Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 28, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/104/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217921
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115217921.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti N. H., W.. X.X.XXXX, V. H., W.
X.X.XXXX, M. H., W.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh otca: F.. C. H., W.. XX.X.XXXX, F. Y. H. Č.. XXX, R., zast.
Jolana Fuchsová, advokátka, Štúrova 20, Košice, za účasti matky: K.. R. H., W.. XX.X.XXXX, F. R. XX,
V., zast. Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o., Bajzova 2, Košice, v konaní o návrat maloletých detí

do krajiny obvyklého pobytu takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na návrat maloletých detí N. H., W.. X.X.XXXX, M. H., W.. X.X.XXXX E. V. H., W.. X.X.XXXX
do krajiny obvyklého pobytu v Českej republike zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec návrhom doručeným súdu dňa 9.7.2015 žiadal, aby nariadil návrat maloletých detí N. H., W..
X.X.XXXX,M.H.,W..X.X.XXXXE.V.H.,W..X.X.XXXXdomiestaichobvykléhopobytuČeskejrepubliky
o lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V prípade, že matka maloleté deti v tejto lehote nevráti do
Českej republiky je otec maloletých detí oprávnený po uplynutí tejto lehoty maloleté deti prevziať na
území SR za účelom ich vrátenia do miesta ich obvyklého pobytu na území ČR. Súčasne požiadal o
náhradu trov konania.

Otec v návrhu uviedol, že s matkou detí uzavrel manželstvo dňa XX.X.XXXX doposiaľ trvá. Z manželstva
pochádzajú maloleté deti N., W.. X.X.XXXX, M. E. V., W.. X.X.XXXX.

V ČR žili od roku 2000, resp. 2003. Všetky tri deti sa narodili v pôrodnici v T. a prežili tam celý svoj život.
Navštevujú školu, resp. škôlku. Majú svojho lekára, kamarátov, domov a celkové zázemie. Od 7.5.2012

majú deti na území ČR trvalý pobyt o čom predložil potvrdenie.

Od januára 2005 žijú v byte Y. H. Č.. XXX, R., T. - A., Č., ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.

Dvojčatá navštevovali Y. Š. R. a syn N. kombinovanú Materskú školu V. dva dni v týždni a Š. Y. T. 3
dni v týždni.

Všetky deti boli od narodenie evidované v ambulancii Y.. T., ktorá vykonávala všetku potrebnú zdravotnú
starostlivosť.

Otec v ČR podniká ako spoločník a konateľ spoločnosti L. Z., L..C..I.., v ktorej je aj zamestnaný.

Matka bola zamestnaná od 1.11.2014 U. Č. L. ako pobočkový pracovník.Deti tu mali vytvorené výborné podmienky, svoj domov a priateľov.

Matka dňa 3.2.2015 bez jeho vedomia zobrala deti z ich domova v ČR a odišla s nimi na Slovensko.

Týmto svojvoľným konaním matka celkom poprela jeho rodičovské práva, znemožnila ich realizáciu ale
najmä vytrhla deti z ich doterajšieho prostredia a života.

Matka tým, že deti svojvoľne bez jeho vedomia a súhlasu bez akejkoľvek prípravy zobrala na Slovensko,
celkom rozvrátila doterajší život detí a snaží sa zničiť jeho vzťah s deťmi bránením mu styku a

komunikácie s nimi.

Neoprávnenému premiestneniu detí na Slovensko a k neoprávnenému držaniu detí na Slovensku došlo
za nasledujúcich okolností.

Matka návrhom z 30.4.2014 požiadala Okresný súd Praha - Západ o vydanie predbežného opatrenia,

ktorým by maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, pričom by bol zaviazaný plnením výživného
a ktorým by jej bol udelený súhlas na vycestovanie s deťmi na Slovensko. Zároveň sa domáhala aj
rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutím Okresného súdu Praha - Západ sp. zn. 12Nc/73/2014 zo dňa 6.5.2014 bol návrh matky

na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý v celom rozsahu. Následne matka svoj návrh vo veci
samej vzala späť a uznesením Okresného súdu Praha - Západ bolo konanie zastavené. V predmetných
rozhodnutiach je jasne konštatované, že obvyklý pobyt detí je na území ČR a že vo veci úpravy
rodičovských práv a povinností je daná právomoc českých súdov.

ŽiliďalejspoločnevČR.Dňa21.1.2015spolusmatkousazúčastnilivškoleMujprojekt,ktorúnavštevuje
syn N. stretnutia, na ktorom bol odsúhlasený synov vzdelávací program za jeho prítomnosti, matky,
triednej učiteľky R. T., riaditeľky E. F. a asistentky Y. N.. Nič nenasvedčovalo odchodu matky s deťmi.

Následne mu bolo začiatkom februára 2015 doručené uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn.

21P/11/2015 z 28.1.2015, ktorým súd predbežným opatrením zveril maloleté deti matke, jeho zaviazal
prispievať na ich výživu sumou 50,- Eur mesačne a udelil matke súhlas na vycestovanie s deťmi na
územie SR. Návrh bol matkou podaný ešte 23.1.2015 (spísaný dňa 19.1.2015), teda v čase keď s deťmi
žila ešte v Čechách a nič jej nebránilo obrátiť sa so svojim návrhom na právomocný Český súd.

Dňa 3.2.2015 matka za pomoci rodičov s deťmi odcestovala z ich domova.

Deti boli od 30.1.2015 choré. Dňa 2.2.2015 pricestovala jeho babička K. V., aby pomohla so
starostlivosťou o deti, keďže sú obaja zamestnaní. Na druhý deň ráno sa v byte objavili rodičia matky,
ktorí spolu s matkou vytvárali neprehľadnú zmätočnú situáciu, ktorá vyústila do odchodu detí s matkou,

pričom jeho babičku spoločným úsilím prelstili a oklamali. Keď babička pochopila, že deti sú preč,
okamžite ho kontaktovala. Podrobný popis udalostí je obsahom čestného prehlásenia starej matky, ktorú
v prílohe predložil.

Keď prišiel do bytu, deti v ňom už neboli. Okrem babičky nachádzala sa tam jeho manželka a jej otec,

ktorý však na otázky nereagovali. Manželka so svokrou vynášali posledné tašky z bytu. Následne videl
ako manželka so svokrom odchádzajú taxíkom s niekoľkými taškami.

Otec okamžite kontaktoval políciu, ktorá mu uviedla, že nevedia urobiť nič. Následne kontaktoval
Český úrad práce, soc. vecí a rodiny ako aj Úrad pre medzinárodno-právnu ochranu detí, ktorý mu

mailom z 6.2.2015 oznámil okrem iného, že „Co se tíče usnesení Okresního soudu Košice I o nařízení
předběžného opatření je potřeba se proti němu odvolat s poukazem na příslušnost soudu podle Nařízení
Brusel II a (2201/2003). Se sepsaním odvolaní Vám pomůže Váš advokát.“

Úrad pre medzinárodno právnu ochranu detí kontaktoval následne svojho slovenského partnera

Centrum pre Medzinárodno právnu ochranu detí a mládeže. Z posledného mailu Centra z 13.4.2015
vyplýva, že mediáciu nie je možné uskutočniť, keďže matka ju odmieta.Ďalej uviedol, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Cop/95/2015 z 11.3.2015 bolo
zmenené uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/11/2015 z 28.1.2015 tak, že konanie bolo
zastavené a to práve z dôvodu nedostatku právomoci slovenských súdov, nakoľko obvyklý pobyt

maloletých detí v ČR a z tohto dôvodu sú na rozhodovanie o úpravu rodičovských práv a povinností v
zmysle článku 8 Nariadenie Brusel II právomocné súdy v ČR.

Matka hrubo a svojvoľne porušuje rodičovské práva a svojim svojvoľným a celkom nemorálnym konaním
smerujúcimktomu,abyhooddelilaoddetíaabydetinanehozanevrelipoškodzujeanarušujepsychický

vývin a formovanie osobnosti detí.

Matka odcestovala s deťmi na Slovensko bez toho, aby mala na to jeho súhlas bez toho, aby mala
na takýto postup súhlas právomocného súdu a tiež napriek tomu, že rozhodnutím právomocného súdu
jej takýto súhlas bol vyslovene odopretý, keďže tento súd jej návrh na vydanie predbežného opatrenia
nahradzujúci jeho súhlas s vycestovaním zamietol.

Navyše naďalej dochádza k neoprávnenému zadržiavaniu detí na území SR, keďže s ich pobytom na
územie Slovenska naďalej nesúhlasí.

Uznesením Okresného súdu Praha - západ sp. zn. 12Nc 73/14 z 1.4.2015 bolo vydané predbežné

opatrenie, ktorým boli deti zverené do striedavej starostlivosti rodičov v týždňovom intervale s tým, že k
odovzdaniu detí má dochádzať v mieste obvyklého pobytu - Y. H. XXX, R. T. - A.. Matka toto rozhodnutie
počas jeho vykonateľnosti nerešpektovala ani raz.

Uznesením Krajského súdu v Prahe sp. zn. 31Co 172/2015 z 29.5.2015 bolo rozhodnutie Okresného

súdu Praha - západ zmenené a jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý.

Z oboch rozhodnutí je zrejmé, že obvyklý pobyt detí je v ČR a České súdy majú právomoc rozhodovať
vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k deťom.

Na deti čaká ich domov, v ktorom prežili celý svoj život. Syn N. bol rozhodnutím Školy Můj projekt z
17.2.2015 prijatý do 1. ročníka základnej školy v školskom roku 2015/2016. Doposiaľ maloletý túto školu
navštevoval popri dochádzke do škôlky ako predprípravu na školské vzdelávanie. Mal. N. bol pre svoje
mimoriadne kognitívne nadanie, ktoré potvrdila školská psychologička predčasne zaradený do školskej
výuky na Základnej škole Můj projekt. Do školy maloletý dochádzal od 1.9.2014 vždy na 2 - 3 dni v týždni.

Bol mu pridelený osobný asistent a vytvorený individuálny študijný plán.

Na schôdzke rodičov v škole dňa 21.1.2015 bolo so zástupcami školy dohodnuté, že vzhľadom na
výbornú adaptáciu mal. N. na školské prostredie jeho rýchly rozvoj a schopnosť získavať nové znalosti
by mohol syn od 1.9.2015 nastúpiť už do 2. ročník a tejto školy, keďže v tom čase zvládal riadne plniť svoj

individuálnyštudijnýplánabolpredpoklad,ženakonciškolskéhorokabudejehovzdelanieporovnateľné
s úrovňou vzdelania detí, ktoré ukončili 1. ročník školskej dochádzky. S ohľadom na súčasný nezákonný
pobyt maloletého na Slovensku je tento plánovaný postup ohrozený.

Z predloženého potvrdenia školy je zrejmé, že obaja zákonní zástupcovia maloletého podali dňa

21.1.2015 žiadosť o jeho prijatie do 1. ročníka a dieťa sa 24.1.2015 zúčastnilo zápisu do školy. Aj z tohto
dôkazu je možné urobiť si záver o obvyklom pobyte detí.

Dvojčatám stále uhrádzal platby za škôlku, aby po návrate mohli pokračovať v známom prostredí a
taktiež syn N. môže nastúpiť do školy Můj projekt.

Deti hovoria česky, maloletý N. hovorí plynule, keďže ide o jazyk, ktorý používali popri slovenčine celý
život.

Matka sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.8.2015.

Vo vyjadrení poukázala na rozhodujúce skutočnosť, ktorou je, že maloleté deti neboli premiestnené v
ČR neoprávnene ale práve naopak uskutočnilo sa to na základe vykonateľného uznesenia Okresného
súdu Košice I sp. zn. 21P/11/2015. Vzhľadom na to, že premiestnenie detí sa uskutočnilo nazáklade vykonateľného uznesenia súdu, nemožno sa stotožniť s tvrdením o neoprávnenosti takéhoto
premiestnenia. Tiež je nevyhnutné konštatovať, že otec maloletých detí po odchode z ČR mal vedomosť
o tom, kde sa deti nachádzajú, že sú v poriadku a že im nič nechýba a tiež ich mohol navštevovať čo aj

realizoval. V žiadnom prípade nepoprela jeho rodičovské práva a ani mu neznemožňovala ich realizáciu.
Deti majú obvyklý pobyt na území SR, kde sa zdržiavajú už pol roka. Všetky tri deti sú občanmi SR,
aj v súčasnosti majú trvalý pobyt na území SR. Trvalý pobyt mali na území SR už od ich narodenia až
kým ich otec účelovo bez jej vedomia nezrušil za účelom detí premiestniť na územie ČR a to ešte počas
vykonateľnosti uznesenia, ktorým boli deti zverené do jej starostlivosti.

Nepopiera, že istý čas s deťmi sa zdržiavali na území ČR a ani, že tam navštevovali materskú školu
ako tvrdí otec maloletých detí v podanom návrhu. Nemôže sa ale stotožniť s tvrdením, že deti mali
vytvorené v ČR výborné podmienky, mali tam svoj domov a priateľov. V ČR síce mali byt, kde bývali ale
domov detí je na území SR. V ČR nikdy neplánovali ostať natrvalo. Presťahovali sa tam predovšetkým
na naliehanie otca maloletých detí, ktorého zámerom bolo izolovať ju od vplyvu jej rodiny, ktorý zjavne

považoval za škodlivý. Otec detí následne odmietal návrat na Slovensko a to napriek tomu, že väčšina
jeho podnikateľskej činnosti smerovala práve sem a bolo by pre neho jednoduchšie pracovať tu. Väčšinu
času sa zdržiaval pracovne na Slovensku kým ona bola s deťmi sama bez akejkoľvek pomoci, častokrát
aj bez finančných prostriedkov.

Na Slovensku deti navštevujú Z. Y. Š. L.. F., kde nastúpili od 16.2.2015. Od septembra 2015 je syn N.
prijatý na A. Š. L.. V. Y., Č. XX, V.. Zároveň je v poslednom kole testov potrebujúcich pre prijatie na
A. Š., V. X, V. a to do triedy pre intelektovo nadané deti. Škola je situovaná 10 minút pešo od miesta
jej bydliska, resp. pár minút autom. Deti majú v škôlke mnoho kamarátov s ktorými sa môžu stretávať
aj mimo času, ktorý trávia v škôlke. To im otec v ČR nikdy nedovoľoval. Správaním otca maloletých

detí boli v Čechách značne obmedzovaní jednak deti ale aj ona. Bez jeho dovolenia nemohli opúšťať
bydlisko, chodiť na žiadne návštevy. Ku nim mohli chodiť návštevy len vo vymedzených hodinách a po
predchádzajúcom súhlase manžela. V prípade ak dorazili skôr, museli čakať pred vchodom. Otec ich
limitoval aj finančne napriek tomu, že prostriedkov mali dostatok. Otec detí nechcel pre deti nakúpiť ani
základné vybavenie ako písací stôl, skrine na odkladanie ošatenia, postele a pod. Neustále ju ponižoval,

ženiejezamestnanánapriektomu,žebolanamaterskejdovolenkestromamaloletýmideťmianásledne
keď si koncom roka 2014 našla zamestnanie na polovičný úväzok, tak ju ponižoval, že jej práca nie je
dosť dobrá. Manžel odmietal platiť aj základné výdavky ako sú náklady spojené s bývaním, hypotéka,
až im vznikali dlhy. Týmto konaním ju trestal „za jej neposlušnosť“.

Deti majú na Slovensku kamarátov, majú rodinu z jej strany ale aj zo strany otca, s ktorou sa môžu
stretávať, pričom k tomu nepotrebujú špeciálne povolenie. Odkedy sa nachádzajú na území SR, chodí
s deťmi na rôzne výlety, či už idú napríklad do ZOO, je to pre deti niečo nové a zaujímavé, keďže v
Čechách takéto výlety nemohli uskutočňovať. Absolvovali aj množstvo ďalších výletov, ktoré sú pre deti
prospešné a to aj zo zdravotného hľadiska, keďže syn N. je alergik a pobyt na čerstvom vzduchu mu

prospieva.

Deti majú na Slovensku svoju ošetrujúcu lekárku Y.. Y. C.. Sú zdravotne poistené na území SR. V
Čechách zdravotné poistenie nemajú.

S deťmi bývajú na ulici R. X, V., kde majú vynikajúce podmienky pre učenie ale aj pre hranie sa.
Takéto podmienky v ČR nemali vytvorené a to z dôvodu správania sa ich otca, ktorý nemal záujem im
tieto podmienky vytvoriť a o deti v prvých mesiacoch ich narodenia ani neprejavoval záujem. Všetku
starostlivosť nechávala na ňu a ani nedovolil aby jej niekto pomohol.
Dňa 21.1.2015 sa zúčastnili v N. škole Můj projekt ale nejednalo sa o stretnutie za účelom odsúhlasenia

vzdelávacieho programu syna N. na ďalší školský rok ale len o zhodnotenia prvého polroka školského
roku 2014/2015 napriek tvrdeniam otca.

Má za to, že deti majú obvyklý pobyt na území SR, kde boli premiestnené na základe vykonateľného
uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/11/2015 z 28.1.2015.

Aj v prípade ak by súd nemal za preukázané, že sa jedná o oprávnené premiestnenie maloletých detí,
napriek tomu by nemal nariadiť návrat, keďže s ich navrátením nesúhlasí a zároveň existuje vážnenebezpečenstvo, že návrat detí by ich vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo by ich inak priviedol
do neznesiteľnej situácie.

Vážnenebezpečenstvo,ženávratbydetivystavilujmeatopredovšetkýmduševnej,resp.byichpriviedol
do neznesiteľnej situácie odôvodňuje tým, že dňa 29.7.2015 bolo voči otcovi maloletých detí vznesené
obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Dôvodom na vznesenia obvinenia bolo psychické
týranie, ktoré na nej praktizoval otec maloletých detí v ČR a následne aj na Slovensku a ktorého boli
deti svedkami. To pôsobí nepriaznivo na ich psychický stav, čo vyplýva aj z predložených znaleckých

posudkov. Konanie otca maloletých detí vyústilo v januári 2015 až do jej fyzického napadnutia, ktorého
bol svedkom aj najstarší syn N.. Aj po príchode na Slovensko tento stav prenasledovania pretrváva a
to až do takej miery, že sa deti obávali, že ich od nej vezme z čoho mali veľký strach aj naďalej a ich
psychický stav to len zhoršuje.

Pre zdravotný stav detí nie je absolútne vhodné, aby sa vrátili na územie ČR, aby ich otec vytrhol z

prostredia, v ktorom chcú ostať a kde sa cítia bezpečne, kde majú školu, škôlku, lekárov, rodinu. Už aj
v súčasnej dobe deti trpia akútnymi stresovými reakciami a návrat do Čiech by im stav len zhoršil. Otec
sa môže s deťmi stretávať, nenarušuje žiadne ich rodičovské práva, no tieto stretnutia by mali prebiehať
tak, aby deti z nich nemali traumu a aby nezhoršovali ešte viac ich stav. V žiadnom prípade nenarušuje
a nepoškodzuje psychický vývin a formovanie osobností detí, lebo sa im snaží zabezpečiť čo najlepší

život bez strachu a stresu, ktoré by nemali keby sa museli vrátiť naspäť do ČR.

Aj právna úprava obsiahnutá v dohovore prihliada predovšetkým na záujem dieťaťa a na jeho zdravý
fyzický a duševný vývin, keď v dohovore bola zakotvená možnosť nenavrátenia detí pri existencii
vážneho nebezpečenstva, že návrat dieťa by vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak

priviedol do neznesiteľnej situácie. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí treba mať vždy na zreteli
záujem dieťaťa, ktorý je prvoradý aj to aj pri rozhodovaní o vrátení dieťaťa. Vrátenie detí do ČR by bolo
absolútne v rozpore z ich najlepším záujmom, ich otec by naďalej pokračoval vo svojom agresívnom
a majetníckom správaní. Nie je možné považovať za vhodné prostredie pre dieťa žiť s niekým koho
nepriaznivé správanie dosahuje takú intenzitu, že voči nemu bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania

blízkej a zverenej osoby.

Tiež je dôležité poukázať na skutočnosť, že deti nechcú odísť do ČR, čo jednoznačne vyplýva z ich
správania keď sa neustále boja, že po nich príde otec a odvezie ich do Čiech. Nikam nechcú ísť a chcú
zostať s ňou. Uvedené vyplýva aj z lekárskych správ a znaleckých posudkov.

Z uvedeného dôvodu žiadala návrh zamietnuť.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí doručil súdu správu dňa 14.8.2015.

Spisovú dokumentáciu detí tunajší úrad vedie od roku 2015 z dôvodu uznesenia Okresného súdu Košice
I sp. zn. 21P/11/2015. Dňa 2.3.2015 tunajšiemu úradu bola doručená žiadosť o prešetrenie sociálnych
pomerov maloletých detí na uvedenej adrese v Košiciach v Centre pre Medzinárodno právnu ochranu
detí a mládeže Bratislava. Úrad dňa 9.3.2015 zaslal správu z prešetrenia pomerov v rodine. Matka
pravidelne spolupracuje s tunajším úradom, informuje ich o priebehu stretnutí otca s maloletými deťmi,

ktoré sa uskutočňuje v jej prítomnosti. Zároveň predložila aktuálne lekárskej správy, nakoľko s deťmi
od jej príchodu na Slovensko navštevuje pravidelne ambulanciu. Podľa vyjadrení matky deti prejavovali
známky psychickej nepohody.

Dňa9.3.2015úradprešetrilpomerynastranematky.Vdanomčasematkabývalasdeťmivbyteusvojich

rodičov. Išlo o 3-izbový byt, ktorý bol úplne zariadený. Deti mali k dispozícii dve izby, jedna im poslúžila
na spanie a odpočinok a druhá izba bola deťom k dispozícii na hranie. Dňa 16.3.2015 matka zabezpečila
podnájom. Ide o 3-izbový byt, v ktorom daný deň boli prešetrené pomery v byte. Majú deti svoju vlastnú
izbu zariadenú účelným nábytkom, kopou detských hračiek. Matka spolu s maloletými deťmi spí v jednej
izbe a každé dieťa má v izbe svoju posteľ. V domácnosti matky sú vytvorené podmienky na riadnu

osobnústarostlivosťomaloletédeti.Maloletédetibolivčasešetreniavškôlke.Maloletédetivsúčasnosti
navštevujú Y. Š. U. V., Š. L.. F.. Deťom sa v škôlke údajne veľmi páči a do škôlky chodia radi. Detským
pediatrom je MUDr. C.. Podľa vyjadrenia matky deti sú zdravé a matka navštevuje s deťmi so synom
Pedagogicko-psychologickúporadňu.Mal.N.jevškolskomroku2015/2016zapísanýakožiak1.ročníkaA. Š., V. U. V.. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka. Starostlivosť je výborná. Matka sa
deťom aktívne venuje, absolvuje s nimi rôzne výlety aj niekoľkodňové pobyty na Slovensku. Finančne jej
vypomáhajú rodičia. Vzťahy medzi starými rodičmi a deťmi sú veľmi dobré. Spoločne trávia veľa času,

matke okrem financií pomáhajú aj so starostlivosťou.

Kolízny opatrovník vzhľadom na skutočnosť, že matka sa s deťmi zdržiava na Slovensku od februára
2015, čím došlo u maloletých detí k vytvoreniu užšej väzby na matku a následne aj na širšie prostredie
starých rodičov, kamarátov, blízkych príbuzných, navrhol v danom konaní zvážiť nariadenie znaleckého

dokazovania za účelom posúdenia rodinného prostredia a podmienok toho ktorého rodiča k výchove a
starostlivosti tak, aby bol zohľadnený najlepší záujem maloletých detí.

Otec vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané v samotnom návrhu. Nesúhlasí s tým, že by
návrat detí do ČR ohrozil deti na psychickom vývoji a popiera akékoľvek týranie detí, matka detí, pričom
má dostatok dôkazov, ktoré preukazujú, že deti a matka týrané neboli. Myslí si, že ČR ako právny štát

podobne ako SR je schopná zabezpečiť bezpečnosť a ďalší zdravý vývoj detí na svojom území. Deti
majú možnosť pokračovať v prerušenej predškolskej a školskej výuky. Zvlášť sa to týka syna N., ktorý
bol z tohto prostredia vytrhnutý. Otec potvrdil, že v ČR sa zdržiava od roku 2000 a matka od roku 2003
kedy uzavreli manželstvo. V roku 2005 kúpili nehnuteľnosť na hypotéku, pričom v tomto byte bývajú
doposiaľ. Otec uviedol, že matke nikdy súhlas na vysťahovanie detí neudelil. Na výživu detí prispel v

marci 2015 na základe predbežného opatrenia sumou 150,- Eur, následne rozhodnutím Krajského súdu
v Košiciach, kedy bolo predbežné opatrenia prvostupňového súdu zrušené, nemal na základe čoho platiť
výživné. V ďalšom uviedol, že o deti sa starali spoločne. Nepoprel, že matka sa starala viac, pretože on
chodil do práce. So starostlivosťou o deti a domácnosť im pomáhala R. Z., ktorú vyplácal so spoločných
prostriedkov v rozsahu 90,- Kč na jednu hodinu Pomáhala so starostlivosťou o deti a domácnosť po

dobu troch rokov dve, tri hodiny denne. Okrem toho im pomáhali aj rodinný príslušníci väčšinou zo strany
matky. Snažil sa keď chodil do práce a prišiel z práce tak, aby stihol spoločnú večeru, kúpanie, hygienu
a ukladanie detí na spánok. Keď syn nastúpil do školy, snažil sa nosiť maloletého syna do škôlky, do
školy, väčšinou to však bola matka detí. Situácia sa dramaticky zmenila vtedy, keď dvojčatá začali chodiť
do škôlky a starší syn striedavo do školy a do škôlky.

Matka vo svojej výpovedi sa bližšie vyjadrila ku skutočnostiam, ktoré boli obsiahnuté vo vyjadrení zo
dňa 20.8.2015. Uviedla, že keď sa narodil mal. N. presťahovali sa na rok do F., začali sa stupňovať
problémy v rodine s tým, že ich začal ďaleko viac kontrolovať a vedel už v tej dobe, že keď sa vrátia,
že keď ich tam bude držať, obvyklý pobyt získa. Matke zakazoval vycestovať na Slovensko s tým, že

keď odíde bez jej povolenia, tak podá trestné oznámenie na ňu, že uniesla deti. Matka sa ho bála a
bez toho, aby jej niečo odsúhlasil, nesmela nikam odísť bez toho, aby jej to povolil. Dal jej kalendár a
povedal, že má 35 pracovných dní na to, aby si vypísala dovolenku, že je to vysoký nadštandard, pretože
keby bola zamestnaná, tak má maximálne 25 dní dovolenky (35 pracovných dní mohla rozdeliť počas
roka). Ak náhodou chcela zostať aspoň o pár dní dlhšie, bolo jej to zakázané s tým, že ak by zostala

dlhšie, nabudúce nepôjde vôbec alebo jej pobyt skráti o tie dni. Zakazoval jej návštevy, nemohla nikam
chodiť, nakoľko si to neprial ani ku kamarátke a neprial si, aby niekam presúvala deti. Pokiaľ niekam
chcela ísť, mohla cestovať mestskou hromadnou dopravou, pretože auto odmietal. Matka bola s troma
deťmi závislá na MHD a keď chcela niekam za známymi mimo Prahu, tak by to znamenalo dve hodiny
cesty s veľkým kočiarom, s dieťaťom a bola úplne obmedzená. Z uvedeného dôvodu preto radšej nikam

necestovala. Pokiaľ aj bola niekde na návšteve, tak jej následne otec vyčítal, že v domácnosti nie je
všetko urobené a môže odísť iba vtedy keď bude všetko hotové. Návštevy museli dlhodobo plánovať.
V prípade, že návšteva sa dostavila skôr, musela čakať na presnú hodinu, inak ich do bytu nepustil.
Viackrát ostala bez finančných prostriedkov a nemohla si nič kúpiť, prípadne jej zablokoval platobnú
kartu. Pravidelne neuhrádzal včas pravidelné platby, pričom ich prišli plynári odpojiť, pretože bol dlh

30.000,- Kč. Bolo doručených niekoľko výziev. Až po jej telefonáte vyplatil tento dlh. V prípade návštev
jej rodičov vytváral atmosféru, aby rodičia nemohli dlhšie zostať, prípadne povedal, že pokiaľ tam bude
mať rodičov, odíde bývať na hotel. Matka uviedla, že otec vedel o informáciách a o tom čo sa rozpráva s
kamarátkami, nakoľko má doma odpočúvacie zariadenie a vedel do detailov presne odcitovať čo komu
povedala a stále ju za to urážal a že nemá právo rozprávať o tom čo sa deje u nich doma. Uviedol,

že on si môže odpočúvacie zariadenia doma nechať, nemôže mu to ani polícia zakázať, pretože je
to bezpečnostné zariadenie pre domácnosť. Môže si odpočúvať svoju domácnosť. Okrem toho, že ju
odpočúval, kontroloval jej telefóny, emaily, mailovú schránku jej zrušil. Matka uviedla, že nedochádzalo
pravidelne k úhradám do spoločenstva vlastníkov bytov. Vznikol im dlh, pričom ju viackrát vlastnícibytov upozorňovali na to, aby tento dlh vyplatili, prípadne im navrhli splátkový kalendár. K pomoci R. Z.
uviedla, že pokiaľ ona bola vonku s maloletým N., táto zabezpečovala starostlivosť o dvojičky. Čestné
prehlásenie, ktoré R. Z. urobila sa týkalo diania v domácnosti. Následne jej otec zakázal keď zistil, že

dala čestné prehlásenie na súd a nevyplatil ju za posledné mesiace. Niekoľkokrát je povedal, že nemá
právo hovoriť, že nič nerobí, lebo keď niečo urobí jedenkrát tak klame. Pokiaľ raz za rok povysáva,
nemôže povedať, že nevysáva, pretože to urobil. Matka sa starala upratovala celý mezonetový byt. Deti
sa hrali v obývačke, pretože nemali detskú izbu. Spali s ňou v spálni na jednej posteli, otec spával vo
svojej pracovni a hornú časť bytu užíval on. Situácia vlastne bola neznesiteľná, pretože už predtým

vyhľadala pomoc v intervenčnom stredisku a vzhľadom na to, že sa nemohla dostať od detí a bola
sledovaná, odpočúvaná, bolo to pre ňu veľmi komplikované. Potom čo ju fyzicky napadol, tak už sa
bála niekam odísť, pretože kričal na ňu pred deťmi. Zhadzoval ju a urážal pred deťmi. Rozprával aj N.,
že od nej jedlo jesť nebude a nadával na ňu pred deťmi. Na maloleté deti to vplývalo veľmi zle. Aj v
súčasnosti keď sa stretnú, tak na ňu nadáva pred deťmi. Matka potvrdila, že nemala súhlas otca na
premiestnenie maloletých detí. Matka bližšie opísala aj bytové podmienky, v ktorých žili v ČR a deti

nemali vlastnú izbu hoci mali 4-izbový byt. Spali s ňou v spálni na jednej posteli aj keď vyrástli z detských
postieľok. Veci na oblečenie nemala kam ukladať, takže oblečenie bolo v postieľkach a deti spali s ňou
na posteli. Otec spával v pracovni na poschodí. Skriňu zabezpečili až na jej viaceré prosby, pričom ani v
chodbe nebola skriňa a 5-členná rodina mala veci v jednej miestnosti. Otec predložil súdu listinné dôkazy
ohľadne záznamu zo sociálneho šetrenia správa mesta Č., potvrdenie o dochádzke a vyzdvihovania

detí z materskej školy, o platbách z materskú školu.

V ďalšom boli predložené čestné prehlásenia Ing. T. C. o skutočnostiach týkajúcich sa R. H., čestné
prehlásenie Ing. X. Q. ohľadne psychického týrania R. H. zo strany jej manžela, čestné prehlásenie
JUDr. Q. Q. ohľadne skutočností v domácnosti R. H..

Predložené bolo potvrdenie A. Š. V. X, V. a rozhodnutie o prijatí mal. N. H. do 1. ročníka A. Š. L.. V.K.
Y. v školskom roku 2015/2016, rozhodnutie Z. Y. Š. L.. F. o prijatí na predprimárne vzdelávanie mal. V.
H. E. M. H., W.. X.X.XXXX.

Súdu bolo predložené aj uznesenie zo dňa 29.7.20125 ohľadne vznesenia obvinenia proti C. H., W..
XX.X.XXXX za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1., písm. a), písm. b)
Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že v období od roku 2011 až do februára 2015 U. R. U. Č.
a následne aj v Košiciach SR K.. R. H. ako svoju manželku, s ktorou bývali v spoločnom byte psychicky
týral tým spôsobom, že jej nedovolil opustiť domov a to tak, že sa mohla vzdialiť z obce R. iba s jeho

dovolením. Bránil jej v kontakte s priateľmi. Rodinu v SR mohla navštevovať maximálne 35 dní v roku
s tým, že keď nedodrží tento plán dovolenky vyznačený v kalendári, tak na ňu podá trestné oznámenie
o medzinárodnom únose detí, čím sa jej neustále vyhrážal, pred deťmi na ňu kričal, nadával jej, že
„od takej svine sprostej nebude jesť“, ponižoval ju, že ona nič nezarába, že je doma a iba mu vykráda
bankový účet. Vyhlasoval ju za psychicky narušenú a vyhrážal sa jej, že ju dostane do blázninca, vezmú

jej deti a nikdy viac ich neuvidí. V prípade, že ona doma neposlúchala a napríklad odmietla s ním mať
sex, tak jej zablokoval bankomatovú kartu, nenechal jej žiadne peniaze a odišiel aj na niekoľko dní na
služobnú cestu s tým, že nemala za čo deťom kúpiť potraviny, prípadne jej zablokoval internet, telefón,
schválne neplatil účty za domácnosť, kde narastali dlhy a potom ju nechal nech rieši tieto podĺžnosti
napriek tomu, že nemala prístup k peniazom. Sledoval ju koľko času trávi na počítači, s kým telefonuje,

kam chodí, nahrával si ju na mobilný telefón proti jej vôli, pričom v januári 2015 to vyústilo až do fyzického
napadnutia. V marci 2015 zrušil deťom trvalý pobyt na Slovensku a následne sa pokúsil vziať dieťa mal.
N. od matky, pričom týmto spôsobom ju sústavne terorizoval a psychicky týral a jeho správanie v nej
vzbudzuje strach, pričom má obavu o svoj život a zdravie aj o život a zdravie detí.

V trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok pod č. 48/2015 ohľadne týrania blízkej osoby a
zverenej osoby mal. N. H.. Ustanovená znalkyňa záverom uviedla, že ide o vyšetrenie 6-ročného
chlapca. Osobnosť maloletého sa vyvíja neuroticky, nevyrovnane, dominujú vlastnosti ako je plachosť,
introversia, menšia istota v sociálnych vzťahoch, preferencia známych ľudí a situácií na úkor prirodzenej
expresie pri súčasnej potrebe po pozornosti a ocenení. Vo vzťahu k druhým ľudom sa cíti menej

sebavedomo, môže sa prejavovať buď únikovo, uzatváraním a pasívnym pozorovaním alebo aj menej
ohľaduplne pri dosahovaní svojich potrieb, dráždivosťou, instabilitou, svojhlavosťou. Prejavuje vysoký
stupeň identifikácie so svojou rodinou a v jeho behaviorálnom prejave sa premieta odraz jeho rodinya rozporuplný zástoj oboch rodičov vo svojom živote - rezonuje v ňom neistota, nízke sebavedomie a
potreba po pozornosti.

Smerom k rodičom má vytvorené citové väzby, vzťah s matkou sa javí bazálny prioritný v čase vyšetrenia
so znakmi nadmernej separačnej úzkosti. Vzťah k otcovi sa na základe vyšetrenia javí negatívnejšie a
úzkostnejšie ladený, otca sa bojí vnímať z jeho správania negatívne prejavy, ktorým nie vždy rozumie.
Súčasne v jeho prejavení zisťuje znaky naučenej výpovede nie autentických vyjadrení. Prejav dieťaťa
je autentický a korešponduje s verbalizovanými obsahmi behaviorálnym prejavom ako aj projektívnemu

nálezu a kresbe. Celková schopnosť koncentrovať sa na predkladané úlohy sa napriek dobrému
intelektujavíoslabená.Dieťajeemočnenekoncentrované,nepokojnévnútorne,ľahkodráždivé.Emočné
prežívanie výrazne napäté, nie je vnútorne spokojný, v kresbách sú naznačené znaky vnútorných tlakov
z okolia, ktoré sa manifestujú a môže manifestovať aj separačno úzkostnými prejavmi a nadmernou
naviazanosťou na matku a istoty s ňou spojené. Opakovane kontroluje prítomnosť matky a narušuje sa
mu tým aj schopnosť kľudne sa koncentrovať na svoje hry a výkon, jeho psychická pohoda je v čase

vyšetrenia výrazne podmienená kontrolou matky. Pri registrovaní nekomfortu u matky je nepokojný,
nepýta sa jej na dôvod, len jej nadmerne chodí ukazovať hračky, kresby, neustále s ňou udržuje spojenie,
kontrolu. Ostáva plachý, vystrašenejší, úzkosť následne ruší celkový prejav.

Maloletý je schopný popísať prežité udalosti v súlade s prežitou realitou. Nezisťuje sklony k skresľovaniu

skutočnosti, zveličovanie, znaky naučenej výpovede. Popisuje to čo prežil a popisuje to slovníkom
vlastným jeho osobe. Ku skresľovaniu môže dochádzať ale skôr na podklade vývinových charakteristík
a nevedomých emočných dôvodov obrany, ktoré spôsobujú, že uniká zo záťažových spomienok,
opisuje ich stručne, dochádza k znovuoživovaniu pre neho nepríjemných spomienok a preto môže
popisovať situácie stručne bez väčšieho počtu detailov. Realitu bude prirodzene vývinovo popisovať

viac egocentricky, je to prejav potrieb dieťaťa mať istotu, veriť v svoju pravdu a nerado pripúšťa
viacznačnosť, je značne ovplyvnené osobou, na ktorú je naviazané. Rovnako myslenie 6-ročných detí
je charakteristické tzv. centralizáciou, čo je subjektívne podmienená redukciou informácií. Dieťa lipne
na jednom obvykle precepčne nápadnom znaku, ktorý považuje za podstatný a prehliada iné menej
výrazné aj keď objektívne významnejšie.

Mal. N. je nadpriemerne kognitívne vyspelý v emočnom a sociálnom práve sú prítomné znaky
úzkosti, separačné úzkosti obáv o seba a matku, strach z osoby otca. Osobnosť sa vyvíja neuroticky,
nevyrovnane, dominujú vlastnosti ako jej plachosť, introversia, menšia istota v sociálnych vzťahoch. Je
obranne uzatvorený voči všetkému novému najmä je to spojené s otcom a možným situáciám napätia.

Vyslovene znaky týraného dieťaťa v klinickom obraze nezistila, ale konštatuje u neho nevyrovnaný
neurotický odchýlený vývin - kongnitívne nadpriemerná úroveň, emočne a sociálne dieťa inhibované,
plaché, úzkostné so znakmi separačnej úzkosti a a nadmernej citovej naviazanosti na matku. Mal. N.
vníma napätie medzi rodičmi, bojí sa takýchto situácií, pamätá si ich, sú pre neho výrazne skresľujúce,
má strach o svoju mamu, ktorú zjavne prežíval v minulosti opakovane.

Súdu boli predložené aj správy z pedopsychiatrickej ambulancie MUDr. C., z ktorej vyplýva, že deti sú
v strese úzkostné, hyberkinetické. Je im diagnostikovaná akútna stresová reakcia.

Otec predložil psychologický nález na základe psychologického vyšetrenia ohľadne jeho osobnosti.
Psychologický nález bol vypracovaný Y.. Y. S. klinickým psychológom. V závere bolo uvedené, že

vyšetrenie bez známok patologie v zmysle duševnej choroby, resp. poruchy osobnosti, depresia, úzkosť,
paranoidné tendencie, či psychopatie vylúčené, osobnosť klienta je emočne stabilizovaná, samostatná,
sveľmidobrouracionálnoukontrolouaemočnoudiferenciáciou,výraznejšieosobnostnérysyukazujúna
prevažujúce pozitívne prežívanie a náhľad na svet. V sociálnej oblasti uprednostňuje komunikáciu pred
inými taktikami, nemá sklony k manipulácii, či ovládaniu druhých. Stavia skôr na partnerských polohách.

Schopný vytvárať pozitívne sociálne väzby, preferuje priamosť a jasnosť. Vzhľadom k osobnostným
charakteristikám je klient schopný úplne schopne plniť rodičovské výchovné nároky a plniť rolu otca.

Otec predložil súdu aj záruky pri návrate maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu a to :
1. Opustí spoločný plne zariadený 4-izbový byt a umožní ho užívať matke a trom maloletým deťom, ktorý

tam budú mať možnosť mať každá svoju izbu.
2. Prvý mesiac uhradí všetky náklady spojené s užívaním bytu a následne bude hradiť polovicu týchto
nákladov. Menovite ide o mesačné platby, hypotéky, nájmu, zálohové platby za elektrinu a plyn.3. Naďalej bude hradiť všetky náklady spojené s dochádzkou maloletých detí do materskej školy R. a
do Základnej školy Můj projekt.
4. Uhradí náklady na premiestnenie maloletých detí späť do miesta ich obvyklého bydliska v R..

5. Bude deťom hradiť všetky náklady na nutné zdravotné zákroky na nehradené poisťovňou.
6. Naďalej sa bude podieľať na riadnej výchove v športovom a kultúrnom vyžití detí a taktiež im bude
zabezpečovať chutnú a zdravú stravu po dobu kedy ich bude mať vo svojej opatere.
7. V duchu dohovoru čl. 29, ods. 1, písm. d), e) dohovoru o právach dieťaťa bude maloleté deti naďalej
pripravovať na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu mieru, porozumenia, znášanlivosti,

rovnosti pohlavia a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými národnostnými a náboženskými
skupinami a osobami domorodého pôvodu. Ich výchovu bude naďalej zameriavať na posilňovanie úcty
k prírodnému prostrediu, k rozvoju osobnosti detí, ich nadania a duševných schopností v čo najväčšom
rozsahu. Svojou výchovou bude deti naďalej pripravovať na ich aktívny život v dospelosti v slobodnej
spoločnosti a zdôrazňovať rešpekt rodičov detí, ich vlastnú kultúrnu identitu, jazyk a hodnoty a kultúrny
pôvod a hodnoty ostatných.

Otec predložil prehlásenie podpísané C. Y. M., čestné prehlásenie T. K. ohľadne skutočností týkajúcich
sa vzťahu C. H. a jeho manželky R. H., vyjadrenie R.. T. R.Š..

Otec prostredníctvom právnej zást. uviedol, že v právnej veci o navrátení maloletých detí H. do krajiny

obvyklého pobytu súdu v prílohe predložila uznesenie NS SR sp. zn. 6Ccdo 273/2015 z 26.8.2015,
ktorým bolo odmietnuté dovolanie matky a z ktorého jednoznačne vyplýva, že obvyklý pobyt maloletých
detí je v ČR. Ďalej predložila uznesenie Krajského súdu v Prahe sp. zn. 31Co 258/2015 z 31.8.2015,
ktorým bolo čiastočne zmenené uznesenie Okresného súdu Praha - západ sp. zn. 12Nc 73/2014 z
25.8.2015, ktorým bol upravený styk otca s deťmi. V dôsledku zmeňujúce uznesenia KS Praha sa

koniec styku otca s deťmi posunul na každý nepárny týždeň v roku do nedele do 18.00 hod. Vo zvyšku
bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Ide opätovne o ďalší dôkaz v obvyklom pobyte maloletých
detí ako aj dôkaz o tom, že deťom zo strany otca nijaké nebezpečenstvo nehrozí. Napokon predložila
uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 133/2015 z 8.4.2015, ktorým bola odmietnutá sťažnosť
proti rozhodnutiam súdov vo veci rodičovského únosu.

Otec sa k vyjadreniu matky vyjadril písomne prostredníctvom právneho zástupcu dňa 25.9.2015. So
zárukami, ktoré navrhol otec maloletých detí sa nemôže stotožniť. Uvedené záruky nepovažuje za
dostatočné a realizovateľné. Má za to, že ponúknuté záruky nie sú naozaj spôsobivé zabezpečiť
bezproblémový návrat maloletých detí do ČR bez akejkoľvek ujmy. Deti žijú na území SR už viac ako

pol roka. Sú tu absolútne spokojné. V byte, v ktorom momentálne bývajú síce deti nemajú každé vlastnú
izbu, ale to nemali ani keď bývali ešte v ČR. Do septembra 2014 dokonca nemali ani jednu detskú
izbu. Potom otec zriadil jednu detskú izbu pre najstaršieho syna N. a dvojičky M. a V. naďalej spávali
s matkou v spálni. V súčasnosti otec tiež nezriadil pre každé dieťa samostatnú izbu. N. detskú izbu
(zriadenú v septembri roku 2014) prerobil pre dvojčatá a svoju pracovňu pre N.. Pracovňa nie je vhodnou

izbou pre maloleté dieťa. Poličky a skrine sú umiestnené vysoko. N. do nich ani nedosiahne a nie sú
prispôsobené pre veci, ktoré potrebuje dieťa ale na vybavenie kancelárie. Otec podľa jej názoru len
vypratal svoje pracovné veci z tejto izby, pričom tam ostal aj pôvodný kancelársky nábytok, nakoľko
tento bol do danej kancelárie robený na mieru. Náklady na bývanie v ČR sú omnoho vyššie ako na
Slovensku. V prípade ak by sa presťahovali do ČR, musela by dať výpoveď v práci a urýchlene si nájsť

prácu tam. Aj keby si prácu našla, kým by bola v práci, nemal by sa kto postarať o deti. Na Slovensku
jej s tým dokáže pomôcť rodina, no v Čechách sú od rodiny odtrhnutí. S najvyššou pravdepodobnosťou
by musela cestovať do práce do Prahy, čo je veľmi nepraktické, keďže tieto dve mestá sú vzdialené
od seba takmer polhodinu cesty. Predtým by musela vychystať deti do školy a škôlky a rozniesť ich.
Zabezpečenie si práce, by pravdepodobne tiež trvalo istý čas, nedokázala by už od druhého mesiaca

hradiť polovici výdavkov, ktoré otec vyčíslil na sumu 12.000 Kč. N Slovensku sú výdavky na bývanie
omnoho menšie. Z jej príjmu a z pomocou rodičov dokáže deťom zabezpečiť na Slovensku bývanie.
Byt, ktorý majú na Slovensku je prispôsobený aj jej príjmom a zároveň sú v ňom deti spokojné. Pokiaľ
ide o bývanie v ČR, po presťahovaní by nebola schopná uhrádzať ani polovicu nákladov spojených s
užívaním bytu v R.. Tým by boli deti vážne ohrozené. Nemôže sa stotožniť s prehlásením otca ohľadne

nákladov spojených s dochádzkou detí do materskej školy R. a do základnej školy Můj projekt. Ako
vyplýva zo samotného vyjadrenia Materskej školy R. zo dňa 3.3.2015, otec v minulosti pravidelne a na
čas neuhrádzal náklady spojené s dochádzkou detí do škôlky. V súčasnosti podľa jej vedomostí otec
nehradí náklady spojené so školou Můj projekt. Škola Můj projekt je veľmi nákladná a stojí približne6.000 Kč mesačne. Na Slovensku navštevuje N. základnú školu, V. X, V., kde sa mu páči. Každý deň
chodí do školy nadšený domov. Rád si robí domáce úlohy a častokrát sa už cez víkend teší, že opäť
pôjde do školy. Náklady na základnú školu sú 8 Eur mesačne, čo je neporovnateľné oproti nákladom za

školu Můj projekt. V Základnej škole V. X, V. sa mu dostáva výborné vzdelanie, keďže N. je umiestnený
do špeciálnej triedy pre intelektovo nadané deti. A. Š. V. X poskytuje špeciálny výchovno - vzdelávací
program A progen (alternatívny program edukácie nadaných) a patrí do siete 29-ich škôl, ktoré poskytujú
vzdelanienadaným.N.saobáva,žebyhootecodhlásilzoškoly,ktorúteraznavštevuje.Nebolobyvjeho
záujme, aby z tejto školy odišiel. Pokiaľ ide o náklady na premiestnenie detí do ČR uvádza, že deti v ich

vekumajúdopravuzadarmoapretotútozárukupovažujezazavádzajúcu.Otecmaloletýchdetísavôbec
nezaručil, že uhradí náklady na presťahovanie ich vecí. Ani jedno z maloletých detí zatiaľ neabsolvovalo
žiadny zdravotný zákrok, ktorý by bol poisťovňou nehradený a preto má za to, že navrhovateľ by mal
špecifikovať aké konkrétne zákroky mal na mysli. Otec sa do dnešného dňa s deťmi nezúčastňoval na
žiadnych športových aktivitách a ani na kultúrnych akciách. Matka deti navštívila bicyklovať a korčuľovať,
venovalasaim,športovalasnimivprípade,žemohliísťvonpopredchádzajúcomsúhlaseotca.Približne

50 metrov od bytu v R. bol bazén, kde s deťmi chodili plávať ale otec ich nikdy plávať nenaučil. Na
Slovensku deti pravidelne navštevujú krúžky, ktoré im prinášajú ako športové aj kultúrne vyžitie. Všetky
tri deti 2x do týždňa navštevujú ľudový súbor Jahôdka, V. chodí na spevokol a M. na futbal. V. a M.
tiež majú v škôlke krúžok zumby. Otec detí im nikdy sám nevaril a keď im mal zabezpečiť stravu, tak
ich zobral do reštaurácie, preto nevie čo má konkrétne na mysli pod zabezpečením chutnej a zdravej

strany ako uvádza v bode 6 svojho prehlásenia. V skratke sa vyjadrila aj k čestnému prehláseniu C. Y.
M. a T. K., ktoré boli predložené do spisu. Prehlásenie C. Y. M. nepovažuje za objektívne, jedná sa o
človeka závislého od príjmu z firmy na otca, ktorý sa stretáva s ním raz maximálne 2x týždenne. Nemôže
mať žiadny reálny prehľad o ich rodinnom živote. Všetko čo o ňom vie, je známe len s tvrdení otca. S
maloletým N. sa stretol len raz náhodne v nákupnom centre ako sám uvádza a následne párkrát keď ho

otec vzal do svojho zamestnania. Za ten čas si nemohol vytvoriť reálny obraz o tom akým je otcom. Nikdy
nebol u ich doma. Má za to, že kolega z práce nie je dostatočne zaangažovaný do rodinného života
tak, aby mohol poskytnúť prehlásenie tohto druhu. Toto čestné prehlásenie nepovažuje za dostatočne
preukázané. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie T. K., rada by uviedla, že sa sporadicky stretávali približne
od roku 2003. Dôvodom na obmedzenie stretnutí však nebola skutočnosť, že sa jej narodili deti, keďže

N. bol narodený medzi prvými. Na obmedzenie stretnutí museli byť preto iné dôvody. Prvýkrát bol u nich
doma T. K. keď mal N. 3 roky alebo keď mal N. 3 alebo 4 mesiace začiatkom roku 2009. Ich vzťahy určite
neboli natoľko intenzívne, aby sa pravidelne mesačne alebo do konca týždňa nestretávali. Následne sa
s T. K. stretli až v roku 2014 ako aj sám uviedol. Gril párty sa nezúčastnila pre zdravotné problémy, bolo
jej nevoľno a dokonca bola privolaná záchranka. T tohto dôvodu deti s otcom aj odišli z párty. Po tejto

párty a kúpaní v bazéne boli dvojčatá choré, mali horúčky. Matka má za to, že to nie je vhodný dôkaz
vzornej starostlivosti otca. Poukázala aj na skutočnosť, že otcovi je umožnené s deťmi sa stýkať. Styk
sa uskutočnil aj cez víkend 11.9. a 14.9.. V prílohe predložila stručný popis v priebehu tohto styku. Má za
to, že návrat detí do ČR nie je v ich najlepšom záujme. Túto skutočnosť nemôže meniť ani záruky, ktoré
by poskytol otec. Matka naďalej trvá na tom, že návrat detí do ČR nie je možné realizovať bez duševnej

ujmy a bez toho, aby boli uvedené do inej neznesiteľnej situácie a preto by súd ich návrat nariadiť nemal.

Kolízny opatrovník po opakovanom prešetrení pomerov na strane matky spolu s maloletými deťmi
uviedol, že táto býva s deťmi v 3-izbovom byte. V byte sú vytvorené vhodné podmienky na riadnu osobnú
starostlivosť. S deťmi bol vykonaný aj pohovor v prirodzenom domácom prostredí bez prítomnosti matky.

Vzhľadom na mladšie deti sa viedol pohovor len s N.I. H. vzhľadom k tomu, že V. a M. sú vo veku kedy
viesť rozhovor nebol s deťmi možný. N. hneď pri vstupe do bytu do ich spoločnej izby sa pohovoru bránil,
pretože sa bál, že sa ho bude pýtať na to, aby sa vrátili späť do miesta pobytu v ČR. Nechceli ísť hneď,
spočiatku začal plakať, že on sa tam nechce vrátiť, pretože tatík mu neustále opakoval, že keď sa vráti,
takonhoužmamkenikdynedá.NatonáslednekolíznyopatrovníkupokojovalN.stým,žesatonestane,

že by prišiel o mamku alebo o tatíka, pretože to nie je možné. Mal. N. kolíznemu opatrovníkovi ukázal
zošity 1. ročníka základnej školy. Začiatky boli úplne v poriadku, našiel si veľa kamarátov. Domácnosť
je vzorná, deti reagovali spontánne. V byte majú detské hračky vytvorené podmienky s tým, že spia v
jednej izbe s matkou ale každé dieťa má svoju posteľ. Ďalšia izba slúži pre deti len na hranie a druhá
na detský odpočinok.

Otec a právna zást. otca v záverečnej reči zotrvali na podanom návrhu, pričom je toho názoru, že
miestom obvyklého pobytu maloletých detí je ČR. Poukazuje na Haagsky dohovor, pričom navrátenie
maloletých by malo byť pravidlom. Výnimky z tohto kedy k navráteniu nemá dôjsť, napriek tomu, žedošlo k nezákonnému premiestneniu alebo zadržaniu, sú výnimkami preto sú výnimočné a má sa k nim
pristupovať len zriedkavo. Nemyslí si, že v danom prípade je preukázané, že by navrátením detí by
im hrozila psychická ujma. Navrátením do miesta kde dlhodobo žili a nebol problém, majú vytvorené

všetky podmienky. Opatrovnícky súd koná o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
a otec je schopný poskytnúť záruky, ktoré sám deklaroval. V prípade, že by súd uložil iné záruky, tieto
by akceptoval. V plnom rozsahu poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu, Krajského súdu v Prahe,
na predložené čestné prehlásenia otcom, psychologický posudok otca a na navrhnuté záruky a súd mal
nariadiť návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu.

Právna zást. matky v záverečnej reči uviedla, že navrátenie detí by mala byť v princípe jednoduchá
záležitosť, pričom to tak nie je. Podľa ich názoru obvyklý pobyt nevytvára len trvalé bydlisko, ktoré
navyše takisto trvalé bydlisko týchto detí bolo na území SR a trvalý pobyt vytvárajú aj väzby. Primárnym
záujmom akéhokoľvek konania súdu vo veci maloletých detí je záujem maloletých detí a to čo je pre nich
najlepšie a pokiaľ Haagsky dohovor predpokladá návrat detí do krajiny obvyklého pobytu ako pravidlo,

ktoré má výnimky, tak aj jasne stanovuje v akých prípadoch sa tieto výnimky majú použiť. Nestotožňuje
sa s opakovaným tvrdením právnej zást. otca, že ustanovenie, ktoré hovorí o návrate sa nenariadi, ak
existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat detí by vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo inak ich
priviedol do neznesiteľnej situácie. Poukazovala na množstvo judikátov, ktoré pojednávajú o navrátenie
detí. Poukazuje na to, že maloleté deti sú na území SR spokojné, šťastné, majú záujmové krúžky, rodinu,

väzby, priateľov, školu, škôlku, mal. N. výberovú školu pre veľmi nadané deti, v ktorej sa adaptoval a
cíti sa v nej dobre. Maloletý neprezentuje svoju vôľu vycestovať do ČR. Ich opakovane prezentovaná
nevôľa alebo strach vrátiť sa do ČR vypovedá o mnohom. V ďalšom uviedla, že nie je pravdou, že by v
ČR neboli nejaké problémy v uvedenej domácnosti, práve naopak, v Čechách tieto problémy boli a bolo
ich veľa. Tieto práve viedli k podaniu návrhu na rozvod manželstva a viedli k ďalším konania, ktoré sú

vedené. Potvrdila, že k vycestovaniu matky s deťmi došlo na základ uznesenia vydaného slovenským
súdom. Toto predbežné opatrenie bolo vykonateľné. Na základe neho matka vycestovala všetky väzby,
ktoré tu majú, osvedčuje obvyklý pobyt na území SR a teda nemožno hovoriť o neoprávnenom držaní
detí. Poukázala na to, že matka jasne vysvetlila akým spôsobom komunikovala len cez krízové centrum
v Čechách, pretože nemala iný komunikačný kanál. Vysvetlila, že nevedela akým spôsobom ak daný

advokát alebo právny zástupca v ČR rieši, kde má podať návrh a pod.. Poukazuje na skutočnosť, že
Haagsky dohovor nepripúšťa vydanie detí v každom prípade a nepripúšťa vydanie detí práve v danom
momente ak to nie je v ich prospech, čo bolo v konaní preukázané. Celú situáciu dokresľuje skutočnosť,
že jediné čestné prehlásenia, ktoré boli predložené zo strany otca, boli predložené ľudmi, ktorí jeho a
deti videli 2x, 3x. Navrhla, aby súd návrh zamietol a nenariadil návrat detí do ČR.

Kolízny opatrovník vo svojej záverečnej reči poukázal na vykonaný rozhovor s maloletými deťmi a
pridržiaval sa svojho písomného stanoviska, na ktorom v plnom rozsahu zotrval.

Podľa článku 1 ods. 2 Ústavy SR Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá

medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorým je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Podľa článku 1, písm.a/ Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí je
publikované oboznámením Ministerstvo zahraničných vecí SR pod č. 119/2001 Z.z. prijatého Haagskou
konferenciou medzinárodného práva súkromného 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú republiku vstúpil v

platnosť 1.2.2001 ( ďalej len Dohovor ). Predmetom tohto Dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí
neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom zmluvnom štáte.

Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak:
a/ je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď

spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním,
b/ v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo
samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. Opatrovnícke
právo uvedené v písmene a/ možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia

súdu, alebo právneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny
orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba,
ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že:

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho

inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

Podľa článku 17 Preambuly Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES č. 1347/2000) v prípadoch neoprávneného premiestnenia dieťaťa sa
má bez odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa a na tento účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky dohovor
z 25.10.1980 doplnený ustanoveniami tohto nariadenia najmä článku 11.

Podľa článku 11 ods. 4 Nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13, písm.b/
Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie
ochrany dieťaťa po jeho návrate.
Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občiansko-právnych aspektoch, medzinárodných únosov detí

( ďalej len Haagsky dohovor ), ktorými sú viazané všetky členské štáty sa aj naďalej uplatňuje medzi
členskými štátmi. Nariadenie dopĺňa Haagsky dohovor z roku 1980 o určité ustanovenia, ktoré sa
uplatnia v prípadoch únosu dieťaťa medzi členskými štátmi. Pravidlá Nariadenia majú prednosť pred
normami dohovoru vo vzťahoch medzi členskými štátmi vo veciach, na ktoré sa uplatňuje Nariadenie.
Cieľom Nariadenia je zabrániť rodičovskému únosu dieťaťa medzi členskými štátmi a pokiaľ k tomu

predsa len dôjde zabezpečiť okamžitý návrat dieťaťa do jeho členského štátu pôvodu. Na určení
Nariadenia sa únos dieťaťa vzťahuje na neoprávnené premiestnenie aj na neoprávnené zadržiavanie
( čl. 2 ods. 11 ). Ak bolo dieťa unesené z jedného členského štátu do iného členského štátu,
nariadenie zaručuje, že súdy členského štátu pôvodu si aj napriek únosu zachovávajú právomoc
rozhodovať v otázke opatrovníckeho práva. Keď súd v dožiadanom členskom štáte dostane žiadosť o

návrat dieťaťa postupuje podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 v znení ustanovení nariadenia. Ak
súd dožiadaného členského štátu rozhodne, že dieťa sa nevráti, okamžite zašle vyhotovenie svojho
rozhodnutia príslušnému súdu členského štátu pôvodu. Tento súd môže na návrh účastníka preskúmať
otázku opatrovníckeho práva.

Predmetom tohto konania je návrh otca na navrátenie maloletého dieťaťa z dôvodu jeho neoprávneného
premiestnenia z Českej republiky na územie Slovenskej republiky, preto súd právny vzťah medzi
účastníkmi konania posudzoval podľa Haagskeho dohovoru. O občiansko-právnych aspektoch
medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý dňa 25.10.1980 podpísaný v mene Českej a Slovenskej
federatívnej republiky dňa 28.12.1992 a Slovenská republika vyslovila súhlasným dohovorom

dňa 15.6.2000. Z citovanej právne úpravy týkajúcej sa predmetu konania vyplýva základný cieľ
predmetného dohovoru a to zaistenie bezodkladného návratu dieťaťa protiprávne premiestneného alebo
zadržiavaného v niektorom zmluvnom štáte. Premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa sa považuje za
protiprávne vtedy, ak k nim dôjde k porušeniu práva starostlivosti o dieťa, ktoré má osoba, inštitúcia
alebo ktorýkoľvek iný orgán podľa právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt

bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním.

Podľa čl. 13, písm.b/ Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo
správnyorgándožiadanéhoštátunemusínariadiťnávratdieťaťa,akosoba,inštitúciaaleboináprávnická
osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením preukáže, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa

vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Podľa uvedeného článku súd nie je povinný nariadiť návrat, ak by dieťa bolo vystavené fyzickej alebo
duševnej ujme alebo ak by sa dostalo do neznesiteľnej situácie. Nariadenie rozširuje povinnosť nariadiťnávrat dieťaťa aj na prípady, kedy by dieťa mohlo byť vystavené takejto ujme, ale napriek tomu je
preukázané, že orgány v členskom štáte pôvodu vykonali alebo sú pripravené vykonať primerané
opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate. Súd musí tento aspekt posúdiť na základe

okolnosti daného prípadu. Nestačí, že v členskom štáte pôvodu takýto postup na ochranu dieťaťa
existuje, ale musí byť preukázané, že orgány v členskom štáte pôvodu prijali konkrétne opatrenia na
ochranu daného dieťaťa.

Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí

s návratom a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Nariadenie
posilňuje právo dieťaťa vyjadriť sa v konaní. Preto súd dá dieťaťu možnosť vyjadriť sa v konaní, ak to s
ohľadom na vek alebo stupeň vyspelosti dieťaťa nepovažuje za nevhodné.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obvyklý pobyt maloletých detí bol v ČR na
území mesta R.. Manželstvo rodičov maloletých detí doposiaľ právne trvá aj keď bol podaný návrh na

rozvod manželstva. Viacero konaní ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
je vedené pred príslušnými súdmi v ČR - v Prahe. Matka na územie SR pricestovala spolu s maloletými
deťmi vo februári 2015. Predchádzala tomu skutočnosť nariadenia predbežného opatrenia Okresným
súdom Košice I sp. zn. 21P/11/2015, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky,
otec zaviazaný prispievať na ich výživu a matke povolil vycestovať na územie SR. Po podaní odvolania

otcom proti predmetnému uzneseniu Krajský súd v Košiciach zmenil uznesenie tak, že konania zastavil
s tým, že obvyklý pobyt maloletých detí je v ČR. Napriek uvedenému matka naďalej ostala na území SR
spolu aj s maloletými deťmi. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode ohľadne bydliska
maloletých detí, matka naďalej zotrvala na území SR, podal otec návrh na nariadenie návratu maloletých
detí do krajiny obvyklého pobytu. Vykonaným dokazovaním s prihliadnutím na pripojené listinné dôkazy

rozhodnutia súdov na území SR a ČR súd dospel k záveru, že matka neoprávnene premiestnila a
zadržiavala maloleté deti na území SR. Z uvedeného dôvodu je preto toho názoru, že maloleté deti patria
pod jurisdikciu súdov v ČR a teda žiadny súd na území SR nemá právomoc rozhodovať o mieste bydliska
maloletých detí. Na základe vykonaného dokazovania a zváženia súdu pre premiestnenie maloletých
deti z ČR na Slovensko prislúcha obom rodičom a to aj napriek tomu, že medzi rodičmi došlo k tejto

nezhode a bol podaný návrh na rozvod manželstva. Takéto premiestňovanie alebo zadržiavanie dieťaťa,
ktoré je porušením opatrovníckeho práva podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom malo
dieťa obvyklý pobyt pred únosom. Opatrovnícke právo sa vykonáva spoločne vtedy ak jeden z nositeľov
rodičovskýchprávapovinnostínemôžerozhodnúťomiestepobytudieťaťabezsúhlasudruhéhonositeľa
rodičovských práv a povinností. Z toho vyplýva, že premiestnenie dieťaťa z jedného členského štátu do

iného, bez súhlasu dotknutej osoby je podľa nariadenia únosom dieťaťa. V danom prípade je teda súd
toho názoru, že ide o otázku, o ktorej mali rozhodnúť obaja rodičia a pokiaľ súhlas s vycestovaním matky
a maloletých detí na územie SR otcom daný nebol a nebol nahradený ani rozhodnutím príslušného súdu
v ČR, takéto konanie matky súd považuje za neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa.

Pokiaľ dôjde k protiprávnemu premiestneniu alebo zadržaniu dieťaťu a pokiaľ je podaný rodičom návrh
na vrátenie dieťaťa do jedného roku od protiprávneho zadržania alebo premiestnenia, musí súd nariadiť
vrátenie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá len vtedy, ak je daná niektorá z
výnimiek uvedených v citovanom čl. 13 prípadne čl. 20 Dohovoru. Vzhľadom na to, že Česká republika
a Slovenská republika sú členmi EÚ, pre posúdenie týchto výnimiek platia aj ust. Nariadenia rady (ES

č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností ), ktorý v čl. 11 upravuje podmienky pre návrat dieťaťa. Podľa čl. 11 ods.
2 pri uplatňovaní čl. 12 a 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980 sa musí zabezpečiť, aby sa dieťaťu dala
možnosť vyjadriť sa v konaní, ak sa to s ohľadom na jeho vek alebo stupeň vyspelosti nejaví nevhodné.

Keďže otec podal svoj návrh v lehote jedného roka po premiestení maloletých detí z ČR na Slovensko
bola splnená zákonná podmienka pre rozhodnutie súdu o navrátenie maloletých detí do miesta ich
obvyklého pobytu. Súd považuje, že maloleté deti boli neoprávnene premiestnené a zadržiavané na
území SR od februára 2015. Súhlas otca s pobytom na území SR daný nebol. Nič na tom nemení
ani skutočnosť, že bolo nariadené predbežné opatrenie Okresným súdom Košice I vo veci sp. zn.

21P/11/2015, ktoré bolo aj vykonateľné a to z dôvodu, že Okresný súd Košice I nemal právomoc
na rozhodovanie vo veci z dôvodu, že obvyklým pobytom maloletých detí bola ČR. Rodičovská
zodpovednosť patrí obom rodičom. Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach pri výkone
rodičovskej zodpovednosti rozhodne súd. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že o podstatných veciachtýkajúcich sa maloletých detí musia rozhodovať rodičia spoločne. Pokiaľ sa nedohodnú rozhodne súd.
V danom prípade by mal rozhodovať súd v ČR, nakoľko maloleté deti patria pod jurisdikciu súdov v ČR.
Z uvedeného vyplýva, že matka maloletých detí sama nemohla rozhodnúť o tak podstatnej záležitosti

ako je premiestnenie maloletých detí z ČR na Slovensko a potrebovala k tomu súhlas druhého rodiča.
V konaní nebolo preukázané, že by otec s trvalou zmenou miesta pobytu detí súhlasil.

Vzhľadom na okolnosti prípadu súd nepristúpil k výsluchu mal. N. W.. X.X.XXXX z dôvodu, že boli
predložené súdu lekárskej správy a znalecký posudok vypracovaný znalcom v rámci trestného konania.

Maloletý N. bol vypočutý kolíznym opatrovníkom, pričom kolízny opatrovník predniesol súdu, že maloletý
neprejavil záujem vrátiť sa na územie SR. Čo sa týka výsluchu maloletých detí V. a M., W.. X.X.XXXX
pohovor nevykonal vzhľadom na vek maloletých detí. Z uvedeného dôvodu preto súd v konaní s
ohľadom na vek a stupeň vyspelosti maloletých detí nepovažoval ich výsluch za vhodný. Poukazuje na
skutočnosť, že maloleté deti sú vplyvom okolností v rodine vystavené opakovanému stresu a emočnej
labilite, preto súd v záujme ich zdravého psychického vývinu nenariadil výsluch na súde a z uvedeného

dôvodu preto nenariadil ale ani znalecké dokazovanie znalcom. Poukazuje aj na tú skutočnosť, že mal.
N. už bol v rámci trestného konania vyšetrený a bol vypracovaný znalecký posudok Mgr. N., pričom tento
považoval za dostatočný a hodnoverný.

Súd si je vedomý interpretácie článku 13, písm. d) Dohovoru, ktorý je tak reštriktívny a súdy by o

jeho aplikácii mali uvažovať iba vo výnimočných prípadoch. Je však toho názoru, že rozhodnutím o
návrate by boli deti vystavené fyzickej a duševnej ujme, prípadne by boli privedené do inej neznesiteľnej
situácie. Európsky súd pre ľudské práva vo všeobecnosti konštatoval, že Haagsky dohovor musia byť
interpretované v súlade a bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa.
Súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu vrátane tvrdení o vážnej ujme, ktorá by

dieťaťu v prípade návratu mala hroziť, v ostatnom období sa v judikatúre ESĽP vo veciach rodičovských
únosov detí čoraz častejšie prejavuje názor, že návrat dieťaťa nemá byť v prípadoch, keď je Haagsky
dohovor aplikovateľný, nariadený automaticky alebo mechanicky a najlepší záujem dieťaťa musí byť
posudzovaný v každom jednotlivom prípade a závisí od škály individuálnych okolností konkrétne od veku
a stupňa vyspelosti, prítomnosti alebo absencie rodičov, okolia a skúseností. Z procesného hľadiska má

národný orgán konať na základe úplného preskúmania celkovej rodinnej situácie a faktorov materiálnej,
emocionálnej, zdravotnej, psychologickej a podobnej povahy (rozsudok ESĽP č. 41615/07, Neulinger a
šuruk v. Švajčiarsko zo 6.7.2010).

Uvedené naznačuje, že ESĽP vyžaduje preskúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa v širšom kontexte ako

len vo vzťahu k posúdeniu či nie sú dané okolnosti podľa čl. 13, resp. čl. 20 Haagskeho dohovoru,
teda výnimky z povinnosti nariadiť návrat. Rozsah posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa a rozsah
dokazovania, ktoré sú vyvoditeľné z aktuálnej judikatúry ESĽP by mal byť v konaní zohľadnený.

Z množstva predložených listinných dôkazov tak otcom ako i matkou jednoznačne vyplýva, že vzťahy

medzi rodičmi sú vážne narušené a komplikované. Títo nevedia komunikovať ohľadne maloletých detí.
Uvedené nezhody medzi rodičmi sa prejavili aj v názore maloletého N., čo vyplýva z jeho vyjadrení pred
kolíznym opatrovníkom. Vzhľadom na komplikovanú situáciu v rodine kedy matka podala na otca trestné
oznámenie a následne bolo vznesené obvinenie na otca za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
vyplýva, že matka celkovú situáciu v rodine a správanie sa otca vo vzťahu ku nej vnímala ponižujúco,

čo vyplýva aj z odôvodnenia predmetného uznesenia, kedy matka podrobne opísala spolužitie s otcom.
V ďalšom poukazovala aj na nevhodné správanie sa otca vo vzťahu ku nej kedy ju sledoval a nahrával
prostredníctvom mobilného telefónu. Sledoval ju koľko času trávi na počítači, s kým telefonuje. Nemala
prístup k peniazom, nemala za čo kúpiť deťom potraviny, prípadne jej zablokoval internet, telefón,
schválne neplatil účty za domácnosť, pričom narastali dlhy. Táto situácia nepriaznivo vplývala nielen na

matku ale aj na maloleté deti, ktoré sú na ňu veľmi citovo naviazané. Prejavuje sa to aj v správaní mal.
N., ktoré bolo opísané v znaleckom posudku Mgr. N.. V ďalšom poukazuje aj na tú skutočnosť, že tak
otec ako i matka sú občanmi SR, celá rodina matky i otca býva v Košiciach, pričom maloleté deti majú
vytvorenú úzku citovú väzbu s najbližšou rodinou, ktorá sa nachádza práve na území SR.

Vyhodnotiacobsahvykonanéhodokazovania,správukolíznehoopatrovníka,osobnústarostlivosťmatky
o dieťa, postoje otca k veci súd dospel k záveru, že v danej veci je možné aplikovať článok 13, písm.
b) dohovoru ako výnimku s poukazom na záujem maloletého dieťaťa a to z dôvodu, že nariadením
návratu by boli maloleté deti vystavené duševnej ujme. I keď je nesporné, že matka deti neoprávnenepremiestnila na územie SR, faktom je že deti na území Slovenska žijú od februára 2015. Maloletým
deťom sa na území SR poskytuje primeraná starostlivosť, navštevujú školy, deťom je nastavený určitý
režim, ktorému sa podrobujú. Pri rozhodovaní o nariadení návratu súd takisto posudzoval aj vzťah matky

a detí, ktoré sú na ňu zvyknuté, táto zabezpečovala a zabezpečuje celodennú starostlivosť a rovnako
aj prípadné odlúčenie matky od detí. Ďalej poukazuje na listinné dôkazy, ktoré boli súdu predložené a
na uznesenie ohľadne vzneseného obvinenia voči osobe otca, pričom v súčasnosti si otec vyživovaciu
povinnosť voči maloletým deťom neplní. Prípadná zmena prostredia a odlúčenia detí od matky podľa
názorusúdubytietopriviedlodoneznesiteľnejsituácie,pretonávratmaloletýchdetídokrajinyobvyklého

pobytu nenariadil. Pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy všetky listinné dôkazy a znalecký posudok
vypracovaný Mgr. N. v trestnom konaní, kde maloletý bol podrobne vyšetrený aj k tejto situácii. V
ďalšom mal. N. vzhľadom na svoj vek a stupeň vyspelosti vyjadril svoje potreby a priania pred kolíznym
opatrovníkom.

Na záver súd konštatuje, že vychádzajúc zo znenia Dohovoru a doposiaľ vykonaného dokazovania bolo

jednoznačne preukázané, že miestom obvyklého pobytu maloletých detí je územie Českej republiky.
Slovenská republika ako jeden zo štátov jednotného európskeho justičného prostredia, ale ako aj jeden
zo signatárov dohovoru, ktorý má prednosť pred právnym poriadkom SR je dohovorom viazané. Napriek
tomu súd zodpovedne zvažoval a aplikoval čl. 13, písm. b) dohovoru na prejednávanú vec a poukazuje
na odôvodnenie rozhodnutia.

Podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

V platnom znení Občianskeho súdneho poriadku nie je zakotvené konanie o návrate maloletého dieťaťa

do krajiny obvyklého pobytu. Keďže svojou podstatou ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa, súd analogicky aplikoval ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p.

Vzhľadom na uvedené, preto rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.