Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/358/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612202276
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612202276.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783,
Panenská 7, Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát,
Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, t.č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníčkou pre konanie: M. O., pracovníčka Okresného súdu Skalica, o zaplatenie
1.122,89 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti zamietajúcej časti rozsudku Okresného

súdu Senica zo dňa 17. októbra 2012, č.k. 6C/16/2012-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
trovách konania r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 765,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% od 01.07.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň rozhodol, že zrušuje platobný rozkaz
Okresného súdu Senica zo dňa 20.03.2012, č.k. 6C/16/2012-15. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. §
2 písm. a), b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §
52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného
zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ako aj ust. § 173 ods. 2 O.s.p. vecne tým,

že v konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 896,20 Eur
na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 36 mesačných
splátkach po 42,59 Eur, so splatnosťou vždy ku 15. dňu v mesiaci, počínajúc 15.01.2008. V zmysle
predmetnej zmluvy bol odporcovi poskytnutý tiež revolvingový úver formou poskytnutia úverového
rámca, z ktorého odporca vyčerpal ku dňu 23.05.2008 peňažné prostriedky v celkovej výške 1.375,12

Eur. Tento sa odporca zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5% z tohto
rámca, teda vo výške 52,- Eur, splatných ku 10. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Odporca svoj záväzok splácať poskytnuté
úvery riadne a včas neplnil v dôsledku čoho navrhovateľ listom zo dňa 10.03.2010 a listom zo dňa
26.04.2011 od úverovej zmluvy odstúpil. Celkový dlh odporcu predstavuje sumu 1.122,89 Eur, ktorá
pozostáva so sumy 357,89 Eur z titulu nesplácania úveru vo výške 896,20 Eur na financovanie kúpy

spotrebného tovaru u predajcu (306,45 Eur úverová istina + 43,51 Eur zmluvná pokuta za omeškanie
so splácaním úveru + 7,93 Eur dlžné úroky, poplatky a poistné), a zo sumy 765,- Eur z titulu nesplácania
revolvingového úveru poskytnutého formou úverového rámca (620,64 Eur istina úveru + 54,83 Eur
zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru + 89,53 Eur z titulu dlžných úrokov, poplatkov
a poistného). Nakoľko navrhovateľ si následne v konaní uplatňoval len nárok 765,- Eur, súd návrh
navrhovateľa v časti o zaplatenie 357,89 Eur zamietol a zaviazal odporcu, aby navrhovateľovi zaplatil

len sumu 765,- Eur.Zmluva účastníkov, z ktorej si uplatňuje navrhovateľ plnenie je spotrebiteľskou zmluvou, keďže k jej
uzatvoreniu došlo medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom a ako taká
nesmie obsahovať neprijateľnú podmienku, tzn. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej
neplatnosti takejto podmienky. Je preto neprijateľné, aby spotrebiteľovi vznikla povinnosť platiť
neprimerané vysoké zmluvné úroky z omeškania bez ohľadu na to, či počas doby splácania porušil
zmluvnú povinnosť na začiatku tejto doby alebo až na jej konci. Navrhovateľ neprihliadol v tomto smere
na tie situácie, v ktorých by odporca ako spotrebiteľ mohol po celú dobu splácania riadne plniť svoje

povinnosti a úver prestať splácať krátko pred jeho splatením. Súd preto neprijateľnosť zmluvnej úrokovej
sadzby vyhodnotil v kontexte s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou poukazujúc pritom na rozsudok
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 15Co/52/2011. S poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z
omeškania z dlžnej sumy. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ žiada oprávnene úrok z omeškania
a preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne v súlade s

§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 01.07.2011 do zaplatenia. Rozhodnutie v časti o trovách
konania odôvodnil s použitím § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Protitomutorozsudkupodalnavrhovateľodvolanievzamietajúcejčastivýrokuavčastivýrokuonáhrade

trov konania. Namietal nesprávne zistenie skutkového stavu a právneho posúdenia veci. Poukázal na
odôvodnenie zamietnutia zvyšku žalovanej čiastky s tým, že nakoľko navrhovateľ si následne v konaní
uplatnil len nárok na 765,- Eur, súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 357,89 Eur zamietol a
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi len sumu 765,- Eur. Takéto tvrdenie nemá oporu v žalobe,
ani v žiadnom úkone navrhovateľa ani jeho právneho zástupcu. Naopak navrhovateľ predložil súdu v

žalobe a následne prípisom zo dňa 16.10.2012 doklady k úverovej zmluve č. 42657981349001, ako
aj úverovej zmluve o kreditnej karte č. 42657981349100. Rozsudok súdu prvého stupňa preto nemá
oporu v doložených podkladoch a je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Navrhol preto, aby odvolací
súd zrušil rozsudok v napadnutej časti, návrhu vyhovel alebo vrátil vec prvostupňovému súdu k novému
prerokovaniu veci.

Odporca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
odvolania-tedavzamietajúcejčastivčítanezávisléhovýrokuonáhradetrovkonania,súcpritomviazaný
uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku
čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku
o náhrade trov konania zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie v zmysle § 221
ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 1.122,89 Eur s príslušenstvom,
pričom si uplatnil i náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalobca poskytol na základe
písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.12.2007
žalovanému úver vo výške 896,20 Eur na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená
prijatím návrhu žalovaného žalobcom tak, že žalobca za žalovaného uhradil časť kúpnej ceny tovaru

zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a žalovaný tovar prevzal. Žalobca poskytol žalovanému na
základe časti C) návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 15.12.2007
revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Žalovaný vyčerpal ku dňu 23.05.2008 z
úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.375,12 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť
úver špecifikovaný vyššie ad 1/ v 36 mesačných splátkach, každá vo výške 42,59 Eur, splatných vždy

k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.01.2008. Záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas
nebol splnený. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver špecifikovaný vyššie ad 2/ poskytnutý formou čerpania
peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca formou pravidelných mesačných splátok vo
výške 5% z tohto rámca, teda vo výške 52,- Eur, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca,počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas však nebol splnený. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý
úver riadne a včas, ktorý mu vyplýva z úverovej zmluvy, nesplnil.

Podľa článku V.-3. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, je žalobca oprávnený
požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej čiastky, so splatením ktorej sa žalovaný dostal do
omeškania viac ako 30 dní a bol žalobcom na zaplatenie vyzvaný. V prípade úveru špecifikovaného

vyššie
ad 1/ navrhovateľ odporcu vyzval na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných písomných
upomienok, naposledy listom zo dňa 10.05.2011. V prípade úveru špecifikovaného vyššie
ad 2/ navrhovateľ odporcu vyzval na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných písomných
upomienok, naposledy listom zo dňa 26.04.2011. Dňa 30.06.2011 sa stal splatným dlh žalovaného vo
výške 357,89 Eur, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov spôsobom špecifikovaným

vyššie.
S prihliadnutím na stav úverového účtu žalovaného ku dňu podania tohto návrhu na vydanie platobného
rozkazu evidoval veriteľ proti odporcovi (dlžnikovi) pohľadávku vo výške 357,89 Eur. Dňa 31.05.2011
sa stal splatným dlh odporcu vo výške 765,- Eur, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov
spôsobom špecifikovaným vyššie. S prihliadnutím na stav úverového účtu odporcu ku dňu podania tohto

návrhu navrhovateľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 765,- Eur.

V úverovej zmluve bola dojednaná - úroková sadzba vo výške 21,24% ročne, t.j. 0,058% denne, ku
dňu podpisu úverovej zmluvy. V období poskytnutia úverovej karty bola úroková sadzba stanovená na
21,24% ročne, t.j. 0,058% denne. S ohľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný iba ku dňu

odstúpenia od úverovej zmluvy, t.j. k 17.04.2011, navrhovateľ si uplatnil aj úrok vo výške 0,058% denne
zo sumy 620,64 Eur (úverová istina) od 17.04.2011 do zaplatenia.

V spise je založená žiadosť odporcu o poskytnutie úveru, ktorá je vlastne po jej akceptovaní aj
zmluvou o úvere účastníkov č. 2630085 63663819 (bez uvedenia čitateľného dátumu), ktorá v časti C

obsahuje aj žiadosť klienta o poskytnutie úverového rámca. Na druhej strane zmluvy sa nachádzajú
všeobecné podmienky spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s. (VP) pre spotrebiteľské úvery, pričom
zo záverečných ustanovení bod V.-11. vyplýva, že VP a SP (sadzobník poplatkov) sú neoddeliteľnou
súčasťouvšetkýchúverovýchzmlúvuzavretýchmedziklientomaCETELEM.Klientpotvrdzuje prevzatie
jednej kópie Žiadosti/Zmluvy a VP, ktoré sú vytlačené na jej zadnej strane, podpísaním žiadosti. Ak sa

stane niektoré ustanovenie zmluvy neplatným, ostatné zostávajú v platnosti.

Z obsahu návrhu potom vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje nárok tak zo spotrebiteľského úveru, ako
aj z úveru poskytnutého formou čerpania peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca
(kartou). Ďalej v spise sa nachádza odstúpenie navrhovateľa od úverovej zmluvy o kreditnej karte zo

dňa 26.04.2011 a odstúpenie od úverovej zmluvy č. 42657981349001.

Súd sa najprv sústredil na zistenie pobytu odporcu a potom mu stanovil opatrovníčku pre
konanie v osobe M. O.. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, na ktoré sa účastníci nedostavili.
Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil do spisu zaslal písomné vyjadrenie zo dňa 16.10.2012 a doložil

listinné dôkazy. Na pojednávaní dňa 17.10.2012, súd rozhodol napadnutým rozsudkom po stručnom
oboznámení časti listinných dôkazov bez výsluchu účastníkov.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o

spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si odporca nesplnil svoju povinnosť a navrhovateľovi časť
čerpaného úveru nevrátil, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zákon o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebolo medzi účastníkmi
sporné. Sporným, ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či predmetná

zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských úveroch a či
teda navrhovateľovi vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených zamietnutou
časťou návrhu.Neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom
a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo
viacerýchprípadochažespotrebiteľspravidlajejobsahnemenívzhľadomnaformulárovúpredtlač.Teda

spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v ,,kľude a bez
časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne
pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie
Mostaza Claro).

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho
poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je
podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným
zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred

a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení
zmluvy. V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Príloha
obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s
ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sú v smernicou považované za nekalé.
Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie

súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je
aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP,

porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť
presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,
ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný
súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04
vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede navšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd si neurobil jasno v základnej
otázke čo je predmetom konania a ktoré nároky, z ktorej zmluvy si navrhovateľ uplatňuje. Nezaoberal
sa s obsahom zmluvných dojednaní medzi účastníkmi a ani ich následne nevyhodnotil, keď neskúmal,

tzn. či vôbec došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere a o úverovom rámci a nezaoberal sa ani
otázkou platnosti úverových zmluvných podmienok, ako ani otázkou platnosti dojednania konkrétneho
zmluvného úroku, zmluvnej pokuty, úroku z omeškania, poplatkov a iných sankcií tak ako boli návrhom
a jeho doplnením uplatnené.

Posúdiac odôvodnenie preskúmavaného rozsudku podľa vyššie cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p. po

zohľadnení jeho vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním dôsledne neriadil.
Z odôvodnenia prvostupňového súdu s poukazom na vyššie uvedené nie je možné zistiť, na základe
akých skutočností, úvah a myšlienkových postupov dospel súd k záveru, že došlo k platnému uzavretiu
zmluvy o úvere. V hodnotení skutkových zistení prvostupňového súdu absentuje určitá časť skutočností,
ktoré vyplývajú zo spisu a vyšli v konaní najavo, avšak súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne

posudzovaných skutočností nezhodnotil. Obsah spisu nedáva odpoveď ani na to, z čoho súd prvého
stupňa dospel k názoru, že navrhovateľ si uplatňoval iba nárok vo výške 765,- Eur, keď navrhovateľ sa
v tomto zmysle v konaní nevyjadril a neurobil žiadny úkon smerujúci k obmedzeniu žalovaného nároku
(čiastočné späťvzatie, zmena návrhu a pod.). Zamietnutie návrhu zostalo potom časťou rozhodnutia,
ktorú súd neodôvodnil v súlade s cit. § 157 ods. 2 O.s.p.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, keďže účastníkom konania bola postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.), i preto, že súd prvého stupňa vec nesprávne
právne posúdil a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.), odvolací súd
rozsudok v napadnutej časti zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil v zrušenom rozsahu súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.), bude opätovne vyhodnotiť naplnenie zákonných podmienok pre
priznanie navrhovateľovi návrhom uplatnených nárokov, úrokov, poplatkov a zmluvnej pokuty, v

ktorej časti bol návrh navrhovateľa preskúmavaným rozsudkom zamietnutý a následne po vykonaní
dokazovanie dôsledným oboznámením listín (§ 129 O.s.p.) použitých navrhovateľom ako dôkaz,
výsledky vykonaného dokazovanie vyhodnotiť v súlade s § 132 O.s.p. a vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.