výkladom nedošlo zo strany prvostupňového súdu k

prísne formalistickému (arbitrárnemu) výkladu predmetného zákonného ustanovenia, keď okresný súd
práve postupoval v súlade so sledovaným účelom súdneho konania vymedzeným v § 1 OSP v spojení
s účelom a cieľom ZKR, ktorý bol konformný s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého,
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V tejto súvislosti

krajský súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 72/2010, podľa
ktorého „Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou
rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti
individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód
právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových

metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k
zrozumiteľnémuaracionálnezdôvodnenémuvysvetleniutextuprávnehopredpisu.Privýkladeaaplikácii
ustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd
však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od
neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje

účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto
prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí
založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia
právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia

so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno
uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť
štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú
nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2
ods. 2 Ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.

Prvostupňovýsúdrešpektovalzásaduprednostiústavnekonformnéhovýkladu,čopredstavujevprípade
výkladu právnych noriem uprednostniť ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu
realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb a nepochybne k takémuto
právu patrí i právo na súdnu a inú právnu ochranu vymedzenú v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Tento

základný prístup okresný súd uskutočnil pri hodnotení hmotno-právneho ust. § 29 komplexne a osobitne
§ 29 ods. 1 vo väzbe na § 29 ods. 6 ZKR a svojím postupom neodoprel žalobcovi a ani žalovanému
právo na súdnu ochranu a ani nenarušil cieľ a účel osobitnej právnej úpravy v ZKR. Ust. § 29 ods.
1 ZKR upravuje základné náležitosti prihlášky, ktoré musí spĺňať každá prihláška podaná v konkurze,pričom samotná prihláška sa musí podať na predpísanom tlačive, ktorého vzor ustanovuje vykonávací
predpis vydaný ministerstvom Slovenskej republiky v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia v § 204
písm. g) ZKR, pričom v prípade, ak sa prihláška nepodá na predpísanom tlačive, na prihlášku sa v

konkurze neprihliada. Z obsahu doložených prihlášok pohľadávky žalobcu, nachádzajúcich sa na č.l. 9,
10 spisu sp.zn. 19Cbi/8/2010, č.l. 8, 9 spisu sp.zn. 19Cbi/9/2010, č.l. 9, 10 spisu sp.zn. 19Cbi/10/2010
a č.l. 9, 10 spisu sp.zn. 19Cbi/11/2010, nepochybne vyplýva, že v bode 46 prihlášky sa nachádza
vyhlásenie, že pohľadávku eviduje veriteľ v účtovníctve. Pokiaľ teda v zmysle § 29 ods. 1 ZKR pre
každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška na predpísanom tlačive v zmysle § 204

písm. g) ZKR, ktoré predpísané tlačivo obsahuje údaj, a to vyhlásenie veriteľa, že pohľadávku eviduje
v účtovníctve, tak potom predmetná prihláška spĺňala všetky zákonom vyžadované náležitosti (pokiaľ
iné okolnosti, a to skutkové a právne, neboli medzi účastníkmi sporné). V tejto súvislosti ani krajský
súd slovné spojenie „pripojiť k svojej prihláške aj vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve“,
nevykladá so záverom podania tohto vyhlásenia výlučne na osobitnej listine, pokiaľ už samotný formulár
vypracovaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky takého vyhlásenie v samotnej prihláške

obsahuje. Pristupuje k tomu i usmernenie vykonané Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
pre správcov konkurznej podstaty, v ktorom sa v odpovedi na otázku: „Postačuje vyplnenie kolónky
č. 46 prihlášky do konkurzu alebo sa vyžaduje samostatné vyhlásenie o tom, že veriteľ eviduje svoju
pohľadávku v účtovníctve?“ uvádza, že ...„samostatné vyhlásenie o tom, že veriteľ eviduje svoju
pohľadávku v účtovníctve nie je potrebné, keďže toto čestné vyhlásenie je inkorporované v tlačive

prihlášky, tak, že poznačuje vyznačenie danej skutočnosti v príslušnej kolónke“. Krajský súd považuje
za potrebné uviesť, že nie je možné v záujme zachovania právnej istoty vykladať arbitrárne a prísne
formalisticky ust. § 29 ods. 6 ZKR. Práve použitie a aplikácia tohto ustanovenia je na súde, keď je
zrejmý účel konania v časti týkajúcej sa prihlasovania pohľadávok, keď pohľadávky, ktoré sa prihlasujú,
je účelné zadefinovať a zhutniť prehľadne a zrejme.

Postup okresného súdu bolo možné krajským súdom vyhodnotiť i za súladný s Nálezom Ústavného súdu
SlovenskejrepublikyIII.ÚS341/07,podľaktorého„súdmôže,badokoncasamusíoddoslovnéhoznenia
právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická
súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). V takýchto prípadoch sa musí
zároveňvyvarovaťsvojvôle(arbitrárnosti)asvojuinterpretáciuprávnejnormymusízaložiťnaracionálnej
argumentácii.“ Práve výklad prvostupňového a i odvolacieho súdu dotvrdzuje i novelizované znenie
ZKR účinné od 01.01.2012, v ktorom je stanovené, že veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške
uvedie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve a v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke

v účtovníctve neúčtuje. V danom prípade správca poprel pohľadávku z dôvodu, že „veriteľ k prihláške
nepripojil vyhlásenie, že pohľadávku eviduje vo svojom účtovníctve v zmysle § 29 ods. 6 ZKR...“, avšak
pokiaľ takéto vyhlásenie bolo súčasťou formuláru prihlášky v bode 46, že je vedená v účtovníctve, i
podľa názoru krajského súdu malo to zákonný dôsledok pripojenia zákonom požadovaného vyhlásenia.
V danom prípade, ak zákonná úprava nevyžaduje atribúty pre prípad „osobitného“ (ne)pripojenia

vyhlásenia, potom vyhlásenie veriteľa, že vedie pohľadávku v účtovníctve, inkorporované v prihláške,
je potrebné vykladať so záverom náležitosti predmetnej prihlášky, a preto nebol dôvod na popretie
uplatnenej pohľadávky.

Z týchto len doplnených záverov, za situácie keď žalovaný (správca) v odvolaní namietal len okresným

súdom uskutočnené vyhodnotenie popretia pohľadávky prihlásenej žalobcom, z dôvodu nepripojenia
osobitnej listiny obsahujúcej vyhlásenie, že pohľadávka veriteľa je vedená v účtovníctve v zmysle §
29 ods. 6 ZKR, a pokiaľ prvostupňový súd žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že pohľadávky
prihlásené do konkurzu sú nesporné, v celom rozsahu vyhovel, tak jeho záver bol vecne správny, z
ktorého dôvodu bolo napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené podľa § 219 ods. 1 OSP

s tým, že za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP krajský súd odkazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku
prvostupňového súdu.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§224ods.1OSPvoväzbena §142ods.1OSP
v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2 OSP. Krajský súd primárne nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov

odvolacieho konania ako úspešnému účastníkovi, keďže žalobca si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.