Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715204384
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715204384.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného K., právne zastúpeného B. proti povinnému B.,
o vymoženie 777,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Považská Bystrica, č.k. 14Er/376/2015-15 zo dňa 24. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. Súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekučného konania nepriznal. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 103, § 104 ods.
1, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Na základe návrhu
oprávneného podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený sa
domáhalvymoženiasumy 777,21Eur, atonapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A

MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. II/2009-661 zo dňa 15.11.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 11.01.2011 a vykonateľnosť dňa 14.01.2011. Z činnosti tamojšieho súdu a
zospisu,sp.zn.3Er/315/2011bolozistené,žeuždňa21.04.2011bolanasúddoručenážiadosťsúdneho
exekútora M.. V. Y. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému, a to na vymoženie
rovnakej sumy a na základe rovnakého exekučného titulu ako v danom exekučnom konaní.
Okresný súd Považská Bystrica uznesením, č.k. 3Er/315/2011-8 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trenčíne, č.k. 17CoE/360/2011-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2011, túto
žiadosť zamietol a následne uznesením Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 3Er/315/2011-17 bolo
exekučné konanie zastavené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mal za preukázané, že v
predchádzajúcom exekučnom konaní medzi rovnakými účastníkmi, pre vymoženie rovnakého plnenia a
na podklade toho istého exekučného titulu, už bolo súdom právoplatne rozhodnuté, čím vznikla prekážka
právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Po tom, ako sa rozhodnutie o zamietnutí poverenia stalo

právoplatným, nemohol už tamojší súd opätovne rozhodovať o tom, či je exekučný titul spôsobilý byť
podkladom pre vedenie exekúcie alebo nie, pretože tu nepochybne bola prekážka už rozhodnutej veci.
Keďže Exekučný poriadok neupravuje procesný postup pre daný prípad, súd vychádzal subsidiárne
z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a exekučné konanie v zmysle citovaných ustanovení
zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie bolo zastavené a súdny exekútor súdu oznámil,
že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že mu náhradu trov

exekučného konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, poukazujúc na ust. §
205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze exekučného
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia,
pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvomi spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí

poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Dôvodil, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Vtejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5
Cdo 205/2011. Zastával názor, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251
ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné

na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení aplikovať
zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon
už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo,
ale predstavuje len proces, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. 7Cdo 108/2012. Podľa ust. § 44 ods. 2, prvá a druhá veta Exekučného
poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Oprávnený mal za to, že z povahy
veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v
prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale
aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu podľa oprávneného súd nie je oprávnený rozhodovať

ani o zastavení konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnený mal za to, že súd postupoval v
rozpore so zákonom, a tým porušil právo na spravodlivý súdny proces a odňal
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Poukázal na uznesenia ústavného súdu, sp. zn. IV.
ÚS 252/04, II. ÚS 85/06, II. ÚS 380/2013, II. ÚS 499/2012. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenia

Krajského súdu v Bratislave, č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, Okresného súdu Malacky,
č.k. 23Er 2074/2011-13. Oprávnený je názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp
rovnosti účastníkov konania a poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS
23/2013-8. Na základe uvedených skutočností navrhol, ab súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo

aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov.

V predmetnej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie

777,21 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. II/2009-661 zo dňa 15.11.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 11.01.2011 a vykonateľnosť dňa 14.01.2011. Napadnutým uznesením
súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní, sp. zn.

14Er/376/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý
rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd prvého stupňa vo svojom skoršom rozhodnutí,
č.k. 3Er/315/2011-8 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
17CoE/360/2011-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2011, túto žiadosť zamietol a
následne uznesením Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 3Er/315/2011-17 bolo exekučné konanie

zastavené. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci
a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť s poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konaniezastaví.Akvecnespadádoprávomocisúdov,aleboakmápredchádzaťinékonanie,súdpostúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a
nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti

odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky
konania). V ust. § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva,
že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ako správne poukázal i súd prvého stupňa v preskúmavanej veci,
ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté; konať sa opätovne začne medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.

Z ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré
sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky
nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je
povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust.

§ 251 ods. 4 O.s.p. Vychádzajúc zo skutočnosti, že Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné ustáliť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v

exekučnom konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých
spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci, zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, poukazuje na skutočnosť,
že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, exekučný

súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie
a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania,
právoplatne rozhodol, a to uznesením, č.k. 3Er/315/2011-8 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne, č.k. 17CoE/360/2011-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2011, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením Okresného súdu

Považská Bystrica, č.k. 3Er/315/2011-17 exekučné konanie zastavil. V uvedenej exekučnej veci dospel
súd prvého stupňa k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať
za spôsobilý exekučný titul. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne
rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové

okolnosti, vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne
rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť
odvolací súd zastáva v zhode so súdom prvého stupňa právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa,
č.k. 3Er/315/2011-8 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 17CoE/360/2011-15, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2011, založilo prekážku rei iudicatae, a teda, pokiaľ v totožnej veci

podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je
potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .