Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010536
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814010536.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.3.2016, v
trestnej veci obžalovaného Y. V. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu U. nad M. sp. zn. XXT XXX/XX
zo dňa 06.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

podľa § 280 ods. 2 Tr. por. trestnú vec vedenú proti

obžalovanému Y. V., nar. XX.XX.XXXX vo U. nad M., trvale bytom U. nad M.,

pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že
- dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 22.30 hod., v byte na Ul. F. č. XXXX/X, na 4. poschodí, vo U. nad M., po

predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a hádke, napadol Y. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je sused
obžalovaného a bol u neho na návšteve, tým spôsobom, že ho päsťou udrel do tváre, potom medzi nimi
vznikla potýčka, počas ktorej do seba vzájomne sácali a udierali päsťami, pričom keď sa ich snažila
roztiahnuť družka obžalovaného H. T., nar. XX.XX.XXXX, obžalovaný jej rukou vrazil do ramena, kvôli
čomu spadla na kreslo, pričom počas vzájomného naťahovania sa obžalovaného V. a Y. L. obaja prešli
až do chodby predmetného bytu, kde ho H. T. s Y. L. zatlačili na toaletu, zatvorili za ním dvere, dvere

toalety pritom pridržiavala H. T., pričom obžalovaný sa počas zdržiavania na toalete vyhrážal zabitím
H. T. a Y. L., pokiaľ ho nepustia von z toalety, čím u nich vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky
uskutoční,

p o s t u p u j e Okresnému úradu vo U. nad M., pretože nejde o trestný čin, ale tento skutok by mal
Okresný úrad vo U. nad M. prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Y. V. vinným z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
-dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 22.30 hod., v byte na Ul. F. č. XXXX/X, na 4. poschodí, vo U. nad M., po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov a hádke, napadol Y. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je sused
obžalovaného a bol u neho na návšteve, tým spôsobom, že ho päsťou udrel do tváre, potom medzi nimi

vznikla potýčka, počas ktorej do seba vzájomne sácali a udierali päsťami, pričom keď sa ich snažila
roztiahnuť družka obžalovaného H. T., nar. XX.XX.XXXX, obžalovaný jej rukou vrazil do ramena, kvôličomu spadla na kreslo, pričom počas vzájomného naťahovania sa obžalovaného V. a Y. L. obaja prešli
až do chodby predmetného bytu, kde ho H. T. s Y. L. zatlačili na toaletu, zatvorili za ním dvere, dvere
toalety pritom pridržiavala H. T., pričom obžalovaný sa počas zdržiavania na toalete vyhrážal zabitím

H. T. a Y. L., pokiaľ ho nepustia von z toalety, čím u nich vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky
uskutoční,

Za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 1 roka a 4 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.

zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr.
zák. v spojení s § 74 ods. 1 Tr. zák. mu uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou
a ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný, prostredníctvom svojho
obhajcu, odvolanie, ktoré neskôr sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil.

V písomných dôvodoch podaného odvolania obžalovaný namietal, že celé trestné stíhanie voči nemu
je vykonštruované, ide o pomstu zo strany svedka Y. L., ktorý sa už počas inkriminovaného incidentu
vyhrážal, že sa postará o to, aby sčernal v base, počas incidentu sa správal, ako keby bol doma,
svojím správaním porušoval jeho (obžalovaného) právo na osobnú a domovú slobodu, čo vyvrcholilo

vzájomnou hádkou a potýčkou medzi nimi. Vyjadril názor, že všetci účastníci hádky boli počas svojich
výpovedí pod značným vplyvom alkoholických nápojov, a aj keď sa dožadoval, aby boli podrobení
dychovej skúške, ani vyšetrovateľ a ani sudca súdu prvého stupňa tomuto jeho návrhu nevyhoveli,
pritom, ak výpovede takýchto svedkov majú byť jediným dôkazom jeho viny, takéto dôkazy musia byť
jasné,logické,zrozumiteľné,presvedčivé,zároveňnesmúbyťinýmidôkazmispochybniteľné,čidokonca

vyvrátené, avšak v prejednávanej veci, podľa jeho názoru, existuje množstvo pochybností. Namietal,
že vyšetrovateľ kpt. M. F., podľa jeho názoru, zastrašoval svedkyňu-poškodenú H. T. následkami krivej
výpovede, ďalší vyšetrovateľ mjr. Y.. T. L., podľa jeho názoru, považoval za dôveryhodného svedka
len poškodeného Y. L., pritom dôveryhodnosť svedkov a poškodených bola spochybnená existenciou
rozporov v ich výpovediach, pričom svedkyňa H. po prvej výpovedi mala povedať jeho obhajcovi, že

nevypovedala pravdu. V ďalšom odvolateľ poukázal na to, že na zaistenom kuchynskom noži neboli
zistené jeho daktyloskopické odtlačky. Namietal, že v jeho prípade bola porušená prezumpcia neviny,
pretože tak orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd nehľadeli naňho ako na nevinného a namietal, že
nebolo vyhovené jeho návrhu na vyšetrenie duševného stavu svedka Y. L.. Vyjadril názor, že už v čase
ukončenia vyšetrovania bolo v spise zhromaždených dostatok dôkazov opodstatňujúcich zastavenie

trestného stíhania voči jeho osobe. Za nesprávny považoval aj trestný rozkaz vydaný v prejednávanej
veci, keďže pred jeho vydaním neboli odstránené pochybnosti o skutkových okolnostiach dôležitých pre
konštatovanie zavinenia, konkrétne úmyslu z jeho strany privodiť následok uvedený v Trestnom zákone.
Tvrdil, že svedok Y. L. sa vztýčeným prstom vyhrážal svedkyni Y., inštruoval ju, ako má vypovedať.
Uložený trest vo výmere 16 mesiacov považoval za neprimerane prísny, keďže je nevinný. Záverom ešte

uviedol, že na svedka Y. L. podal trestné oznámenie pre trestný čin krivého obvinenia a krivej výpovede,
no doteraz o naložení s jeho podaním nebol nijako informovaný.

V dôvodoch odvolaniach prostredníctvom svojho obhajcu, poukázal na znenie ust. § 2 ods. 10, 12, 19
Tr. por., ustanovenia § 321 ods. 1 Tr. por., § 322 ods. 1 Tr. por. a namietal, že napadnutý rozsudok

považuje za nesprávny, nepresvedčivý a nepreskúmateľný. Uviedol, že s rozsudkom nie je spokojný,
pretože sa nedopustil žiadneho trestného činu. V ďalšom popísal ako incident podľa neho prebehol.
Tvrdil, že v ruke žiadny nôž nemal, nikomu sa nevyhrážal, nemal dôvod zobrať do rúk nôž, navyše to, že
nôž v ruke nemal, potvrdila aj expertíza, keďže na dvoch z troch zaistených nožoch neboli zistené žiadne
upotrebiteľné odtlačky a na treťom noži síce upotrebiteľné odtlačky zistené boli, tie sa ale nezhodovali s

odtlačkami jeho. Uviedol, že poškodený L. sa mu vyhrážal, že sa postará o to, aby zhnil v base. Tvrdil,
že poškodený L. sa mu chce pomstiť za to, že viackrát volal políciu, pretože sa hádal s matkou a robil
neporiadok, správal sa neprístojne a deti nemohli spať, okrem toho sa poškodený L. domnieval, že mal
pomer s jeho priateľkou, svedkyňou H., napokon aj svedkyňa H. sa mala pri konfrontácii vyjadriť, že chce
pomôcť svedkovi L., pričom žiadne vyhrážky nepočula. V ďalšom odvolateľ poukázal na skutočnosť, že

vo výpovediach svedkov sú rozpory, ktoré v doterajšom konaní odstránené neboli, napriek tomu ho súd
prvého stupňa uznal vinným. Vyjadril názor, že o rozporuplnosti výpovedi svedčí aj tá skutočnosť, že
súd oproti obžalobe upravoval skutok v jeho prospech. Vyčítal súdu prvého stupňa, že opieral uznanie
viny len o prvotné výpovede, neberúc do úvahy výpoveď poškodenej T. na hlavnom pojednávaní s tým,že takéto hodnotenie dôkazov nepovažuje za správne, pretože v prvom rade je potrebné prihliadať na
dôkazy,ktorébolivykonanépredsúdomataktiežpovažujezanesprávnehodnotenievýpovedísvedkovv
tomzmysle,žezauveriteľnúsapovažujelentáčasťvýpovedesvedkov,ktoráhozospáchaniastíhaného

skutku usvedčuje a ostatná časť výpovede svedkov, ktorá svedčí v jeho prospech, sa považuje za
nehodnovernú, neuveriteľnú. Navrhol, aby v ďalšom konaní boli opakovane vypočutí všetci svedkovia
na mieste samom s vykonaním rekonštrukcie. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Nazákladetaktopodanéhoodvolaniapreskúmalkrajskýsúdnapadnutýrozsudokvintenciáchust.§ 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.

Skutok tak, ako ho súd prvého stupňa ustálil v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia, podľa názoru
krajského súdu, nie je možné posúdiť ako žiaden trestný čin, a to ani prečin nebezpečného vyhrážania
podľa§360ods.1,2písm.b/Tr.zák.,spoukazomnaust.§139ods.1písm.c/Tr.zák.,ktorývustálenom
skutku súd prvého stupňa videl.

Prečinu nebezpečného vyhrážania sa mal obžalovaný, vychádzajúc z ustálenej skutkovej vety, dopustiť
v podstate tým, že potom, čo ho svedkovia H. T. s Y. L. zatlačili na toaletu, zatvorili za ním dvere,
dvere toalety pritom pridržiavala H. T., sa mal počas zdržiavania na toalete vyhrážať zabitím H. T.
a Y. L., pokiaľ ho nepustia von z toalety s tým, že ostatné skutkové okolnosti uvedené v skutkovej

vete napadnutého rozhodnutia a popisujúce v podstate vzájomné napádanie sa účastníkov incidentu
bez spôsobenia si vzájomného zranenia, môžu slúžiť len na identifikáciu skutku, ale znaky prečinu
nebezpečného vyhrážania, ale ani iného trestného činu, nevykazujú.

Ak by bolo možné vyššie popísané konanie obžalovaného posúdiť ako trestný čin, prichádzalo by

z formálneho hľadiska do úvahy jeho posúdenie ako zločinu vydierania (nie prečinu nebezpečného
vyhrážania), pretože obžalovaný sa mal nielen vyhrážať zabitím, ale týmito vyhrážkami mal nútiť
poškodených H. T. a Y. L., aby ho pustili von z toalety, teda hrozbou násilia ich mal nútiť, aby niečo
konali, ktorý je k prečinu nebezpečného vyhrážania vo vzťahu subsidiarity.

Bez ohľadu na to, či by išlo o zločin vydierania, alebo prečin nebezpečného vyhrážania, aby bolo možné
o trestnom čine uvažovať, prednesené vyhrážky by museli byť mienené vážne, museli by byť vzhľadom
na situáciu, v ktorej boli prednesené, spôsobilé dôvodnú obavu vzbudiť, nemohli by byť myslené zo
žartu, myslené ako nadnesený význam slov a nemohli by byť prednesené v bežnom hneve, alebo ako
prejav emócií, reagujúcich na konkrétnu situáciu.

Zo skutkovej vety napadnutého rozhodnutia vyplýva, že obžalovaný bol proti svojej vôli poškodenými
držaný na toalete, čo uňho vyvolalo hnev (keďže sa v tejto súvislosti vyhrážal). Jeho dožadovanie sa
pustenia z toalety vyhrážkami zabitím je nutné potom považovať za prejav bežného hnevu, či emócií
v reakcii na tú konkrétnu situáciu, že poškodení ho nechceli z toalety pustiť, bez toho, aby si musel

uvedomiť, že takto prednesené vyhrážky môžu vzbudiť u poškodených strach z ich realizácie.

Ak teda vyhrážky zo strany obžalovaného boli len prejavom hnevu a emocionálnou reakciou na situáciu,
že ho poškodení proti jeho vôli nechceli pustiť z toalety, nejde o vyhrážku, ktorá by bola spôsobilá vzbudiť
dôvodnú obavu tak, ako to požaduje ust. § 360 alebo § 189 Tr. zák. pre naplnenie skutkovej podstaty,

či už prečinu nebezpečného vyhrážania, alebo zločinu vydierania.

Preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a keďže odvolanie v prejednávanej veci
prokurátornepodal,čoznamená,žezmenarozhodnutiavneprospechobžalovaného,vychádzajúczust.
§ 322 ods. 3, veta druhá, Tr. por. možná nie je, vec súdu prvého stupňa nevrátil na ďalšie konanie, ale

postúpil Okresnému úradu vo U. nad M., pretože v konaní obžalovaného, keď mal udrieť päsťou do tváre
poškodeného Y. L., čo pripustil aj na hlavnom pojednávaní, by mohlo byť posúdené ako priestupok, a
preto by ho príslušný priestupkový orgán, teda Okresný úrad vo U. nad M. mal ako priestupok prejednať.Nad rámec uvedeného ale považuje krajský súd za potrebné ešte uviesť, že doposiaľ vykonané
dokazovanie nepredstavuje ani spoľahlivý podklad pre záver, že obžalovaný po tom, čo bol zatlačený
poškodenými na toaletu, sa im vyhrážal zabitím a úvahy súdu prvého stupňa v tomto smere, podľa

názoru krajského súdu, vybočili z medzí a hľadísk stanovených zákonom, vyplývajúcich teda z ust. §
2 ods. 12 Tr. por.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.
Súd teda hodnotí vykonané dôkazy na základe voľnej úvahy, táto úvaha však nesmie byť svojvôľou a
nesmie vybočiť z medzí a hľadísk naznačených vyššie citovaným ustanovením. Musí teda vychádzať
zo starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a takéto hodnotenie
nesmie byť ani v rozpore s princípmi formálnej logiky.

Súd prvého stupňa, poukazujúc na rozpory vo výpovediach najmä poškodených, neuveril im, že
obžalovaný sa im vyhrážal zabitím pred tým, než bol zatlačený na toaletu. Obdobnými rozpormi sú však
zaťažené tvrdenia vypočúvaných osôb aj v časti týkajúcej sa vyhrážok obžalovaného v čase, keď bol
zavretý na toalete. Všetci svedkovia boli v prípravnom konaní, vrátane konfrontácie, vypočutí trikrát.

Nikto z nich vo svojich prvotných výpovediach nespomínal, že by obžalovaný mal používať vyhrážky v
čase, keď bol zatvorený na toalete. Prvýkrát túto skutočnosť spomenul Y. L. pri svojej tretej výpovedi
počas konfrontácie, pričom svedkyňa Y. H. v prípravnom konaní uvádzala, že počula, čo obžalovaný z
toalety kričal, malo ale ísť o nadávky, v žiadnom prípade nie o vyhrážky. Na hlavnom pojednávaní potom
vyhrážky obžalovaného na toalete spomínal pošk. Y. L., hoci ich vo svojich prvých dvoch výpovediach

nespomínal, a v rozpore so svojimi tvrdeniami v prípravnom konaní, aj svedkyňa Y. H.. Ak teda súd
prvého stupňa pre zásadné rozpory podstatného významu neuveril svedkom, že obžalovaný sa im
mal vyhrážať pred tým, než bol zatlačený na toaletu, je nelogické, aby napriek existencii obdobných
podstatných rozporov zásadného významu, uveril, že obžalovaný sa v čase, keď bol zavretý na toalete,
poškodeným vyhrážal.

Navyše, takéto hodnotenie dôkazov je aj v rozpore so zásadou bezprostrednosti a ústnosti vyplývajúcou
z ust. § 2 ods. 18, veta prvá, ods. 19 Tr. por. a bližšie rozvedenou v ust. § 278 ods. 2 Tr. por, podľa ktorých
konaniepredsúdomjeústne,výnimkyustanovujetentozákon;prirozhodovanínahlavnompojednávaní,
na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí, smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli

v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak; ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o
návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Prvotné výpovede svedkyne H. T. v prípravnom konaní, na ktoré sa súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia odvoláva, na hlavnom pojednávaní neodzneli vôbec. Pokiaľ ide o prvotné výpovede
z prípravného konania poškodeného L., tieto na hlavnom pojednávaní taktiež neodzneli, až v podstate
na jeden odsek. Pokiaľ ide o svedkyňu Y. H., vo vzťahu k nej boli odstraňované rozpory len čiastočne,
v niektorých rozporných situáciách, napr. ale týkajúce sa skutočnosti, či sa obžalovaný vyhrážal aj

na toalete, odstraňované neboli vôbec a nebolo na ne vôbec poukázané. V dôvodoch napadnutého
rozhodnutia sa súd prvého stupňa ďalej odvoláva aj na prvotné výpovede jednotlivých účastníkov bez
toho, aby na hlavnom pojednávaní odzneli, na skutočnosť, že poškodená H. T. v priebehu prípravného
konania, až po hlavné pojednávanie, postupne zľahčovala a bagatelizovala konanie obžalovaného,
avšak aj takúto postupnú bagatelizáciu výpovede poškodenej by mohol súd prvého stupňa postrehnúť,

len pokiaľ by v konaní pred ním odzneli všetky jej výpovede, k čomu v prejednávanej veci nedošlo.

Výpovede svedkov z prípravného konania sa však stávajú súčasťou ich výpovedí na hlavnom
pojednávaní len za predpokladu, že sa svedok na hlavnom pojednávaní od svojich predchádzajúcich
výpovedí podstatným spôsobom neodchýlil, alebo za predpokladu, že ak k vzniku rozporov došlo, boli

výpovede o predchádzajúcich výpovediach svedkov na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 264
Tr. por. prečítané, k čomu ale v prejednávanej veci nedošlo. Ak teda súd prvého stupňa oprel svoje
rozhodnutie aj o výpovede svedkov z prípravného konania, ktoré na hlavnom pojednávaní neodzneli,
oprel svoje rozhodnutie o dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.Vzhľadom ale na to, že ani ďalšie dokazovanie v prejednávanej veci by už nemohlo obžalovanému
privodiť priaznivejšie postavenie, keďže vzájomné napádanie sa pripustil aj on sám, a to aj na hlavnom

pojednávaní, nepovažoval krajský súd za potrebné len z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie zrušovať
a vec vracať súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Záverom ešte považuje krajský súd za potrebné uviesť, že v prípade vykonania dokazovania zákonným
spôsobom, v prípade primeranej aktivity strán v konaní a v prípade náležitého vyhodnotenia vykonaného

dokazovania v súlade so zákonom, bolo možné dospieť aj k inému záveru týkajúcemu sa viny
obžalovaného. Je nutné obhajobe prisvedčiť, že pokiaľ si výpovede jednotlivých svedkov navzájom
odporujú a pokiaľ aj výpovede jednotlivých svedkov sú vnútorne rozporné, nie je možné týmto
výpovediam nekriticky veriť, neznamená to však, že by ich bolo nutné odmietnuť ako celok, pokiaľ
sú podporené inými, vo veci vykonanými dôkazmi. Aj keď naozaj vypočúvaní svedkovia vypovedali
ohľadom rôznych okolností, týkajúcich sa inkriminovaných udalostí, rôzne, najmä pokiaľ ide o dôvod

hádky, priebeh incidentu, komu všetkému sa mal obžalovaný vyhrážať, všetci, a to aj počas konfrontácie
s obžalovaným, sa zhodli na tom, že obžalovaný sa vyhrážal s nožom v ruke, čo umožňovalo ich
výpovediam v tejto časti uveriť. Skutočnosť, že ani na jednom zo zaistených nožov sa daktyloskopické
odtlačky obžalovaného nenašli, sama o sebe bez ďalšieho neznamená, že niektorý z týchto nožov
obžalovaný v rukách nemal. V tomto smere ale bolo potrebné, nepochybne na návrh prokurátora,

vypočuť znalca, aby túto skutočnosť vysvetlil, alebo ozrejmil. Ako už ale bolo vyššie uvedené, odvolanie
v prejednávanej veci prokurátor nepodal, a preto dokazovanie v tomto smere, keďže by mohlo viesť k
rozhodnutiu v neprospech obžalovaného, nebolo možné ďalej viesť.

Už len na okraj považuje ešte krajský súd za potrebné uviesť, že zo znaleckého dokazovania z odboru

zdravotníctvo, odvetvie psychiatria vyplýva, že obžalovaný má problémy s alkoholom, má problémy so
zvládaním hnevu a sklonov k agresivite, a preto mu odporučili protialkoholické liečenie a psychiatrické
liečenieambulantnouformou,pritompočetnosťpriestupkov,aleajtrestnýchčinov,ktorýchsaobžalovaný
dopustil voči poškodenej, naznačujú, že práve tieto skutočnosti, čiže problémy s alkoholom a problémy
so zvládaním hnevu a ovládaním sklonov k agresivite sú prekážkou, ktoré bránia obžalovanému vo

vedení riadneho spôsobu života, preto by obžalovaný mal zvážiť absolvovanie takýchto liečení na
báze dobrovoľnosti. Napokon s takýmto liečením, ako to vyplýva zo záverov spomínaného znaleckého
dokazovania, obžalovaný v priebehu vyšetrenia súhlasil.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.