Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 14, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/234/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214212898
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2214212898.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Q. Č.. XXX a otec O. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XX, XXX XX Q., zastúpený : Mgr. Peter Voloch, advokát, Čáčovská 305,
905 01 Senica o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd znižuje výživné otcovi na mal. Q. zo sumy 165,97 eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne s
účinnosťou od 17.6.2014, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/95/2008-37 zo dňa 12.11.2008
v časti výšky výživného otca na mal. Q..

Nedoplatok na výživnom na mal. Q. za čas od 17.6.2014 do 31.8.2015 v sume 868,- eur súd povoľuje
otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 25,- eur splatných spolu s bežným výživným počínajúc
mesiacom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého podal dňa 17.6.2014 na Okresný súd Dunajská Streda návrh na zníženie výživného na
maloletého na sumu 30,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd. Okresný súd Dunajská
Streda preniesol príslušnosť na tunajší súd, ktorému vec doručil dňa 4.11.2014. Otec svoj návrh na
zníženie výživného odôvodnil tým, že musel ukončiť svoje podnikanie, pretože nemal žiadne finančné
prostriedky, nakoľko mu matka maloletého zobrala všetky finančné prostriedky patriace do BSM aj z jeho
podnikateľskej činnosti, zariadenie domu a pracovné nástroje, zrušila mu dispozičné oprávnenie na účty
v bankách. Zaevidoval sa na úrade práce, odkiaľ ho po čase vyradili, nakoľko sa nedostavil na úrad. Na
základe tohto už raz žiadal znížiť výživné v minulosti, ale návrh bol zamietnutý. Odvtedy sa zmenila jeho
situácia, pribudli mu 2 vyživovacie povinnosti k mal. S., nar. X.XX.XXXX a mal. K., nar. XX.XX.XXXX,
ktoré mu boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Momentálne im zabezpečuje osobnú celodennú
starostlivosť a poberá rodičovský príspevok vo výške 245,80 eur.

Matka sa k návrhu písomne vyjadrila dňa 23.3.2015 s tým, že s návrhom na zníženie výživného na
maloletého nesúhlasí. Matka poukázala na zvyšujúce sa výdaje na maloletého a na neplatenie výživného
zo strany otca.

Po tom, čo bol otec už vo veci vypočutý dňa 22.4.2015 a bolo mu v tento deň aj doručené predbežné
opatrenie, sa tento viac na pojednávania už nedostavoval. Prvý krát ospravedlnil svoju neúčasť dňa
2.6.2015 (č.l. 97) zo zdravotných dôvodov (pozn. nedoručil o tom žiaden doklad). Druhý krát ospravedlnil
neúčasť právny zástupca otca svoju i otcovu a požiadal o odročenie z dôvodu nedostatku času na
prípravu pojednávania (č.l. 113). Zároveň právny zástupca otca predložil súdu výpočet už obsadených
termínov. Súd opäť i keď nemusel odročil pojednávanie a stanovil termín pojednávania dokonca tak,
aby nekolidoval právnemu zástupcovi otca. Na termín pojednávania 14.9.2015 sa však opäť ani otec
ani jeho právny zástupca nedostavili, pričom právny zástupca ospravedlnil neúčasť svoju i otcovu z
dôvodu už plánovanej dovolenky, pritom súd naposledy pri odročení pojednávania vyhovel s termínom
právnemu zástupcovi otca. Opäť nebol o tom ani predložený súdu žiaden doklad. Právny zástupca
neuviedol ani odkedy dokedy je na dovolenke, pričom nedoložil k žiadosti ani žiadny doklad, nepreukázal
ani či mohol termín dovolenky ovplyvniť, kedy sa o termíne dovolenky dozvedel, či to bolo skôr ako
o termíne pojednávania a pod. (bližšie vid aj uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 136/2010). Žiadosť o
odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré
sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, teda ktoré nielen
jemu, ale komukoľvek inému za rovnakých okolností, by neumožňovali sa na pojednávaní zúčastniť
a súčasne sú vážne (dôležité), nepredvídateľné, resp. neočakávané, neodvrátiteľné a náhle. Je na
účastníkovi, aby najneskôr do rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie pojednávania, existenciu ním
tvrdeného dôležitého dôvodu hodnoverne preukázal k žiadosti pripojenými dôkazmi, v opačnom prípade
zostáva jeho žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ (bližšie viď aj
uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 167/2010; uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 168/2010; uznesenie NS SR
sp. zn. 3 Obdo 11/2009). V ospravedlnení sa naviac uvádza, že otec trvá výlučne na prítomnosti jeho
právneho zástupcu, čo je v rozpore s udeleným plnomocenstvom v ktorom sa uvádza, že otec súhlasí
so substitúciou (č.l. 120). Neschopnosť zorganizovať zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni (a
teda aj účasť advokáta alebo jeho zástupcu na súdnom pojednávaní) ide na ujmu advokáta, nie súdu
(bližšie viď uznesenie NS SR 1Cdo 136/2010). Za tejto situácie uvedené ide na vrub účastníka konania,
v tomto prípade otca. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho
neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Naviac súd poznamenáva,
že otec už bol vo veci vypočutý.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, potvrdeniami o príjmoch, rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda 12C/95/2008-37 a 8P/88/2013, rozsudkom Okresného súdu Skalica
6P/89/2010-168, uznesením Okresného súdu Skalica 7P/20/2014-18,
správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, výpismi zo živnostenského a obchodného registra a zistil
tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/95/2008-37 zo dňa 12.11.2008 súd manželstvo
účastníkov konania rozviedol a schválil dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností k maloletému tak, že mal. Q. sa zveril do osobnej starostlivosti matke a otec sa zviazal platiť
na výživu mal. Q. sumu 165,97 eur (5.000Sk) mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2008. V
čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal z toho, že matka bola na materskej dovolenke, poberala
rodičovský príspevok vo výške 4.780,-Sk a prídavok na dieťa vo výške 540,-Sk. Matka mala len jednu
vyživovaciu povinnosť. Maloletý Q. bol v celodennej starostlivosti matky. Otec v čase poslednej úpravy
výživného bol živnostníkom, dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 60.000,-Sk netto. Otec mal
len jednu vyživovaciu povinnosť.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/89/2010-168 zo dňa 30.3.2011 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu v Trnave č.k. 23CoP/39/2011-216 zo dňa 19.9.2011 bol zamietnutý návrh otca na
zníženie výživného. Súd vychádzal z toho, že matka bola zamestnaná v K. W., kde dosahovala priemerný
mesačný príjem vo výške 469,77 eur. Maloletý Q. nastúpil do predškolského zariadenia. U otca
súd vychádzal z tzv. fikcie príjmu vo výške 3.796,60 eur, nakoľko otec si nesplnil povinnosť v § 63
ods. 1 zákona o rodine a nepreukázal súdu príjmy, ktoré má z inej než závislej činnosti, keďže tento
nepodal daňové priznanie za rok 2010. Otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. S. Q., nar.
X.XX.XXXX. Otec mal celkom 2 vyživovacie povinnosti.

Z výsluchu otca súd zistil, že mu pribudli dve vyživovacie povinnosti k mal. S. Q., nar. X.XX.XXXX a k
mal. K. Q., nar. XX.XX.XXXX. Ich biologická matka sa lieči z drogovej závislosti, o maloleté sa nestará,

obe deti mu boli zverené do jeho osobnej starostlivosti rozsudkom OS Dunajská Streda 8P/88/2013.
Momentálne má celkom 3 vyživovacie povinnosti. Naďalej býva v RD s mal. S. a K.. Živnosť ukončil k
1.12.2011 z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. S družkou v spoločnej domácnosti bývali asi
ešte pol roka po tom čo sa narodila mal. K.. V roku 2013 nastúpil na rodičovskú dovolenku. Od 8/2013
do 11/2014 poberal rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Ďalej poberá rodinné prídavky na dve
mal. deti. Momentálne je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce od 27.11.2014. S financiami mu
pomáha rodina. Otec je vyučený ako záhradník, prax má v oblasti záhradníctva. Túto prax vykonával aj
na živnosť. Pokiaľ ide o jeho zdravý stav, má problémy s platničkami, ale nerieši to, po lekároch nechodí.
Momentálne jeho jediný príjem pozostáva z rodinných prídavkov na dve deti a výživné od matky mal. K. a
S. na každú 27,13 eur. Mal. S. a K. momentálne navštevujú MŠ, sú zdravé, mávajú len bežné ochorenia.
Svoju situáciu rieši tak, že si hľadá trvalý pracovný pomer. Živnosť si znova otvoriť chce, ale nemá na to
momentálne financie. Výživné žiada znížiť od podania návrhu. Výživné od podania návrhu platí každý
mesiac 30 eur. Pokiaľ ide o členstvo v dozornej rade v spoločnosti D. J., U..W.. táto spoločnosť nevyvíja
žiadnu činnosť už asi 8 rokov. Nemá z členstva v dozornej rade žiadny príjem.

Z výsluchu matky súd zistil, že býva s mal. Q. v RD u rodičov. Rodičia už sú na dôchodku. Rodičom
prispieva do domácnosti sumou 150 eur mesačne. Zamestnaná je v spoločnosti E. K. W. W. V., U..W..
kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 621,57 eur. Mal. Q. navštevuje 4. ročník ZŠ. Stravuje
sa v škole, za obedy platí 20,20 eur mesačne. Navštevuje školskú družinu, za ktorú platí 7 eur. Mal.
navštevuje ZUŠ, ktorú navštevuje 2 krát týždenne, poplatok činí 25 eur ročne. Na cestovné mesačne
minú cca 120-150 eur. Na hygienu pre mal. len základné veci minie cca 30 eur mesačne. Ďalšie výdaje
sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské potreby a podobne. Na hygienu pre mal. len
základné veci minie cca 30 eur mesačne. Zhruba raz za tri mesiace dokupuje perá, zošity, pravítko,
obaly a podobne. Teraz kúpila tašku za 30 eur. Maloletý vyrástol o 15 cm, takže zakupuje kompletne
nové oblečenie. Kredit na telefón pre maloletého mesačne 6-10 eur. Maloletý je dlhodobo evidovaný
na alergológii, ale v súčasnosti našťastie problémy nemá, je zdravý. Otec platí výživné na mal. Q. od
podania návrhu, od 17.6.2014 v sume 30 eur, je zaplatený každý jeden mesiac vo výške 30 eur.

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8P/88/2013-58 zo dňa 19.9.2013 boli maloleté deti
S. Q. a K.J. Q. zverené do osobnej starostlivosti otca a matke bolo určené minimálne výživné na každé
dieťa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.

Predbežným opatrením Okresného súdu Skalica č.k. 7P/20/2014-18 zo dňa 5.11.2014 súd určil otcovi
povinnosť prispievať na výživu mal. Q. sumou 30,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám
matky.

Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že otec podnikajúci pod obchodným menom O. Q. - W. s
miestom podnikania Q. XX ukončil svoju činnosť k 1.12.2011.

Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že otec pôsobí ako člen dozornej rady v spoločnosti D. J.
U..W.. od 16.11.2007.Uznesením Okresného súdu Bratislav I č.k. 36CbR/235/2014-27 zo dňa 24.2.2015
bolo začaté konanie o zrušenie tejto spoločnosti bez likvidácie.

Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že otec je spoločníkom Y. K. W.. W. Y..R.., O. X, O. od
9.10.2013. Spoločnosť na uvedenej adrese však nesídli. Z daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že
spoločnosť mala za rok 2015 základ dane 0,- eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky E. W. U..W.., mal súd preukázané, že matka dosahuje priemerný
mesačný príjem vo výške 668,33 eur netto.

Z lekárskej správy zo dňa 7.5.2015 mal súd preukázané, že maloletý má režim alergika.

Podľa § 78 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k
zmene pomerov. Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní,
obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno
zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zmenu výšky výživného a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti
predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou
okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1
Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi.
Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia

o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny
prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého
času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata
zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane
oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň
školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom
životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa,
od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie
a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na
ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s
deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich
detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré
sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na
zníženie výživného bol dôvodný sčasti a to v rozsahu, ktorému súd vyhovel. Oproti predchádzajúcej
úprave výživného došlo v súhrne k takej zmene pomerov (výrazného významu), ktorá zakladá dôvod
na zmenu rozhodnutia o výživnom. Po preskúmaní všetkých okolností súd dospel k záveru, že
došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o znížení výživného pre maloletého
Q.. O výživnom pre maloleté dieťa bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 12C/95/2008-37 zo dňa 12.11.2008, kedy bolo otcovi určené výživné vo výške
165,97 eur mesačne (pozn. schválená dohoda rodičov). Medzitým bol rozsudkom Okresného súdu
Skalica č.k. 6P/89/2010-168 zo dňa 30.3.2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Trnave
č.k. 23CoP/39/2011-216 zo dňa 19.9.2011 zamietnutý návrh otca na zníženie výživného. Na strane
maloletého dieťaťa v medziobdobí prišlo k zmene pomerov, nakoľko tento momentálne navštevuje už 4.
ročník základnej školy, kým pri poslednej úprave výživného bol v celodennej starostlivosti matky, popr.
navštevoval len materskú škôlku. Nástupom mal. Q. na základnú školu nepochybne vzrástli náklady
na jeho výživu, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový všestranný vývoj
maloletého, pričom je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému
je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane
oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda rodičov. Na strane
matky nastala zmena pomerov v tom, že táto je zamestnaná vo E. W. U..W.., jej priemerný mesačný
príjem činí 668,33 eur netto. Pri poslednej úprave výživného v roku 2008 bola matka na materskej
dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4.780,-Sk mesačne a v roku 2011 dosahoval
priemerný mesačný príjem vo výške 469,77 eur netto. Teda na strane matky nastal nárast v jej príjmoch.
Matka naďalej býva s maloletým Q. u svojich rodičov, ktorí sú dôchodcovia. Súd taktiež prihliadal na to,
že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. Q. a v poskytovaní starostlivosti o maloletého
neboli zistené žiadne nedostatky, čím sa tiež podieľa na výžive maloletého.

Na strane otca nastala zmena pomerov v počte vyživovacích povinností, nakoľko otcovi pribudla
vyživovacia povinnosť. Otec v roku 2008 mal len jednu vyživovaciu povinnosť, v súčasnosti má celkom
tri vyživovacie povinnosti, okrem mal. Q., k mal. S. Q., nar. X.XX.XXXX a mal. K. Q., nar. XX.XX.XXXX.
Zároveň však súd dáva do pozornosti, že prírastok vyživovacej povinnosti k mal. S. už bol na strane
otca zohľadnený pri zamietajúcom návrh na zníženie výživného v roku 2011. Otec pri poslednej
úprave výživného v r. 2008 bol živnostníkom s priemerným mesačným príjmom 60.000,- Sk. Otec po
narodení mal. K. ukončil živnosť ku dňu 1.12.2011 a prevzal osobnú starostlivosť o maloleté deti. Obidve
maloleté deti mal. S. i mal. K. boli otcovi zverené do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 8P/88/2013-58 zo dňa 19.9.2013 a ich matke bolo určené minimálne výživné na
každé dieťa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Otec je od 27.11.2014
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Od 08/2013 do 11/2014 poberal rodičovský príspevok vo
výške 203,20 eur mesačne. Na mal. S. a mal. K. otec poberá rodinné prídavky 47,04 eur mesačne.
Otec pôsobí ako člen dozornej rady v spoločnosti D. J. U..W.. už od 16.11.2007, v tomto smere nie
je žiadna zmena pomerov oproti ostatnému rozhodnutiu o výživnom. Naviac uznesením Okresného
súdu Bratislava I č.k. 36CbR/235/2014-27 zo dňa 24.2.2015 bolo začaté konanie o zrušenie tejto

spoločnosti bez likvidácie. Otec je však od 9.10.2013 spoločníkom Y. K. W.. W. Y..R.., O. X, O.. Z
daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že spoločnosť mala za rok 2015 základ dane 0,- eur. Otcov
jediný deklarovaný príjem tak bol rodičovský príspevok od 08/2013 do 11/2014 v sume 203,20 eur. Otec
uviedol, že je bez príjmu, poberá len rodinné prídavky pre maloleté deti v sume 47,04 eur a výživné
od och matky v sume 2 x 27,13 eur mesačne. Z rozpisu mesačných výdajov však vyplýva, že otec má
výdaje celkom v sume 863,- eur, pričom rozdiel má vykrývať pôžičkami od príbuzných. Súd poukazuje
na skutočnosť, že v prípade reálnosti jeho príjmov (teda žiaden príjem), by otec nebol schopný ani
zabezpečiť nevyhnutné základné potreby maloletým deťom. U otca treba zároveň uviesť, že je riadne
vyučený ako záhradník, má dlhoročnú prax v záhradníctve, čomu sa venoval aj ako živnostník. Otec
je zdravý a schopný práce, nepreukázal žiadne pracovné obmedzenia ani žiadne dôvody, ktoré by mu
znemožňovali nájsť si primerané zamestnanie, pričom je jeho povinnosťou venovať všetky svoje sily
dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého a podieľať sa tak na všestrannom vývoji maloletého,
ktorý nie je schopný ešte sám sa živiť a ktorý je z tohto dôvodu odkázaný v plnej miere na svojich
rodičov. Maloleté deti S. a K. už navštevujú materskú škôlku a teda nie je dôvod, aby im otec naďalej
zabezpečoval celodennú starostlivosť a z tohto dôvodu nepracoval. Súd má za to, že otec si môže
zabezpečiť finančné prostriedky výkonom práce, z ktorej bude schopný plniť si riadne vyživovaciu
povinnosť k maloletému. Súd preto neprihliadol pri hodnotení zmeny pomerov na strane otca na to, že
otec je bez príjmu. Súd prihliadol v jeho prípade len na zmenu počtu vyživovacích povinností.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné znížiť výživné otcovi na mal.
Q. zo sumy 165,97 eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na
súd, t.j. od 17.6.2014. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v danom konaní sa jedná o konanie,
ktoré môže začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu výživného od
konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétnej výšky výživného. Súd za podstatnú
zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie podrobne popísal,
považoval zvýšenie počtu vyživovacích povinností na strane otca (čo by samo osebe odôvodňovalo
zníženie výživného), zvýšenie príjmu na strane matky (čo by samo osebe odôvodňovalo zníženie
výživného) a prechod maloletého na vyšší stupeň školského systému po tom, čo nastúpil na základnú
školu (čo by samo osebe odôvodňovalo zvýšenie výživného). Súd po zohľadnení vyššie popísaných
podstatných zmien pomerov v súhrne má za to, že je dôvodné znížiť otcovi výživné na mal. Q..
Súd neznížil výživné na otcom požadovanú výšku 30,- eur mesačne (čo by vychádzalo 1,- euro na
deň), nakoľko je pri stanovení výšky výživného potrebné prihliadnuť tiež na zmenu pomerov na strane
maloletého Q., ktorý v medziobdobí nastúpil na základnú školu, čím nepochybne vzrástli jeho náklady.
Súd taktiež nemohol prihliadnuť na to, že otec je momentálne bez príjmu a to z dôvodov, ktoré už
podrobne uviedol vyššie. Je otcovou povinnosťou venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu
výživy maloletého, ktorý je na svojich rodičov v tomto smere plne odkázaný. Súd preto znížil otcovi
výživné na sumu 90,- eur mesačne, čo predstavuje 3,- eurá na jeden deň. Dieťa potrebuje denne aspoň
5 stravných jednotiek, pričom súd má za to, že otec by sa mal aspoň v minimálnej miere podieľať
na zabezpečení stravovania maloletého, nehovoriac už o ostatných výdajoch spojených s oblečením,
hygienou, školskými potrebami, záujmami, zdravotným stavom a pod, ktorých hradenie zostáva plne
na pleciach matky, ktorej sa naviac zarátava osobná starostlivosť o maloletého. Čo sa týka výdavkov
obidvoch rodičov, treba poukázať to skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
a z tohto hľadiska nie je možné ich výdaje uprednostňovať pred odôvodnenými výdajmi maloletého.
Otec poukazoval na svoje výdaje, ktoré otec vyčíslil celkom na sumu 863,- eur s tým, že tieto ďaleko
presahujú jeho príjmy. Každý jeden rodič je povinný v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až
následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Životná úroveň rodičia nie je stanovená len jeho príjmami, ale tiež jeho výdajmi, pričom dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd má za to, že otec je s prihliadnutím na jeho schopnosti
a možnosti a pri zohľadnení jeho počtu vyživovacích povinností schopný platiť takto určené výživné na
maloletého, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov,
tak aj odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady v škole
a záľuby, ktoré sa u maloletého tiež upravili.

Vzhľadom na zníženie výživného od 17.6.2014, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za čas od
17.6.2014 do 31.8.2015 v sume 868,- eur, ktoré súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po
25,- eur splatných spolu s bežným výživným počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd pri určení nedoplatku
vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné uhradené od 17.6.2014

za každý mesiac v sume 30,- eur. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 14 dní mesiaca 6/2014
v sume 28 € (90-30/30x14), za mesiac 7/2014 až 8/2015 za každý mesiac v sume 60,- eur, teda v sume
840 eur (90-30x14), čo spolu predstavuje sumu 868 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie len otec a kolízny opatrovník, do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Ostatní účastníci sa tohto práva vzdali.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)