Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010283
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5612010283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň
JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom 23. marca 2016
prejednal odvolanie podané obžalovaným O. H. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/126/2012 zo dňa 9.10.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.

2T/126/2012 z 9.10.2015.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného O. H., nar. XX.X.XXXX v Q. K., trvale bytom J. S.-
R. XXXX/X, Q. K., t.č. v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v Ilave,

pri nezmenenom výroku o vine uvedenom v rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
2T/126/2012-242 zo dňa 19.11.2012, za spáchanie
- zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
a obzvlášť závažného zločinu neoprávnenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr.

zák., za spáchania ktorých bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
2T/125/2011-194 zo dňa 2.11.2011, právoplatným 2.11.2011,
- pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zák., prečinu obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák., zločinu únosu podľa § 209 ods. 1 Tr. zák.,
zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a prečinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., zo spáchania
ktorých bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/126/2012-242 zo dňa

19.11.2012

o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2,ods. 3, § 42 ods.
1, § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 21.12.2012 na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo

výmere 10 (desať) rokov a 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaný sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. u k l a d á obžalovanému trest prepadnutia veci - samonabíjacej
pištole zn. Glock 17, kaliber 9 mm Luger, v.č. LVM526 so zásobníkom, záver s puzdrom záveru z

guľovnice zn. Zbrojovka Brno vzor 24 a 25 ks nábojov zn. Seller & Bellot 8x57 JRS.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 2T/125/2011 zo dňa 2.11.2011, ktorým bol obvinený odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. na

trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a na trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a to
samonabíjacej pištole zn. Glock 17, kaliber 9 mm Luger, v.č. LVM526 so zásobníkom, záver s puzdrom
záveru z guľovnice zn. Zbrojovka Brno vzor 24 a 25 ks nábojov zn. Seller & Bellot 8x57 JRS, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní po povolení obnovy konania uložil
obžalovanému O. H. podľa § 172 ods. 2, § 36 písm. j), l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods.
1, ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov a 9 mesiacov, pre
výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
obvinenému uložil trest prepadnutia veci - samonabíjacej pištole značky Glock 17. Podľa § 42 ods. 2 Tr.
zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/125/2011 zo dňa
2.11.2011, ktorým bol obvinený odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a na trest

prepadnutia veci, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia ne tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to bezprostredne po jeho vyhlásení. Písomným

podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 18.3.2016, odvolanie prostredníctvom obhajcu
písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že čo sa týka výroku o treste, nemôže sa
stotožnil s názorom prvostupňového súdu, ktorý mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov
a 9 mesiacov. Takto uložený trest odňatia slobody obžalovaný považuje za neprimerane prísny, a to
vzhľadomajnaúčel,ktorýsamauloženýmtrestomdosiahnuť.Priuloženítrestujetieždôležitéprihliadať

na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa. Obžalovaný má za to, že od doby ako bol vo výkone trestu odňatia slobody, resp.
výkonu väzby, trest splnil svoj účel, pochopil zmysel a funkciu uloženého trestu a má za to, že došlo k
jehoprevýchove,uvedomilsisvojekonanievminulosti,ktorébolovrozporesozákonom,avšakkaždýby
mal dostať šancu na to, aby preukázal nielen spoločnosti, orgánom činným v trestnom konaní, ale aj sám

sebe, že došlo k jeho prevýchove, pričom sám si uvedomil, že takýto spôsob života nie je správny. Na
základe uvedených skutočností potom obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok
okresného súdu zmenil v odvolaním napadnutej časti tak, že v zmysle § 44 Tr. zák. upustí od uloženie
súhrnného trestu, resp. ak neupustí od uloženia súhrnného trestu, aby primerane znížil trest odňatia
slobody uložený mu vyššie uvedeným rozsudkom.

Prokurátor sa k dôvodom písomne podaného odvolania obžalovaného nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný i jeho obhajca trvali na dôvodoch podaného odvolania i na návrhu
v ňom uvedenom. Príslušný prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že napadnutý rozsudok Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp.zn. 2T/126/2012 bol vydaný v „obnovenom konaní“, ktoré nasledovalo po tom, čo
uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2Nt/26/2014 zo dňa 25.2.2015 bola postupom
podľa § 394 ods. 1 Tr. por., § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. povolená obnova konania v prospech

odsúdeného O. H.. V tomto konaní bol v jeho prospech zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/126/2012 zo dňa 19.11.2012, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 11 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň podľa § 403 Tr. por. nebol odsúdený O. H. vzatý do väzby,
ale súd nariadil výkon trestu, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn.

2T/125/2011 z 2.11.2011.Predmetomobnovenéhokonaniabolotedalenrozhodnutieotreste,ktorýmábyťobžalovanémuuložený
za trestné činy uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, zo spáchania ktorých bol právoplatne uznaný

vinným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/126/2012 zo dňa 19.11.2012, ako aj
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/125/2011 z 2.11.2011.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku o treste, ako i správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo.

Prihliadal pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané
v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok, obsahujúci len výrok
o treste odňatia slobody, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, zodpovedá stavu veci a

zákonu. Závery prvostupňového súdu, prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto
záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si krajský súd v celom rozsahu osvojil, a preto v zásade
na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

V súvislosti s účelom trestu považuje krajský súd za nutné, a to aj vzhľadom na odvolacie námietky

obžalovaného, tohto upozorniť na základné pravidlá dôležité pri ukladaní trestu.

Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest
je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného
činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom

výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť

prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky,
že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne,
ako aj etické.

Ďalším ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu, je § 34 ods. 4
Tr.zák.,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmänaspôsobspáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Výmerou trestu sa rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný,
ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu (napríklad
určenie druhu a rozsahu zakázanej činnosti, rozsahu majetku, ktorý prepadá v prospech štátu,
určenie podmienok, obmedzení pri treste zákazu pobytu, pri podmienečnom odsúdení). Práve rozpätie
zákonom stanovenej trestnej sadzby pri určitých trestoch umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť

individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti
uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Tr. zák.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára

z veľkej časti už na základe povahy a závažnosti spáchaného trestného činu, t.j. či ide o prečin,
zločin, resp. obzvlášť závažný zločin, pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska

posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver
súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov treba zároveň vychádzať

zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu
individualizácie trestu. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti
trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd postupoval v súlade s vyššie uvedenými zásadami a

rozhodol správne, keď obžalovanému O. H. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov
a 9 mesiacov.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného O. H., ktorý tak v konaní pred súdom prvého stupňa,
ako aj v odvolacom konaní sa domáhal uloženia miernejšieho trestu, tvrdiac, že doterajší výkon trestu

a väzby splnil svoj účel a došlo k jeho prevýchove a uložený trest napadnutým rozsudkom je preto
neprimerane prísny, krajský súd uvádza nasledovné:

Krajský súd po preskúmaní napadnutého výroku o treste zistil, že odvolacie argumenty obžalovaného
nie sú takej sily a váhy, aby mali za následok zmenu napadnutého výroku o treste. Treba uviesť, že

prvostupňový súd v predloženej veci dôsledne postupoval podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a hodnotil dôkazy
týkajúce sa výroku o treste na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne. Jeho zistenia i záver sú správne a zákonné.
Odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že obžalovaný sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V predloženej veci nie

je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu v zmysle zákonných ustanovení.

Krajský súd uzatvára, že v predloženej veci nezistil žiadne skutočnosti, na základe ktorých by pri aplikácii
už upravenej asperačnej zásady mal zmeniť pôvodné rozhodnutie o treste, pokiaľ ide o jeho výmeru.
Trest odňatia slobody, ktorý bol O. H. uložený je pri spodnej hranici rozpätia zákonom ustanovenej

trestnej sadzby a zodpovedá základným zásadám ukladania trestov zakotveným v § 34 Tr. zák. V
žiadnom prípade nemožno súhlasiť s odvolateľom, že uložený trest je neprimerane prísny a tiež že
nespĺňa požiadavky spravodlivosti.Odvolacienámietkyobžalovanéhosúdvyhodnotilakoneodôvodnené,keďakovyplývazosprávyÚstavu
na výkon väzby a ÚVTOS Žilina doterajší výkon trestu u obžalovaného neplní svoj účel, u obžalovaného
bolo opakovane konštatované porušovanie ústavného poriadku, boli mu uložené viaceré disciplinárne

opatrenia, dokonca počas pobytu v ústave sa pokúsil o útek z výkonu trestu. Na základe uvedeného
nemožno konštatovať, že by doterajší výkon trestu u obžalovaného splnil svoj účel tak, ako to v odvolaní
uvádza obžalovaný. V súčasnom štádiu trestného konania teda krajský súd nemohol neprihliadať na
vyššie uvedené hodnotenie ÚVV Žilina a odvolacie námietky obžalovaného považoval za účelové a
tendenčné v snahe dosiahnuť uloženie miernejšieho trestu.

Na tomto mieste považuje odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že dôvodom povolenia obnovy
predmetného trestného konania, vo vzťahu k rozhodnutiu o treste, bol nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 28.11.2012, sp.zn. PL. ÚS 106/2011 zverejnený 21.12.2012 pod číslom
428/2012 Z.z.. Na základe tohto došlo k zrušeniu vety za bodkočiarkou v ustanovení
§ 41 ods. 2 Tr. zák., ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej zásady tento

uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej vety § 41 ods. 2 Tr. zák.,
a § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V prípade, ako je i tento, súdy pri
rozhodovaníonávrhunapovolenieobnovykonaniaopierajúcehosaovyššieoznačenýnálezÚstavného
súdu Slovenskej republiky, postupovali podľa stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky Tpj 44/2013 z 26.11.2013, v zmysle ktorého bol súd povinný obnovu konania
povoliť, a to z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z., a to bez toho, aby skúmal,
či sú na povolenie obnovy konania splnené aj iné podmienky uvedené v § 394 ods. 1 Tr. por. Inak
povedané, v zmysle vyššie uvedeného bol súd za danej situácie povinný predmetnú obnovu konania
(vo vzťahu k rozhodnutiu o treste) povoliť, a to bez ohľadu na to, či rozhodnutie vydané v obnovenom

konaní vyznie pre odsúdeného priaznivejšie alebo nie. V štádiu konania o povolení obnovy konania sa
v prípade, ako je i tento, súd povoľujúci obnovu konania vôbec nezaoberal tým, či pôvodne uložený
trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, t.j. či je alebo nie je
primeraný. Rozhodnutie o povolení predmetnej obnovy konania malo teda čisto formálny charakter a
nijakým spôsobom neprejudikovalo priaznivejšie rozhodnutie pre odsúdeného (úspešnosť odsúdeného)

v obnovenom konaní. To, či navrhovateľ obnovy konania svojím návrhom skutočne aj dosiahne to, čoho
sadomáhal(t.j.zníženiapôvodneuloženéhotrestuodňatiaslobody),saukážeažv„obnovenomkonaní“.
Až v „obnovenom konaní“ súd posúdi, či pôvodne uložený trest je primeraný alebo nie, alebo či aj pri
aplikácii už upravenej tzv. asperačnej zásady výmera pôvodne uloženého trestu odňatia slobody spĺňa
všetky atribúty spravodlivosti a zákonnosti.

Krajský súd zdôrazňuje, že pre určovanie výmery trestu v súdenej veci bolo podstatné, že obžalovanému
O. H. bol súhrnný trest ukladaný pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c), d), ods. 2 písm. e) Tr. zák., za spáchania ktorých bol uznaný vinným rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/125/2011 z 2.11.2011, ako aj pre pokus zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák., prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1
Tr. zák., zločin únosu podľa § 209 ods. 1 Tr. zák., zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., zo spáchania ktorých bol uznaný vinným rozsudkom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/126/2012 z 19.11.2012, celkove za 8 skutkov, pričom
dolná hranica trestnej sadzby pri najprísnejšom trestnom čine podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. je 10 rokov.
Možno teda uviesť, že trest, ktorý bol uložený obžalovanému v obnovenom konaní vo výmere 10 rokov
a 9 mesiacov ako trest súhrnný je primeraný, s ohľadom na rozsah a závažnosť trestnej činnosti, zo
spáchania ktorej bol právoplatne uznaný vinným vyššie citovanými rozsudkami.

Možno konštatovať, že okresný súd sa dopustil pochybenia, keď vo výroku o treste neuviedol správne
znenie ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 21.12.2012, teda od uverejnenia už
spomínaného Nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov. Súčasne sa okresný súd dopustil
pochybenia, keď vo výroku o vine neuviedol všetky trestné činy, za ktoré bol obžalovaný právoplatne

odsúdený, ktoré pochybenia krajský súd napravil a sám vo veci rozhodol.

Na záver krajský súd poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význampre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.