Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212618
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813212618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: vendue a.s., Neklanova
152/44, 128 00 Praha 2- Vyšehrad, Česká republika, IČO: 28062256, zast. JUDr. Zuzana Stavrovská,
advokátka, Lamačská cesta 3, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. C.
X, t.č. pobyt neznámy, zast. opatrovníčkou I. B., pracovníčkou B. súdu D. T. U. , o zaplatenie 1.531,30
Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C/58/2013-60
zo dňa 26.08.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu 1.stupňa.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Druhým výrokom vyslovil, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznáva.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust.§ 708, § 261 ods.3 písm.d/, § 262 ods.4, §
387 ods.1,2, § 388 ods.1 Obchodního zákonníku v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o bežnom
účte (08.08.2007), ust.§ 100, § 101, § 517 ods.1,2 Občanskeho zákonníku a § 1 Nariadenia vlády ČR

č. 142/1994 Sb., ktorým se stanoví výše úroku z prodlení a poplatku z prodlení podle občianského
zákonníku.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o osobnom účte, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na
žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občanského zákoníka a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v

tomto konaní.

Súd prvého stupňa v danej súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že Česká republika, ktorej právnym
poriadkom sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce
z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.Žalovaný je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrel zmluvu o osobnom účte,
obsah ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky
režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej

zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o bežnom ako tzv. absolútnym obchodno-právnym
vzťahom. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou
a ustanoveniami Občanskeho zákoníka.

Vprípadeduplicitnejprávnejúpravyrovnakýchinštitútovsúkromnéhoprávajedôvodnéaplikovaťprávnu

úpravuoobčianskychprávachaniepodnikateľsképrávo(porov.rozsudokNSSRvoveci5MCdo20/09).
Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. § 52 a
nasledujúce. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah,
a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Pre posúdenie, či ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z.z. je možné aplikovať aj na konania

začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný
charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha
citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť
v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď

sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je
povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa ex offo prihliadal na premlčanie. Čo sa týka začiatku
plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v zmysle
§ 101 Občanskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v
prejednávanej sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovaného plnenia, dňom nasledujúcim po dni

zosplatnenia pohľadávky t. j. dňom 2.12.2009 a všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula preto
dňom 2.12.2012. Keďže žaloba bola doručená súdu až dňa 28.11.2013, je žalobcom uplatnený nárok
nárokom uplatneným po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu
nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže
súd žalobu zamietol. Keďže žalovanému žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli,
súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca v celom rozsahu podľa ust.§ 201 O.s.p. v spojení
s ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. s tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa písm.f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa vo svojom podaní zo dňa 11.07.2014 osobitne

venoval otázke premlčania, na týchto dôvodoch trvá aj v odvolaní. Poukázal na bod 9 zmluvy o
sporožírovom účte, i všeobecné obchodné podmienky. V prílohe k vyjadreniu zo dňa 11.07. boli priložené
súdne rozhodnutia na základe jednotlivých ustanovení všeobecných obchodných podmienok, z ktorých
je zrejmé, že tento právny vzťah sa riadi českým právnym poriadkom, teda je nutné aplikovať české
právne predpisy i českú judikatúru. Tento právny názor žalobcu je podporený aj ust.§ 10 zákona č.

97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktoré sa práve týkajú dohody účastníkov
o rozhodnom práve. V prílohe predložil žalobca judikát a to rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
24.07.2012 a uznesenie Krajského súdu v Českých Budejoviciach zo dňa 17.09.2010, z ktorých vyplýva
záver, že aj keď bol úver poskytnutý spotrebiteľovi, jedná sa o zmluvu podľa Obchodného zákonníka,
a teda na tento právny vzťah sa vzťahuje 4-ročná premlčacia lehota. Na základe uvedenej právnej

argumentácie žalobca pre prípad uplatnenia námietky premlčania odkázal na právny poriadok Českej
republiky a s prihliadnutím na priložené dôkazné prostriedky žiada súd, aby na prípadne uplatnenú
námietku premlčania neprihliadol, respektíve na premlčanie zo zákona neprihliadol a rozhodol v súlade
s podaným návrhom na začatie konania. Žalobca má za to, že žaloba bola podaná v lehote plynutia4-ročnej premlčacej lehoty, a preto nebol dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu jej premlčania. V
konečnom dôsledku k tomu, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi českým právnym
poriadkomdospelsprávneajprvostupňovýsúd,avšaknesprávneprávnevyhodnotilďalšízávertým,žez

hľadiska uplatnenia premlčacej lehoty uplatnil 3-ročnú premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka
Slovenskej republiky s prihliadnutím na práva spotrebiteľa. Na základe uvedeného žaloba odkazuje na
právny poriadok Českej republiky s prihliadnutím na priložené dôkazné prostriedky a žiada, aby odvolací
súd v celom rozsahu zmenil odvolaním napadnutý rozsudok a rozhodol v súlade s návrhom, ktorému
v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil si i trovy odvolacieho konania celkom v sume 16,60 Eur za podané

odvolanie a režijný paušál 8,04 Eur, spolu 24,64 Eur. Zároveň pre prípad úspechu žiada priznať i trovy
prvostupňového súdu.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 04.02.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaný dňa 08.08.2007 uzavreli zmluvu

o sporožírovom účte Osobný účet Českej sporiteľne a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb
(ďalej len zmluva), podľa ktorej sa Česká sporiteľňa a.s. ako banka zaviazala zriadiť odo dňa 08.08.2007
žalovanému ako majiteľovi účtu osobný účet vedený v českých korunách, prijímať na uvedený účet
vklady a platby a uskutočňovať z neho výplaty a platby a poskytovať súvisiace produkty a služby podľa
Oznámenia klientom Českej sporiteľne a.s..

Podľa bodu 6 zmluvy, majiteľ účtu a banka sa dohodli, že peňažné prostriedky na účet budú úročené
ročnou úrokovou sadzbou pre bežný režim úročenia stanovenou a vyhlasovanou bankou pre tento typ
účtu v oznámení Českej sporiteľne a.s..

V zmysle bodu 7 zmluvy, majiteľ účtu je povinný platiť banke ceny za služby a produkty poskytované
bankou podľa sadzobníka Českej sporiteľne a.s., pre bankové obchody platného v deň uskutočnenia
spoplatňovaného úkonu.

Podľa bodu 9 zmluvy ostatné práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne

neupravených sa riadia platnými Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne a.s., ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Majiteľ účtu prehlásil, že je mu známi obsah Všeobecných
obchodných podmienok a oznámenia a bez výhrad s nimi súhlasil.

Výzvou zo dňa 01.12.2009 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil, že nakoľko žalovaného márne

opätovne upomínal na vyrovnanie nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pôvodný
veriteľ previedol dňa 01.12.2009 svoju pohľadávku na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených
debetných zostatkov, pričom dlžná čiastka vo výške 1.230,08 Kč pozostáva z čiastky nepovoleného
debetného zostatku vo výške 1.189,12 Kč a sankčných úrokov vo výške 40,96 Kč, a zároveň ho vyzval
na zaplatenie dlžnej čiastky. Žalovaného upozornil, že debetný zostatok je úročený sankčným úrokom

vo výške 25 %.

Z výpisu zo sporožírového účtu žalovaného zo dňa 07.04.2011 vyplýva účtovný prevod pohľadávky
žalovaného vo výške 1.189,12 Kč.

Z predloženého výpisu úrokových sadzieb vyplýva, že pre nepovolený debetný zostatok a sporožírovom
účte- Osobný účet Českej sporiteľne bola stanovená úroková sadzba 25 % p.a.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.03.2011 Česká sporiteľňa a.s. ako postupca postúpil
pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Oznámením o postúpení pohľadávok pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo
výške 1.531,30 Kč žalobcovi ako postupníkovi. Zároveň požiadal o úhradu pohľadávky v lehote 14 dní
od doručenia výzvy.Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a

posúdenísaničnezmeniloanivštádiuodvolaciehokonania.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa a dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu a na
zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uvádza, že aplikácia občanského zákonníku v
predmetnej právnej veci je správna.

Podľa ust.§ 52 ods.1 až 3 Občanského zákoníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na
jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 55 ods. 1 Občanského zákoníka, zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu
odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa predovšetkým nemôže vzdať práv, ktoré
mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 100 Občanského zákoníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 Občanského zákoníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nijako nepopiera, že by zmluva o úvere nebola absolútnym
obchodom a ani dôvodnosť aplikácie ustanovení Obchodního zákoníka. Odvolací súd len pripomína, že
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy
v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 a nasl. Občanského zákoníka.

Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva o
sporožírovom účte - Osobný účet Českej sporiteľne a.s. bola uzavretá 08.08.2007. Právny predchodca
žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Žalovanému je preto dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. Ide o typický
občianskoprávny vzťah.

V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a plne v súlade
s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu.

Občanský zákoník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania, ktorá je pre
nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011
sp. zn. 5MCdo 20/2009).

Odvolací súd nevidí dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej dobe
trojročnej podľa Občanského zákoníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodního
zákoníka, a to s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 1 Občanského zákoníka.

Vzhľadom na príbuznosť právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, premlčania a problematiky absolútnych

obchodov v Českej republike a Slovenskej republike, odvolací súd nevidí dôvod na odklon od záverov
vyslovených v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012,
v zmysle ktorých aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom
a spotrebiteľom je potrebné použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie
dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v

rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10 z 19. 06. 2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému
rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa
nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd
nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zisteniach a hodnotení skutkového stavu vecia pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného
rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by
posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľným alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený

v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený.

Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v
nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti
(C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné). Niet

dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo a
prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a odsúval
uplatnenie práva na súde.

Odvolací súd súhlasí s použitím ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom od 01.05.2014 vo vzťahu k uplatnenému nároku. Súd prvého stupňa správne ex offo prihliadol

na premlčanie. Žalobca sa prvýkrát mohol domáhať od žalovaného plnenia dňom nasledujúcim po
dni zosplatnenia pohľadávky, t.j. dňom 02.12.2009 a všeobecná 3-ročná premlčacia lehota uplynula
dňom 02.12.2012. Keďže žaloba bola podaná na súde prvého stupňa dňa 28.11.2013, je žalobcom
uplatnený nárok nárokom uplatneným po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty. Preto správne
súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Vo vzťahu k judikatúre, na ktorú žalobca v odvolaní poukázal a ktorá tvorila prílohu odvolania odvolací
súd uvádza, že rozhodnutia súdov nie sú formálnym prameňom práva, pretože tieto pôsobia iba vo
vzťahu k účastníkom v konkrétnom konaní. Rozhodnutia súdov môžu byť a sú tým prvkom, ktorý
výraznou mierou prispieva k jednotnému výkladu práva a predovšetkým k stabilite judikatúry, ako také

však nie sú pre súd záväzné. Právne závery súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom
poriadku Českej republiky ani Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov
rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Súd prvého stupňa pri svojom
rozhodovaní správne použil záväzné právne pravidlá vydané v štátom predpísanej a uznanej forme
(pramene vo formálnom zmysle), jeho rozhodnutie zodpovedá príslušným ustanoveniam hmotného

práva, neboli ním porušené procesné predpisy.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142

ods.1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu trovy odvolacieho konania nepatria.
Žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd rozhodol, že žalobca nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.