Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/373/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115218959
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115218959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: A. Z., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z., Y. XXX/X proti odporkyni: I. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., G. X, v konaní o zníženie
výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. XXC/
XX/XXXX-XX zo dňa 02. 10. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh na zníženie

výživného zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že naposledy bolo
o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 13.
05. 2013 vo výške 100 Eur. V čase poslednej úpravy odporkyňa žila v P., bola študentkou 3.ročníka
Strednej zdravotníckej školy v D.. Navrhovateľ býval v prístavbe u svojej matky, kde mal k dispozícií
jednu izbu a kuchynku. Bol uznaný invalidným v rozsahu 50 %; podľa ním predloženého odborného

posudkuoinvaliditez13.09.2012.Invaliditavzniklavdôsledkuchorobyaprenepriaznivýzdravotnýstav
mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala 50 %. Podľa uvedeného
posudku mohol navrhovateľ vykonávať fyzicky a psychicky ľahšiu, len na zemi, s možnosťou diétneho
stravovania (napr. pomocné práce v poľnohospodárstve, záhradníctve, prípadne výťahár, vrátnik a
pod.). Od júla 2012 do 31. 02. 2013 bol odporca poberateľom peňažného príspevku na opatrovanie
svojej matky, pričom v uvedenom období poberal príspevok 158,55 Eur mesačne. Opatrovanie svojej

matky ukončil oznámením ÚPSVaR Z. dňom 01. 04. 2013 a bol mu odňatý príspevok za opatrovanie.
Navrhovateľ poberal mesačný invalidný dôchodok vo výške 167,20 Eur, tiež poberal peňažný príspevok
na diétne stravovanie po 18,06 Eur mesačne.

V súčasnosti odporkyňa študuje na vysokej škole Y., druhý ročník, odbor pôrodná asistentka.
Navrhovateľ jej prispieva na výživu sumou 100 Eur mesačne formou exekúcie, a v uvedenej sume je
zahrnuté aj dlžné výživné. Odporkyňa býva so svojou matkou, bratom a jeho rodinou, pričom všetky

jej potreby hradí výlučne matka zo svojho príjmu. Pravidelné mesačné výdavky odporkyne predstavujú
cestovné - 20 Eur, mobil - 20 Eur, drogéria, kozmetika - 50 Eur, oblečenie, obuv - 60 Eur, vreckové,
voľnočasové aktivity, potreby v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Stravuje sa formou denného
menu, čo predstavuje 60 - 70 Eur mesačne. S navrhovateľom sa nestretáva, lebo sa o ňu nezaujíma,neobdarúvaju,nepodieľasanajejnepravidelnýchvýdavkov.MatkaodporkynepracujevE.akocukrárka
s príjmom 1 200 - 1 500 Eur mesačne. Z potvrdenia Y. v Z., P. zo dňa 07. 05. 2015 vyplýva, že odporkyňa
je v akademickom roku 2014/2015 študentkou I. ročníka 3-ročného štúdia v dennej forme.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že jeho príjem nepostačuje na liečbu a lieky. Matka
odporkyne mu prispieva v rámci vyporiadania BSM sumou 100 Eur mesačne. Je ženatý, jeho manželka
nie je zárobkovo činná, zrušil opatrovateľský príspevok na svoju matku z dôvodu jeho nepriaznivého
zdravotného stavu: Z predložených listín zdokladoval, že platí náklady na mobil - 38,88 Eur a elektrinu

- 52,50 Eur mesačne.

Na takto zistený skutkový stav prijal súd prvého stupňa záver, že od posledného rozhodnutia súdu o
výške výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporkyne, ktorá v čase poslednej úpravy
študovala na strednej škole, v súčasnosti je už študentku vysokej školy, s čím má spojené zvýšené
výdavky. Bolo preukázané, že starostlivosť o odporkyňu zabezpečuje výlučne matka, navrhovateľ sa na

jej starostlivosti podieľa len vo forme platenia výživného. Na strane navrhovateľa oproti predchádzajúcej
úprave výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Nevyhnutné výdavky navrhovateľa predstavujú
náklady na lieky, dopravu k lekárom, platí inkaso a elektrinu, býva u svojej matky rovnako ako v čase
poslednej úpravy. Navrhovateľ sa nepodieľa na úhrade nepredvídaných či jednorazových výdavkov,
ktoré súvisia so vzdelávaním, zdravotnou starostlivosťou, záľubami či ďalšími aktivitami a potrebami

odporkyne. Celá ťarcha v súvislosti so starostlivosťou o odporkyňu ostáva na jej matke. Odporkyňa
štúdiom na vysokej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Súd skonštatoval, že náklady
na výživu odporkyne, ktoré boli v priebehu konania preukázané, nie sú nadmerné, ani neprimerané,
zodpovedajú jej veku, potrebám v súvislosti so štúdiom na vysokej škole. Pokiaľ ide o námietku
navrhovateľa, že jeho vyživovacia povinnosť je limitovaná podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, t.

j., že je povinný plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa, súd z vykonaného dokazovania nemohol dospieť k záveru o tom, aby
navrhovateľ bol povinný plniť len minimálne zákonom stanovené výživné. Súd poučil navrhovateľa o
jeho procesných právach, ako aj povinnostiach, pričom navrhovateľ sa k tomu písomne vyjadril, avšak
svoje tvrdenia nepotvrdil žiadnymi relevantnými dôkazmi. V konaní nijako nepreukázal, či sa o práce

druhu, ktoré môže vykonávať, vôbec uchádzal. Preto súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu
veci na základe ostatných vykonaných dôkazov. Zvážil možnosti, schopnosti a majetkové pomery
navrhovateľa, ako aj odôvodnené potreby odporkyne a dospel k záveru, že suma výživného, ktorá bola
naposledy určená, zodpovedá osobným a majetkovým pomerom navrhovateľa, kritériám pre určenie
rozsahu výživného prihliadajúc na všetky okolnosti pre jeho určenie. Náklady na výživu odporkyne boli

preukázané, sú opodstatnené, zodpovedajú jej veku, korešpondujú so súčasným charakterom doby a
hlavne s nárokmi, ktoré prináša štúdium na vysokej škole. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa
na zníženie výživného zamietol a o trovách konania rozhodol postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že v konaní

pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX sa vedie spor a z obsahu spisu sa dá presne
zistiť, koľko zarába matka odporkyne (2 500 Eur). Ubytovanie v E. má zadarmo a navrhovateľovi titulom
vysporiadania BSM uhrádza po 100 Eur mesačne. Odporkyňa ako študentka má zadarmo cestovné, a
preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a znížil výživné.

Odporkyňa k podanému odvolaniu uviedla, že príjmy jej matky aktuálne predložila súdu, ako aj
potvrdenie od zamestnávateľa, takže nevie odkiaľ navrhovateľ má informácie o príjme matky a o
jej bezplatnom ubytovaní v E.. Navrhovateľ má prehodnotené ochorenie, pretože poberal čiastočný
invalidný dôchodok a toho času je zmena v posúdení jeho zdravotného stavu a pravdepodobne poberá
úplný invalidný dôchodok. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a po tom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené
na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil (§

156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Odvolacísúdvovzťahukodvolaniuzostranynavrhovateľaprotirozsudkupoukazujenato,žesiosvojuje
náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany prvostupňového súdu (§ 219 ods. 2 O. s. p.).Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil. Určené výživné prvostupňovým súdom zo strany otca k navrhovateľke zodpovedá

zákonným kritériám. Prvostupňový súd správne zohľadnil možnosti, schopnosti odporcu a určené
výživné zodpovedá zákonným kritériám.

V súvislosti s odvolacími námietkami odporcu odvolací súd dopĺňa.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. i ustanovenie § 78
ods. 1 Zákona o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo
veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej).
Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ustanovenie § 163
O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok,

alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie
trvanie dávok alebo splátok, pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej
súdom, alebo plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je
upravená v ustanovení § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z o rodine podľa tohto ustanovenia z dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci

výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu
byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha
o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na

zvýšenie výživného je to, či sa výrazne, trvalé, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane
oprávnenej alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.

Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie

výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo
nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri
posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.
Náležitým spôsobom prvostupňový súd uviedol a konkretizoval zmenu pomerov na strane odporkyne,
ktorá súvisí s jej štúdiom na vysokej škole, čomu korešpondujú zvýšené výdaje na výživu ako aj zmenu

pomerov na strane navrhovateľa ako povinného rodiča s konkretizáciou i jeho možností a schopností
vyplývajúcich z jeho možnosti vzhľadom na jeho zdravotnú invaliditu zabezpečiť si prácu. Nie je možné
súhlasiť s odvolateľom, že prvostupňový súd neprihliadol na jeho zdravotný stav. Odvolací súd prihliadal
priposudzovaníschopnostiamožnostínavrhovateľaakorodičanajehoreálnezárobkovémožnostidané
jeho fyzickým zdravotným stavom a vychádzal z príjmu, ktorý odporca v súčasnosti poberá. Lustráciou

v Sociálnej poisťovne, zistil, že otcovi je mesačne vyplácaný invalidný dôchodok 333 Eur. Z uvedeného
vyplýva, že ak otec v čase predchádzajúcej úpravy výživného poberal mesačne invalidný dôchodok
167,20 Eur, k tomu opatrovateľský príspevok 158,55 Eur, príjem, ktorý poberá v súčasnosti (333 Eur
mesačne) sa nezmenil.

Rozsah výživného určený prvostupňovým súdom zo strany navrhovateľa nepokryje všetky náklady na
výživu, ktoré má odporkyňa v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, s pokrytím jej základných potrieb
ako aj tých, ktoré súvisia s jej kultúrnym, rekreačným či športovým vyžitím. Podľa názoru odvolacieho
súdu výdavky odporkyne nie sú nadmerné a neprimerané. Korešpondujú so súčasným charakterom
doby a hlavne s nárokmi, ktoré prináša vzdelanie odporkyne.

Prvostupňový súd správne určil, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný. Podľa názoru
odvolaciehosúdupripríjme333Eurmesačnemôženavrhovateľplatiťvýživné100Euratýmsaneohrozí
navrhovateľova výživa, nespôsobí mu to väčšie ťažkosti pre prípadné zabezpečenie nevyhnutných
výdavkov pre seba. Je potrebné prihliadnuť aj na tú okolnosť, že v podstatnom rozsahu zabezpečuje

uspokojovanie potrieb odporkyne jej matka, lebo určené výživné sumou 100 Eur mesačne nepostačuje
na pokrytie základných životných potrieb odporkyne.Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p.. Odporkyňa v odvolacom konaní bola úspešná, nežiadala priznať náhradu trov konania
a navrhovateľ ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.