Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6C/137/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712215327
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7712215327.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

U. súd M., sudkyňa B.. E. A. v právnej veci žalobcu O., s.r.o., so sídlom O. ul. č. XX, K., T.: XX XXX XXX,

zastúpeného Y. O., s.r.o. so sídlom W. 4, K., T.: XX XXX XXX, jej menom: doc. B.. K. Y., O.., advokát a
konateľ proti žalovanej A. republika, za ktorú koná M. spravodlivosti SR so sídlom J. námestie XX, XXX
XX K., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. J. z a m i e t a.

II. G. žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

T.. X. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

J. sa v konaniach vedených pod sp. zn. XCXXX/XXXX, XCXXX/XXXX, XCXXX/XXXX, XCXXX/XXXX,
XCXXX/XXXX, XCXXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX podaniami došlými na tunajší súd dňa
XX.X.XXXX domáhal proti žalovanej, aby medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože
tento v jednotlivých namietaných exekučných konaniach rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po XX-dňovej lehote, alebo nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
ustanovenej lehote, alebo rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a

to po zákonom stanovenej lehote. M. má súd zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi príslušnú majetkovú
škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy súdneho
konania.

E. súd uznesením č. k. 6C XXX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX spojil na spoločné konanie veci vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 6C XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/
XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/

XXXX,XC/XXX/XXXX,XC/XXX/XXXX,XC/XXX/XXXX,XC/XXX/XXXX,XC/XXX/XXXX,XC/XXX/XXXX,
XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/
XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/
XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XCXXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX,
XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/
XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/
XXXX,XC/XXX/XXXX,XC/XXX/XXXX,XC/XXX/XXXX,XC/XXX/XXXX,XC/XXX/XXXX,XC/XXX/XXXX,

XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX na
spoločné konanie a zároveň rozhodol, že toto konanie naďalej bude vedené pod spoločnou spisovou
značkou 6C XXX/XXXX. F. nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.A. uznesením č. k. 6C XXX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX rozpojil veci, ktoré boli spojené vyššie
označeným uznesením na spoločné konania a boli vedené pod sp. zn. 6C XXX/XXXX. F. nadobudlo
právoplatnosť XX.XX.XXXX.

J. v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 6C XXX/XXXX sa domáha proti žalovanej náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom U. súdu M.
(ďalej len okresný súd). O. na to, že v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
subjekt - veriteľ navrhol vykonať ním zvolenému súdnemu exekútorovi, aby vykonal exekúciu na

základe vzniku pohľadávky neplnením si záväzku vyplývajúceho zo J. o úvere č. XXXXXXX dlžníkom:
Z. T., nar. XX.X.XXXX. G. úradného postupu okresného súdu vidí žalobca v tom, že okresný súd
v exekučnom konaní (spisovú značku súdu neuviedol) nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej XX-dňovej lehote od doručenia tejto žiadosti na
súd. O. na ust. § 44 ods. X N. poriadku platného do X.X.XXXX a platného od X.X.XXXX do XX.X.XXXX
a tvrdil, že v exekučnom konaní vednom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi

exekučnými titulmi, pričom povinnosťou súdu bolo rozhodnúť o žiadosti exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do XX dní od doručenia žiadosti aj v prípade, ak exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu podľa § 274 písm. h/ O.s.p. a § 41 ods. X písm. i/ N. poriadku. U. sa na ust. §
44 ods. X N. poriadku platného od X.X.XXXXX do XX.X.XXXX tvrdil, že v exekučnom konaní sa nerobil
rozdiel podľa týchto procesných pravidiel medzi exekučnými titulmi a z tohto dôvodu súd mal zákonnú

povinnosť rozhodnúť o žiadosti v zákonnej XX-dňovej lehote od jej doručenia bez ohľadu na to, že
exekučným titulom bolo či už rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo notárska
zápisnica.

O. žalobcu, napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si nevyžadovala

takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu vo veci (návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané
zákonom) tak súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.X.XXXX
a to vydaním poverenia, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie o viac ako XX mesiacov).

E., že v tomto prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že súd pristúpil k vydaniu rozhodnutia až po
veľmi dlhej dobe. G., aby si súd ako dôkaz pripojil predmetný súdny spis, jeho spisovú značku neuviedol,
označil len spisovú značku, pod ktorou sa vedie vec u súdneho exekútora, t.j. EX XXXX/XXXX. E.
postupmi malo byť žalobcovi zabránené, aby boli jeho pohľadávky voči dlžníkom uspokojené, a tým

došlo k oslabeniu ich vymožiteľnosti, ak nie k ich zániku. žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom
exekučného titulu a ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval
vyznačený dátum doručenia súdu. W. žalobca inicioval exekučné konane formou zápisnice spísanej
u zvoleného exekútora a návrh na vykonanie exekúcie bol spolu aj s exekučným titulom predložený
exekútorom súd a preto v žalobe označil ako dôkaz príslušný spis exekučného súdu, ktorý obsahuje

všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti a na označenie exekučnej veci
označil všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti a použil všetky informácie,
ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. O. na to, že exekučný súd mu neoznámil spisovú značku, pod
ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.

J. navrhol v tomto konaní, aby súd rozhodlo medzitýmnym rozsudkom tak, že žalovaná zodpovedá za
škodu, ktorá žalobcovi vznikla vyššie označeným nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu a
rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je povinná mu zaplatiť z titulu majetkovej škody sumu XXX,- € a
z titulu nemajetkovej ujmy sumu XXX,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. J. navrhol, aby mu
súd priznal náhradu trov konania.

O. ide o náhradu majetkovej škody, ktorá mu vznikla ako poškodenému tak táto predstavuje náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, ktorá suma by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd

postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia, by dodržal zákonom stanovenú lehotu. J.
- poškodený v tom období vynaložil:a/ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému sumu XX,- €,
b/ na udržiavanie a správu informačného systému sumu XX,- €,

c/ na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné
výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu XX,-
€

Z. hmotnej škody stanovil na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú
škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami I. škoda pozostáva zo škody spočívajúcej
v administratívnych a funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času
zamestnanca. Z. vychádza z účtovnej agendy, avšak z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného
tajomstva a dôverných informácii nie je možné predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné
zmluvy.

O. ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní,
že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé
riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu), tak žalobca považuje za
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu XXX,- € za X celých mesiacov. Z. nároku vychádza z
alikvotného pomeru XX,- € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe
aplikácie rozhodovacej činnosti X. súdu SR, podľa ktorej v prípade zbytočných prieťahov tak sa vzťahuje
satisfakcia vo výške XX.XXX,- Sk (XXX,- €) za rok : XX mesiacov v roku = XX,- € za mesiac, pričom

zdôraznil, že v tejto exekučnej veci bol súd nečinný XXX dní. Z. z nálezov X. súdu SR č. k.:

- T.. ÚS XXX/XX-XX - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka
a dvoch mesiacov,
- T.. ÚS XXX/XX-X - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka,

- T.. ÚS XXX/XX - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a
dvoch mesiacov,
- T.. ÚS XXX/XX-XX - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka
a ôsmich mesiacov,
- T.. ÚS XXX/XX-XX - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka

a jedného mesiaca,
- T.. ÚS XXX/XX-XX - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka
a deviatich mesiacov,
- T.. ÚS XXX/XX-XX - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka
a piatich mesiacov,

- T.. ÚS XXX/XX-XX - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka
a troch mesiacov,
- T.. ÚS XX/XX-XX - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka
a troch mesiacov,
- T.. ÚS XXX/XX-XX - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka

a štyroch mesiacov,
- T.. ÚS XXX/XX-XX - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka
a jedného mesiaca,
- T.. ÚS XX/XX-XX - priznané sťažovateľovi XX.XXX,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka
a ôsmich mesiacov.

F., že nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv poškodeného. M. plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k
vyvolaniu nasledovných rizík:

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným,
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolventnosti povinného.J. akúkoľvek náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných

práv. F. aj ďalšie dôvody na podporu svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy:
a/ neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení
s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u žalobcu, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery

v právo a rovnosť v spoločnosti,
b/ úplné zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Z. strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov,
c/ nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila

neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

J. v tejto súvislosti poukázal na závery nálezov X. súdu SR sp. zn. IV. ÚS XX/XX, T.. ÚS XXX/XXXX
z XX. mája XXXX, T.. ÚS XXX/XX. M. tvrdil, že postupoval podľa ust. § X5 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX
Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu

škody, avšak tvrdil, že žalovaná nereagovala pozitívne do podania žaloby na súd. Q. dôkaz na túto
skutočnosť navrhol pripojiť spis MS SR týkajúci sa predbežného prerokovania jeho nároku na náhradu
škody uplatňovanej v tomto konaní a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody.

J. k predmetným námietkam pokiaľ sa týka procesných námietok uviedla, že zákon č. XX/XXXX Zb.
U. súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len U.) dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo
podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a
vydať rozhodnutie. E. predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie
sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, pričom za nedostatok sa považuje

aj zmätočnosť podania. V jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. v žalobách, v
ktorých sa namieta nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o poverení súdneho exekútora
po XX-dňovej lehote, sú zmätočne označení povinní (na druhej strane žaloby uvedený odlišný dátum
narodenia, ako dátum narodenia uvedený v petite). E. nie sú uvedené spisové značky príslušných
exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní

na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaná musí namietať, že žalobca nepriložil ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď... J. síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný
spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno

znáša žalobca sám.

J. zdôrazňovala, že tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných
exekučných konaní, sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia,
pretože v žalobách, kde namietaným nesprávny úradným postupom je rozhodnutie o návrhu na zmenu

súdneho exekútora, sám žalobca uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora. E. museli byť v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi náležitosti súdnych
rozhodnutí označené spisovými značkami dotknutých exekučných konaní. G. spisových značiek
exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného
súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré X. súd SR

odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo
rozhodnutia X. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX, sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX, sp. zn. IV. ÚS XXX/
XXXX). U. toho kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo
na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať
konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tejto súvislosti si žalovaná navrhovala konajúcemu

súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. X U..

F., že na vyššie uvedené ustanovenie U. poukazuje aj z dôvodu, že v tomto momente nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. B. žalobca namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhuna zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale namieta aj nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. J. uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných

žalôb nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách
sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok.
G. je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z
dôvodurozhodnutiaozamietnutížiadostioudeleniepovereniaalebozdôvodunerozhodnutiavzákonom
stanovenej lehote. E. nejasnosť sa prejavuje najmä v žalobách, kde namietaným nesprávnym úradným

postupom má byť skutočnosť, že okresný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po XX-dňovej lehote.

O. sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca uvádza
kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách, v ktorých namietaným nesprávnym úradným
postupom je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po XX-dňovej lehote.

V druhom rade, formu „žiadostí o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za riadny
prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. J.
neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil
možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu,
resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti (t. z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie

konania). Y. charakteru podávania „žiadostí o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za
aktívny postoj žalobcu vo veci v záujme účinného odstránenia prieťahov. B. X. súdu SR, konkrétne v
náleze z 3. mája XXXX, č. k. T.. ÚS XX/XXXX-XX, taktiež poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ má
predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo). To, že
tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V treťom rade, žalovaná má za to, že všeobecný súd

v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo X. súd SR (bližšie v časti o N. prieťahov v konaní).

O. sa týka podmienky uplatnenia nároku na súde žalovaná poukazovala na to, že dňa XX. 4. XXXX jej
boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa XX. 4. XXXX.

Z. na skutočnosť, že už dňa XX. 9. XXXX boli na súd doručené žaloby vo veci, je zrejmé, že žalobca
ich nepodal po uplynutí X-mesačnej lehoty, ale skôr.

O. § X5 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. XXX/XXXX Z. z.), nárok

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § X a XX.

O. § 16 ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Z citovaných ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa
prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
O. prerokovanie nároku je zákonom (§ 16 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z.) ustanovenou podmienkou,

abyotomtonárokumohloprebehnúťobčianskesúdnekonanie(viďrozhodnutieG.súduČRsp.zn.XCz/
XX/XX, uverejnené pod publikačným číslom R XX/XXXX). O. mala žalovaná za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde.

J. žalovaná informovala súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré M.

spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, M. spravodlivosti SR bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca
nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy, kedy
sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či bolipodávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce
ohrozenie práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje
vznik nemajetkovej ujmy. Z. žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných

žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého
prerokovanie sám požiadal. M. spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. X písm. a) zákona
č. XXX/XXXX Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

O. sa týka O. úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody žalovaná uviedla, že zákon č. XXX/

XXXX Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
X) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
X) vznik škody,
X) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou,

pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

KrozhodnutiuopovereníexekútorapoXX-dňovejlehotevprvomradepovažovalazapotrebnéuviesť,že
praxukázalauždávnejšie,želehotanapoverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský

rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z.
z. o rozhodcovskom konaní. O. sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok A. dvora EÚ (Q. C-XX/XX), ktorý nevylučuje
posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. F. konanie zo strany súdov, by mohlo viesť k
nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa

všetky kritéria zákonnosti, pričom v tomto kontexte je však potrebné poukázať aj na ustanovenia N.
poriadku.

A. žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. X N. poriadku účinného od 1. 6. XXXX: „A. preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,

ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
XXX/XXXX Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších prepisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu, so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. X písm. c) a d) N. poriadku.

Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. O. tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“ F. § 41 ods. X
písm. d) N. poriadku znie: „vykonateľnosť rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“.

Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že XX-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. E. znenie je účinné od 1. 6. XXXX,
kedy bol N. poriadok novelizovaný zákonom č. XXX/XXXX Z. z., čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v XX-dňovej lehote
v namietaných exekučných konaniach začatých po 1. 6. XXXX nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1. 6. XXXX, nárok je v tejto časti
neopodstatnený.

O. dňom 1. 6. XXXX ustanovenie § 41 ods. X písm. d) N. poriadku znel „vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe, je

k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. X písm. d) N. poriadku uvedené, že správnosť aplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým
výkladom aj G. rada A. republiky ako zákonodarný zbor SR. A., že sa do formulácie vložili slová
„rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa
predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Q. žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal

zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. X písm. d) N. poriadku sa správne aplikoval na
rozhodcovské rozsudky aj pred dňom 1. 6. XXXX.

VovšeobecnostijetaktiežpotrebnéinatomtomiestepoukázaťnajudikatúruX.súdusp.zn.I.ÚSXX/XX.Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,žetietosatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimu
spotrebiteľských zmlúv.

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po XX-dňovej lehote uviedla, že

takto formulovaný nesprávny úradný postup možno chápať dvoma spôsobmi. B. namietaným postupom
môže byť samotný spôsob rozhodnutia - zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom ustanovenej lehote. J.
sa vyjadrila k prvej možnosti, t. j. ak nesprávnym úradným postupom má byť zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. E. formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným
postupom na účely zákona č. XXX/XXXX Z. z. O. na to, že pojem „nesprávny úradný postup“ nemá

legálnu definíciu, v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou
normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho
orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí“ (rozsudok NS SR XCdo XX/XXXX, uverejnený pod
publikačným číslom XX/XXXX). E. akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci napr. právne posúdenie veci,

záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia
a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným „nesprávnym úradným postupom“ na účely zákona č. XXX/
XXXX Z. z.. O to viac platí, že oným nesprávnym úradným postupom nemôže byť samotný spôsob
rozhodnutia (t.j. to, ako súd rozhodol). J. štátu za škodu spôsobenú uvedeným nesprávnym úradným

postupom je preto vylúčená.

J. poukazovala na to, že zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť
ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutí, keďže podľa ustanovenia § 6 ods.
X zákona č. XXX/XXXX Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. A., ktorý rozhoduje o
náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

R. ustanovenia § 44 ods. X N. poriadku účinného od XX.XX.XXXX „A. preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §41 ods. X písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. O. tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“

M. za to, že z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. E. podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. O. rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň ich

zákonnosť/nezákonnosťniejemožnéposudzovaťvtomtokonaní.U.správnostipostupuprirozhodovaní
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na mieste posudzovať.

M. uvádzala, že žalobca má za to, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc keď vykonal „opätovné
posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu“. V tejto veci je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia X.

súdu SR zo dňa X. X. XXXX, č. k. IV. ÚS XX/XXXX-XX, uznesenia G. súdu SR zo dňa XX. XX. XXXX
sp. zn. 3 R. XXX/XXXX, uznesenia G. súdu SR z XX. 9. XXXX sp. zn. 3 M. XX/XXXX a uznesenia
G. súdu SR zo dňa XX. 3. XXXX sp. zn. XCdo XXX/XXXX, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo
preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložkyrozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho
práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný. O.
názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v
právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva
prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci

rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom
konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského
právneho poriadku, je legitímny.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie po XX-dňovej lehote, pri ktorom je podstatou nedodržanie samotnej

XX-dňovej lehoty žalovaná považovala za nevyhnutné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo
samotnej dikcie § 44 ods. X N. poriadku vyplýva, že lehota XX dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. XX-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods.
X písm. c) a d) N. poriadku). Ak ho súd nepoverí, XX-dňová lehota neplatí. G. je možné ani logicky

predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť XX-dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúcie,keďžeideozložitýprocesposudzovaniažiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. U. na rozhodnutie X. súdu
SR sp. zn. I.ÚS XX/XX.

K existencii prieťahov v konaní tvrdených žalobcom uvádzala, že podľa § 9 ods. X zákona č. XXX/
XXXX Z. z. (v znení účinnom od 1. 1. XXXX) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia N. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia X. súdu A. republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorým X. súd A. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. M. za to, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť
o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní,právoplatnérozhodnutieN.čiprávoplatnérozhodnutieX.súduSR,ktorýmibybolokonštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov žalovaná má za
to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúcu v existencii prieťahov.

U., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantované v čl. XX ods. X X. SR, je pritom kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a

postup súdu (napr. I. ÚS XX/XX). J. považuje za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru efektívnosť a
rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona
č. XXX/XXXX Z. z., ale len X. súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy. U. výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by
boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných

prieťahov. K záveru o tom, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len X. súd SR
(t.j. nie civilný súd v konaní o náhrade škody), dospel napr. C. súd v G. (sp. zn. XCo XXX/XXXX).

O. by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných
prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných

všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve. Z. príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné
súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, G. súd SR). E. v prípade, ak bysa zbytočných prieťahov dopustil napr. G. súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona
č. XXX/XXXX Z.z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných
prieťahov. O. súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa,

čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní
môže len X. súd SR.

O. podporu vyššie uvedenej argumentácie žalovaná poukazovala aj na rozhodovaciu činnosť X. súdu
SR. Z ustanovenia § 53 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. o organizácii X. súdu A. republiky o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov vyplýva, že ústavnú sťažnosť môže
podať fyzická alebo právnická osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné účinné právne
prostriedky pre ochranu svojich základných práv a slobôd. V zmysle uvedeného, pokiaľ by bolo možné
konštatovať existenciu prieťahov a nahradiť nemajetkovú ujmu na základe rozhodnutia všeobecného
súdu podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z., X. súd SR by o takomto nároku nemohol konať, pokiaľ by
sa fyzická alebo právnická osoba ešte predtým neúspešne nedomáhala tohto nároku podľa zákona č.

XXX/XXXX Z. z. (teda prostredníctvom účinného prostriedku nápravy). Q. vzhľadom na to, že X. súd
SR skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a finančné zadosťučinenie
priznáva (bez skúmania, či bol nárok predtým uplatnený podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z.), je zrejmé,
že všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu nemajetkovej ujmy.
O. žalovaná nepovažovala za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.

K hmotnoprávnej námietke premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom uvádzala, že
ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu
úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom XXXX.

O. ustanovenia § X9 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to po XX-dňovej lehote, lehota na
uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia XX-dňovej
lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z. na
uvedené žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k

uplynutiu XX-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia pred dňom XX. 4. XXXX (t. j. tri
roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v
tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, vo vydaní

poverenia na vykonanie exekúcie po XX- dňovej lehote, resp. v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a to po XX- dňovej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov (premlčacia
lehota) uplynula (uplynie) pri každom takomto nároku osobitne po troch rokoch od momentu skončenia
žalobcom tvrdených prieťahov (resp. namietaného nesprávneho úradného postupu). O. jednotlivých
typoch žalôb premlčacia lehota uplynie nasledovne:

- ak je namietaným nesprávnym úradným postupom nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom ustanovenej lehote, premlčacia lehota uplynula (uplynie) po troch rokoch od
momentu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora,
- ak je namietaným nesprávnym úradným postupom rozhodnutie o poverení súdneho exekútora po XX-

dňovej lehote, premlčacia lehota uplynula (uplynie) po troch rokoch od momentu skončenia žalobcom
tvrdených prieťahov, t.j. od vydania poverenia,
- ak je namietaným nesprávnym úradným postupom zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a to po XX- dňovej lehote, premlčacia lehota uplynula (uplynie) po troch rokoch od
momentu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia (t.j. od skončenia namietaných prieťahov v konaní).

Z. na uvedené žalovaná vzniesla námietku premlčania aj pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom
došlo
- k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom XX.X.XXXX- k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom XX.X.XXXX,
- k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom XX.X.XXXX

(t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

K materiálnej škode uplatnenej žalobcom uviedla, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady
škody pozostávajúcej alternatívne z čiastkových nárokov špecifikovaných vyššie (materiálna škoda v
paušálnej sume XXX,- €, resp. XXX,- €, materiálna škoda vo výške istiny s príslušenstvom).

O. ustanovenia § X7 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

O. úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. je o. i. nevyhnutné
preukázať existenciu škody a jej výšku. O. názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a

nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

V podaní sa ďalej zaoberala jej vyčíslením škody tvrdeným žalobcom. O. tvrdení žalobcu, tento
vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou

času zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. E. uvádza, že škoda zaťažila žalobcu
výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Q. podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a
administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné
vecné náklady predstavujú podľa § X7 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý
zisk. V tomto smere žalovaná poukazuje na definície týchto kľúčových pojmov: skutočná škoda je trvalé
zmenšeniemajetkupoškodenéhoaušlýziskpredstavujeušlýmajetkovýprospech,resp.nerozmnoženie

majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na
pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaná má za to,
že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu
alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda

logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z.

M. žalovaná upriamila pozornosť na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku
škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. V prvom rade
žalovaná má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej

činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých
úverov. E. systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období, ako
aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých
žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehalo bez namietaných nedostatkov. Q. výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala / vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené

prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové.

J. uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „udržanie“ systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú
musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich
poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu. A., ktorá sa špecializuje

na poskytnutie úverov musí mať informačný systém. O. paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové.

V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou na administratívne spracovanie urgencií
exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že si žalobca uplatňuje neprimerané čiastky

(najmä s ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných zaslaných žiadostí o poskytnutie informácii
sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej strane, samotný zástupca žalobcu uvádza
vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa X.X.XXXX, že „disponuje jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickejforme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom procese)“ a že, „návrhy boli spracované v
elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme rovnako tak elektronicky“. Z tohto dôvodu
žalovaná má znovu za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si

XXX,- €/XXX,- € paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané. A. škodu
je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by
mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovanou škody zo strany žalobcu (ako tomu je
podľa názoru žalovanej aj v tomto prípade) a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.

Od povinnostiriadnepreukázaťvznikavýškuškodyžalobcuneodbremeňujemnožstvopodanýchžalôb,
ťažkosti pri jej vyčíslení, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií,
teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

Čo sa týka prípadov uplatnenia majetkovej škody vo výške istiny s príslušenstvom, je potrebné poukázať
na nasledovné. J. v prvom rade nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie

tohto, čoho sa domáha. V druhom rade nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia a v treťom rade ani nevymožiteľnosť pohľadávky, ku ktorej navyše
žalovaná uviedla, že:

X. nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nie je možné vymôcť pohľadávky od dlžníkov žalobcu a

tvrdenie, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť
pohľadávky. P. o zamietnutí iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť
exekučným titulom. J. však mal možnosť získať iný exekučný titul, a to napríklad podaním návrhu na
začatie konania, resp. platobným rozkazom, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii,
ktorú v žalobe namieta (k uvedenému bližšie v uznesení KS v E. sp. zn. XX R. XXX/XXXX, resp. v

uznesení KS v J. sp. zn. XX R. XX/XXXX),
X. ak by aj nastala situácia, že si toto právo žalobca uplatnil novým návrhom, musel by preukázať
v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadované nároky od dlžníkov v
sume, v ktorej ich požaduje od žalovanej (čo však nepreukázal a ani preukázať nemôže) a v druhom
rade, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného súdu; to znamená, že nebyť

nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu
pohľadávky. E. skutočnosť však žalobca nepreukázal a ani nepreukáže, a to najmä (ale nielen) s
ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli po smrti, atď...

Na základe všetkých uvedených skutočnosti je žalovaná toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a

nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody.

U. nemajetkovej ujmy uviedla, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch v pomernej výške k čiastke XXX,-€ alebo XXX,XX € (čiastka, ktorú v niektorých nálezoch X.

súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, alebo alternatívne
XX% z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do základných
práv a bude kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré žalobca uplatňoval jednotlivo
podaním všetkých návrhov na začatie občianskeho súdneho konania.

O. ustanovenia § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

O. ustanovenia § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku X sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaná na dve
skutočnosti. V prvom rade, žalobca poukazuje na viacero nálezov X. súdu SR, kde rozhodoval o
poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie

finančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniuprípaduzostranysúdu.
C. prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy XXX,-€ alebo XXX,XX€, ktorá musí
byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. G., pri rozhodovaní X. súd SR vychádzal aj z
významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým
osobám. X. súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. O. žalobca tento

prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých
nálezov X. súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. V druhom rade, je
potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. O.
členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné
v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická
osoba. A. judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku G. súdu ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX, kde

je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým
spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. J. uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a
podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. E. žalobca neupresnil, v čom a ako
situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. P. požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy

vovýškeXX%zistinyapríslušenstvaniejepodloženáakýmikoľvekreálnymiskutočnosťamičirozumnou
úvahou. J. považuje za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou
čiastkou z tvrdenej skutočnej škody.

J. zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné

preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. F. zo žalobných
návrhov nevyplýva a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Q. prihliadnutia na dobré mravy a nemajetková ujma s prihliadnutím na poškodenú osobu

O. § X ods. X U. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

J. akcentuje na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17 ods. X
a 3 zákona č. XXX/XXXX Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. Po aplikácii uvedených ustanovení a percepcii skutkových
okolností, na ktoré žalovaná v ďalšom texte poukáže, podľa žalovanej nemožno dospieť k záveru o
potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré
je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené.

V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských
práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť
žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov. O. uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských
úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu

úradnému postupu.

J. v tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu vyjadrenia k žalobe dokladá list N. komisie, W. riaditeľstva
pre spravodlivosť pod č. B./Q D(XXXX) ] XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi A. republiky pri
N. únii, v ktorom N. komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu

dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary C. sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie
prejudiciálnehokonania,ktorýpodľačlánkuXXXJ.podalC.súdvO.(Z.C-XX/XX).J.dávadopozornosti
celý text priloženého listu, pričom poukazuje príkladmo na niektoré výňatky:„O. v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky sú
stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. E.
podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv, ktoré

im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. B. z osobitných aspektov je uplatňovanie
nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického využívania
rozhodcovskýchorgánov,ktorésajaviaakopredpojaté,avprípadektorýchsazdá,ževôbecneuplatňujú
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.“
„Y. zmluvy spoločnosti O. s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Z. podmienky poskytovania úveru (VP),

ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a/alebo pomerne flagrantne
znevýhodňujú spotrebiteľov vo viacerých dôležitých aspektoch, z ktorých niektoré uvádzame ďalej.“
„R. náklady úverov poskytovaných spoločnosťou O. s.r.o., ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov,
sa javia byť veľmi vysoké. J. sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch predstavujú náklady takmer
XXX % ročne zo sumy získanej od spoločnosti O. s.r.o. G. časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie
a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky.“

„O. bodu X VP je dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške
X,XX % denne, čiže XX,XX % ročne.“
„O. bodu X VP dlžník môže splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti, to ho však nezbavuje
povinnosti zaplatiť poplatok (XX,X % z úveru) v plnej výške.“
„J. problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu

spotrebiteľa...“

U. vyššie uvedeného o negatívnej percepcii žalobcu verejnosťou, resp. aj špecializovanými
organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napr. A. centrum) svedčí napr. článok v denníku A. zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorý prikladá žalovaná v prílohe svojho vyjadrenia.

Z uvedeného článku napr. vyplýva, že žalobca obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. O.
uvedeného článku U. súd O. označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú
činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli
svojich práv (s odkazom na rozhodnutie A. dvora v L., ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve,
chýbajúcu P. a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že Q.

organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním žalobcu, vylúčila žalobcu zo svojich
radov.

Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu N. komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve

podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. J. je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

G. je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie

žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu automaticky
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).
F. má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy v prípade
posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie
vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu

súdom.

S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaná za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu,
keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej

aktivite žalobcu. A. v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. F. vylučuje možnosť priznania
prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Z. na vyššie uvedené žalovaná zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti

štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania
porušenia práva. J. aplikujúc ustanovenie § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. po zohľadnení osoby
poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou
využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovimohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovanej žalobcovi priznaná
žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

K príčinnej súvislosti uviedla:

O. ustanovenia § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

O. ustanovenia § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody
podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/

nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi
týmito zložkami.

O. ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je
priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav

(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. J. však nemožno robiť závislou
na neobmedzenej kauzalite. Q. príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Z. príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Z. zo základnej

charakteristikypríčinnejsúvislosti,akopriamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

J.:

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaná toho názoru, že žalobca nepreukázal,
že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, rozhodol o poverení exekútora po uplynutí

XX-dňovej lehoty, rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a to po XX-dňovej lehote a
uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. J. má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca
ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní
svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím
nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z., považuje žalovaná žalobu za právne
neopodstatnenú a navrhla, aby U. súd M. žalobu proti žalovanej v celom rozsahu zamietol a žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania. J. si uplatnila právo na náhradu trov konania.

A. rozhodol vo veci uznesením č. k. 6C XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX tak, že zastavil konanie
vo veci s tým, že po právoplatnosti uznesenia postúpi vec M. spravodlivosti SR. A. sa stotožnil s
názorom žalovanej, že v týchto prípadoch žalobca pri uplatňovaní si nárokov na náhradu škody nesplnil
zákonnú podmienku upravenú v § X6 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. účinného do XX.XX.XXXX a

to, že ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd mal za dostatočne preukázané, že
žiadosti na predbežné prerokovania nároku na náhradu škody, ktoré podal žalobca na M. spravodlivosti
SR neobsahovali všetky potrebné náležitosti na základe, ktorých sa nimi bolo možné kvalifikovane

zaoberať a z tohto dôvodu nedošlo ani k predbežnému prerokovaniu nárokov žalobcu na náhradu škody.
O. uzneseniu podal žalobca odvolanie a C. súd v C. uznesením č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX zrušil toto uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. U. súd naopak
ako súd prvého stupňa bol toho názoru, že žiadosť žalobcu o predbežné prejednanie nároku na náhraduškody spĺňa požiadavky riadne uplatnenej písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prejednanie
nároku,pretožejeznejzrejmé,vktoromkonanídošloknesprávnemuúradnémupostupu,ktorýorgánsa
mal dopustiť nesprávneho úradného postupu, nesprávny úradný postup bol konkretizovaný a bola v nej

i presne pomenovaná činnosť (nerozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora), ktorá mala byť v rozpore
s ustanoveniami konkrétneho zákona (ust. § 44 ods. X N. poriadku) a uvedená aj požadovaná výška
náhrady. Na základe toho preto možno konštatovať, že nárok žalobcu ako poškodeného bol vopred
predbežne prerokovaný na základe tejto písomnej žiadosti príslušným orgánom M. spravodlivosti SR,
v rámci ktorého do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nedošlo k uspokojeniu jeho nároku na

náhradu škody a preto žalobca sa môže domáhať uspokojenia svojho nároku na súde (§ X6 ods. X ).

O. § 4 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z. z. účinného do XX.XX.XXXX (návrhy boli podané XX.X.XXXX), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) M. spravodlivosti A. republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) M. vnútra A. republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán O.

zboru, 3)
c)M.financiíA.republiky,akvtrestnomkonaníškoduspôsobilvyšetrovateľcolnejsprávyalebopoverený
colný orgán,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
N. únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej
moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu

štátnej správy,
f) W. prokuratúra A. republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v
občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) G. kontrolný úrad A. republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) G. banka A., ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda
bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) G. rada A. republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak
škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) A. rada A. republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak

škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

O. § 4 ods. X cit. zákona, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku X, koná v mene štátu M.
spravodlivosti A. republiky.

O. § 4 ods. X cit. zákona, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo

veci konať podľa odsekov X a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. X. uplatnenia nároku zostávajú zachované.O. § 15 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. účinného do XX.XX.XXXX, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a XX.

O. § X5 ods. X cit. zák., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný

bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. X. podania žiadosti
zostávajú zachované.

O. § 16 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. účinného do XX.XX.XXXX, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

O. § 16 ods. X cit. zák., každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu,
ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie
nároku.

O. § 17 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z. účinného do XX.XX.XXXX, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Xa)

O. § 17 ods. X cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

O. § 17 ods. X cit. zák., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje s prihliadnutím
najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

O. § X7 ods. X cit. zák., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a X

je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve A.
republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

O. § X7 ods. X cit. zák., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., jednoznačne vyplýva, že nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnejžiadostipoškodenéhoopredbežnéprerokovanienárokuspríslušnýmorgánompodľa§4aXX.

Vzmysle§4cit.zákonajevtomtoprípadepríslušnýmorgánomA.republika,zastúpenáM.spravodlivosti
SR, čiže žalovaným. A. z vyjadrenia žalovanej zo dňa XX.X.XXXX doručeného súdu XX.X.XXXX
zistil, že M. spravodlivosti SR bolo v rozmedzí od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX doručených viac
ako XX XXX žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. E. žiadosti boli
doručenésprievodnýmilistamivdňochXX.X.XXXX,XX.X.XXXX,XX.X.XXXX,XX.X.XXXX,XX.X.XXXX,

XX.X.XXXX (k dátumu XX.X. mu boli doručené dva sprievodné listy so žiadosťami) a ministerstvo
neviedlo osobitný spis pre každú podanú žiadosť a objem žiadostí doručených spoločne k tomu
istému dňu riešilo osobitne jednotným postupom. Na základe tohto kritéria bolo vytvorených X spisov,
predmetom ktorých boli žiadosti uvedené v X sprievodných listoch, ktoré boli doručené MS SR k
uvedeným dňom. Z tohto dôvodu žalovaná nemohla predložiť súdu potvrdenia o prijatí konkrétnej

žiadosti o predbežné prerokovanie, avšak predložila súdu kópiu písomnosti, ktoré tvoria obsah, toho
ktorého spisu a poskytujú obraz priebehu predbežného prerokovania žiadostí o náhradu škody na MS
SR. E. postupovala jednotne v každom z ôsmich spisoch a súdu predložila príkladmo písomnosti z
prvého spisu, ktorý obsahuje žiadosti, ktoré mu boli doručené dňa XX.X.XXXX a bol vedený pod č.XXXXX/XXXX/XXX. J. poukázala na to, že žalobca jej neposkytol v rámci predbežného prerokovania
potrebnú súčinnosť potrebnú pre prerokovanie jeho nároku, čím bol proces predbežného prerokovania
fakticky zmarený, pričom podrobná analýza k otázke predbežného prerokovania vrátane námietky

nesplnenia podmienky predbežného prerokovania je obsiahnutá aj vo vyjadrení žalovaného uvedenej
vyššie. G. žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za
škodu, resp. zmaril možnosť splnenia uvedených predpokladov čo i len posudzovať tak žiaden z
uplatnených nárokov nebol uspokojený. Čo sa týka posúdenia, či každý z uplatnených nárokov bol
aj obsahom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku tak zdôraznila žalovaná, že dôkazné bremeno

v smere preukázania predbežného prerokovania nároku je na strane žalobcu a nemôže zaťažovať
žalovanú, ktorá nemôže jednoznačne potvrdiť, že jednotlivé uplatnené nároky boli aj predmetom
doručených žiadostí o predbežné prerokovanie.

M. spravodlivosti SR listom zo dňa XX.X.XXXX vyzvalo žalobcu v lehote XX dní od doručenia jeho výzvy
na doplnenie XXX predmetných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z obsahu

tohto listu je zrejmé, že právny zástupca žalobcu bol vyzvaný aby doplnil podané predmetné žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to každú žiadosť osobitne o tieto dokumenty:
1/ príslušný exekučný titul, 2/ príslušný návrh na vykonanie exekúcie, 3/ príslušné poverenie na
vykonanie exekúcie, 4/ dátum, kedy sa poškodená dozvedela o škode, 5/ doklady preukazujúce
vyčíslenú majetkovú škodu, nakoľko jej výška nebola ničím preukázaná, 6/ či boli podávané sťažnosti

na prieťahy predsedovi súdu, resp. X. súd SR, ak áno doložiť dokladmi preukazujúcimi tieto skutočnosti,
ak nie, z akého dôvodu neboli inštitúty využité, 7/ doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom
povinného, resp. jeho insolvenciou a odôvodnenie „straty legitímnych očakávaní a rizika ohrozujúceho
vymoženie“, ktorým odôvodnil vznik nemajetkovej ujmy. J. poukázalo na to, že pre náležité posúdenie
žiadostí je nepostačujúce samotné poukázanie na dôkaz - exekučný spis dokonca bez uvedenia jeho

spisovej značky, pod ktorou je vedený príslušným okresným súdom. Aj napriek opakovanej výzve MS
SR listom zo dňa X.X.XXXX na doplnenie predmetných žiadostí a predloženie požadovaných listinných
dôkazov žalobca tieto v stanovených lehotách neoznámil a nepredložil. Z tohto dôvodu C. vedúcej
služobného úradu MS SR listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že má
považovať podané žiadosti za vybavené a to z dôvodu, že nepredložil žiadané doklady a neposkytol

požadované informácie aj napriek opakovanej výzve tak XXX žiadostí o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody z dôvodu neposkytnutia jeho súčinnosti nemohli byť prerokované v zmysle § X5 ods. 1
zák., č. XXX/XXXX Z.z. J. ho upozornila na to, že si tieto nároky uplatnené v žiadostiach uplatnil žalobca
na súde pred uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a že mu neposkytol
súčinnosť pri náležitom prešetrení ich opodstatnenosti a toto bude namietať aj na súde.

T. predbežného prejednania nároku je iba neformálnym postupom príslušného orgánu, ktorý rozhoduje
iba predbežne o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody. V jeho rámci príslušný
orgán poškodeným predbežne uplatnený nárok neprejednáva podľa zák. č. XX/XXXX Zb. o
správnom konaní, ale len hodnotí žiadosť a k nej pripojené doklady a výsledkom je potom faktické

uspokojenie alebo neuspokojenie nároku. Z uvedeného dôvodu tak príslušný orgán nemá ani povinnosť
vyzývať poškodeného na odstraňovanie prípadných vád žiadosti. O. by na odstránenie vád podania
poškodeného vyzval a poškodený by v lehote ním určenej vady neodstránil, nemá to za následok
to, že k predbežnému prejednaniu uplatneného nároku na náhradu škody nedošlo (a teda dôvod pre
zastavenie konania), ale bol by to iba dôvod pre neuspokojenie uplatneného nároku poškodeným v

rámci predbežného prejednania. Ak teda v prejednávanej veci M. spravodlivosti SR, ako príslušný orgán
v rámci predbežného prejednania nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, bolo toho
názoru, že žalobcom uplatnená žiadosť nemala potrebné náležitosti pre priznanie mu nároku na náhradu
škody, bola výsledkom tohto zistenia skutočnosť, že nedošlo k uspokojeniu ním uplatneného nároku
na náhradu škody a nie to, že žalobca ako poškodený nepožiadal písomne o predbežné prejednanie

nároku. O. nemožno ani uzavrieť, že by prípadne posudzovaná žaloba mala byť žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody.

Vo vzťahu k náležitostiam písomnej žiadosti o prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy je potrebné uviesť, že za správny nemožno považovať ani záver súdu, že podania

žalobcuopredbežnéprejednanienárokunespĺňajúnáležitostipodľa§X5,XXaXXzákonač.XXX/XXXX
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Q.
vyplýva z ust. § 1X ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím i
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku. O. ide o náležitosti tejto písomnej žiadosti zákon okrem
toho,žežiadosťmusíobsahovaťpožadovanúvýškuškody,prípadnenemajetkovejujmyneurčuježiadne
ďalšie náležitosti písomná žiadosti (§ 17 ods. 5 cit. zák.). Z povahy nároku plynie, že žiadosť musí tiež

obsahovať označenie konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, označenie orgánu,
ktorý vydal nezákonné rozhodnutie alebo sa dopustil nesprávneho úradného postupu, označenie
nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, ktorý musí byť konkretizovaný a musí
byť presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona. A. nebola
predložená účastníkmi konkrétna žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody týkajúca sa nároku žalobcu uplatňovanom v tomto konaní, avšak žalovaná súdu predložila
fotokópiu náhodne vybratej žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
XX.X.X., z ktorej je zrejmé, že žalobca požiadal M. spravodlivosti SR ako príslušný orgán o predbežné
prejednanie jeho nároku na náhradu škody spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe U. súdu I. v
exekučnom konaní (vedeného u súdneho exekútora pod číslom Ex XXXXX/XXXX), v ktorom vystupoval
ako oprávnený proti povinnej Z. C., G.. XX.X.XXXX. V žiadosti uviedol, že U. súd I. ako exekučný súd

sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ak nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. X N. poriadku v lehote XX dní od doručenia žiadosti
a o tejto rozhodol až dňa XX.XX.XXXX, teda viac ako po XX mesiacoch. Zo žiadosti taktiež vyplýva, že
žalobca ako poškodený uviedol aj požadovanú výšku náhrady v sume XXX,- €.

Vo vzťahu k náležitostiam písomnej žiadosti o prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy je potrebné uviesť, že za správny nemožno považovať ani záver súdu, že podania
žalobcuopredbežnéprejednanienárokunespĺňajúnáležitostipodľa§XX,XXaXXzákonač.XXX/XXXX
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. E.
vo svojom ust. § 15 ods. 1 stanovuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

i nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. G. pritom, aké náležitosti má písomná žiadosť
obsahovať. V ust. § 17 ods. 5 zakotvuje jedinú požiadavku, že žiadosť musí obsahovať požadovanú
výšku škody, prípadne nemajetkovej ujmy. Z povahy nároku plynie, že žiadosť musí tiež obsahovať
označenie konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, označenie orgánu, ktorý vydal

nezákonné rozhodnutie alebo sa dopustil nesprávneho úradného postupu, označenie nezákonného
rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, ktorý musí byť konkretizovaný a musí byť presne
pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona.

J. súdu predložila fotokópiu náhodne vybratej žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na

náhraduškodyzodňaXX.X.X.,zktorejjezrejmé,žežalobcapožiadalM.spravodlivostiSRakopríslušný
orgán o predbežné prejednanie jeho nároku na náhradu škody spočívajúcej v nesprávnom úradnom
postupe U. súdu I. v exekučnom konaní (vedeného u súdneho exekútora pod číslom Ex XXXXX/XXXX),
v ktorom vystupoval ako oprávnený proti povinnej Z. C., G.. XX.X.XXXX. V žiadosti uviedol, že U. súd
I. ako exekučný súd sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ak nerozhodol o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. X N. poriadku v lehote XX
dní od doručenia žiadosti a o tejto rozhodol až dňa XX.XX.XXXX, teda viac ako po XX mesiacoch. Zo
žiadosti taktiež vyplýva, že žalobca ako poškodený uviedol aj požadovanú výšku náhrady v sume XXX,-
€. Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že nárok žalobcu ako poškodeného bol vopred
predbežne prerokovaný na základe tejto písomnej žiadosti príslušným orgánom M. spravodlivosti SR,

v rámci ktorého do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nedošlo k uspokojeniu jeho nároku na
náhradu škody, preto žalobca sa môže domáhať uspokojenia svojho nároku na súde (§ X6 ods. X).

O. § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

O. § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., zodpovednosti podľa odseku X sa nemožno zbaviť.O. § 5 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

O. § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. A., ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

O. § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., právo podľa odseku X možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. A. tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

O. § 9 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

O. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

O. § X7 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

O. § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

O. § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

O. § X7 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a X je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve A. republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia

osobnej slobody.

O. § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a X.

O. § 18 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania
priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

O. § 44 ods. X N. poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota neplatí, ak

ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka odvolacieho
súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. O. tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Zvyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniajednoznačnevyplýva,želehotaXXdníjeurčenánavydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto
rozpor súd zistí, nie je viazaný lehotou XX dní a nie je ani povinný v takomto prípade vydať poverenie
pre exekútora. G. v takomto prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. F. lehota
XX dní však neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske
zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a ak ide o „vykonateľné“ rozhodnutia rozhodcovských súdov.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. XXEr XXX/XXXX (č.l. Xb) bolo zistené, že exekučným
titulom bol práve rozhodcovský rozsudok vydaný A. rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom A.
rozhodcovská a.s. so sídlom karloveské rameno á, XXX XX K., T.: XX XXX XXX sp. zn. SR XXXXX/XX
zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.X.XXXX a vykonateľnosť XX.X.XXXX. A. preto z
tohto dôvodu nebol viazaný lehotou XX dní na vydanie poverenia. A. sčasti žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie súdneho exekútora B.. P. C. došlú súdu XX.XX.XXXX zamietol uznesením č. k.

XXEr XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, ktoré uznesenie bolo zrušené uznesením C. súdu v C. č.k.
XXCoE XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nemožno vyvodiť záver, že v tomto prípade ide o nesprávny úradný
postup U. súdu M. v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. XXEr XXX/XXXX tak ako to tvrdí žalobca.

O. § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. A., ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V tejto veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu, ktorým bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sčasti zamietnutá nebolo preukázané a vzhľadom na nesplnenie tejto
podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže
jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z.

musia byť splnené kumulatívne. V danom prípade nie je daný základ nároku a preto nie je súd povinný
skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie. A. preto žalobu z
uvedených dôvodov zamietol ako nedôvodnú.

J. návrhom zo dňa XX.X.XXXX došlým súdu XX.X.XXXX navrhol, aby súd prerušil konanie až do

právoplatného skončenia konania o prejudicionálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR - M.
spravodlivostiSRA.dvoruN.únievkonanívedenomnaU.súdeO.pod.sp.zn.7CX/XXXX.G.odôvodnil
tým, že pred U. súdom O. prebieha konanie pod sp. zn. 7C X/XXXX, ktorého predmetom je náhrada
škody pre porušenie práva N. únie z titulu spôsobenej konaním súdu v exekučnom konaní vedenom
proti žalobcovi, v ktorom konaní bolo vymožené plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky

a aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc N. únie zameranými na ochranu
spotrebiteľa na finančnom trhu. X. označeného konania na strane žalovaných sú SR - M. spravodlivosti
SR - žalovaný v 1. rade a žalobca - žalovaný v 2. rade za účasti vedľajšieho účastníka J. na ochranu
spotrebiteľa - I., P. O. K. XX, K.. žalovaná vo svojej argumentácii poukázala na rozhodnutia A. dvora EÚ
C-XX/XX Q. E. a C-76/10 Pohotovosť, ktoré sa týkali spotrebiteľských vzťahov. U. súd O. v označenom

konaní uznesením zo dňa X.XX.XXXX prerušil konanie na návrh žalovanej, ktorá navrhla položiť tieto
prejudicionálne otázky:

1/ M. vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva predtým ako účastník
využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o

výkon rozhodnutia, vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť
členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti
žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2/ V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu

nečinnosťžalobkyneavzhľadomnanevyčerpanievšetkýchprávnychprostriedkovnápravyumožnených
právom členského štátu?3/ Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva je žalobkyňou
uplatňovaná škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát, možno škodu v tomto poňatí stotožňovať s
vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4/ Má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou
škody?

O. § 109 ods. X písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na takéto konanie podnet. J. riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad
komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo
výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. U. súd O. požiadal v označenej veci A. dvor EÚ o rozhodnutie
o predbežnej otázke, lebo podľa jeho názoru je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je
rozhodujúci pre riešenie danej veci. Z odôvodnenia uznesenia U. súdu O. č. k. 7C X/XXXX-XXX zo dňa
XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyňa sa v označenom konaní domáha proti žalovaným náhrady škody,

ktorej vznik odvodzuje od nezákonnej exekúcie nad rámec poskytnutej pôžičky tvrdiac, že exekučný spis
povolil exekúciu aj napriek neprijateľnej rozhodcovskej doložke a dokonca aj na vymoženie plnenia z
neprijateľnej zmluvnej podmienky a to úroku z omeškania. E. škoda ako tvrdila žalobkyňa mala vzniknúť
v dôsledku porušenia práva N. únie zo strany členského štátu. O. nej štát pri udeľovaní poverenia na
vykonanie exekúcie nezohľadnil ciele smerníc N. únie a mal rešpektovať L. zmluvu, ako aj R. základných

práv N. únie a poskytnúť ochranu jej spotrebiteľským právam. O. čo prvostupňový súd vo veci rozhodol
tak, že žalobu na náhradu škody zamietol tak a odvolací súd toto rozhodnutie zrušil tak okresný súd toto
konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia A. dvora N. únie o vyššie označených prejudicionálnych
otázkach. O. konania vedeného na tunajšom súde je náhrada škody spôsobená nesprávnym úradným
postupom tunajšieho súdu podľa osobitného predpisu s tým, že vyriešenie právnych otázok nastolených

v tomto konaní patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu
(rozhodnutia) A. dvora EÚ. Z ustanovenia § 109 ods. X písm. c/ O.s.p. vyplýva, že súd môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
čo znamená, že tento procesný úkon súdu (prerušenie konania) závisí len od úvahy súdu. A. preto návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol.

J. zároveň navrhol zrušiť pojednávanie nariadené v tejto veci z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu a prejudicionálnej otázky. O. o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a o
odročenie pojednávania na neurčito z dôvodu, že podal vyššie označený návrh na prerušenie konania
vo veci. K porušeniu zásady nestrannosti súdu uviedol, že do dnešného dňa mu nebolo doručené

rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp.o nevylúčení sudcov U. súdu M. a preto žiada, aby mu bolo
doručené, aby sa mohol proti tomuto rozhodnutiu brániť. F., že označil už v tomto konaní skutočnosti, pre
ktoré má byť sudca vylúčený. E., že tieto skutočnosti sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie
všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania vo veci. E., že doposiaľ mu neboli
oznámené výsledky procesných postupov sudcu a súdu ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie

otázky zachovania nestrannosti súdu a ustanovenia nestranného zákonného sudcu (nie je zrejmé, či bol
oboznámený o skutočnostiach predseda súdu, či došlo k prideleniu veci inému sudcovi, alebo došlo k
predloženiuvecinarozhodnutiesúduuvedenémuv§X6ods.XU.ačisúčasťounávrhuboliajvyjadrenia
ďalších sudcov, nie je zrejmé či a ako bolo rozhodnuté súdom uvedeným v § XX ods. X U.) a preto
navrhol, aby súd zrušil nariadené pojednávanie až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti

a otázke zákonného sudcu a v prejednávaní veci nepokračoval, pretože v konaní možno zatiaľ urobiť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad (podľa čl. XXX ods. X X. v A. republike vykonávajú súdnictvo
nezávislé a nestranné súdy, pričom nestranný musí byť nielen súd, ale aj sudcovia). U. postup súdu
môže mať za následok porušenie základného práva účastníka konania (sťažovateľa) zaručeného v čl.
XX ods. X X. A. republiky, čl. XX ods. X L. základných práv a slobôd a čl.6 ods.1 V. o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

C. súd neprerokuje objektívnu námietku vznesenú žalobcom skôr, ako vo veci otvorí pojednávanie,
dopustí sa tým odmietnutia spravodlivosti v zmysle čl. XX ods. 1 X. A. republiky (m.m. G. X. súdu A.
republiky sp.zn. T.. ÚS XX/XX z XX.apríla XXXX).

U. pojednávania musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky zámeny namietaného súdu a osoby
domnelého zákonného sudcu, ktorý je vo veci doposiaľ povolaný rozhodovať. Je totiž neodňateľným
právom žalobcu, aby o jeho žalobe, rozhodol v prvom stupni samosudca u ktorého nie sú žiadnepochybnosti o predpojatosti. E. právny stav, deklarujúci nevylúčenie sudcu z prejednávania a
rozhodovania veci, nastáva až okamihom právoplatného rozhodnutia súdu.

M. záruky nezávislosti súdu, ktorá je účelom zabezpečenia najmä jeho nestrannosti, patria aj záruky
psychologickej povahy, t.j. hľadisko, ako sa súd javí v očiach strán, tzv. „zdanie nezávislosti“, založené
na javovej stránke veci. A. musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa ako taký aj javiť v očiach strán.

V tejto spojitosti je potrebné pripomenúť, že právo na nestranného sudcu je súčasťou práva na

spravodlivý proces, ktorý je zaručený nielen ústavou, ale aj V. o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Z toho vyplýva, že pri posudzovaní otázok nestrannosti treba v každom prípade zohľadniť
judikatúru X. súdu SR a N. súdu pre ľudské práva. K tomu možno citovať napríklad z rozhodnutia X.
súdu SR T.. ÚS XX/XX: „U. práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom
konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči
účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky

skutočnosti závažné pre rozhodovanie vo veci. G. súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké
príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o
takomto práve rozhodnúť (T..ÚS XX/XX).

J. trval na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Je zjavné, že posudzovanie

dôvodnosti námietky musí byť nielen reštriktívne, ak by sa vôbec malo vyskytovať, a v podstate, aj keď
si zákonný sudca myslí, že námietka je prima facie neodôvodnená, mal by vec predložiť nadriadenému
súdu. T. je reálna hrozba porušenia ústavného práva na nestranného sudcu. G., zákon taký postup
predpokladá v § X5 ods. X: ... Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to,
že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v §

16 ods. 1 U.:
V. námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:

a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z právneho záujmu
sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach

(ust. § 22 zákona č. XXX/XXXX Z.z.);
b) vylúčený je sudca aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania na konaní;
c) do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.

J. trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené

nestranným sudcom na nestrannom súde.

J. zároveň predložil návrh na doplnenie dokazovania. J. zadal objednávku na spracovanie znaleckého
posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody, v dôsledku v žalobe opísaných skutočností, za ktoré
zodpovedá žalovaná. Z. znalecký posudok, po jeho vyhotovení predložíme súdu, pričom žiadame, aby o

obsah tohto znaleckého posudku bolo doplnené dokazovanie vykonané v tomto konaní. F., že v prípade
ak ide o žalobu agendy T. RS, na preukázanie skutočnosti, že postup exekučného súdu je nesprávny
( v rozpore so zákonom ), nechal žalobca spracovať znalecký posudok znalcom v odbore XXXXXX -
O. vzťahy k cudzine, odvetví XXXXXX - N. právo, ktorý zodpovie na otázky týkajúce sa interpretácie
a aplikácie smernice P. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX v nadväznosti na justičnú prax a záväznú

judikatúru A. dvora EÚ (posudzované otázky predstavujú podstatu argumentácie exekučného súdu pri
vykonanínesprávnehoúradnéhopostupu).J.posudokžalobcanavrholakodôkazsozásadnoupovahou
a žiadal, aby bol súdom po spracovaní vykonaný.

Čo sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa nestrannosti a zaujatosti všetkých sudcov U. súdu M. súd

poukazuje na to, že vec predložil C. súdu v C. ako nadriadenému súdu (§ X6 ods. 1 O.s.p.) na
rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov. E. o tejto námietke rozhodol ešte v spojenom konaní vedenom
pod sp. zn. 6C XXX/XXXX uznesením č.k. XNcC XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zákonná
sudkyňa M.. M. Bodnáriková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na U. súde M.
pod sp. zn. 6C XXX/XXXX. Po vylúčení tejto veci zo spojeného konania vedeného pod. sp. zn. 6C XXX/

XXXX bola táto vylúčená vec vedená pod sp. zn. 6C XXX/XXXX pridelená náhodným výberom zákonnej
sudkyni B.. E. A. (potvrdenie č.l. XX) z dôvodu, že sudkyni M.. M. K. zanikla jej funkcia sudcu (odchod do
dôchodku). G. bola vec predložená C. súdu v C. za účelom rozhodnutia o námietke zaujatosti vznesenej
žalobcom a C. súd v C. rozhodol uznesením č. k. XXNcC XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX tak, žezákonná sudkyňa B.. Tatiana A. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na U. súde
Michalovce pod sp.zn. 6C X37/X012. Uznesenie bolo doručené žalobcovi 2.6.2014 (č.l. 105).

Súd ďalej zdôrazňuje, že vo veci rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania a rozhodol na
základe predložených listinných dôkazov v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania, a to aj napriek
žiadosti žalobcu na zrušenie - odročenie pojednávania a nevyhovel tak návrhu žalobcu na odročenie
pojednávania, pretože dôvody uvádzané žalobcom nepovažoval za dôležité v zmysle ust. § 101 ods.
2 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože
úspešná žalovaná si ich náhradu neuplatnila.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.