Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/838/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3100896076
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3100896076.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.

Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: GAMAR, spol. s r.o., so sídlom
Šafárikova 3, Trenčín, IČO: 31 103 103, zastúpený advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, so sídlom
Vajnorská 20, Bratislava, proti odporcom: 1. SITNO, a.s., so sídlom Grosslingova 45, Bratislava, IČO:
31 412 696, zastúpený advokátom JUDr. Alanom Böhmom, so sídlom Jesenského 2, Bratislava, 2.
ZO Odborového zväzu Kovo Trens, a.s., so sídlom Súvoz 1, Trenčín, o náhradu škody, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. októbra 2013, č. k. 7C/653/2000-491,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal proti odporcovi v 1. rade nároku
na náhradu škody vo výške 248.954,39 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil
skutkovým tvrdením, že odporcovia mu spôsobili škodu v uvedenej výške tým, že títo nezabezpečili
výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností Trenčín na nehnuteľnosti, zapísané na LV č. 32 pre k.
ú. Trenčianska Turná, hoci odporcovi zaplatil kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy. Odporcovia napriek
jeho výzvam nezabezpečili výmaz záložného práva, v dôsledku čoho mu spôsobili škodu, pretože
tieto nehnuteľnosti nemohol predať za dohodnutú cenu 232.357,43 eur (7 miliónov Sk) a musel zaplatiť

aj zmluvnú pokutu 16.596,96 eur (500.000 Sk), pretože pre budúceho kupujúceho nezabezpečil výmaz
záložného práva. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že od odporcov v 1. a 2. rade odkúpil na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 3.11.1997 nehnuteľnosti, vedené na LV č. 32 pre k.ú. Trenčianska Turná, vedené
na Okresnom úrade Trenčín - katastrálny odbor parc.č. 1256/2 - zastavaná plocha o výmere 127 m2
a parc.č. 1357/2 - zastavaná plocha o výmere 200 m2, všetko v 1/1 a nehnuteľnosti v k.ú. Trenčianske
Jastrabie parc č. 1176/1 - zastavaná plocha, s.č. 410 - chata o výmere 4327 m2, parc.č. 1176/2 -
zastavaná plocha, s.č. 412 - chata o výmere 60 m2, parc.č. 1176/3 - zastavaná plocha, s.č. 413 -

chata o výmere 60 m2 a parc.č. 1176/4 - zastavaná plocha, s.č. 414 - chata o výmere 63 m2, všetko
v 1/1, vedené na LV č. 990. Vklad bol povolený dňa pod č.k. V 3835/97. Na základe čl. III ods. 1
kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti, uvedené v čl. 1, vo výške 2.000.000,-
Sk, ktorá podľa ods. 4 citovaného článku mala byť zaplatená v dvoch splátkach, a to 1.000.000,-- Sk
pri podpise zmluvy a 1.000.000,- Sk do 30 bankových dní od vydania rozhodnutia o povolení vkladu
nehnuteľností uvedených v čl. 1 do katastra nehnuteľností. Navrhovateľ tento záväzok splnil zložením
finančných prostriedkov na účet odporcu v 1. rade, a to v sume 1.000.000,- Sk dňa 3.11.1997 a v sume

1.000,000,- Sk dňa 20.3.1998. Navrhovateľ prevzal zmluvy s vyznačením povolených vkladov dňa
27.2.1998, teda druhá splátka bola zrealizovaná v lehote podľa zmluvy. Navrhovateľ predpokladal, že
vzhľadom na zaplatenie kúpnej ceny dňom 20.3.1998, nebudú problémy s výmazom záložného práva
z katastra nehnuteľností, preto v zmluve o uzatvorení budúcej zmluvy sa zaviazal, že v lehote do 4mesiacov od podpísania zmluvy o budúcej zmluve zabezpečí výmaz vecného bremena v prospech
odporcovv1.a2.rade.Zobavy,abybudúcipredávajúcineodstúpiloduzatvoreniariadnejkúpnejzmluvy
v stanovenej lehote bola uzatvorená zmluvná pokuta vo výške 500.000,- Sk, ktorá sa stáva splatnou

do 15 dní od odstúpenia od riadnej kúpnej zmluvy. Pretože sa nepodarilo zabezpečiť výmaz vecného
bremena z LV č. 32 pre k. ú. Trenčianska Turná a LV č. 990 pre k.ú Trenčianske Jastrabie v stanovenej
lehote, došlo zo strany budúceho kupujúceho k odstúpeniu od zmluvy a súčasne si uplatnil zaplatenie
dohodnutej zmluvnej pokuty. Navrhovateľ zaplatil zmluvnú pokutu dňa 1.6.2000. Odporca vo svojom
vyjadrení na pojednávaní dňa 17.2.2006 uviedol, že nebolo nikdy dohodnuté, že odporca mal povinnosť

dať návrh na výmaz záložného práva, nakoľko dohodnutá kúpna cena nikdy zaplatená riadne nebola.
Čo sa týka zmluvnej pokuty 500.000,- Sk, ktorú platil navrhovateľ, jeho potenciálnemu kupcovi, tak táto
nikdy zaplatená nemala byť, nakoľko nebol na to dôvod. K uzavretiu zmluvy medzi nimi totiž nedošlo.
Čo sa týka náhrady škody 7 miliónov Sk, takáto škoda navrhovateľovi nikdy nevznikla, lebo o túto sumu
sa nikdy jeho majetok nezmenšil.

O návrhu navrhovateľa okresný súd rozhodol po doplnení dokazovania podľa pokynov v predošlých
troch zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu a dospel k týmto skutkovým zisteniam: Navrhovateľ
s odporcami v rade 1/ a 2/ uzavrel dve kúpne zmluvy dňa 3.11.1997 na predaj nehnuteľností. Predmetom
prvej kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľností, vedených na LV č. 32 pre k.ú. Trenčianska Turná, vtedy
vedené na Okresnom úrade Trenčín - katastrálny odbor ako parc.č. 1256/2 - zastavaná plocha o výmere

127 m2 a parc.č. 1257/2 - zastavaná plocha o výmere 200 m2, a nehnuteľností, vedených na LV č. 990
pre k.ú. Trenčianske Jastrabie ako chata súp.č. 410, postavená na parc. č. 1176/1 - zastavaná plocha
o výmere 4327 m2, chata súp.č. 412, postavená na parc.č. 1176/2 - zastavaná plocha o výmere 60
m2 spolu s uvedenou parcelou, chata súp.č. 413, postavená na parc.č. 1176/3 - zastavaná plocha o
výmere 60 m2 spolu s uvedenou parcelou a chata súp.č. 414, postavená na parc.č. 1176/4 - zastavaná

plocha o výmere 63 m2 spolu s touto parcelou. Medzi účastníkmi bola dohodnutá kúpna cena vo výške
2.000.000,- Sk. Zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny bolo stanovené v splátkach; prvá splátka vo výške
1.000.000,- Sk mala byť zaplatená pri podpise zmluvy a druhá splátka vo výške 1.000.000,- Sk do 30
bankových dní od vydania rozhodnutia o povolení vkladu nehnuteľností, uvedených v tejto zmluve, do
katastra nehnuteľností. V prípade, že jednotlivé splátky kúpnej ceny nebudú uhradené v lehote splatnosti

podľa dohody, uhradí kupujúci t. j. navrhovateľ predávajúcemu v deň uhradenia príslušnej splátky kúpnej
ceny aj úrok z omeškania vypočítaný podľa § 369 a 502 Obchodného zákonníka. Kupujúci súhlasil so
zriadením záložného práva na nehnuteľnosti do doby zaplatenia celej dohodnutej kúpnej ceny. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že prvá splátka vo výške 1.000.000,- Sk bola uhradená v deň podpisu zmluvy
t.j. 3.11.1997, a to vkladom hotovosti na účet spoločnosti TRENS, a.s. Trenčín, vedenom v AG banke, pri

uvedení VS: 31197. Vklad uvedenej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom
V 3835/97 dňa 16.12.1997. Predmetom druhej kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľností, vedených na
LV č. 40 pre k.ú. Trenčianske Jastrabie Turná, vtedy vedené na Okresnom úrade Trenčín - katastrálny
odbor ako ubytovňa č. 2 súp.č. 408, postavená na parc.č. 1179/5 - zastavaná plocha o výmere 357
m2, parc.č. 1179/1 - zastavaná plocha o výmere 6.316 m2, parc.č. 1179/2 - zastavaná plocha o výmere

549 m2, parc.č. 1179/3 - zastavaná plocha o výmere 284 m2, parc.č. 1179/4 - zastavaná plocha o
výmere 152 m2, parc.č. 1179/6 - zastavaná plocha o výmere 117 m2, rovnako tak objekt vodojemu
súp.č. 415 na parc.č. 1179/6, objekt soc. - hosp. budovy súp.č. 406, na parc.č. 1179/2, objekt ubytovne
č. 1 - súp.č. 407, na parc.č. 1179/3, objekt trafostanice súp.č. 409 na parc.č. 1179/4, objekt čistiarne
odpadovej vody súp.č. 416 na parc.č. 1178/3 a lyžiarsky vlek TATRAPOMA F12 v dĺžke 430m a 10

stožiarov k nemu prislúchajúcich. Medzi účastníkmi bola dohodnutá kúpna cena vo výške 16.000.000,-
Sk. Zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny bolo stanovené v splátkach; prvá splátka vo výške 6.000.000,-
Sk mala byť zaplatená do 30 bankových dní od vydania rozhodnutia o povolení vkladu nehnuteľností
tejto kúpnej zmluvy a ďalšie ročné splátky vždy vo výške 1.000.000,- Sk do 1.12. toho ktorého roku
počnúc dňom 1.12.1998. Kupujúci súhlasil so zriadením záložného práva na nehnuteľnosti do doby

zaplatenia celej dohodnutej kúpnej ceny. Ako vyplýva aj zo záverov znaleckého dokazovania (č.l. 303)
dňa 20.3.1998 bola uhradená hotovostným vkladom na účet spoločnosti TRENS a.s. Trenčín vedenom
v AG banke, čiastka 1.000.000,- Sk, pri uvedení VS 200398. Pri bezhotovostnom platobnom styku
variabilný symbol napomáha príjemcovi platby identifikovať prijatú platbu. Variabilným symbolom býva
číslo faktúry, číslo platobného výmeru, číslo zmluvy. V prípade vyššie uvedených úhrad bol použitý za

variabilný symbol dátum úhrady, z ktorého nebolo možné zistiť, či úhrada je platbou ku kúpnej zmluve
na 2 mil. Sk, alebo ku kúpnej zmluve na 16 mil. Sk. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 12C
751/2000 bolo preukázané, že odporca v rade 1/ listom zo dňa 19.8.1999 (č.l. 14 v spise OS TN 12C
751/2000) žiadal navrhovateľa, aby z dôvodu, že neplnil pohľadávky za kúpu nehnuteľného majetku naInovci, vyrovnal dlh najneskôr do 30.9.1999. Viac v liste nič neuviedol. Navrhovateľ na pojednávaní v
konaní 12C 751/2000 dňa 30.5.2001 potvrdil prevzatie tohto listu. Následne odporcovia v rade 1/ a 2/
dvomi listami zo dňa 10.5.2000 odstúpili od obidvoch kúpnych zmlúv (aj s kúpnou cenou 16.000.000,-

Sk aj s kúpnou cenou 2.000.000,-Sk) v celosti z dôvodu, že navrhovateľ nezaplatil zvyšok kúpnej
ceny v lehote do 30.9.1999. Okresný súd Trenčín vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2.3.2005, č.k.
12C/751/2000-261 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8.12.2005, č.k. 17Co
123/2005-315, ktorým zamietol návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ (v prejednávanom konaní odporcov
v rade 1/ a 2/) na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uvedeným v kúpnych zmluvách zo dňa

3.11.1997, ktoré sú predmetom aj tohto konania a zamietol aj návrh navrhovateľa v rade 1/ na vrátenie
sumy 1.000.000,- Sk s odôvodnením, že podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj súdnej praxe
( i NS SR) navrhovatelia 1/,2/ ako veritelia mali právo vyzvať odporcu ako dlžníka, ktorý nezaplatil dlh
- kúpne ceny z oboch kúpnych zmlúv riadne a včas v dohodnutých splátkach, aby nezaplatenú časť
kúpnych zmlúv v presne vyčíslenej výške zaplatil v primeranej lehote v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ v rade 1/ síce listom zo dňa 19.8.1999 vyzval odporcu 1/ na vyrovnanie dlhu do

30.9.1999, ale neuviedol výšku nedoplatku kúpnej ceny k jednotlivým kúpnym zmluvám. Z tohto dôvodu
súd považoval tento právny úkon za absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Uvedenie presnej výšky dlhu bolo zákonnou podmienkou platného
odstúpeniaodkúpnychzmlúv,pretože vdanomprípadebolomožnéodstúpiťodkúpnejzmluvyskúpnou
cenou 2.000.000,-Sk len čiastočne, a to v spoluvlastníckom podiely, ktorému zodpovedala nezaplatená

časť kúpnej ceny, pretože plnenie v peniazoch a spoluvlastníctvo sú deliteľné plnenia tak, ako to uvádza
ustanovenie § 517 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Keďže v danej veci nedošlo k podaniu
platnej výzvy a platnému odstúpeniu od zmluvy, súd návrh na určenie vlastníckeho práva navrhovateľov
ako nedôvodný zamietol a následne aj návrh na vrátenie sumy 1.000.000,-Sk z titulu bezdôvodného
obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka, pretože nedošlo k platnému zrušeniu predmetnej

kúpnej zmluvy. Právna úprava záložného práva v roku 1997, keď účastníci uzavreli zmluvu o záložnom
práve odporcu, v § 15lq Občianskeho zákonníka v prípade zániku záložného práva, neurčovala, ktorá
zmluvná strana má uvedenú skutočnosť, v prípade nehnuteľností, oznamovať katastru, kam sa záložné
právoakoťarchananehnuteľnostizapisovalo.Aktuálnaprávnaúpravav§151qObčianskehozákonníka
už uvedené povinnosti určuje a ich nesplnenie aj sankcionuje zodpovednosťou za škodu.

Okresný súd konštatoval, že v konaní bolo potrebné posúdiť, či odporca v 1. rade porušil svoje
povinnosti, v dôsledku ktorých nedošlo k výmazu jeho záložného práva z katastra nehnuteľností a ďalej,
či dôsledkom tohto konania bol vznik škody na strane navrhovateľa a ak áno, v akom rozsahu.
Rozsudok proti odporcovi v 2. rade nadobudol právoplatnosť, keďže návrh proti nemu bol zamietnutý

pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

Pre posúdenie zodpovednosti odporcu v 1. rade bolo potrebné sa zaoberať tým, či porušil svoje
povinnosti vo vzťahu k výmazu záložného práva v katastri. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení
zo dňa 21.07.2009 uviedol, že právna úprava záložného práva v roku 1997, keď účastníci uzavreli

zmluvu o záložnom práve odporcu, v § 15lq Občianskeho zákonníka v prípade zániku záložného
práva, neurčovala, ktorá zmluvná strana má uvedenú skutočnosť, v prípade nehnuteľností, oznamovať
katastru, kam sa záložné právo ako ťarcha na nehnuteľnosti zapisovalo. Aktuálna právna úprava
v § 151q Občianskeho zákonníka už uvedené povinnosti určuje a ich nesplnenie aj sankcionuje
zodpovednosťou za škodu. Aj napriek absencii právnej úpravy, určujúcej povinnosti vo vzťahu k výmazu

záložného práva v katastri, môže byť odporca v rade 1/ práve v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka
braný na zodpovednosť, nakoľko nesplnenie si tzv. prevenčnej povinnosti je dôvodom vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

Pre ustálenie, či došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti odporcu v rade 1/, ktorá by zakladala jeho

zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi je okrem iného potrebné posúdiť,
či v prejednávanom prípade došlo k zániku záložného práva splnením dlhu t.j. či možno od odporcu v
rade 1/ odôvodnene požadovať poskytnutie súčinnosti pre zabezpečenie výmazu zapísania uvedenej
ťarchy z katastra nehnuteľností.

Podľa § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 10.10.1999 záložné právo slúži na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je
záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na
záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 10.10.1999, záložné právo vzniká,
ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151g Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 10.10.1999, záložné právo zanikne,
ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo záloh alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu
založenej veci; záložné právo tiež zanikne, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím
času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva

veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice.

Ako vyplýva z legálnej definície záložného práva, toto slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia priznáva záložnému veriteľovi
oprávnenie uspokojenia zo založenej veci. Ak zákon priznáva veriteľovi právo uspokojiť sa zo založenej
veci v prípade, že pohľadávka a jej príslušenstvo nie sú riadne a včas splnené, nie je možné, aby

záložné právo zaniklo po zaplatení iba dohodnutej kúpnej ceny, pričom nezaplatenie príslušenstva by na
prípadný zánik nemalo žiaden vplyv. Zákon jasne uvádza, že veriteľovi právo uspokojiť sa zo založenej
veci vzniká pri riadnom a včasnom nesplnení nielen pohľadávky ale aj jej príslušenstva. Ak má veriteľ
takéto oprávnenie aj v prípade, že nie je uspokojené len príslušenstvo, potom účinky záložného práva
trvajú, kým nie je splnená nielen pohľadávka ale aj príslušenstvo tejto pohľadávky, z čoho vyplýva, že

pred týmto okamihom nemôže samotné záložné právo zaniknúť, pretože ak by zaniklo, veriteľovi by
zaniklo aj právo uspokojiť sa zo založenej veci,

Dňa 20.3.1998 bola uhradená hotovostným vkladom na účet spoločnosti TRENS a.s. Trenčín vedenom
v AG banke, čiastka 1.000.000,- Sk, pri uvedení VS 200398. V konaní navrhovateľ tvrdil, že išlo o

druhú splátku na kúpnu cenu s dohodnutou kúpnou cenou 2.000.000,-Sk na rozdiel od odporcov, ktorí
ju považovali podľa ustanovení Obchodného zákonníka za platbu úrokov z omeškania a splátky dlhu vo
väčšej výške teda, na kúpnu zmluvu s kúpnou cenou 16.000.000,-Sk.

V konaní tak vyvstala aj otázka, či na zánik záväzku splnením dlhu je potrebné aplikovať ustanovenia

Občianskeho zákonníka, alebo je nutné, aby súd aplikoval vzhľadom na povahu účastníkov ustanovenia
Obchodného zákonníka.

V tomto smere je nutné prisvedčiť právnej argumentácii odporcu v rade 1/ uvedenej vo vyjadrení k
odvolaniu navrhovateľa (č.l. 438-441), s ktorou sa okresný súd rovnako ako aj krajský súd v celom

rozsahu stotožnil. Podľa tejto argumentácie „zmluvy o prevode nehnuteľností sa pokladali v čase ich
uzavretia za takzvané absolútne neobchodné záväzkové vzťahy t. j. absolútne neobchody, a to podľa
§ 261 ods. 6 prvej vety Obchodného zákonníka a v zmysle tohto ustanovenia sa zmluvy, upravené ako
zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení, aby mohlo dôjsť k zániku záväzku splnením dlhu, tento musí byť

splnený riadne a včas.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že prvá splátka kúpnej ceny bola uhradená vo výške 1.000.000,- Sk
pri podpise kúpnej zmluvy. Začiatok plynutia lehoty, po uplynutí ktorej sa stala druhá splátka kúpnej
ceny 2.000.000,- Sk alebo prvá splátka kúpnej ceny 16.000.000,- Sk splatnou, bol dohodou účastníkov

uzavretých kúpnych zmlúv jasne určený, a bol to dátum vydania rozhodnutia o povolení vkladu (a nie
dátum doručenia nového listu vlastníctva ako to niekoľkokrát vo svojej výpovedi spomenul navrhovateľ).

Podľa § 29 katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia katastrálneho úradu.

Podľa § 31 ods. 3 a 5 katastrálneho zákona rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, katastrálny úrad
vyznačí v zmluve, dohode, prípadne v zakladateľskej listine obchodnej spoločnosti. Rozhodnutie opovolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu
nemožno podať odvolanie.

Zo spisov Okresného úradu v Trenčíne, katastrálneho odboru sp.zn. V 3835/1997 a V 3836/1997
(založených v spise 12C 751/2000) vyplýva, že k vyznačeniu rozhodnutia o povolení vkladu došlo v
oboch konaniach dňa 16.12.1997. Práve od tohto dňa plynula lehota 30 bankových dní na poskytnutie
plnenia. Napriek tomu, že účastníci v spísanej zmluve dohodli použitie pojmu „bankové dni“, doba
splatnosti druhej splátky kúpnej ceny bola medzi nimi sporná. Všeobecný výklad pojmu bankový deň

je taký, že ide o pracovný deň mimo sviatkov a víkendov (viď napr. ). Táto lehota tak uplynula dňa 3.2.1998, do
ktorého mala byť uhradená aj druhá splátka kúpnej ceny 2.000.000,- Sk ako aj prvá splátka kúpnej ceny
16.000.000,- Sk. Nakoľko k plneniu došlo až dňa 20.3.1998, navrhovateľ ako dlžník bol preukázateľne
v omeškaní, a to za dobu od 4.2.1998 do 19.3.1998, z čoho vyplýva, že dlh nebol splnený včas.

Ako vyplýva z § 488 Občianskeho zákonníka záväzkový právny vzťah sa definuje ako právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Právo
veriteľapožadovaťoddlžníkaplnenievyplývajúcezozáväzkovéhovzťahu,saoznačujeakopohľadávka,
povinnosť dlžníka plniť ako dlh alebo záväzok. Pojem riadne plnenie zahŕňa povinnosť dlžníka splniť to,
čo je obsahom záväzku. Predmet plnenia musí zodpovedať záväzku, čo do množstva, váhy či akosti a

zásadne je s ním potrebné poskytnúť aj príslušenstvo, ktoré je definované v § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka tak, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a
náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Omeškaním dlžníka (mora debitoris) sa mení obsah záväzkového vzťahu nasledujúcim spôsobom:
1. Veriteľovi vzniká právo stanoviť dlžníkovi dodatočnú primeranú lehotu na splnenie dlhu, po ktorej
márnom uplynutí môže veriteľ odstúpiť od zmluvy.

2. Právo odstúpiť od zmluvy sa netýka tzv. fixných zmlúv, pri ktorých ustanovuje občiansky zákonník
právne následky omeškania dlžníkom odlišne.
3.Priomeškanísplnenímpeňažnéhodlhumáveriteľprávopožadovaťpopriplneníajúrokyzomeškania,
ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatky z omeškania.
4. V prípade, kedy je dlžník v omeškaní s plnením veci, zodpovedá dlžník za stratu veci, poškodenie

alebo zničenie veci, ibaže by ku škode došlo aj inak.
5. Omeškanie dlžníka môže mať za následok vznik škody na strane veriteľa. Škodu takto vzniknutú je
možnépožadovaťoddlžníkapodľaustanoveníonáhradeškody.Náhraduškodyvšakmožnopožadovať,
len ak nie je krytá úrokmi z omeškania a poplatkami z omeškania.

Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania,
ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatky z omeškania. V konaní bolo medzi účastníkmi taktiež
sporné, či nárok na úroky z omeškania vzniká zo zákona alebo vzniká až po tom, čo si toto právo
veriteľ u dlžníka uplatní. Ako vyplýva zo znenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na úroky
z omeškania vzniká zo zákona ako dôsledok vadného plnenia dlžníka (v prejednávanom prípade ako

dôsledok toho, že záväzok kupujúceho t.j. navrhovateľa nebol splnený včas). Iná je otázka splatnosti
tohto príslušenstva t.j. či úroky z omeškania je dlžník povinný platiť až keď ho veriteľ o to požiada alebo
je povinný poskytnúť toto príslušenstvo spolu s dohodnutým predmetom záväzkovo-právneho vzťahu.
V prejednávanom prípade zostalo preto otázne, či kupujúci bol povinný po vzniku svojho omeškania
t.j. po dni 3.2.1998 poskytnúť predávajúcemu druhú splátku kúpnej ceny spolu s príslušným úrokom z

omeškania alebo povinnosť platiť úroky z omeškania mu vznikla až po tom, čo by ho veriteľ na toto
plnenie vyzval. Ako už súd vyššie uviedol, nejde tu o otázku vzniku práva na úroky z omeškania, ale
o otázku ich splatnosti. V tomto smere je nutné poukázať na čl. III ods. 5 kúpnej zmluvy zo dňa 3.
11. 1997, v ktorej bola dohodnutá kúpna cena 2.000.000,- Sk, podľa ktorého v prípade, že jednotlivé
splátky kúpnej ceny nebudú uhradené v lehotách splatnosti podľa bodu 4 tohto článku, uhradí kupujúci

predávajúcemu v deň uhradenia príslušnej splátky kúpnej ceny úrok z omeškania vypočítaný podľa §
369 a 502 Obchodného zákonníka.Účastníci zmluvného vzťahu si splatnosť úrokov z omeškania dohodli v samotnej zmluve, a to tak,
že ich splatnosť nastáva dňom úhrady príslušnej (a samozrejme omeškanej) splátky kúpnej ceny. V
prejednávanom prípade to má za následok nasledovné: vznik nároku na úrok z omeškania nastal zo

zákona prvým dňom omeškania navrhovateľa ako kupujúceho s uhradením druhej splátky kúpnej ceny
t.j. dňom 4.2.1998, pričom splatnosť tohto nároku bola dohodnutá na deň oneskoreného uhradenia
druhej splátky kúpnej ceny t.j. v prejednávanom prípade mohlo ísť o deň 20.3.1998, kedy bol zo strany
navrhovateľa zaplatený 1.000.000,- Sk. Medzi účastníkmi bolo taktiež sporné, či dohodnuté zmluvné
ustanovenie je platné alebo nie, nakoľko bol dohodnutý úrok, ktorého zákonná výška bola určená podľa

Obchodného zákonníka v sadzbe o 1 % vyššie, ako boli obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Nakoľko ako už bolo niekoľkokrát uvedené, vzťahy medzi účastníkmi, vzniknutými v súvislosti s
uzavretými zmluvami o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa musia spravovať výlučne
Občianskym zákonníkom, v prípade omeškania je dohoda o výške úrokov z omeškania podľa
Obchodného zákonníka neplatná. Táto dohoda je však neplatná len v časti výšky úrokov z omeškania,
v časti dohodnutej splatnosti úrokov z omeškania súd dôvod absolútnej či relatívnej neplatnosti nezistil.

V zmysle konštantnej judikatúry slovenských súdov možno konštatovať, že ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. má kogentný charakter, a preto
hornú hranicu úrokov z omeškania nie je prípustné prekročiť. Uvedený názor bol prezentovaný aj v
uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1998, sp.zn. 1 Cdo 58/1998.

Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že výška úrokov z omeškania v čase od 4.2.1998 do 19.3.1998 mala
byť vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS ku dňa 4.2.1998 t.j. vo výške 17,6% ročne, čo zo
sumy 1.000.000,- Sk predstavovalo sumu 21.216,43 Sk, ktorú mal odporca v rade 1/ ako veriteľ právo
od odporcu v deň pripísania splátky kúpnej ceny požadovať, a to bez osobitného úkonu, nakoľko tento

sa vyžaduje v zmysle § 563 až vtedy, ak čas splnenia nebol dohodnutý, čo neplatí v prejednávanom
prípade. Dlh navrhovateľa z kúpnej zmluvy s dohodnutou cenou 2.000.000,- Sk nebol splnený ani riadne,
nakoľko nebol poskytnutý so splatnými úrokmi z omeškania. Uvedenými závermi však nebola vyriešená
ďalšia sporná skutočnosť, a to čo navrhovateľ ako kupujúci dňa 20.3.1998 splnil; či išlo o druhú splátku
kúpnej ceny 2.000.000,- Sk alebo o prvú splátku kúpnej ceny 16.000.000,- Sk, alebo či išlo o čiastočné

plnenie z oboch kúpnych zmlúv, alebo či išlo o čiastočné plnenie príslušenstva z týchto kúpnych zmlúv,
keďže splátka 1.000.000,- Sk bola preukázateľne uhradená po dobe splatnosti a či navrhovateľ ako
kupujúci bol v omeškaní.

Podľa§566ods.1Občianskehozákonníkaveriteľjepovinnýprijaťajčiastočnéplnenie,aktoneodporuje

dohode alebo povahe pohľadávky.

Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol doplnený do § 566 nový odsek 2. Táto úprava určuje, v akom
poradí treba započítať čiastočné plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa započíta najprv
plnenie na istinu a až potom na úroky. Táto úprava však v roku 1998 neexistovala. Právna úprava v

Občianskom zákonníku, platná v čase plnenia navrhovateľa, ktoré v konaní súd posudzuje (t.j. plnenie
vo výške 1.000.000,- Sk dňa 20.3.1998) nedávala odpoveď na otázku, ako sa započítava čiastočné
plnenie dlžníka v prípade, že ide o plnenie oneskorené resp. v prípade, keď dlžník má voči veriteľovi
viacero dlhov. Je síce pravda, že takáto úprava sa nachádza v § 330 Obchodného zákonníka, ako všakuž súd vyššie uviedol, túto nie je možné na daný prípad aplikovať. Aj v prípade, že by účastníci boli
iného názoru, t.j. že táto úprava vzhľadom na povahu účastníkov by sa na tento vzťah mohla aplikovať,
je nutné podotknúť, že znenie § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka rieši len situáciu ako sa správať,

keď má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie
všetkých záväzkov a dlžník určí, ktorý záväzok chce splniť alebo ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko
peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní. V druhom prípade (ak dlžník neurčí), platenie
sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak
záväzku najskôr splatného. Nakoľko v prejednávanom prípade boli oba záväzky rovnako zabezpečené

a splatnosť časti kúpnej ceny bola dohodnutá taktiež rovnako, ani Obchodný zákonník nedáva odpoveď
na otázku ako postupovať v prejednávanom prípade.

Ak teda Občiansky zákonník neobsahuje úpravu, ako v tomto prípade postupovať, a nie je možné
vychádzať ani z analogie legis, musí súd svoje rozhodnutie oprieť na základných princípoch právneho
poriadku, platného pre občiansko-právne vzťahy.

Citoval časť článku autorov FEKETE,I. - FEKETEOVÁ,M.: Plnenie niekoľkých dlhov tomu istému
veriteľovi v občianskom práve, uverejnenom v časopise Justičná revue, 58, 2006, č. 11, s. 1674-1682:
„Prameňom súkromného práva platného na území Slovenska do r. 1950 boli najmä súdne rozhodnutia
a názory právnej vedy. Podľa názoru nášho uznávaného civilistu univ. prof. Štefana Lubyho platilo, že

ak veriteľ mal proti tomu istému dlžníkovi viac pohľadávok a neurčil, na ktorú z nich chce plniť, takže v
tomto smere je pochybnosť, potom treba plnenie vzťahovať
a) predovšetkým na uspokojenie zročnej pohľadávky, a ak je viac zročných pohľadávok, potom na tú,
ktorá je pre dlžníka najobtiažnejšia;
b) inak na uspokojenie staršej pohľadávky;

c) ak ani tohto pravidla nemožno použiť, potom treba plnenie pomerne použiť na splatenie všetkých
pohľadávok;
d) ak sa dlhuje istina aj úroky, treba splátku použiť predovšetkým na úhradu úrokov.
Občiansky zákonník č. 140/1950 Zb. zrušil na území Slovenska uhorské súkromné právo. Spôsob
splnenia viacerých dlhov tomu istému veriteľovi bolo upravené v § 301 nasledovne: (1) Ak sa majú

splniť veriteľovi rôzne záväzky alebo rôzne položky toho istého záväzku a plnenie nepostačuje na ich
vyrovnanie, je vyrovnané to, o čom dlžník pri plnení prejaví, že to chce splniť.
(2) Inak sa plnenie započíta najprv na úroky, potom na iné vedľajšie pohľadávky veriteľa a len potom
na istinu. Z niekoľkých istín sa vyrovná najprv tá, na ktorú bol dlžník najskôr upomenutý alebo ktorá sa
stala najskôr zročnou, po nej tá, ktorá dlžníka najviac zaťažuje a z niekoľkých istín rovnako obťažných

istina nezabezpečená alebo menej zabezpečená. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v ustanovení §
73 si čiastočne osvojil úpravu Občianskeho zákonníka z r. 1950. Ak dlžník pri plnení nevyhlásil, ktorý
z viacerých dlhov chce vyrovnať, platila nevyvrátiteľná právna domnienka, že sa plnením uhrádza dlh
najskôr zročný, a to najprv jeho príslušenstvo. Ustanovenie o poradí úhrady podľa zročnosti pohľadávok
malo kogentnú povahu. Vychádzalo z predpokladu, že najstarší dlh je spravidla aj najťaživejší (napr. pre

peňažnom dlhu narastajú úroky z omeškania). Plnenie sa musí použiť najprv na úhradu príslušenstva
pohľadávky, t. j. dohodnutých úrokov, úrokov (príp. poplatku) z omeškania a nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky. Poradie splatnosti určené zákonom sa muselo dodržať, i keď išlo o plnenie
rôznych druhov príslušenstva.“

Z uvedeného historického prehľadu vyplýva, že v prípade, že dlžník neurčí, ktorý z viacerých dlhov
chce plniť, je potrebné toto plnenie započítať buď podľa zásady priority (pohľadávky dlžníka, ktorá je
skôr zročná resp. ktorá je pre neho zaťažujúcejšia), podľa zabezpečenia pohľadávky alebo zásady
proporcionality. V prípade že dlžník mal povinnosť uhradiť dlh aj s príslušenstvom, dovtedajšia úprava
rovnako ako úprava v Obchodnom zákonníku vychádzala z toho, že najprv je potrebné uspokojiť

príslušenstvo a až potom istinu.

V súčasnosti možno všeobecne povedať, že k splneniu dlhu dochádza jednostranným právnym úkonom
dlžníka, ktorým veriteľovi poskytuje predmet splnenia s úmyslom splniť svoj dlh. Úmysel splniť dlh musí
byť daný najavo jednoznačne, aby sa prijatie plnenia za určitých okolností nemohlo vysvetľovať inak

(napr. ako dar dlžníka). Ak z prejavu vôle dlžníka nemožno vyvodiť, ktorý z viacerých dlhov chcel dlžník
plniť, ako je tomu v prejednávanom prípade, súd je toho názoru, že toto právo voľby neprechádza na
veriteľa. Veriteľ pri splnení dlhu síce tiež prejavuje svoju vôľu dlh prijať, (a ak ho napr. neprijme, je
v omeškaní), avšak zákon mu nezveruje právo určiť, ktorý dlh dlžník plnil. Avšak na tomto mieste savynára otázka z akých princípov je teda potrebné vychádzať, aby mohol veriteľ nielen prijať plnenie od
dlžníka, lebo inak by bol v omeškaní, ale aj na ktorý dlh je potrebné takéto „neurčité“ plnenie dlžníka
započítať. V tomto smere si súd dovolí poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky,

ktorý prejednával skutkovo totožnú vec a ktorý sa taktiež musel vysporiadať s nastolenou právnou
otázkou. Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku zo dňa 7.7.2004, č.k. 21Cdo 326/2004 uviedol: „pri
úvahe, ktorý z dlhov bol za takejto situácie (poznámka za situácie, že dlžník neurčil, ktorý z týchto
dlhov mal úmysel splniť) splnený, možno vychádzať buď zo zásady priority (prednostného vyrovnania
niektorého z viacerých dlhov, založeného napríklad na dobe splatnosti, na úrovni ich zabezpečenia

alebo na ich povahe) alebo zo zásady proporcionality (pomerného vyrovnania všetkých dlhov); ak sa
nemôže uplatniť zásada priority, alebo pravidlá stanovené pre prednostné vyrovnanie dlhu sú splnené
u viacerých dlhov, je potrebné postupovať podľa zásady proporcionality.“ Súd s vysloveným názorom
Najvyššieho súdu Českej republiky sa plne stotožnil, pretože aj podľa jeho názoru pri rešpektovaní
rovného postavenia tak veriteľa ako aj dlžníka, aby nedošlo k uprednostneniu jedného a ukráteniu
druhého, je potrebné postupovať podľa zásady proporcionality, a preto uvádza, že odporca v rade 1/

mal započítať plnenie navrhovateľa, poskytnuté mu dňa 20.3.1998 vo výške 1.000.000,- Sk, pomerne
na obe splátky kúpnej ceny, t.j. aj na splátku kúpnej ceny dohodnutej celkovo vo výške 2.000.000,- Sk
a aj vo výške 16.000.000,- Sk. Navrhovateľ síce v konaní tvrdil, že ak veriteľ nevedel, ktorý dlh dlžník
plní, mal dotazom na dlžníka tento jeho úmysel zistiť. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu
nevyplýva povinnosť veriteľa dotazovať dlžníka na jeho úmysel, ktorý dlh chce dlžník splniť. Zákonná

úprava práve naopak vyslovene upravuje pre dlžníka toto právo t.j. právo určiť, ktorý dlh plní, pričom v
prejednávanom prípade navrhovateľ ako dlžník súdu nepreukázal, že svoj úmysel, ktorý dlh plní, voči
veriteľovi využil a že vykonal úkon, ktorým dal bezpochyby najavo, na plnenie ktorého dlhu si má veriteľ
toto svoje plnenie započítať. Uvedenému právu dlžníka je prispôsobená aj prax bankových inštitúcií,
keď v prípade plnenia prostredníctvom ich ústavu je potrebné, aby dlžník určením variabilného symbolu

poskytol veriteľovi odpoveď na otázku, ktorý dlh chcel splniť. Takéto nezodpovedné správanie sa dlžníka
(ktorý sa v podstate vzdal svojho práva určiť, ktorý dlh plní) preto nemôže brať na zodpovednosť veriteľa,
a to ani v rámci splnenia si svojej prevenčnej povinnosti. Čo sa týka listu navrhovateľa zo dňa 16.2.1999
(založené na č.l. 76 v spise sp.zn. 12C 751/2000), ktorý je dostatočne určitým prejavom vôle dlžníka,
ktorý dlh chcel splniť, je nutné podotknúť, že právo voľby dlžníka, ktorý dlh chce plniť nie je časovo

neobmedzené, resp. nemôže mať právnu relevanciu, ak je vykonané takmer po roku od poskytnutia
plnenia, nakoľko by to narušilo princíp právnej istoty účastníkov, pričom by to znemožnilo aj samotné
fungovanie účastníkov ako právnických osôb, založených za účelom podnikania aj napr. z hľadiska
splneniasipovinnostípodľaosobitnýchpredpisov,čiužzákonaoúčtovníctvealebopríslušnéhopredpisu
o daniach. Preto súd uvádza, že právo voľby dlžníka t.j. jeho právo určiť, ktorý dlh chce plniť musí byť

prejavený pri plnení dlhu (napr. vyššie spomínaným určením variabilného symbolu platby v peňažnom
ústave) alebo bezprostredne po plnení, čiže list zo dňa 16.2.1999 bol doručený neskoro a nemohol
spôsobiť právne účinky, zamýšľané navrhovateľom.

Navrhovateľ nepreukázal, že platbou zo dňa 20.03.1998 bola zaplatená kúpna cena za „dolnú chatu“,

pretože ani u opakovaného výsluchu konateľa navrhovateľa Mariána Voderadského a svedka Ing.
Jozefa Ďurdíka a porovnaním ich výpovedí zo dňa 30.05.2001 vo veci tamojšieho súdu sp. zn.
12C/751/2000, ako aj zo zistení znalkyne z účtovníctva navrhovateľa, že platbou z 20.03.1998 uhradil
zostatok kúpnej ceny za „dolnú chatu“

Ako uviedla znalkyňa a ako na to upozornil aj krajský súd zo záverov znaleckého posudku vyplynulo,
že za obdobie rokov 1997 až 2000 boli záväzky za neuhradené kúpne zmluvy evidované v účtovnej
evidencii navrhovateľa jednou sumou na účte 479 000 - dlhodobé záväzky. V roku 2001 došlo k
rozúčtovaniu čiastky dlhodobého záväzku vedeného na účte 479000 v celkovej hodnote 16,242.041,90
Sk na dva analytické účty, a to:

1. účet 4791000-ostatné dlhodobé záväzky KZ TOS 81525/0 vo výške 15,093.161,70Sk
2. účet 4792000-ostatné dlhodobé záväzky KZTOS 81524/0 vo výške 1,000.000,-Sk
TýmtospoločnosťGAMAR,spol.sr.o.jasneidentifikovalaúhrady,ktorézakúpunehnuteľnostipreviedla.
Prvá úhrada 1,000.000,- Sk uhradená 3.11.1997 ku dňu podpisu zmluvy bola zúčtovaná ako čiastočná
úhrada k prvej kúpnej zmluve na hodnotu 2.000.000,- Sk. Z toho dôvodu účet 4791000-ostatné dlhodobé

záväzky KZ TOS 81524/0 vykazuje zostatok nesplateného záväzku vo výške 1,000.000,- Sk. Druhá
úhrada 1,000.000,- Sk prevedená dňa 20.3.1998 bola zaúčtovaná ako čiastočná úhrada k druhej kúpnej
zmluve na hodnotu 16.000.000,- Sk. Z toho dôvodu účet 4792000-ostatné dlhodobé záväzky KZ TOS
81525/0 vykazuje zostatok nesplateného záväzku vo výške 15,093.161,70 Sk. Z dôvodu, že záverznalkyne o tom, či bol postup účtovníka správny alebo nie, nijakým spôsobom neovplyvní tú skutočnosť,
ako to už súd uviedol vyššie, že navrhovateľ ako dlžník neuviedol dostatočne určitým spôsobom, ktorý
záväzok voči odporcovi si mieni splniť, čo potvrdzuje aj výpoveď konateľa navrhovateľa na pojednávaní

dňa 16.10.2013, ktorý ku skutočnostiam ohľadom účtovníctva uviedol, že „Nakoľko sa do účtovníctva
nevyznám, mal som externú účtovníčku, ja som jej doniesol potvrdenie z banky a povedal som jej, že
je to druhý milión, ale prečo to zaúčtovala inak sa vyjadriť neviem. Ja som nevedel ako to zaúčtovala, a
prečo práve takto. Ekonómka to zaúčtovala nesprávne.“ To znamená, že ani vlastnej účtovníčke konateľ
nedal dostatočne jasný pokyn, aby platbu zaúčtovala tak, ako o tom teraz vypovedal na pojednávaní

dňa 16.10.2013.

Ak by aj súd nevyhodnotil skutočnosť tak, že dlžník neurčil, ktorý dlh voči odporcovi v rade 1/ chce splniť
a prijal by záver, že navrhovateľ ako dlžník určil, ktorý dlh chce splniť, a že to bol práve dlh z kúpnej
zmluvy, kde bola dohodnutá kúpna cena 2.000.000.,- Sk aj tak by nemohol prijať záver o úplnom splnení
dlhu, a to z dôvodu už vyššie konštatovaného, že navrhovateľ bol s úhradou svojho dlhu v omeškaní a

bol preto povinný uhradiť veriteľovi aj dohodnuté úroky z omeškania.

Návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania výsluchom znalkyne Ing. Kobzovej na otázku správnosti
vykonaného zaúčtovania okresný súd zamietol. Okresný súd poukázal na odôvodnenie Uznesenia
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. 6. 2012, č.k. 17 Co 37/2011 - 451, v zmysle ktorého bolo

vytýkané okresnému súdu, že tento sa nevysporiadal s tvrdeniami odporcu v rade 1, že v kúpnej
zmluve bol dojednaný spôsob určenia a splatnosť úrokov z omeškania podľa článku III. zmluvy t.
j. ich splatnosť nastala v prípade omeškania v deň úhrady príslušnej splátky, čo má tiež význam z
hľadiska záveru o splnení dlhu a zodpovednosti odporcu v rade 1 za škodu, ktorá vyplýva z porušenia
prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka- Platí totiž, že splatnosť pohľadávky môže

byť dohodnutá v zmluve alebo určená právnym predpisom, prípadne rozhodnutím súdu. Ďalej platí, že
úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je tiež vecou v právnom
zmysle, je však na vôli vlastníka pohľadávky, či sa mení na príslušenstvo, alebo ide o samostatnú
vec. Ide o jednostranný prejav vôle a vlastník ho kedykoľvek môže zmeniť. S poukazom na uvedené,
je preto potrebné zaoberať sa pri posudzovaní otázky, či došlo k splneniu dlhu zo zmluvy o prevode

vlastníckeho práva k takzvanej dolnej nehnuteľnosti, aj otázkou splnenia príslušenstva pohľadávky,
čoho sa napokon odporca v rade 1 dožaduje. Pokiaľ ide o dojednané úroky z omeškania v zmluve
medzi účastníkmi konania, keďže ich právne vzťahy založené takzvaným absolútny neobchodom, sa
spravujú Občianskym zákonníkom, platia pre výšku úrokov z omeškania kogentné ustanovenia 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, respektíve nariadenia vlády č. 87/ 1995 Z.z.. Pokiaľ dojednanie účastníkov

o výške úrokov z omeškania prevyšuje kogentnú úpravu, je postihnuté len čiastočnou neplatnosťou
v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní splnenia dlhu je potrebné vychádzať zo
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a to § 559. Predmet plnenia je dlžník povinný
poskytnúť aj s príslušenstvom t. j. s dohodnutými úrokmi, úrokmi z omeškania, poplatkom z omeškania
a s trovami spojenými s vymáhaním pohľadávky.

Nakoľko dlžník je povinný poskytnúť svoj dlh spolu s príslušenstvom, pričom úprava o tom, že čiastočné
plnenie sa započítava najprv na istinu a potom na úroky bola účinná až od 1.1.2008, odporca v rade
1/ ako veriteľ si mal právo započítať sumu 1.000.000,- Sk aj na príslušenstvo, ktoré bolo splatné v deň
splatnosti splátky kúpnej ceny, a to, ako už súd uviedol vyššie, v zmysle princípu proporcionality.

Vzhľadom na všetky vyššie rozobrané situácie, okresný súd dospel k záveru, že žiadna z nich
nepotvrdzuje tvrdenie navrhovateľa o tom, že došlo k zániku záložného práva odporcu v rade 1/ a
to v dôsledku riadneho a včasného splnenia pohľadávky, zabezpečenej záložným právom v kúpnej
zmluvy ohľadom tzv. dolnej nehnuteľnosti, čo by malo za následok vznik povinnosti odporcu v rade

1/ poskytnúť mu súčinnosť pri výmaze záložného práva vystavením kvitancie. Naopak v konaní bolo
nepochybne preukázané, že k zániku zavkladovaného záložného práva nedošlo, keďže zabezpečená
pohľadávkaspríslušenstvomsplnenánebola,apretovyžadovaniesúčinnostizostranyodporcuvrade1/
a jeho zodpovednosť za prípadnú škodu sú nedôvodné. Súd preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.

Nad rozsah uvedeného odôvodnenia sa súd rád vyjadril aj k výsledkom dokazovania a k právoplatnému
rozsudku Okresného súdu Trenčín v konaní, vedenom pod sp.zn. 12C 751/2000. V uvedenom konaní,
ako už súd vyššie uviedol, bol zamietnutý návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,uvedeným v kúpnych zmluvách zo dňa 3.11.1997, ktoré sú predmetom aj tohto konania a súd zamietol
aj návrh navrhovateľa v rade 1/ na vrátenie sumy 1.000.000,- Sk s odôvodnením, že odporcovia nesplnili
formálnepodmienkypreplatnéodstúpenieodzmluvy.Samotnýsúdvosvojomrozsudkuzodňa2.3.2005

konštatoval, že z dôvodu hospodárnosti konania sa zaoberal najskôr platnosťou výzvy na doplatenie
kúpnej ceny a platnosťou odstúpenia od zmluvy a nevykonával dokazovanie na okolnosti platby druhej
splátky vo výške 1.000.000,- Sk. Nakoľko práve v tejto výzve zistil formálne nedostatky, vyslovil názor,
že nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, a preto návrh navrhovateľa (v prejednávanom prípade
ide o osobu odporcov) zamietol. Tento postup za správny označil aj následne Krajský súd v Trenčíne

vo svojom potvrdzujúcom rozsudku zo dňa 8.12.2005, č.k. 17Co 123/2005-315 kedy konštatoval, že
základnou otázkou v danom spore bolo vyriešenie otázky, či právny úkon označený ako odstúpenie od
zmluvy (list zo dňa 10.5.2000) vyvolal zamýšľané právne účinky a či v jeho dôsledku došlo k zrušeniu
kúpnej zmluvy. Nakoľko úkon spoločnosti TRENS, a.s. (v prejednávanom konaní odporcu v rade 1/
SITNO, a.s.), ktorým mala byť spoločnosti GAMAR, s.r.o. poskytnutá dodatočná lehota na plnenie, mal
nedostatky, nemohol vyvolať očakávané právne dôsledky t.j. nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od

zmluvy. Krajský súd vo svojom rozsudku zdôraznil práve spornosť skutočnosti, ktorý dlh si spoločnosť
GAMAR, s.r.o. dňa 20.3.1998 splnila, a práve preto požadoval od výzvy na dodatočné plnenie väčšiu
určitosť, aby mohlo dôjsť k platnému odstúpeniu od zmluvy. V tomto konaní krajský súd nepovažoval
za rozhodujúcu skutočnosť, či spoločnosť TRENS, a.s. mala alebo nemala právo použiť časť plnenia
na úroky z omeškania alebo či spoločnosti TRENS, a.s. vznikol alebo nevznikol nárok na úroky z

omeškania, a preto v tejto časti rozsudok okresného súdu ani nevyhodnocoval. Vzhľadom na uvedené,
pre posúdenia, či bola kúpna cena dohodnutá vo výške 2.000.000,- Sk zaplatená riadne a včas, nie
sú vyhodnotenia súdu v konaní, vedenom pod sp.zn. 12C 751/2000 nijak určujúce alebo záväzné, a
teda pre vyhodnotenie dokazovania v konaní 7C nemajú žiadny význam. Súd v prejednávanom prípade
z uvedeného rozsudku má iba preukázané, že nedošlo k naplneniu formálnych podmienok pre platné

odstúpenie od zmluvy. Čo sa týka riadneho a včasného zaplatenia kúpnej ceny, túto skutočnosť si musel
vyhodnotiť sám, čo aj vzhľadom na vyššie uvedené urobil. To, že v konaní 12C 751/2000 zostala otázka
započítania resp. určenia platby zo dňa 20.3.1998 naďalej sporná, konštatoval aj krajský prokurátor
na strane 3 v treťom odseku vo svojom upovedomení o vybavení podnetu na podanie mimoriadneho
dovolania zo dňa 7.4.2006. Zdôraznil, že práve spornosť skutočnosti, či suma 1.000.000,- Sk uhradená

dňa 20.3.1998 mala byť započítaná na úhradu kúpnej ceny za dolnú alebo hornú nehnuteľnosť, kládla
väčší dôraz na určitosť výzvy na poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie, pretože uvedenie presnej
výšky dlžnej sumy nemožno vždy podkladať za podmienku platnosti takejto výzvy.

O náhrade trov konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovení § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7

O.s.p. a vymienil si právo o výške náhrady trov konania rozhodnúť samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku odporca podal včas odvolanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa
§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) a § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Navrhol
rozsudok okresného súdu zmeniť a uložiť odporcovi zaplatiť mu 165.969,59 eur (5.000 000 Sk) spolu

so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 19.08.1999 do zaplatenia. Ďalej navrhol, aby odvolací súd
zrušil výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Na odôvodnenie uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) a f)
O.s.p. uviedol:

- okresný súd nesprávne zhodnotil dôkazy, nachádzajúce sa v súdnom spise, vyjadrenia účastníkov
konania a svedecké výpovede. K súdnemu spisu bol priložený spis Okresného súdu Trenčín, sp. zn.
12C/751/2000 a najmä rozsudok zo dňa 02.03.2005, č. k. 12C/751/2000-261, v ktorom bolo jasne
uvedené, že kúpna cena vo výške 2 milióny Sk za tzv. dolnú nehnuteľnosť bola uhradená v celosti, t.

j. 1 milión dňa 03.11.1997 a ďalší 1 milión dňa 20.03.1998 na účet odporcu v 1. rade. Uvedenú platbu
však považovali predávajúci (odporcovia) za platbu úroku z omeškania a splátku dlhu vo výške 16
miliónov Sk. V uvedenom rozsudku je ďalej uvedené, že podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako
i súdnej praxe v občianskoprávnych vzťahoch je povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania až vtedy, ak
ho o to veriteľ vyslovene požiada, na rozdiel od obchodnoprávnych vzťahov, kde táto povinnosť vzniká

dlžníkovi ex lege zo zákona. V danom prípade navrhovatelia nevyzvali odporcu v 1. rade kvalifikovaným
spôsobom k zaplateniu presne vyčíslených úrokov z omeškania, čím odporcovi v 1. rade nevznikla
povinnosť platiť úroky z omeškania. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, navrhovatelia v 1.
a 2. rade ako veritelia mali právo vyzvať odporcu v 1. rade ako dlžníka, ktorý nezaplatil dlh - kúpnejceny z oboch kúpnych zmlúv riadne a včas v dohodnutých splátkach, aby nezaplatenú časť kúpnych
zmlúv v presne vyčíslenej výške zaplatil v primeranej lehote v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z toho dôvodu súd považoval tento právny úkon za absolútne neplatný podľa § 37 ods.

1 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Uvedenie presnej výšky dlhu bolo
zákonnou podmienkou platného odstúpenia od kúpnych zmlúv, pretože v danom prípade bolo možné
odstúpiť od kúpnej zmluvy s kúpnou cenou 2 mil. Sk len čiastočne a to v spoluvlastníckom podiele,
ktorému zodpovedala nezaplatená časť kúpnej ceny. Z uvedenej citácie rozsudku 12C/751/2000-261
jednoznačne vyplýva, že zápočet druhej splátky 1 mil. Sk na úroky z omeškania vo výške 254.794 Sk

a 42.465 Sk, ktoré vykonal odporca v 1. rade dňa 20.03.1998, boli protiprávnym úkonom, pretože OZ
takýto úkon neumožňoval. Už sumu 702.741 Sk započítať na úhradu kúpnej zmluvy č. k. V-3836/97
(tzv. horná nehnuteľnosť) bolo v rozpore s kúpnou zmluvou, podľa ktorej u tejto kúpnej zmluvy mala byť
prvá splátka vo výške 6 mil. Sk a nie 1 mil. Sk. Zápočet urobil odporca v 1. rade na príkaz predsedu
predstavenstva Ing. I.. Keďže tzv. horná nehnuteľnosť v hodnote 16 mil. Sk bola vrátená, jednoznačne
vyplýva, že z dvoch splátok po 1 mil. Sk vychádza logický záver, že tieto 2 mil. Sk treba počítať ako

úhradu kúpnej ceny za tzv. dolnú nehnuteľnosť v celosti. Taktiež u tzv. dolnej nehnuteľnosti zostalo
zaúčtovaných 42.465 Sk odo dňa 20.03.1998- doklad o analytickej evidencii účtu odporcu v 1. rade.
Na základe uvedených skutočností súd by nemohol prijať záver, že navrhovateľ bol s úhradou svojho
dlhu v omeškaní, bol preto povinný uhradiť veriteľovi aj dohodnuté úroky z omeškania. Odporca v 1.
rade nevyčíslil výšku nezaplatených úrokov z omeškania, pretože ani nemohol, lebo nevedel, za aké

obdobie sa stali zročnými. Prvostupňový súd nad rámec svojej právomoci rozhodoval o dokazovaní
k právoplatnému rozsudku č. k. 12C/751/2000-261, avšak nerozhodol o dôsledkoch vyplývajúcich z
právoplatného skončenia uvedeného rozsudku v súvislosti s úhradami 2 miliónov Sk, o ktorých súd
nerozhodol, avšak opodstatnenú žalobu navrhovateľov v 1. a 2. rade zamietol. Minimálne odo dňa
22.02.1999 navrhovateľ oznámil Ing. N. I., že po uzavretí kúpnych zmlúv zaplatil ešte jednu platbu,

ktorú považoval za druhú splátku kúpnej ceny v hodnote 2 mil. Sk (za tzv. dolnú nehnuteľnosť) a dlh z
tejto zmluvy považoval za splnený. Keďže v zmysle ust. § 151g, posledná veta Občianskeho zákonníka
vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice, navrhovateľ správne
listom zo dňa 16.02.1999 žiadal zrušenie záložného práva priamo Ing. I., pretože dňom 20.03.1998
došlo k úhrade celej kúpnej ceny za uvedenú nehnuteľnosť. Týmto dátumom vzniklo aj právo na

výpočet úrokov z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Bolo povinnosťou TRENS a.s. Trenčín
urobiť výpočet úrokov z omeškania a vyzvať odporcu v 1. rade (t. j. GAMAR s.r.o.) na ich zaplatenie.
TRENS a.s. sa však uspokojil s neplatným ustanovením v kúpnej zmluve v zmysle čl. III, bod 5 o výpočte
úrokov z omeškania v zmysle ust. § 369 a § 502 Obchodného zákonníka a následné zaúčtovanie úrokov
z omeškania v zmysle ust. § 330 Obchodného zákonníka zo zákona, čo bolo protiprávnym úkonom v

zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. t. j. absolútne neplatným právnym úkonom. Kúpna zmluva
na nehnuteľnosť sa riadi výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka, preto kúpna zmluva v čl.
III bod 5 je neplatná, aj keď sa jedná o obchodný vzťah medzi podnikateľmi. Podľa § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplnil, je v omeškaní. Pri omeškaní
s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je

podľa zákona povinný platiť poplatky z omeškania. Keďže veriteľ doteraz nevyčíslil úroky z omeškania,
navrhovateľovi nevznikla povinnosť tieto zaplatiť. O kúpnej cene vo výške 2 mil. Sk bolo rozhodnuté
v rozsudku OS Trenčín, č k. 12C/751/2000-261, ktorý sa stal právoplatný dňa 11.11.2006. Takže sa
jedná o rozhodnutú vec tzv. res iudicata, o ktorej už nemôže ďalší súd pojednávať. Zaplatením druhej
splátky vo výške 1 mil. Sk dňa 20.03.1998 došlo v skutočnosti k úhrade druhého milióna Sk kúpnej ceny

za tzv. dolnú nehnuteľnosť, už teraz bez nároku odporcu v 1. rade na zaplatenie úroku z omeškania.
Prvostupňový súd svoje odôvodnenie rozsudku oprel hlavne o nezaplatenie kúpnej ceny vo výške 2
mil. Sk riadne a včas, navrhovateľ je toho názoru, že týmto rozsudkom poškodil právo navrhovateľa z
dôvodu res iudicata.

- odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. odôvodnil tým,
že pôvodne bola predmetná vec pridelená zákonnému sudcovi Mgr. Q. H., pričom bez akéhokoľvek
oznámenia uvedenú vec prejednávala sudkyňa JUDr. Martina Dubovcová. Namieta preto nesprávne
obsadenie súdu, lebo nekonal zákonný sudca, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku okresného súdu
a jeho vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odporca v 1. rade v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa považoval odvolanie za
nedôvodné. Okresný súd riadne zistil všetky skutočnosti potrebné na vydanie napadnutého rozsudku,
v konaní nedošlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p., súd na základe vykonanýchdôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Okresný súd
postupoval a rozhodol v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, uvedeným v jeho uznesení zo
dňa 26.06.2012, č. k. 17Co/37/2011-451.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu správne
konštatoval, že:
- navrhovateľ neuhradil odporcovi v 1. rade riadne a včas pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny za tzv.
dolnú nehnuteľnosť vo výške 2.000 000 Sk. sumu vo výške 1.000 000 Sk uhradil až dňa 03.02.1998

(zrejme 20.03.1998), teda oneskorene, pričom v omeškaní bol bez ohľadu na to, či išlo o plnenie časti
kúpnej ceny na tzv. dolnú nehnuteľnosť, hornú nehnuteľnosť alebo pomerne na obe z nich. Vzhľadom
na chýbajúcu výslovnú úpravu v právnych predpisoch, vývoj zákonnej úpravy, názory právnej vedy, ako
aj judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, sa má aplikovať zásada proporcionality, teda plnenie
sa malo správne započítať pomerne na obidve pohľadávky odporcu v 1. rade.

- v dôsledku omeškania navrhovateľa, vznikol odporcovi v 1. rade nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania za omeškanie s úhradou druhej časti kúpnej ceny na tzv. dolnú nehnuteľnosť vo výške 2.000
000 Sk. Okresný súd aplikoval ustanovenie § 517 ods. 1, § 488 a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a konštatoval, že medzi účastníkmi bola v článku III. kúpnej zmluvy platne dohodnutá splatnosť úrokov
z omeškania, a to spolu s plnením omeškanej splátky kúpnej ceny, bez potreby osobitnej výzvy na

uhradenie úrokov z omeškania.

- keďže navrhovateľ nesplnil vo vzťahu k tzv. dolnej nehnuteľnosti svoj dlh - neuhradil pohľadávku
odporcu v 1. rade v plnej výške, ani čo do istiny, ani čo do úrokov z omeškania, neboli splnené podmienky
na zánik záložného práva, ktoré bolo zriadené za účelom zabezpečenia predmetnej pohľadávky.

Na strane odporcu v 1. rade nevznikla povinnosť poskytnúť navrhovateľovi súčinnosť pri výmaze
záložného práva, preto odporca v 1. rade neporušil svoju prevenčnú povinnosť ustanovení v § 415
Občianskeho zákonníka, ani inú právnu povinnosť vyplývajúcu z vtedy účinných právnych predpisov
alebo zo zmluvy. Okresný súd správne konštatoval, že nedošlo k splneniu základných predpokladov
pre vznik zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka a návrh zamietol.

K tvrdeniu navrhovateľa, že mu nebolo oznámené, že vec nebude prejednávať pôvodný zákonný sudca
Mgr. František Berec, ale že bude prejednávaná sudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou uviedol, že
toto vyplynulo už z predvolania na pojednávanie a priamo na pojednávaní dňa 16.10.2013 boli prítomní
oboznámení s dôvodmi, prečo je vec prejednávaná novou zákonnou sudkyňou. Súčasne si uplatnil

nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 919,61 eur, ktoré špecifikoval.

Krajský súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné ho potvrdiť podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.

2 O.s.p., v zmysle ktorého na prejednanie odvolania nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie.

Rozsudok okresného súd u vychádza zo správnych skutkových záverov, na ktoré okresný súd aplikoval
správne právne predpisy, odôvodnenie rozsudku zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2
O.s.p., je úplné, správne a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd identifikoval

s odôvodnením rozsudku okresného súdu v celom rozsahu.

Súčasne považuje k uplatneným odvolacím dôvodom navrhovateľa uviesť nasledovné:

Ustanovenie § 205 ods. 2osp upravuje taxatívne dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti

rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým rozhodol vo veci samej.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uplatnil niekoľko odvolacích dôvodov podľa uvedeného ustanovenia,
a to nesprávny skutkový záver okresného súdu /odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d)/, nesprávne
právne posúdenie veci /odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f)/ a napokon nesprávne obsadenie

súdu /§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g)/Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd pri
hodnotení dôkazov nepostupuje podľa ust. § 132 O.s.p., v dôsledku čoho je chybný jeho skutkový záver,
významný pre posúdenie veci z hľadiska právneho posúdenia.

V procesnom postupe súdu podľa § 132 O.s.p. sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov
súdom podľa pravidiel logického myslenia z hľadiska pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení
účastníkov. Jednotlivé poznatky z dôkazov súd hodnotí jednak izolovane a jednak v porovnaní s
poznatkami z ďalších vykonaných dôkazov. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazov pre záver o

pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je v sporovom konaní podkladom pre záver o tom, či účastník
splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia, teda či uniesol dôkazné bremeno tvrdenia.

V prejednávanej veci navrhovateľ namieta skutkový záver okresného súdu, že z výsledkov dokazovania
nevyplynulo, že navrhovateľ splnil svoj dlh spočívajúci v úhrade kúpnej ceny a sankcií za omeškanie za
tzv. dolnú nehnuteľnosť, ktorej kúpna cena bola dohodnutá vo výške dva milióny Sk, a preto odporca v

1. rade neporušil svoju prevenčnú povinnosť, keď nezabezpečil, ani neposkytol súčinnosť pri výmaze
záložného práva zriadeného na zabezpečenie tejto pohľadávky.

Skutkové závery, na základe ktorých okresný súd konštatoval, že navrhovateľ svoj dlh z kúpnej
zmluvy, ktorej predmetom bola tzv. dolná nehnuteľnosť riadne a včas nesplnil, zodpovedajú výsledkom

dokazovania.

Zásadnou otázkou, ktorú je potrebné zodpovedať, je posúdenie platby navrhovateľa z 20.03.1998 vo
výške jeden milión Sk, a to z niekoľkých aspektov. Je potrebné ustáliť, či išlo o riadne splnenie dlhu
navrhovateľa z kúpnej zmluvy s odporcom v 1. rade zo dňa 03.11.1997, ako to predpokladá ustanovenie

§ 488 Občianskeho zákonníka, či touto platbou bol uhradený celý dlh navrhovateľa z predmetnej kúpnej
zmluvy.

Podľa zmluvy sa navrhovateľ zaviazal uhradiť kúpnu cenu vo výške dva milióny Sk v zmysle článku III.
zmluvy v dvoch splátkach - prvú splátku jeden milión Sk pri podpise zmluvy, druhú splátku jeden milión

Sk do 30 bankových dní od vydania rozhodnutia o povolení vkladu v katastri. „V prípade, že jednotlivé
splátky kúpnej ceny nebudú uhradené v lehotách splatnosti podľa bodu 4 tohto článku, uhradí kupujúci
predávajúcemu v deň uhradenia príslušnej splátky kúpnej ceny úrok z omeškania vypočítaný podľa
§ 369 a § 502 Obchodného zákonníka“ (dojednanie zmluvných strán predmetnej zmluvy podľa čl. III
bod 5).

Odpoveďnauvedenúotázku,vprípadekladneodpovede, jezároveňzákladomprevznikzodpovednosti
odporcu v 1. rade za porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka a zároveň
vznik jeho zodpovednosti za prípadnú škodu navrhovateľa podľa § 420 Občianskeho zákonníka,
ktorá mu mala vzniknúť ako dôsledok nečinnosti odporcu v 1. rade, spočívajúcej v nezabezpečení

výmazu záložného práva v katastri, obmedzujúcom výkon vlastníckych práv navrhovateľa, hoci účel
zabezpečenia už pominul, teda že došlo k zániku záložného práva.

Zo skutkových zistení, ktoré zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci
konania uzavreli medzi sebou dve kúpne zmluvy, ktorých predmetom boli tam identifikované

nehnuteľnosti.Kúpnacena zjednejzmluvybola dvamiliónykorúnzatzv.dolnúnehnuteľnosťašestnásť
miliónov korún za tzv. hornú nehnuteľnosť. Zaplatenie kúpnej ceny bol oboch prípadoch dohodnuté
v splátkach. Pohľadávku z kúpnej zmluvy mal odporca zabezpečenú záložným právom k predmetom
prevodov. Navrhovateľ podľa v zmluve dohodnutých podmienok úhrady mal uhradiť za tzv. dolnú
nehnuteľnosť 1 milión Sk pri podpise zmluvy, t. j. 03.11.1997, druhý milión Sk do 30 bankových dní

od vydania rozhodnutia o povolení vkladu. Vklad bol povolený 16.12.1997. Platbu jeden milión Sk
bez náležitej identifikácie (napr. VS), poukázal navrhovateľ 20.03.1998, hoci už skôr podľa zmluvy mal
zaplatiť druhú splátku jeden milión na dolnú nehnuteľnosť a šesť miliónov na hornú nehnuteľnosť. Ak
boli splatné platby z oboch zmlúv do 30 bankových dní (t. j. pracovných dní) od povolenia vkladu -
16.12.1997, potom mal navrhovateľ uhradiť druhú splátku jeden milión za dolnú nehnuteľnosť a tiež

prvú splátku šesť miliónov za hornú nehnuteľnosť do 03.02.1998. Je zrejmé, že tak neurobil, teda dlh
nesplnil včas a ani platbou z 20.03.1998, o ktorej až po roku začal tvrdiť, že ide o platbu za dolnú
nehnuteľnosť, nesplnil svoj dlh riadne a včas podľa dojednaných podmienok v zmluve, keďže neuhradilpríslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania, ktoré sa v zmluve zaviazal uhradiť v prípade omeškania
spolu s poskytnutou splátkou.

Ak však tak neurobil, čo vyplýva zo zistení v konaní, potom je potrebné považovať za správne závery
okresného súdu, ktoré korešpondujú s v tom čase platnou právnou úpravou a jej interpretáciou v
justičnej praxi, že totiž okolnosti konkrétneho prípadu dovoľujú záver, že plnenie navrhovateľa z
20.03.1998 je potrebné posudzovať podľa zásady proporcionality, teda tak, ako to posudzoval okresný
súd, s ktorého závermi sa stotožňuje aj odvolací súd, že totiž uvedenou platbou navrhovateľ plnil

na oba svoje záväzky zo zmlúv s odporcom v 1. rade, teda svoj dlh zabezpečený záložným právom
veriteľa riadne a včas nesplnil, preto nemohla vzniknúť zodpovednosť odporcu v 1. rade za škodu,
ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi tým, že nemohol nehnuteľnosti ďalej predať.

Pokiaľ sa navrhovateľ dovoláva uplatnenia princípu res iudicata, ktorý neumožňuje znovu konať a
rozhodnúť o tej istej veci, a to vzhľadom na konanie tamojšieho súdu sp. zn. 12C/751/200, k tomu

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že uvedenou námietkou navrhovateľa sa okresný súd
dostatočne zaoberal a jeho závery o neopodstatnenosti tejto námietky sú správne a presvedčivo
odôvodnené.

Navrhovateľ v konaní teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že odporcovi v 1. rade svoj

dlh riadne a včas splnil, čím došlo k zániku záložného práva odporcu v 1. rade k predmetom prevodu
podľa kúpnej zmluvy a odporca v 1. rade bol povinný urobiť právne kroky k výmazu svojho záložného
práva v katastri.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd preskúmaním veci nezistil, že skutkové závery okresného súdu

sú chybné, naopak korešpondujú s výsledkami dokazovania a sú správne.

Okresný súd za svoje správne skutkové závery aplikoval a interpretoval správne právne predpisy -
ustanovenie § 151a ods. 1, § 151b ods. 2, § 151g Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
vzniku záložného práva, ustanovenia § 488 o obsahu záväzkového vzťahu, § 517 ods. 1 a 2 upravujúce

omeškanie dlžníka § 566 o čiastočnom plnení, preto odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
tiež nebol uplatnený dôvodne.

Navrhovateľom uplatnený ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 v spojení s ustanovením § 221
ods. 1 písm. g) O.s.p., t. j. že súd nebol správne obsadený, pretože vec pôvodne prejednával sudca

Mgr. František Berec a vo veci potom konala a rozhodla JUDr. Martina Dubovcová, nie je tiež uplatnený
dôvodne.

Z verejne dostupných údajov na internetovej stránke MS SR je zrejmé, že skôr konajúci sudca vo veci
Mgr. František Berec má prerušený výkon sudcu, preto o. i. aj všetky veci, ktoré boli uvedené v prílohe č.

3, boli podľa pokynu č. 19/13 predsedníčky Okresného súdu Trenčín pod č. Spr. 207/2013 prerozdelené
medzi novovymenovaných sudcov, o. i. aj predmetná vec JUDr. Dubovcovej, čo je zrejmé z potvrdenia
v spise na č. l. 465. Ide preto o rozhodnutie, ktoré vydal zákonný sudca, teda sudca určený náhodným
výberom po odchode pôvodného sudcu.

Zhrňujúc, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ uplatnil vo svojom odvolaní nespôsobilé odvolacie
dôvody, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p., keď priznal
úspešnému odporcovi náhradu trov konania vyjadrenú percentom (100% v danom prípade). V zmysle

§ 224 ods. 4 O.s.p. o náhrade trov celého konania rozhodne okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.