Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229605
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6112229605.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci navrhovateľa CASPER UNION, s.r.o., Olivova 948/6, 110 00 Praha
1, IČ: 248 30 801, zastúpeného Mgr. Martinom Strakom, advokátom, Londýnská 674/55, 120 21 Praha
2, proti odporcovi D. E., A.. XX. XX. XXXX, H. XXX/XX, XXX XX F. X, o zaplatenie 54.183,61 Kč s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.

Súd odporcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd v r a c i a navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 121,80 Eur a ž i a d a
Slovenskú poštu, a. s. - prevádzkovateľ systému, 975 99 Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36
631 124, aby túto časť vrátila navrhovateľovi v lehote 30 dní od doručenia rovnopisu tohto právoplatného

uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Spoločnosť CCRB, a.s., Olivova 948/6, 110 00 Praha, IČ: 247 23 576, sa svojim návrhom domáhala
od odporcu zaplatenia sumy 54.183,61 Kč s príslušenstvom z titulu zmluvy o vydaní kreditnej karty. V
priebehu konania došlo k fúzii spoločnosti CCRB, a.s. s navrhovateľom, v dôsledku čoho spoločnosť
CCRB, a.s. zanikla a dňa 31. 12. 2015 bola vymazaná z obchodného registra s tým, že jej právnym

nástupcom sa stal navrhovateľ. Preto súd v zmysle § 107 ods. 4 OSP pokračuje v konaní s
navrhovateľom.

V priebehu konania súd od otca odporcu zistil, že tento nebýva na adrese uvedenej v návrhu (S. XX, W.
W.), ale v Českej republike v mieste výkonu svojej práce na adrese H. XXX/XX, F.. Odporca taktiež sám
písomne uviedol, že sa zdržuje v Českej republike na vyššie uvedenej adrese.

V predmetnej veci ide o spor s cudzím prvkom, nakoľko navrhovateľ aj odporca majú domicil v Českej
republike, a preto je potrebné posúdiť, čí má tunajší súd medzinárodnú právomoc. Súd posúdil svoju
právomoc podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I“) vzhľadom na vecnú a
časovú pôsobnosť uvedeného nariadenia. Predmetom sporu je pohľadávka zo zmluvy o vydaní kreditnej

karty medzi dodávateľom a spotrebiteľom, teda ide o občianskoprávny vzťah. Navrhovateľ podal svoj
návrh na tunajší súd dňa 29. 11. 2012, teda po tom, čo nariadenie Brusel I vstúpilo do platnosti v
Slovenskej republike i v Českej republike (t. j. vstupom týchto krajín do Európskej únie dňa 01. 05.
2004) a taktiež na neho nie je možné aplikovať novšie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 1215/2012 z 12. 12. 2012 (Brusel I bis), keďže v zmysle prechodného ustanovenia čl. 66 ods. 1
uvedeného nariadenia sa toto nariadenie použije len na konania začaté po 10. 01. 2015.Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Brusel I, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na
súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. a) nariadenia Brusel I, osobu s bydliskom na území členského štátu možno
žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré

je predmetom žaloby.

Podľa čl. 16 ods. 1 a ods. 2 nariadenia Brusel I, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy
buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta
bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu,
v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 24 nariadenia Brusel I, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia
má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní,
ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú
právomoc podľa článku 22.

Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Brusel I, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte,
žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že
nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 vety prvej OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Všeobecným kritériom podľa čl. 2 nariadenia Brusel I je, že osobu možno žalovať na území členského
štátu, v ktorom má bydlisko. Zároveň je v čl. 5 daná alternatívna právomoc podľa miesta plnenia.
V predmetnej veci uzavrela spoločnosť Raiffeisenbank, a.s., Hvězdova 1716/2 b, 140 78 Praha 4,
IČ: 49240901 (ďalej len pôvodný veriteľ) s odporcom zmluvu o kreditnej karte. Uvedená zmluva je

spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v pozícii dodávateľa,
keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti ako banky je aj poskytovanie služieb kreditnej karty a
zároveň odporca v pozícii spotrebiteľa, keďže podľa zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej ani inej
podnikateľskej činnosti, ale je v zmluve označený ako fyzická osoba menom, priezviskom, bydliskom
a rodným číslom.

V danom prípade je teda možné žalovať odporcu buď v Českej republike, kde má bydlisko (Praha) v
zmysle čl. 2 nariadenia Brusel I alebo v mieste plnenia, kde mal pôvodný veriteľ poskytnúť pôvodnému
dlžníkovi kreditnú kartu, teda taktiež v Českej republike v zmysle čl. 5 ods. 1 nariadenia Brusel I. Keďže
súd skonštatoval, že v danej ide o spotrebiteľský vzťah, uplatní sa na určenie medzinárodnej právomoci

aj ustanovenie čl. 16, ktoré umožňuje druhému účastníkovi (dodávateľovi) žalovať spotrebiteľa len na
súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, teda opätovne len na súde Českej republiky.

Vzhľadom na predmet konania nie je daná ani výlučná právomoc slovenských súdov podľa čl. 22
nariadenia Brusel I.

Nariadenie Brusel I v čl. 24 upravuje ešte právomoc založenú na tom, že sa odporca (žalovaný) zúčastní
konania s výnimkou prípadov, ak sa zúčastní konania len za účelom namietnutia právomoci alebo ak ide
o právomoc určenú podľa čl. 22 (výlučná právomoc). Odporcovi bol v rámci konania doručený návrh, na
ktorý písomne reagoval dňa 28. 12. 2015, kde požiadal o možnosť uhradiť žalovanú sumu v splátkach.

Následne e-mailom oznámil súdu dňa 10. 03. 2016, že keďže sa zdržiava na území Českej republiky
bolo by rozumnejšie riešiť všetko v Českej republike. Prvé podanie odporcu, v ktorom žiada o splátky
by bolo možné považovať za zúčastnenie sa konania v zmysle čl. 24 nariadenia Brusel I, avšak v
zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-111/09 je v prípadoch sporov s ochranouslabšej strany (oddiely 3 až 5 kapitoly II nariadenia Brusel I bis), medzi ktoré patria aj spotrebiteľské
spory, vzhľadom na cieľ ustanovení uvedených oddielov, ktorými je práve poskytnutie zvýšenej ochrany
účastníkovi považovaného za slabšieho, je nutné zistiť, či si je žalovaný plne vedomý dôsledkov svojho

zúčastnenia sa konania. Novšie nariadenie Brusel I bis na uvedenú rozhodovaciu činnosť reaguje tak, že
včl.26ods.2priamoukladásúdupovinnosťpoučiťtakéhotoúčastníkaonásledkochjehozúčastneniasa
konania a o možnosti namietať právomoc súdu. Súd odporcu o následkoch jeho zúčastnenia sa konania
v predmetnom konaní nepoučil. Preto je zrejmé, že odporca si nebol vedomý, že vyjadrením k návrhu
sa účastní konania a zakladá právomoc tunajšieho súdu. Z následného e-maily odporcu je zrejmé, že sa

konania na súde Slovenskej republiky zúčastniť nechce. Preto vo svetle vyššie uvedeného rozhodnutia
súdneho dvora nie je možné považovať vyjadrenie odporcu vo veci za zúčastnenie sa konania v zmysle
čl. 24 nariadenia Brusel I.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že sa odporca nezúčastnil konania a súd si nemohol
založiť právomoc na ustanoveniach nariadenia Brusel I, a preto musí tunajší súd v súlade s čl. 26 ods.

1 nariadenia Brusel 1 vyhlásiť, že nemá právomoc vo veci konať a s poukazom na § 104 ods. 1 OSP
konanie zastaviť pre neodstrániteľnú prekážku konania, a to nedostatok právomoci súdov Slovenskej
republiky.

Súd záverom poznamenáva, že ustanovenie čl. 26 ods. 1 používa text „nedostaví sa na tento súd“

namiesto „zúčastní konania“ ako je tomu v čl. 24 nariadenia Brusel I, ide však iba o nesprávny preklad,
nakoľko anglická verzia nariadenia používa v obidvoch ustanoveniach rovnaký pojem („enters an
appearance“). Z uvedeného vyplýva, že čl. 26 nevyžaduje fyzické „dostavenie sa na súd“ žalovaného
účastníka, ale má na mysli akékoľvek zúčastnenie sa konania (teda aj jeho písomné vyjadrenie).
Opačná interpretácia by bola absurdná, najmä s ohľadom na to, že súdne konanie môže prebiehať aj

písomne (napr. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a OSP, alebo podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP. Zastavenie konania zavinil navrhovateľ, keďže

podal návrh na súd Slovenskej republiky, ktorý nemá vo veci právomoc konať, a preto je povinný uhradiť
jeho trovy. Keďže si však odporca trovy konania neuplatnil ani mu podľa obsahu spisu žiadne trovy
nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Súd zároveň vrátil navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok 128,50 Eur podľa § 11 ods. 3 zákona č.

71/1992Zb.,osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestovkrátenýpodľa§11ods.4zákona
č. 71/1992 Zb. o 6,70 Eur, vo výške 121,80 Eur, nakoľko sa konanie zastavilo a požiadal Slovenskú
poštu, a.s. ako prevádzkovateľa systému o jeho vrátenie v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská

Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a

datované.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.