Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/638/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615200580
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615200580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXX, zastúpenej JUDr. Michalom Hargašom, advokátom so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/58/2015-37 zo dňa 31.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,92 eura advokátovi

JUDr. Michalovi Hargašovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
uzatvorená dňa 22.04.2005 medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Zároveň žalovaného s odkazom
na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. za), § 2 ods. 2 a položky 1 b) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za podaný návrh
v sume 99,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj k náhrade trov konania žalobkyne v sume
297,31 eura na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 142 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V odôvodnení
rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
(ďalej aj „dohoda o zrážkach zo mzdy“ alebo „dohoda“) podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom už
v exekučnom konaní súd vyhlásil za neprípustnú exekúciu vykonávanú na základe notárskej zápisnice
uzavretej na základe úverovej zmluvy, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver podľa úverovej
zmluvy úrok z omeškania predstavoval 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, a takáto zmluvná podmienka je

v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná. Na tom základe
je neplatná aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorú účastníci uzavreli. Žalovaný s tým
nesúhlasil a namietal, že nebol preukázaný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a že samotná
dohoda bola uzavretá písomne ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o úvere, čo pripúšťa aj zákon č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Súd zistil, že pod sp. zn. 12Er/214/2006 sa viedlo exekučné konanie na podklade uzavretej zmluvy o

úvere č. 4490025 zo dňa 22.04.2005, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 14.000 Sk,
zvýšený o príslušný poplatok vo výške 13.360 Sk, a teda žalobkyňa mala celkovo zaplatiť 27.360 Sk v
12 mesačných splátkach po 2.280 Sk počnúc dňom 20.05.2005. Zmluva obsahovala aj splnomocnenie
pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a v bode06 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola obsiahnutá dohoda o úroku z omeškania vo výške
0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Dňa 05.11.2005 bola na základe uvedenej plnej moci
spísaná notárska zápisnica, podľa ktorej mala žalobkyňa uznať dlh vo výške 31.593 Sk vrátane úroku

z omeškania vo výške 0,25 % denne od 25.06.2005 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 23.02.2012 bola
exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zároveň bola zastavená s odôvodnením, že notárska zápisnica
ako exekučný titul je neplatným právnym úkonom a dohodnutý úrok z omeškania je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou pre svoju neprimeranú výšku; preto je v tejto časti úverová zmluva neplatná.
Uvedené uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.05.2012 č. k. 15CoE/88/2012-47

potvrdené. Súd ďalej konštatoval, že dňa 22.04.2005 spolu so zmluvou o úvere účastníci podpísali
aj dohodu o zrážkach zo mzdy, avšak v nej nebola uvedená celková výška pohľadávky, ktorej sa
majú týkať zrážky zo mzdy; túto sumu doplnil žalovaný až dodatočne vo výške 5.806,49 eura a
následne ju predložil zamestnávateľovi žalobkyne. Na základe toho jej boli vykonávané zrážky zo mzdy;
žalobkyňa tvrdila, že takto zaplatila sumu okolo 1.500 eur, a až na základe uznesenie o predbežnom
opatrení č. k. 7C/152/2014-34 zo dňa 04.09.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.

25Co/869/2014-59 zo dňa 28.11.2014 bolo žalovanému uložené zdržať sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov a zároveň bolo uložené aj zamestnávateľovi zdržať sa vykonávania zrážok
zo mzdy. Keďže žalobu vo veci samej žalobkyňa nepodala v súdom určenej lehote 30 dní, predbežné
opatrenie zaniklo dňom 16.01.2015 a zamestnávateľ začal znovu zrážky zo mzdy vykonávať. Vzhľadom
na to opätovne podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia a aj žalobu o určenie neplatnosti

dohody.

Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 1, § 39, § 121 ods.
3, § 517 ods. 2 a § 551 Občianskeho zákonníka s tým, že uzavretiu dohody predchádzalo uzavretie
zmluvy o úvere v ten istý deň a keďže dohoda o zrážkach zo mzdy vychádza z tejto úverovej zmluvy,

súd musel posudzovať aj platnosť zmluvy o úvere a následne sa mohol zaoberať platnosťou samotnej
dohody o zrážkach zo mzdy. Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 4 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.06.2006, lebo v nej
absentuje ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) ako aj výška úrokovej sadzby. Pre chýbajúcu
RPMN sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobkyňa bola povinná

zaplatiť žalovanému len poskytnutý úver vo výške 14.000 Sk, t. j. 464,72 eura. Ak už zaplatila okolo
1.500 eur, tak niekoľkonásobne úver preplatila. V dohode o zrážkach zo mzdy nebola uvedená celková
výška pohľadávky veriteľa a dopísaná bola až dodatočne, čo malo za následok, že takýto právny úkon
je v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše
všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VPPÚ) obsahujú dohodu o úroku z omeškania vo výške 0,25

% denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, a teda takáto výška úroku z omeškania je jednoznačne v
rozporesustanovením§517ods.2Občianskehozákonníka;veriteľmátotižprávopožadovaťoddlžníka
len úroky z meškania zodpovedajúce vykonávaciemu predpisu (nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.), no
v tomto prípade žalovaným vypočítané úroky z omeškania presiahli zákonný rámec. Zmluva o úvere
je v tejto časti podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a keďže z úverovej zmluvy vychádzala

aj dohoda o zrážkach zo mzdy, do ktorej žalovaný doplnil sumu 5.806,49 eura ako celkovú výšku
pohľadávky vrátane úroku z omeškania podľa dohody v úverovej zmluve, potom aj táto dohoda je pre
rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom a vymáhanie pohľadávky na jej základe
taktiež odporuje dobrým mravom. Uver poskytnutý žalobkyni je potrebné podľa zákona vyhodnotiť ako
bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho žalobkyňa mala vrátiť iba sumu 464,72 eura. Vzhľadom na

to súd žalobe ako dôvodne podanej vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa§ 205 ods. 2 písm. b),d),f) OSP,
lebo konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a v konaní došlo k vadám. Podľa neho je dohoda o
zrážkach zo mzdy platná a predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov na splatenie úveru veriteľa.
Dohoda je v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, ktorý pripúšťa zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov. Žalobkyňa nepreukázala, že by nebola o následkoch uzavretia tejto dohody osobitne poučená.

Zrážky sa nevykonávajú vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka.
Povinnosť plniť žalovanému ukladá priamo zmluva o úvere, resp. VPPÚ ako súčasť zmluvy o úvere.
Uvádzal, že žalobkyňa súhlasila s tým, že zamestnávateľ bude vykonávať zrážky v dohodnutej výške
až do výšky aktuálnej pohľadávky. Nerealizovaním dohody by žalobkyni vznikla závažnejšia ujma nežjej realizovaním, lebo záväzok by bol vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy. Každá
platba sa pripočítava na istinu ako zmenkovú sumu a dohodnuté zmenkové úroky sa počítajú stále z
nižšej sumy. Namietal aj to, že súd mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh. Podľa neho

žalobkyňa nebola oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych
poplatkoch, keďže nemala postavenie spotrebiteľa, lebo nie je jednoznačne preukázané, že si uplatňuje
ochranu práva zo spotrebiteľskej zmluvy.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Súd podľa nej správne posúdil, že zmluva o úvere je neplatná, a preto je neplatná aj dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorá bola jej neoddeliteľnou súčasťou. Dohodu je potrebné posudzovať vo vzťahu k hlavnému
záväzku, kde bolo súdom už v exekučnom konaní judikované, že exekúcia je neprípustná, exekučné
konanie bolo zastavené z dôvodu, že spotrebiteľská zmluva a notárska zápisnica ako exekučný titul
je neplatná pre neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd napadnutý rozsudok dostatočne a zákonným
spôsobom odôvodnil, a preto nie je možné s argumentáciou žalovaného súhlasiť; odvolanie neobsahuje

žiadne nové relevantné skutočnosti.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP)
prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku

pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v
zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je správny a primerane odôvodnený, odvolací súd nepovažuje vo svojom
rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré
sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich
sa na tento prípad. Na dôvažok dodáva nasledovné:

Predmetom konania je návrh žalobkyne o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola
účastníkmi podpísaná jednoznačne ako zabezpečovací prostriedok na podklade spotrebiteľskej zmluvy
o úvere, uzavretej toho istého dňa. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne
vyhodnotil, že vyššie opísaný záver prijatý v exekučnom konaní, majúci za následok vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú s jej následným zastavením, mal dopad aj na posúdenie neplatnosti dohody o zrážkach

zo mzdy, u ktorej navyše v momente jej podpísania nebola uvedená suma pohľadávky žalovaného,
čo samo osebe spôsobilo jej neurčitosť a neplatnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný
v podanom odvolaní použil všeobecné dôvody, avšak neuviedol argumenty smerujúce k možnému
nesprávnemu posúdeniu obsahu súdneho exekučného spisu súdom prvého stupňa. Naliehavý právny
záujem žalobkyne na požadovanom určení podľa § 80 písm. c) OSP je daný tým, že v dôsledku

vyhlásenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nebude už môcť byť táto dohoda podkladom pre
vykonávanie zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom a tým sa stane jej právne postavenie v tomto smere
isté. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky námietky opísané v podanom
odvolaní, preto zo strany odvolacieho súdu nebolo možné konštatovať, že odvolanie žalovaného je
dôvodné. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa.

V časti týkajúcej sa odvolania žalovaného proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odvolací
súd zhodne so súdom prvého stupňa aplikoval ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch. Podľa §
4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci
sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, pričom tento zákon v poznámke odkazuje
napríklad na ustanovenia zákona § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľ domáhajúci sa svojho práva pritom môže
svoj návrh podaný na súd odôvodniť nielen podľa tohto špeciálneho zákona, ale aj podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ako to bolo aj v tejto veci. V danom prípade si žalobkyňa nesporne

uplatňovala svoje právo o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej na podklade
spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Vo vzťahu k žalovanému vystupovala ako spotrebiteľka a žalovaný ako
dodávateľ. Namietaná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola predmetom tohto konania, bola medzi
účastníkmi uzavretá ako zabezpečovací prostriedok na splatenie poskytnutého spotrebiteľského úveruspolu s príslušenstvom. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď urobil záver, že žalobkyňa
je ako spotrebiteľka oslobodená od súdnych poplatkov a následne vyrubil súdny poplatok žalovanému
podľa § 2 ods. 1 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch v nadväznosti na úspech žalobkyne v konaní.

Námietky žalovaného v tomto smere odvolací súd neposúdil ako opodstatnené.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon advokáta
- písomné vyjadrenie k odvolaniu - podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 13a ods. 1 písm. c) a § 15 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

znení neskorších predpisov, a to odmenu v sume 64,53 eura a paušálnu náhradu výdavkov v sume 8,39
eura, spolu 72,92 eura. Priznané trovy je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi žalobkyne v súlade s
ustanovením § 149 ods. 1 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.