Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/295/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815206463
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815206463.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného T., právne zastúpeného D. proti povinnej T.,
o vymoženie 220,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza, č.k. 9Er/1245/2015-10 zo dňa 15. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol,žeoprávnenýsanávrhomdoručenýmsúdnemuexekútorovidňa30.03.2015domáhalvykonania
exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 220,71 Eur s príslušenstvom, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, sp. zn. WHA0110185 vydaný dňa
05.07.2010 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s., a ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 09.08.2010 a

vykonateľnosť dňa 13.08.2010. Súdny exekútor D.. O.. D. G., H.. dňa 29.04.2015 doručil súdu žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal súd za preukázané,
že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 9Er/3091/2010 (EX 13525/10) v prospech
oprávneného T. O., s.r.o., so sídlom R. XXX/A, XXX XX T., IČO XX XXX XXX proti povinnej T. E., bolo
zastavené uznesením Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/3091/2010-40 zo dňa 24.01.2013 podľa § 44
ods. 3 Exekučného poriadku potom, ako Okresný súd Prievidza uznesením, č.k.

9Er/3091/2010-12 zo dňa 20.01.2011, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodov tam uvedených zamietol a toto uznesenie v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4CoE/267/2011-22 zo dňa 26.07.2011
nadobudloprávoplatnosťdňa21.09.2011.DovolanievočiuzneseniuKrajskéhosúduvTrenčíneNajvyšší
súd Slovenskej republiky odmietol uznesením, č.k. 1Cdo 168/2011-38 zo dňa 27.11.2012 a
toto uzneseniu nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2013. Exekučným titulom v predmetnom a vo vyššie

uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM
SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. WHA0110185 zo
dňa 05.07.2010. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia, č.k. 9Er/3091/2010-12
zo dňa 20.01.2011 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej
zmluve, uzavretej medzi oprávnený a povinným, na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnej
rozhodcovské konanie, nebola dojednaná individuálne a považoval ju za neprijateľnú

(nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Z uvedených
dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné
pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa),
rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol a
exekučné konanie zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného
je teda zrejmé, že exekučné konanie, vedené pod sp. zn. 9Er/3091/2010, sa viedlo na podklade toho

istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania,
pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného voči povinnej. Prekážka právoplatne rozhodnutejveci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné
podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo
právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo

stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť
predmetukonania.Ideoprocesnévyjadrenieústavnoprávnejzásadynebisinidem,tedaniedvakrátotej
istej veci. Keďže v predmetnom exekučnom konaní, sp. zn. 9Er/1245/2015 je podkladom pre vymoženie
pohľadávky oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd
vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k. 9Er/3091/2010-12 zo dňa 20.01.2011 jednoznačne konštatoval, že

nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, poukazujúc na ust. §
205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze exekučného
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia,

pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvomi spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí
poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Dôvodil, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. V
tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 205/2011.
Zastával názor, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods.

3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na
predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení aplikovať zásadu res
iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť
a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje

len proces, vo svojej argumentácii poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 7Cdo 108/2012. Podľa ust. § 44 ods. 2, prvá a druhá veta Exekučného poriadku
je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Oprávnený mal za to, že z povahy veci
nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v

prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale
aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu podľa oprávneného súd nie je oprávnený rozhodovať
ani o zastavení konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnený mal za to, že súd postupoval v
rozpore so zákonom a tým porušil právo na spravodlivý súdny proces a odňal účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 252/04,
II. ÚS 85/06, II. ÚS 380/2013, II. ÚS 499/2012. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenia Krajského
súdu v Bratislave, č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, Okresného súdu Malacky,
č.k. 23Er 2074/2011-13. Zastával právny názor, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp
rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne

zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného, svojím
konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 23/2013, sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v prvom
rade mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale

predmetným uznesením zastavil exekučné konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že
súd prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné

ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2
O.s.p. krajský súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie okresného súdu,
s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia okresného súdu
krajský súd dopĺňa nasledovné:V predmetnej veci sa oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015 domáhal
vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 220,71 Eur s príslušenstvom, a to

na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, sp. zn. WHA0110185 vydaný dňa
05.07.2010 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA
A MEDIAČNÁ, a.s. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže
v predmetnom exekučnom konaní, sp. zn. 9Er/1245/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd prvého stupňa

vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k. 9Er/3091/2010-40 zo dňa 24.01.2013 podľa § 44 ods. 3 Exekučného
poriadku potom, ako Okresný súd Prievidza uznesením, č.k. 9Er/3091/2010-12 zo dňa 20.01.2011
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov tam
uvedených zamietol a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne,
č.k. 4CoE/267/2011-22 zo dňa 26.07.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2011. Dovolanie voči
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol uznesením, č.k. 1Cdo

168/2011-38 zo dňa 27.11.2012 a toto uzneseniu nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2013.
Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto
exekučné konanie je potrebné zastaviť s poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie,
súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a
nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého

rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky

konania). V ust. § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva,
že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ako správne poukázal i súd prvého stupňa v preskúmavanej veci,
ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté; konať sa opätovne začne medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.

Z ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré
sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky
nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je
povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust.
§ 251 ods. 4 O.s.p. Vychádzajúc zo skutočnosti, že Exekučný poriadok neobsahuje

žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné ustáliť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci, zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, poukazuje na skutočnosť,
že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej
veci, exekučný súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie
a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania,
právoplatne rozhodol, a to uznesením, č.k. 9Er/3091/2010-40 zo dňa 24.01.2013,
ktorým exekúciu zastavil. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že predložený

rozhodcovský rozsudok, vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať,
a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.09.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.07.2011, č.k. 4CoE/267/2011-22. Nakoľko uvedeným uznesením
o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný

v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu
zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva v zhode so súdom prvého stupňa právny
názor, že uznesenie súdu prvého stupňa, č.k. 9Er/3091/2010-40 zo dňa 24.01.2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 4CoE/267/2011-22 zo dňa 26.07.2011, založilo

prekážku rei iudicatae, a teda, pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu
neodstrániteľnej prekážky konania.

V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného
konania skúmať splnenie podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu
podmienok odstrániteľnú, či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne
v predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné
konanie zastavil bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .