Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžr/173/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200419
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:8012200419.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Hnátom, so sídlom Prešove, Tkáčska 2, 2/ Astiro, s.r.o.,
Kúpeľná 6663/6, Prešov, IČO: 36 474 941, proti odporcovi Okresný úrad Humenné (predtým Obvodný
pozemkový úrad Humenné), so sídlom Kukorelliho 1, 066 01 Humenné, za účasti: 1/ Jozef Greš,
splnomocnený zástupca oprávnených osôb, bytom Hankovce 82, 2/ Ing. Juraj Zvalčák, správca

konkurznej podstaty úpadcu Spoločnosti poľnohospodárov - družstvo Laborec Koškovce, 3/ Polagro,
spol. s r.o., Koškovce 149, IČO: 36 465 453, 4/ Ing. V. V., bytom O., 5/ F. B., bytom L., 6/ P. V., bytom F., 7/
T. B., bytom A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2012/00049-65-LJ zo dňa 29.02.2012
vzneníopravyč.2012/00049-69-LJzodňa24.05.2012,konajúcoodvolanínavrhovateľovprotirozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/10/2012-67 zo dňa 21. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sp/10/2012-67 zo dňa 21.

februára 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) rozhodnutie odporcu č. 2012/00049-65-
LJ zo dňa 29.02.2012 v znení opravy č. 2012/00049-69-LJ zo dňa 24.05.2012, ktorým sa rozhodlo
o návrhu oprávnených osôb zastúpených na základe splnomocnenia Jozefom Grešom, proti povinnej

osobe Spoločnosti poľnohospodárov - družstvo Laborec Koškovce v konkurze tak, že im ako
oprávneným osobám podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na
usporiadanievlastníctva kpozemkomvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„reštitučnýzákon“)navrátil
vlastníctvo vo výmere a k pozemkom v kat. úz. O. presne špecifikovaným vo výroku preskúmavaného
rozhodnutia, lebo spĺňajú podmienky § 3 ods. 1 písm. d) a o) reštitučného zákona, keďže boli odňaté

bez náhrady postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov (ďalej len zákon č. 81/1949
Zb.) a prešli do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva (JRD) Hankovce dňom jeho vzniku t.j.
01.02.1960, ktoré bolo zlúčené do JRD Krosna Koškovce, ktorého právnym nástupcom je Spoločnosť
poľnohospodárov - družstvo Laborec Koškovce, toho času v konkurze.
V odôvodnení rozsudku sa krajský súd zaoberal najmä námietkami navrhovateľov. K splneniu

podmienok uvedených v § 1 reštitučného zákona a námietke, že si oprávnené osoby uplatnili reštitučný
nárok podľa zákona č. 229/1991 Z. z. uviedol, že rozhodnutím zo dňa 01.04.1996 správny orgán
nepriznal oprávneným osobám vlastnícke právo k pozemku, lebo nepredložil listinné dôkazy, a teda
vlastníctvo nebolo vydané, čím došlo k splneniu podmienok uvedených v § 1 reštitučného zákona. K
námietke, že Jozef Greš nebol oprávnený uplatniť reštitučný nárok za oprávnené osoby v predmetnom
konaní, krajský súd poukázal na listiny (plnomocenstvo 337 osôb, doplňujúci zoznam údajov k

plnomocenstvu, ďalšie plnomocenstvo a iné) nachádzajúce sa v administratívnom spise z ktorých
nemal dôvodné pochybnosti o oprávnení splnomocnenca podať spomínaný návrh. Podľa krajskéhosúdu odporca taktiež nepochybil, ak po neúspešnom pátraní po zozname bývalých urbarialistov obce
Hankovce a výške ich podielov vychádzal z čestného vyhlásenia občanov obce Hankovce, pretože
takýto postup zákon nevylučuje, naopak správny poriadok umožňuje správnemu orgánu vychádzať

z čestného vyhlásenia podľa § 39 Správneho poriadku. Ďalej krajský súd uvádza, že dôvodom
nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nemôže byť navrhovateľmi namietaná dĺžka konania,
pretože takýto dôvod nezákonnosti OSP nepozná. Ohľadom námietky, že správny orgán pokračoval v
konaní aj napriek tomu, že konanie prerušil za účelom doplnenia podania predpísanými náležitosťami a
v stanovenej lehote (do 01.10.2007) neboli odstránené vady podania krajský súd tvrdí, že splnomocnený

zástupca predložil správnemu orgánu dňa 27.09.2007 41 príloh, následkom čoho správny orgán
pokračovalďalejvsprávnomkonaní.Navyšenavrhovateľnekonkretizoval,ktorévadyodstránenéneboli.
Chyba pri výmere parcely (z 25 137 m2 na 251 377 m2) na č. l. 13 preskúmavaného rozhodnutia
bola opravená opravou zo dňa 24.05.2012. Aj vo vzťahu k definícii povinnej osoby či blokačnému
ustanoveniu § 4 ods. 2 reštitučného zákona sa krajský súd stotožnil s odôvodnením preskúmavaného
rozhodnutia. Povinná osoba - Spoločnosť poľnohospodárov - družstvo Laborec Koškovce v konkurze,

ktorámalapredmetnúnehnuteľnosťkudňuúčinnostireštitučnéhozákonavovlastníctve,bolapovinnáaž
do navrátenia vlastníctva k pozemku oprávneným osobám nakladať s nehnuteľnosťou so starostlivosťou
riadneho hospodára a nemohla ju previesť. Takýto úkon je neplatný. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva priamo zo zákona bez toho, aby o nej musel rozhodovať súd, a pôsobí od začiatku voči
každému.Zuvedenýchdôvodovjeabsolútneneplatnákúpnazmluvazodňa16.09.2004ajkúpnezmluvy

zo dňa 25.10.2005 a 13.01.2006. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať
právne normy v súlade s ústavou a v súlade s medzinárodnými zmluvami garantovanými základné práva
a slobody. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou, že v prípade kolízie dvoch ústavných princípov -
princípu právnej istoty a princípu zákonnosti bolo v danom prípade potrebné uprednostniť princíp právnej
istoty.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v prvom rade odvolanie zo dňa 03.05.2013, v
ktorom uviedol, že si kupoval sporný pozemok v dobrej viere, že tento bol vedený na liste vlastníctva
na predávajúceho, rovnako mu neboli známe akékoľvek obmedzenia týkajúce sa nakladania s
nehnuteľnosťou, resp. správne konanie, ktoré by mohlo mať vplyv na spochybnenie vlastníctva

predávajúceho. Namietal aj zákonnosť rozsudku, lebo krajský súd uprednostnil princíp právnej istoty
v prospech tretích osôb pred princípom zákonnosti. Pritom súdy v rámci správneho súdnictva
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Krajský súd nebral do úvahy ani právnu istotu
terajšieho vlastníka, ktorý nadobudol dotknuté nehnuteľnosti na základe rozhodnutí o povolení vkladu
vlastníckeho práva vydaných štátnymi orgánmi. Ďalej spochybnil zoznam 82 pôvodných vlastníkov

z ktorých oprávnené osoby odvodzovali svoje nároky, lebo zoznam bol vyhotovený len na základe
čestného vyhlásenia štyroch osôb, ktoré mali vedomosť aj o výške podielov napriek tomu, že v archívoch
sa nenašiel žiaden doklad o urbárnikov, respektíve členoch spoločenstva obce Hankovce. Krajský súd
ako aj správny orgán nezobrali do úvahy, že niektoré oprávnené osoby už o vydanie nehnuteľnosti
podľa zákona č. 229/1991 Z.z. žiadali, avšak ich nároky boli zamietnuté, a preto nespĺňajú podmienky

podľa § 1 reštitučného zákona. Taktiež poukázal aj na to, že v zmysle § 4 ods. 1 reštitučného zákona
nie je povinnou osobou, keďže ku dňu účinnosti zákona nemá právo správy alebo hospodárenia k
pozemku vo vlastníctve SR ani nie je poľnohospodárskym družstvom. Navrhol preto odvolaciemu súdu,
aby rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vráti
mu vec na ďalšie konanie.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v druhom rade odvolanie zo dňa 06.05.2013 dôvodiac,
že (a) nárok si uplatnili osoby, ktoré si neúspešne nárokovali dotknuté pozemky aj podľa zákona č.
229/1991 Zb., a preto nemožno postupovať podľa reštitučného zákona; (b) údajný splnomocnenec
Jozef Greš nebol platne splnomocnený na konanie z dôvodu nedostatkov zákonných náležitostí

plnomocenstva a písomného právneho úkonu; (c) nebol preukázaný skutočný okruh oprávnených osôb
- bývalých spoluvlastníkov urbariátu nespochybniteľnými dôkazmi; (d) žiadosť údajných oprávnených
osôb neobsahuje zákonné náležitosti, a tieto neboli odstránené v stanovenej lehote, a preto malo byť
konanie zastavené; (e) súčasný vlastník nie je povinnou osobou podľa reštitučného zákona, a preto
podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona nemožno pozemok vydať a konanie sa malo zastaviť; (f) údajné

oprávnené osoby neboli úspešné ani v konaní o vylúčenie veci z konkurznej podstaty z dôvodu, že nimi
predložené plnomocenstvo nespĺňa zákonné náležitosti, pričom ide o to isté plnomocenstvo, ktoré sa
nachádza v správnom spise, a preto bolo potrebné konanie zastaviť; (g) prvotná kúpna zmluva, ktorou
došlo k prevodu vlastníctva sa spravuje zákonom o konkurze a vyrovnaní, ktorý je lex specialis, v zmyslektorého je kúpna zmluva platná a uzatvorená na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
KS Košice, ktoré už nemožno zrušiť. Z týchto dôvodov žiada odvolací súd, aby rozsudok krajského súdu
zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 23.09.2013 uvádza, že reštitučný zákon je zákon
reštitučného charakteru, ktorého cieľom je zabezpečiť zmiernenie niektorých majetkových krívd ku
ktorým došlo v zákone stanovenom období. Poukazuje na § 4 ods. 1 a ods. 2 reštitučného zákona,
pričom tvrdí, že povinná osoba (poľnohospodárske družstvo) je povinná s pozemkami až do navrátenia

vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, pričom
nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti citovaného zákona do vlastníctva iného (takýto úkon je
absolútne neplatný), a to bez ohľadu na to, či bol oprávnenou osobou uplatnený nárok na jeho vydanie,
keďže reštitučné nároky je potrebné s poukazom na zmysel reštitučného zákona považovať za nároky
primárne, a to aj za cenu zásahu do už uskutočnených majetkových posunov (Nález Ústavného súdu ČR
III. ÚS 630/06). Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku, nastáva priamo

zo zákona, nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, súd na ňu prihliada aj bez námietky, t. j. z úradnej
moci (ex offo). Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa § 212 OSP. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204
ods. 1 OSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s
prvá veta OSP odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné. Rozhodol
jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránkeNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(www.nsud.sk).Rozhodnutieboloverejnevyhlásenédňa
12. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

Súčinnosťouod1.októbra2013bolivzmysle§8písm.b)zákonač.180/2013Z.z.oorganizáciimiestnej
štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené obvodné pozemkové úrady a podľa

§ 9 ods. 4 cit. zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do
postavenia Obvodného pozemkového úradu Humenné tak nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný
úrad Humenné. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny
orgán, ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 250l ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, preto primárne, v medziach odvolania,
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä
z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov uvedenými v
opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého
rozhodnutia odporcu.

Úlohou krajského súdu v danej veci bolo preskúmať rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov uvedených
v opravnom prostriedku (§ 250j ods. 1 O. s. p.). Z obsahu opravných prostriedkov uplatnených
navrhovateľom v 1. aj v 2. rade vyplýva, že jasne a zrozumiteľne uviedli, v čom vidia nesprávnosť a z
toho plynúcu nezákonnosť rozhodnutia odporcu.Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle § 157 O. s. p. musel odvolací súd konštatovať, že rozsudok krajského súdu nereagoval na

všetky podstatné námietky navrhovateľov a že z jeho odôvodnenia nebolo zrejmé, ako dospel k záveru
o zákonností napadnutého rozhodnutia odporcu bez zohľadnenia predmetných námietok, na základe
čoho vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako nepresvedčivý a nepreskúmateľný. V tejto súvislosti bolo
potrebné zdôrazniť, že súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzovaný v skutkových otázkach len
tým,čozistilsprávnyorgán,atoaničodorozsahuvykonanýchdôkazov,aniichobsahu,najmäzhľadiska
závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd hodnotí samostatne správnosť a úplnosť skutkových zistení

správneho orgánu a ak zistí skutkové či procesné právne nedostatky, môže uložiť správnemu orgánu
vykonať ich odstránenie, nahradenie či doplnenie alebo tak môže urobiť sám. Krajský súd bol viazaný
rozsahom a dôvodmi opravného prostriedku a pri dodržaní tejto zákonnej zásady sa mal všetkými
relevantnýmidôvodmizaoberaťazaujaťknimstanovisko,najmäztohopohľadu,čisúuvedenénámietky
spôsobilé vyvolať pochybnosti o správnosti skutkových zistení a z toho plynúcu namietanú nezákonnosť

rozhodnutiaodporcu.TátopovinnosťvyplývaajzkonštantnejjudikatúryÚstavnéhosúduSR,napr.zjeho
rozhodnutiasp.zn.IV.ÚS378/08-55zodňa16.12.2008,vktoromo.i.uviedol:„Jednouzneoddeliteľných
súčastí princípu právnej istoty v demokratickom a právnom štáte je aj garancia, že ak sa osoba využijúc
svoje základné právo na súdnu ochranu obráti so svojím návrhom na nezávislý a nestranný súd, má
právo na to, aby súd o jej návrhu rozhodol a svoj právny názor vyjadril vo forme zákonného rozhodnutia

Na túto skutočnosť pamätá aj generálna právna norma civilného procesu (Občianskeho súdneho
poriadku) v ustanovení § 157 ods. 2 ... Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na spravodlivé súdne
konanie, vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.

Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností
každej veci Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. ... Výsledkom dodržania zákonných ustanovení by malo
byť presvedčivé a preskúmateľne rozhodnutie.“

Podstatouopravnéhoprostriedkupodanéhonavrhovateľom2/jetvrdenie,žeúčelomzákonač.503/2003
Z.z. bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote (podľa
zákona č. 229/1991 Zb.), aby tento mohli uplatniť v novej lehote. V danom prípade si oprávnené
osoby svoj nárok uplatnili už podľa zákona č. 229/1991 Zb., pričom ich nároku nebolo vyhovené, o

čom svedčí právoplatné rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu č. j.: 1231/R/92 zo dňa 1.4.1996.
Právoplatným zamietnutím návrhu oprávnených osôb stratilo svoje opodstatnenie blokačné ustanovenie
podľa § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. a všetci nadobúdatelia nehnuteľnosti následne konali v dobrej
viere, teda boli dobromyseľní. Treba súhlasiť s odvolacou námietkou navrhovateľa 2/, že krajský súd
sa námietkou ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv bližšie nezaoberal a pri prijatí záveru, že

navrhovatelia mohli svoj nárok uplatniť aj podľa zákona č. 503/2003 Z.z., hoci ho neúspešne uplatnili
už podľa zákona č. 229/1991 Zb., sa nevysporiadal s cieľom zákona, na ktorý poukazuje aj samotný
odporca: „Účelom reštitučného zákona bolo umožniť uplatniť nárok tým oprávneným osobám, ktoré si
nárok neuplatnili, resp. nemohli uplatniť podľa zákona č. 229/1991 Zb.“, čo korešponduje aj s obsahom
dôvodovej správy k tomuto zákonu.

Vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu navrhovatelia namietali aj zjavnú nezákonnosť uplatnenia
nárokov oprávnenými osobami, vrátane splnomocnenia ich zástupcu a zoznamu pôvodných vlastníkov,
od ktorých odvodzujú svoje nároky, ako aj pokračovanie v správnom konaní napriek neodstráneniu
vytknutých nedostatkov. V tomto smere zostávajú pochybnosti najmä vo vzťahu k splnomocneniu Jozefa

Greša, a to aj vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že tento splnomocnený zástupca podal aj žalobu na
vylúčeniepozemkuzkonkurznejpodstaty,pričomnebolúspešný,„nakoľkopodľanázoruKrajskéhosúdu
v Košiciach nepreukázal, že je na takýto úkon splnomocnený oprávnenými osobami z dôvodu, že ním
predložené splnomocnenie ako aj doplnenie údajov k splnomocneniu nespĺňajú zákonom požadovanénáležitosti“, pričom malo ísť o rovnopis plnomocenstva predložený v správnom konaní. Pokiaľ by sa toto
tvrdenie preukázalo, nemohli tieto listiny spĺňať zákonné náležitosti ani v správnom konaní.

Vzhľadom k tomu, že sa krajský súd uvedenými námietkami navrhovateľov uplatnenými v opravnom
prostriedku v dostatočnom rozsahu nezaoberal, odňal tým navrhovateľom možnosť konať o uplatnených
námietkach pred súdom. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. O trovách tohto
odvolacieho konania teda v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.
s. p. rozhodne v novom konaní súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.