Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/87/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207350
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513207350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.

Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa
12.5.2014 pod č. k. 2C/192/2013-62, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca sa domáhal
od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92
eur. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzalzodôvodnenianávrhu,žeOkresnýsúdVranovnadTopľouvšpecifikovanejexekučnejvecisp.
zn. 3Er/306/2007 rozhodol o návrhu na zmenu exekútora oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej

dobyvzmysle§44ods.8Exekučnéhoporiadku.Ztohtodôvodusižalobcauplatňujenáhradumajetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a
rozhodnutím o ňom. Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

zaručeného Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávnyúradnýpostupokresnéhosúdujedôsledkomjehonesústredenejčinnostitakejintenzity,ktorá
má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv.
Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky
predpokladané v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k
zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a
dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Návrh na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 15.10.2009, dňa 26.10.2009 súd
vyzval súdneho exekútora, aby sa k návrhu vyjadril a oznámil, či si uplatňuje trovy exekúcie s doloženímich vyúčtovania a exekútorského spisu. Súdny exekútor doložil vyúčtovanie a exekučný spis súdu dňa
31.03.2010. Uznesením zo dňa 30.04.2010 č. k. 3Er/306/2007-15 okresný súd žiadosti oprávneného
o zmenu exekútora vyhovel.

Žalovaná v písomnom vyjadrení so žalobou nesúhlasila. Konštatovala, že podanie žalobcu je potrebné
vyhodnotiť za zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla
konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je

jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na

zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nerozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote, uvádzala, že vzhľadom
na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú lehotu a
nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného
exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote

ustanovenej zákonom, preto nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný
postup.

Ďalej zdôraznila, že súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody
vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo

výsledkoch vybavenia sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v
právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná k podanej žalobe ďalej uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu
malo dôjsť v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z.z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009, pri každom uplatnenom nároku, pri
ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom
23.04.2009, a pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009. K uplatnenej škode uviedla, že žalobca

by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce
škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy je nesprávne a znova účelne.
Žalobca nepreukázal ani vznik, ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla,
že žalobca nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre
žalobcu. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik

nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal
ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákona514/2003Z.z.žalovanážalobupovažuje
za neopodstatnenú.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že návrh žalobcu nie je dôvodný.K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu konštatoval, že žaloba žalobcu má
náležitosti v zmysle § 42, 79 Občianskeho súdneho poriadku a z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok
žalobcu.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu
spôsobenú tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v zákonnej
lehote nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora.

Žalovaná, okrem iného, vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora
23.04.2009.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané - v exekučnom konaní 3Er/306/2007,
v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, bol doručený návrh na zmenu exekútora až
po dni 23.04.2009, a to dňa 15.10.2009. Právo žalobcu teda nie je premlčané.

Podľa § 15a, § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie
nárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomjepísomnážiadosťpoškodeného
o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalovanej boli žalobcovi doručené dňa 23.04.2012.

Žaloba bola doručené súdu dňa 27.09.2012. Žalobca podal žalobu predčasne, keď nárok na súde
uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod

na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

Žalobca však nesplnil dôkazu povinnosť, cieľom ktorej je unesenie dôkazného bremena, ktorým
sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a
vykonaných dôkazov.

V exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal
nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Ustanovenie § 9 ods.

2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné až od 01.01.2013, avšak i keď žaloba bola
vo veci podaná v roku 2012 a žiadosť o zmenu exekútora v roku 2009, predmetné ustanovenie dopĺňa
a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1, účinného pred 01.01.2013 predmetného zákona, preto je ho možno
aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pred

01.01.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom
nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd prvého stupňa má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote
posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
exekútorajepotrebnévykonaťprocesnéúkony(výzvanavyjadreniepôvodnémuexekútorovi,vyjadrenie
pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému

exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej
lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy, a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup.V širších súvislostiach súd poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. v znení účinnom
od 01.01.2013, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým rozumieme zodpovednosť žalobcu za výsledok konania,
ani pri preukázaní vzniku škody. Žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu

náhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsčinnosťoužalobcuuskutočňovanouvovecisprávya
vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo v dôsledku tvrdenej nečinnosti súdu. Žalobca
nepreukázal vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí samotné
tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o ich vynaložení.

Žalobca uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho
úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k zániku povinného,
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencií povinného, ide iba o hypotetické
uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Naviac keď do času
doručenia uznesenia súdu o zmene súdneho exekútora bol pôvodný súdny exekútor povinný vykonávať

všetky úkony smerujúce k uspokojeniu nároku oprávneného - žalobcu.

Žalobca už vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody, tak majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov
Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za konštatované zbytočné

prieťahy v súdnom konaní.

Súd má za to, že žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody.

Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom

a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastník,
ktorý má úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania uplatnila,
avšak ich nevyčíslila. Z obsahu spisu nevyplýva, aby jej nejaké trovy vznikli. Preto vyslovil, že jej právo
na náhradu trov konania nepriznáva.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že okresný súd rozhodol v merite veci na základe novej
právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom toto znenie sa stalo súčasťou právneho poriadku
až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak
súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,

ktorý má za následok nesprávnosť súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota
existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnusféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z
hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo

a akékoľvek úvahy de lege ferenda nie sú prípustným súdnym aktivizmom, na ktorom možno založiť
meritórne rozhodnutie.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu v celom rozsahu

zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací
súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd dopĺňa:

Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pretože v rozpore s § 44 ods. 8

Exekučného poriadku o povinnosti exekučného súdu rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní, exekučný
súd o takomto návrhu rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty, čím došlo k prieťahu v súdnom konaní a
žalobcovi vznikla majetková škoda 175,- eur, resp. žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy za
prieťahy v súdnom konaní 331,92 eur. Nárok opieral o zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože podľa § 3 ods. 1 zákona štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
Ust. § 9 ods. 1 zákona vymedzuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, pričom nesprávny úradný postup je definovaný ako porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Rozsah náhrady škody je vymedzený v §
13 ods. 1 zákona, že uhrádza sa skutočná škody a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 § 17 zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Je možné
konštatovať, že prieťahy v súdnom konaní v trvaní 1 roka v inej veci nemôžu byť podkladom na obdobný
postup aj pri uplatnenom nároku žalobcu. Žalobca ničím nezdôvodnil, že práve táto nemajetková
ujma mu vznikla v súvislosti s porušením práva a že samotné konštatovanie porušenia práva nebude
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné prihliadnuť aj na to, ako dopadla exekučná vec
sama. Žalobca vymáhal v exekučnom konaní pohľadávku z rozhodcovského Rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, kde po poverení súdneho exekútora JUDr. Husťáka vykonaním exekúcie a
rozhodnutím o zámene súdnym exekútorom JUDr. Krutým, v konečnom dôsledku exekučný súd ale

exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. a) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku,
pretože rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodnutie sporu, a to pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku,ktoroujedojednanierozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskejzmluve.Nedostatokprávomoci
rozhodcovského súdu pri rozhodovaní spotrebiteľskej veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Ak žalobca ako oprávnený viedol exekúciu proti povinnej bez platnej

rozhodcovskej zmluvy, vo veci rozhodol neprávomocný orgán, rozhodca bez rozhodcovskej zmluvy.
Žalobcaakooprávnenýzavinilzastavenieexekučnéhokonania,pretoženemaltitulnavedenieexekúcie,
atorozhodnutievydanérozhodcomsplatnourozhodcovskouzmluvou.Žalobcasámzapríčinilneúspech
exekúcie proti povinnej P. O., a preto prípadné nedodržanie lehoty na zámenu súdneho exekútora
podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku nebolo dôvodom na neúspech žalobcu v exekučnom konaní.

Žalobca ťažko preukáže škodu z tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ak vymáha pohľadávku v
exekučnom konaní bez právomocného a vykonateľného titulu. Neúspech žalobcu v exekučnom konaní
nemôže byť základom pre vymáhanie náhrady škody, kde nárok na priamu materiálnu škodu v súvislosti
s administratívnymi výdajmi na správu pohľadávky nemôže byť ani podkladom na postup podľa § 17 ods.
2 zák. č. 514/2003 Z.z., teda na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú nesprávnym úradný postupom.

Ak podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. sú vymedzené kritéria výšky nemajetkovej ujmy, medzi ktoré
sa konštatuje aj závažnosť niektorej ujmy, a na okolností, za ktorých k nej došlo, či závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému. Ak žalobca ako oprávnený viedol exekúciu bez titulu, a to právoplatnéhorozsudku vydaného rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou, sám si zapríčinil náklady súvisiace
s vymáhaním pohľadávky v exekučnom konaní, keď nemal titul ako podmienku vedenia exekúcie.

Preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ návrh žalobcu
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd potvrdil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, nakoľko o
nich bolo rozhodnuté správne.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., kde
neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná náhradu trov konania
nepožadovala, a preto úspešnej žalovanej náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.